Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-33-2020.pdf
PDF · 126.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti o mal. deti I. D., nar. XX.X.XXXX a K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie 9, Košice, detí rodičov matky: A. D., nar. X.X.XXXX, bytom M. Č.. X/X, L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice a otca C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX/XX, Č., zastúpeného JUDr. Gabrielou Jablonskou, Letná 47, Košice v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú I. D., nar. XX.X.XXXX zo sumy 200 EUR mesačne na 250 EUR mesačne, od 16.3.2020 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú K. D., nar. XX.X.XXXX zo sumy 200 EUR mesačne na 240 EUR mesačne, od 16.3.2020 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Dlžné výživné na maloletú I. D., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 16.3.2020 do 30.6.2021 vo výške 775,76 EUR p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačne v splátkach po 50 EUR spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
B.. N. H. U. G. K. D., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 16.3.2020 do 30.6.2021 vo výške 620,64 EUR p o v o ľ u j e otcovi splácať mesačne v splátkach po 50 EUR spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
V. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/29/2016 zo dňa 30.11.2017.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 16.3.2020 sa domáhala zvýšenia výživného na mal. I. zo sumy 200 EUR mesačne na 325 EUR mesačne a na mal. K. zo sumy 200 EUR mesačne na 250 EUR mesačne od 1.9.2019 do budúcna, z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. detí.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.4.2020. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním zo dňa 29.4.2020 navrhol vo veci zvýšenia výživného na mal. deti rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov
s prihliadnutím k odôvodneným potrebám mal. detí, ako aj príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/29/2016 zo dňa 30.11.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Na čas po rozvode bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej boli mal. deti zverené do starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 200 EUR mesačne a K. sumou 200 EUR mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s mal. deťmi.
5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2018.
6. V čase poslednej úpravy matka od júla 2016 bola nezamestnaná z dôvodu výpovede v U.S. Steel, a.s. Košice. Do konca apríla 2017 poberala podporu v nezamestnanosti 600 EUR mesačne. Mal. I. navštevovala Cirkevnú základnú školu na R. Z.. H. L., 7. ročník, stravovala sa v školskej jedálni, za ktoré matka platila 22 EUR mesačne, mesačník MHD 10 EUR, mobil nabíjal otec. Mal. I. mala zdravotné problémy ortopedického charakteru s chrbticou, má vybočenú panvu a skoliózu, musí nosiť ortopedické topánky, ktoré sú doplatkové. Okrem toho bola vedená v alergologickej ambulancii, užívala lieky na alergiu, má histamínovú intoleranciu a pomerne často angíny, v dôsledku čoho užíva antibiotiká. Maloletá navštevovala klavír, za čo platila 11 EUR mesačne, tanečná 13 EUR mesačne. Ostatné výdavky boli primerané veku dieťaťa s oblečením, obutím, hygienou. Mal. K. navštevovala rovnakú školu 5. ročník. Matka platila stravovanie v sume 22 EUR mesačne, MHD 10 EUR mesačne, tanečná 13 EUR mesačne a výtvarná 26 EUR mesačne. Maloletá mala časté problémy s dýchacími cestami, nosila ortopedické vložky, chybné držanie tela. Okrem toho majú deti problémy psychického charakteru. U mal. I. bol z istený aspergerov syndróm. Za vyšetrenie oboch detí matka zaplatila u každého dieťaťa 25 EUR, psychoterapia 2x do mesiaca, jedna návšteva 10 EUR. Za byt, v ktorom žije s mal. deťmi platila maximálne 330 EUR mesačne.
7. V čase poslednej úpravy otec bol zamestnaný ako IT s čistým príjmom 1.050 EUR.
8. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane mal. detí.
9. Z výpovede matky súd zistil, že je zamestnaná na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach ako účtovníčka s príjmom vo výške 830 EUR mesačne. V čase poslednej úpravy otec dobrovoľne uhrádzal okrem výživného na mal. deti aj náklady na internet a pevnú linku v sume 20,89 EUR mesačne, televíziu v sume 5 EUR mesačne a mobily v sume 40 EUR mesačne. Uvedenú skutočnosť otec prezentoval aj na súdnom pojednávaní, čo bolo dôvodom na určenie výšky výživného v sume 200 EUR mesačne. Od januára 2019 otec prestal uhrádzať tieto platby. Dcéram sporadicky vyplatil kredit na mobil do leta 2019 a čiastočne prispieval na voľno-časové aktivity detí ( ZUŠ, výlety a podobne). Na žiadosť matky zvýšenie výživného otec odpovedal stručne tak, že „Nemám peniaze“. Na otázku, prečo deťom prestal hradiť kredit na mobil a internet napriek tomu, že to sľúbil, alebo tvrdil, že „Aj tak sa so mnou nekontaktujú“.
