Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/63/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Kuricovou, advokátkou, so sídlom Dolný val 213/11, Žilina, IČO: 55 151 540, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Alojzom Žitníkom, advokátom, so sídlom kancelárie Moyzesova ulica 816/100, Považská Bystrica, IČO: 37 913 573, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -490 zo dňa 12.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej zaniknuté rozsudkom Okresného súdu Žilina o rozvode manželstva sp. zn. zo dňa 12.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2022 (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku) tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, zapísané Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre k. ú. C., obec C., okres E., a to: a) rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN „C“ č. 1127/1, b) pozemok – parcela KN „C“ č. 1127/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 m2, c) pozemok – parcela KN „C“ č. 1127/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 251 m2 a d) pozemok – parcela KN „C“ č. 1128 – záhrada o výmere 294 m2 (výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku), do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikázal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX zapísané Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálnym odborom, pre k.ú. F., obec F., G. F. E., a to a) pozemok – parcela KN „C“ č. 863/43 – trvalý trávny porast o výmere 3.886 m2, b) pozemok – parcela KN „C“ č. 863/44 – trvalý trávny porast o výmere 1.680 m2, a to v podiele 1/2-ica v prospech žalobcu a v podiele 1/2-ica v prospech žalovanej (výrok III. odvolaním napadnutého rozsudku), do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal prívesný vozík za auto AGADOS HANDY 7700, VIN: TKXHA7175BANS8549, EČV: E., rok výroby 2011, v zostatkovej hodnote 300,- Eur (výrok IV. odvolaním napadnutého rozsudku), žalovanej prikázal záväzok splácať úver čerpaný počas trvania BSM, a to zostatok hypotekárneho úveru na základe Zmluvy č. 2014081480 zo dňa 07.08