10. Mal. I. v roku 2019 začala navštevovať gymnázium, s čím sú spojené zvýšené náklady. Okrem bežných výdavkov na dieťa vo veku 15 rokov, matka mala zvýšené výdavky súvisiace s nástupom na gymnázium.
11. Mal. I. sa zúčastnila školského letného tábora, ktorý stál 40 EUR. Bolo potrebné zakúpiť učebnice na anglický jazyk v sume 29,50 EUR, ruský jazyk 5 EUR, ISIC karta 20 EUR, príspevok na rodičovské združenie 40 EUR, školské obedy 30 EUR mesačne, turistický krúžok 10 EUR, turistické topánky 55 EUR, školský výlet do Svitu 40 EUR, cvičebný úbor na telesnú výchovu spočívajúci v botaskách, funkčnom tričku, športových nohaviciach, termo nohaviciach v sume približne 43 EUR, šaty a topánky na imatrikuláciu, kabát, čižmy, vstupné spolu v sume 145 EUR. Mal. I. navštevuje základnú umeleckú školu
- klavír a výtvarná, uhrádza 100 EUR ročne, klavír zakúpenie nôt v sume 14 EUR a rodičovské združenie 20 EUR, 80 EUR ročne výtvarná plus rodičovské združenie 35 EUR. Mal. I. navštevuje lukostrelecký klub s členským príspevkom 20 EUR a lukostrelecká výbava v sume 109 EUR. V ďalšom sa zúčastnila lyžiarskeho výcviku, na ktorý zakúpila vybavenie, a to lyžiarsku vetrovku 34 EUR, termo prádlo 10 EUR, prilbu, okuliare, kuklu, lyžiarske palice 51 EUR. Okrem toho bola dvakrát lyžovať v sume 36 EUR. Maloletá potrebuje dioptrické okuliare, ktoré matka zabezpečila v sume 182 EUR. S mal. I. matka pravidelne navštevuje ortopéda z dôvodu postihnutej panvy. Jej zdravotný stav si vyžaduje ortopedické
topánky na mieru, za ktoré matka uhrádza doplatok. Maloletá máva často angíny s doplatkami na antibiotikách a podpornej liečby.
12. Mal. K. navštevuje 8. ročník základnej školy. Začiatkom školského roka mala matka zvýšené výdavky z dôvodu úhrady poplatkov do triedneho fondu a za pracovné zošity 36 EUR, rodičovské združenie 40 EUR, doplatok stravného v sume 6 EUR, zabezpečenie potrieb na telesnú výchovu, spočívajúcich v botaskách, funkčnom tričku, športových nohavíc, spolu v sume 40 EUR. Maloletá navštevuje základnú umeleckú školu s úhradou 80 EUR ročne a úhrada za noty 11 EUR, rodičovské združenie 30 EUR. S ohľadom na skutočnosť, že mal. K. od odchodu otca z domácnosti začala priberať na váhe, sú u nej zvýšené náklady na oblečenie. Matka zakúpila mal. K. čižmy v sume 48 EUR, botasky 46 EUR, zimná bunda 40 EUR, zimné topánky 55 EUR, lyžiarska vetrovka 45 EUR, lyžiarska výbava (lyžiarky, lyže, lyžiarske palice, kukla, mikina v sume spolu 153 EUR. Okrem lyžiarskeho výcviku bola 2x lyžovať v sume 36 EUR.
13. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa u matky upravili aj majetkové pomery, z dôvodu rozvodu manželstva došlo medzi matkou a otcom k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Matka vyplatila v decembri 2019 otcovi sumu 19.000 EUR (1/4 podiel otca na kúpe bytu) a stala sa výlučnou vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý predtým mali matka s otcom v podielovom spoluvlastníctve. S ohľadom na skutočnosť, že matka nedisponovala takou peňažnou sumou, zobrala si pôžičku, ktorú mesačne spláca v sume 160 EUR. Iný majetok zásadného významu matka nemá.
14. Matka uviedla výdavky na domácnosť nasledovné: úhrady za platby spojené s vlastníctvom a užívaním bytu 230 EUR mesačne, splátky pôžičky 160 EUR mesačne, úhrady mobilné telefóny 40 EUR mesačne, cestovné, matka, mal. deti 45 EUR mesačne, lieky a výživové doplnky z dôvodu zdravotného stavu matky 15 EUR mesačne, strava, ošatenie, hygiena pre matku a mal. deti štandardné.
15. Z výpovede otca súd zistil, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 Zákona o rodine. Otec je toho názoru, že k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí od poslednej úpravy nedošlo. Otec uvádza, že v čase vydania súdneho rozhodnutia bola matka nezamestnaná a v súčasnosti pracuje s príjmom cca 830 EUR mesačne. Príjem otca mal. otca mal. detí nevzrástol, ale naopak poklesol a poukazuje na mzdový list. Výdavky ani na jedno dieťa sa nezmenili, trpia tými istými zdravotnými problémami ako predtým, tak aj v súčasnosti, len zamenili krúžky, nároky na stravu v školskej jedálni nemajú, nakoľko ich prepláca štát a ostatné výdavky matka považuje za štandardné. Matke vzrástli výdavky v spojitosti s platením úveru, tu však chce poukázať na tú skutočnosť, že vysporiadaním majetku nadobudla matka väčší majetok, vyšší, ako vlastnila, nakoľko dohodou o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva otec ustúpil od finančného vysporiadania vo výške 1-iny majetku, keďže nebol spoluvlastníkom 1-iny, ale až 1-ici majetku. Celá nehnuteľnosť mala hodnotu podľa vyjadrenia realitnej kancelárie 90.000 EUR a každý z rodičov vlastnil 1 nehnuteľnosti. Otcovi by teda mala prináležať čiastka cca 45.000 EUR, avšak s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka má zverené deti do svojej opatery, súhlasil s finančným vyrovnaním len vo výške 19.000 EUR. Matka tak získala majetok o cca 20.000 EUR vyšší, než aký mala nárok. V ďalšom nemožno prihliadnuť ani na tú skutočnosť, že otec deťom prestal preplácať mobil a internet nad rámec bežného výživného, otec uhrádzal deťom platby za mobil, dobíjanie kreditu v takej výške, v akej to deti požadovali, rovnako to bolo s internetom. Tieto platby otec uhrádzal z dôvodu, že mal záujem o kontakt s deťmi. Deti však už nemajú záujem o dobíjanie kreditu ani rozhovor s otcom. Otec sa domnieva, že zo strany matky došlo k takej manipulácii s deťmi, že tieto sa odmietajú nielen s otcom stretávať, ale dokonca s ním aj telefonicky kontaktovať. Len K. zdvihne otcovi mobil, aj to po niekoľkonásobnom prezváňaní. Navyše otec na Vianoce so starými rodičmi kúpili deťom počítač v sume 659 EUR. V čase vynesenia rozsudku bol teda otec detí podielovým spoluvlastníkom 1-ici bytu a prebýval u svojich rodičov. Otec v súčasnosti býva u svojej snúbenici v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve, zaťaženým úverom na získanie vlastníctva k domu. Keď sa matka mal. detí dozvedela, že otec nebýva u rodičov, ale u priateľky, od leta 2019 neumožňuje deťom stretávanie sa s otcom. O tom, že matka s deťmi manipuluje, svedčí aj rozsudok, o zmenu ktorého matka žiada. Pôvodná výška výživného bola stanovená na sumu po 200 EUR mesačne, hlavne z dôvodu úpravy stretávania sa s deťmi. V súčasnosti túto dohodu matka odmieta rešpektovať. Aby sa deti vyhli konfliktom s matkou, otec toleruje ich nezáujem stretávať sa s ním, inak si nevie vysvetliť tú skutočnosť, že deti neprijímajú ani telefonický hovor od otca.
16. Otec uviedol nasledovné výdavky: cestovné 80 EUR, mobil 10 EUR, internet 16 EUR, poistka 15 EUR štvrťročne, príspevok na bývanie vo výške 1-ice nákladov za dom, 179 EUR elektrina, voda 15 EUR, odpad 20 EUR ročne, daň 220 EUR ročne, poistka 25 EUR štvrťročne, palivové drevo na kúrenie 300 EUR ročne, náklady na stravu, ošatenie, drogéria.
17. Návrh na úpravu výživného otec považuje za účelové práve z dôvodu, že otec získal peniaze titulom vyrovnania za byt. Matka však nezohľadňuje skutočnosť, že jej prenechal majetok vo výške minimálne 20.000 EUR bezodplatne, čo dôvodil práve tým, že deti má matka vo svojej osobnej starostlivosti a nie z dôvodu, že bol vlastníkom len 1-iny nehnuteľnosti.
18. Matka vo vzťahu k odmietavému stretávaniu detí s otcom uviedla, že komunikácia s otcom je veľmi náročná, nakoľko odkedy sa odsťahoval, nikdy s ňou nekomunikoval ohľadom detí, ani stretnutí, riešil to prostredníctvom najstaršej dcéry, ktorá to zle psychicky znášala a už aj tak naštrbený vzťah s otcom je v rozsahu, že s ním dcéra nekomunikuje, pretože sa neozval. Prostredníctvom detí sa ozval, keď chcel vyriešiť bytovú situáciu, dovtedy nechcel počuť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, iba následne ako na neho tlačila priateľka. S deťmi sa stretával, deti chodia ku svokrovcom zriedka, otec však nemá žiadny záujem, aby sa s nimi stretol. Pokiaľ im zavolal, dal im ponuku, o ktorej vedel, že deti neprijmú (alibistické ponuky, že príde po nich a aby išli k jeho priateľke). Z uvedeného dôvodu sú vzťahy s deťmi veľmi naštrbené, deťom chýba, sú z toho traumatizované. Otec im povedal, že s nimi nebude komunikovať, pretože nemajú radi jeho kamarátov a nerešpektujú jeho priateľku. Občas zavolá mladšej dcére, žiadne bližšie vzťahy k deťom nemá, pričom bojoval o striedavú osobnú starostlivosť.
19. Otec uviedol, že stretnutia si nevynucuje, dlhodobo s deťmi nekomunikuje, bojí sa o ne.
20. Matka sa v stručnosti vyjadrila ku skutočnostiam, ktoré otec uvádzal vo vzťahu k nadobudnutiu bytu, vo vzťahu ku komunikácii otca s deťmi uviedla, že odkedy sa otec odsťahoval z bytu nekomunikoval o stretávaní sa s deťmi priamo s matkou, vždy komunikoval telefonicky s deťmi, a to v maďarčine. Matka ho o to žiadala, avšak bezvýsledne a nič sa nezmenilo. Otec začal komunikovať s matkou až z dôvodu, keď sa začal dožadovať vyplatenia podielu z bytu, ale komunikácia ohľadom detí sa nezmenila. Medzi oboma prebehla len písomná komunikácia. Matka nikdy nejakým spôsobom nebránila deťom v styku s otcom, bola ústretová a stretávaniam mimo dohodnutých termínov pri rozvode. Otec chodil až do januára 2019 do bytu, zvykli sa spolu všetci hrať spoločenské hry. Dnes a otec dcéram nevenuje, nie je ochotný za nimi prísť. Každé stretnutie podmieňuje účasťou družky. Za posledné dva roky v komunikácii dcéram navrhuje, aby ho prišli pozrieť do domu družky. Nenavrhne, že sa s dcérami stretne v Košiciach. Keďže celý ten čas komunikoval priamo s deťmi, matka nemala ako ovplyvniť ich stretávanie. Nie je pravdou, že sa deti odmietajú s ním stretávať s ohľadom na svoju mamu. V posledných mesiacoch, keď boli dcéry dva víkendy v W. u starých rodičov, tak sa otec stretol s nimi iba pár minút pred odchodom. Vedel o problémoch sa počítačom staršej dcéry, ktorá ho ho požiadala, aby sa naň pozrel. Dcéra mala v W. notebook, ale otec to ignoroval a počítač jej nepreinštaloval. Otec býva v susednej ulici od domu svojich rodičov. Vzťah starých rodičov s vnúčatami je dobrý, telefonujú rovnako, alebo častejšie s deťmi ako ich otec. Vo vzťahu k výdavkom a investíciám do bytu uviedla, že musela niektoré investície do bytu urobiť, ako i zabezpečiť domáce spotrebiče. Matke požičali rodičia svoje celoživotné úspory na vyplatenie podielu z bytu, o čom bola informovaná aj zástupkyňa otca a samotný otec počas riešenia vysporiadania bytu. Deti užívajú byt v rovnakej miere ako matka, preto aj ich sa týkajú investície potrebné na opravy a prevádzku bytu. Matka riešila len menšie opravy a havarijný stav v byte v rámci svojich finančných možností. Stretávanie sa detí s otcom nijako nesúviselo s tým, či prispel na ich potreby mimo výživného. Stretávanie sa s deťmi prestalo potom, ako počas prvého polroka 2019 stupňoval psychický tlak na deti, aby sa stretávali s jeho družkou. Na sociálnych sieťach majú vytvorenú skupinu s otcom a starou mamou, na ktorej sporadicky komunikujú. Otec nejaví žiadny reálny záujem o vlastné dcéry, o ich výchovu, o ich radosti a trápeniach. Keby mu záležalo na vzťahu s deťmi, nič by mu nemohlo zabrániť, aby realizoval aj v súčasnej situácii. Telefonáty, ktoré iniciujú deti, odbaví veľmi rýchlo s ohľadom na vec, ktorú potrebujú vedieť. Jeho telefonáty sú možno skôr z nudy, realizuje ich vtedy, keď nie je prítomná jeho družka a jej deti, niekedy aj neskoro v noci. O. s družkou a jej deťmi chodieval na víkendové pobyty na maďarské kúpaliská, bol s nimi na dovolenke v Nemecku. Na dvor družky kúpil vyhrievajú vírivku, kúpili si i psa.
21. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s mal. deťmi zameraný na zisťovanie priania detí vo vzťahu stretávania sa s otcom, nakoľko obe deti sú vo veku, keď dokážu samostatne vyjadriť svoj názor, ako
aj svoje prianie. Maloleté uviedli, že sa s otcom stretávajú u starých rodičov v W., ale v súčasnosti viac ako pol roka sa s otcom nestretli. Naposledy asi 15 minút sa zdržal otec u starých rodičov, keď tam boli dievčatá a odišiel. Ďalej uviedli, že otec im volá asi 1x za mesiac. V súčasnosti mal. I. hrá s otcom šach online. Ďalej uviedli, že s otcom sa odmietajú stretávať u jeho priateľky, navrhli, aby sa stretávanie realizovalo v Košiciach, alebo u starých rodičov. Po určitej dobe vedenia rozhovoru mal. K. začala plakať, bolo zjavné, že ju daný stav trápi aj napriek skutočnosti, že uviedla, že s otcom sa odcudzili. Cez slzy uviedla, že si už zvykla, že otec odišiel, vlastne si nemajú čo povedať. Dievčatá ďalej uviedli, že otec im navrhol, aby prišli k nemu do domu, kde žije s priateľkou a jej deťmi, ale oni to odmietajú. Obidvom mal. deťom bola navrhnutá intervencia psychológa, ktorú však odmietli. Mal. K. navštevuje vo voľnom čase dve výtvarné školy a mal. I. hudobnú školu odbor klavír. Matka s deťmi žije v dosť stiesnených pomeroch v 2-izbovom byte, ktorý je zariadený starším nábytkom. Mal. dievčatá ani nemajú vlastnú detskú izbu, matka s deťmi spí v spálni, dievčatá na poschodovej posteli. V obývacej miestnosti má písací stôl mal. I. a mal. K. má písací stôl v kuchyni. Domácnosť je udržiavaná v čistote. Matka aktuálne výdaje za domácnosť. Mal. K. hoci má len 14 rokov, je fyzicky vyspelá, ako dospelá žena. Na základe uvedených skutočností preto kolízny opatrovník odporúča zvýšenie výživného pre mal. deti s poukazom na vek i fyzickú vyspelosť, odôvodnené potreby detí ako aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.
22. Matka predložila dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá bola uzavretá medzi rodičmi. V ďalšom predložila listinné dôkazy preukazujúce výdavky aké výdavky na mal. deti.
23. O. predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy, list vlastníctva č. XXXXX, z ktorého vyplýva, že bol vlastníkom nehnuteľnosti v 1-ici, vyjadrenie realitnej kancelárie vo vzťahu k cene bytu a doklady o kúpe PC.
24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2019 do 8/2020 bol vo výške 943,07 EUR, za obdobie 9/2020 do 11/2020 vo výške 1.229,09 EUR, za obdobie 6/2020 do 5/2021 vo výške 1.115,75 EUR.
25. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2019 do 8/2020 bol vo výške 1.322 EUR, za obdobie 9/2020 do 2/2021 vo výške 1.462 EUR netto.
26. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa ust. § 121 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
31. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Súd uvádza, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov dieťaťa je aj relevantné zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v jeho odôvodnených potrebách, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojím možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom.
34. Pri porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ako aj už aktuálnym dokazovaním preukázaných pomerov, súd dospel k záveru, že na strane mal. detí došlo k takým podstatným zmenám, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, a to od podania návrhu. Matka žiadala zvýšiť výživné od 1.9.2019, avšak neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods. 2 Zákona o rodine, preto súd rozhodol o zvýšení od podania návrhu. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/29/2016 zo dňa 30.11.2017, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 200 EUR mesačne a mal. K. sumou 200 EUR mesačne. V čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný s príjmom vo výške 1.100 EUR mesačne, vrátane odmien, pričom platil rodičov 100 EUR mesačne ako príspevok, že žije s nimi v spoločnej domácnosti. Matka bola nezamestnaná. Mal. deti v čase poslednej úpravy boli školopovinné, mal. I. bola žiačkou 7. ročníka ZŠ a mal. K. žiačkou 5. ročníka ZŠ. Výdavky matky sa týkali zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, mimoškolskej záujmovej činnosti, tanečný krúžok, výtvarný krúžok. Mal. I. mala problémy s chrbticou, ortopedického charakteru, vybočená panva, skolióza, bola vedená v alergologickej ambulancii kvôli histamínovej intolerancii, časté angíny a užívanie antibiotík. V ďalšom deti mali problémy psychického charakteru, u I. bol zistený aspergerov syndróm. Mal. deti navštevovali sedenia u psychológa, u mal. K. sa prejavili stavy úzkosti. U otca nastala zmena v tom, že v súčasnosti býva v dome u svojej priateľky, ktorej prispieva na poplatky s užívaním domu a domácnosti, matka užíva 2-izbový byt spolu s deťmi, ktorý je po vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva v jej vlastníctve. Predmetný byt je síce v obývania-schopnom stave, ale musela investovať do opravy bytu ako i zabezpečiť domácnosť domácimi spotrebičmi. Matka riešila iba najnutnejšie opravy a havarijný stav v byte v rámci svojich finančných možností. U matky nastala zmena v tom, že je zamestnaná s príjmom vo výške 1.115 Eur netto. Príjem otca je v priemere vo výške 1.462 EUR netto. Rovnako ako na strane rodičov, tak aj na strane mal. detí došlo k zmene pomerov spojených predovšetkým s plynutím času a s tým súvisiacim fyzickým rastom mal. detí, návštevou školy, ich zdravotným stavom, ako aj nárastom odôvodnených potrieb. Súdna prax aj bez iných okolností považuje za zmenu pomerov skutočnosť, že v priebehu 3 rokov sa zvyšujú odôvodnené potreby detí, súvisiace minimálne ich vekom a tomu zodpovedajúcemu vývinu. U mal. detí došlo k podstatnej a trvalej zmene spočívajúcej predovšetkým v zmene stupňa školskej dochádzky a tým prirodzenému nárastu aj bežných potrieb, ako aj zvýšením výdavkov súvisiacich s aktivitami a zdravotným stavom. Od poslednej úpravy došlo k miernemu nárastu príjmov otca ako i matky mal. detí. Vo vzťahu k námietke otca, že došlo k vyporiadaniu BSM po rozvode manželstva, a teda matka nadobudla finančné prostriedky a tieto mohla použiť na výživu mal. detí, súd neprihliadol, nakoľko v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V ďalšom matka uvádzala výdavky a náklady na zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k zdravotným problémom mal. detí, pričom otec poukazoval na skutočnosť, že zdravotné problémy u detí pretrvávali aj v čase rozvodu manželstva, a teda k žiadnej podstatnej zmene nedošlo. K uvedenému dodáva, že síce zdravotné problémy detí pretrvávajú aj naďalej a matka má výdavky s tým spojené, neznamená to však, že súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na ne nebude prihliadať z dôvodu ich pretrvávania. Zdravotná starostlivosť je síce hradená poisťovňou, ale je predovšetkým povinnosťou rodiča plniť si svoji zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, a to v rozsahu, ktorý umožňujú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nemôže sa tejto svojej povinnosti zbaviť, resp. ju minimalizovať z dôvodu, že zvýšené výdavky na mal. detí v súvislosti s ich zdravotným stavom sú v plnom rozsahu, resp. čiastočne hradené prostredníctvom príspevkov štátu. Okrem iného i námietka otca vo vzťahu k stravovaniu mal. detí v škole, keďže je bezplatná, súd uvádza, že i napriek tejto skutočnosti vzniknú výdavky na stravu a iné školské potreby a pomôcky, ktoré musí platiť rodič bez pomoci finančných príspevkov štátu. Matka v prejednávanom prípade neuviedla výdavky na maloleté deti vybočujúce z rámca bežných potrie detí v rovnakom veku a stupňa školskej dochádzky, ktoré by bolo potrebné osobitne dokazovať. O. na výživu maloletých detí iným spôsobom neprispieva a s deťmi sa nestretáva. Záverom súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa a rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiacich so zdravotným stavom detí, t.j. všetky nevyhnuté potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti.
35. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti, tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 250 EUR mesačne na mal. I. a 240 EUR mesačne na mal. K. od 16.3.2020 do budúcna je primerané.
36. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
37. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zvýšeniu výživného za obdobie od 16.3.2020 do 30.6.2021 vzniklo na strane otca dlžné výživné vo výške 775,76 EUR pre mal. I. a vo výške 620,64 EUR pre mal. K..
38. Dlžné výživné pre mal. I. bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi určeným výživným a zvýšeným výživným 250 EUR mínus 200 EUR = 50 EUR, alikvotná časť za mesiac marec 2020 31 dní : 50 EUR: 31 dní = 1,61 EUR denne x 16 dní = 25,76 EUR, obdobie 4/20 do 12/20 9 mesiacov x 50 EUR = 450 EUR, 1/21 do 6/21 6x 50 EUR = 300 EUR, spolu 775,76 EUR.
39. Dlžné výživné vypočítané na mal. K. nasledovne: rozdiel medzi určeným výživným a zvýšeným výživným 240 EUR mínus 200 EUR = 40 EUR mesačne, alikvotná časť za mesiac marec 2020 40 EUR : 31 dní = 1,29 EUR denne x 16 dní = 20,64 EUR, obdobie 4/20 do 12/20 9 mesiacov x 40 EUR = 360 EUR, obdobie 1/21 do 6/21 6 mesiacov x 40 EUR = 240 EUR, spolu 620,64 EUR.
40. Možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery otca.
41. Vo vzťahu k odmietavému postoju detí stretávať sa s otcom si dovolí súd poznamenať(i keď úprava styku nebola predmetom konania), že pre deti a ich budúcnosť má veľký význam práve obdobie rastu a je potrebné, aby sa do tejto výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby deti mohli čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných a pedagogických schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich. Okrem toho možnosť širšieho zapojenia rodiča, ktorému deti neboli zverené zo starostlivosti do výchovy dieťaťa v období rastu má význam i pre prehĺbenie vzájomných väzieb medzi nimi a taktiež vedie tohto rodiča k zodpovednosti za budúcnosť dieťaťa. V danom prípade teda nejde len o právo oboch rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa, ale aj na sledovaní jeho „najlepšieho záujmu“, keď styk otca s deťmi je pre neho prínosom a obohatením. Súd uvádza, že stretávanie sa otca s deťmi je v záujme mal. detí, pričom sa vychádza z premisy, že sú to práve primárni rodičia, ktorí rozhodujú o osude svojich detí. V prípade, že mal. deti sa odmietajú stretávať s otcom a otec pozná, má vedomosť o výhradách, mal by prispôsobiť svoj program a stretnutie tak, aby mohol s deťmi tráviť čo najviac času. Pokiaľ mal. deti sa nechcú stretávať s otcom za prítomnosti jeho priateľky a detí, bolo by vhodné, aby otec uvedené akceptoval a snažil sa vyhovieť mal. deťom, aby s nimi mohol byť v čo najčastejšom kontakte. Je dôležité, aby aj otec participoval na výchove mal. detí, keďže sa v priebehu už rozvodového konania u mal. detí prejavili psychické problémy. Uvedené problémy by rodičia nemali bagatelizovať, ale mali by byť svojim deťom čo najviac nápomocní. Súd poznamenáva, že pokiaľ deti budú vzťahmi medzi dospelými konfrontované a týmto smerom preťažované a nebude akceptovaná ich potreba mať rád oboch rodičov, môže u nich postupne dôjsť k zmenám v správaní.
42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.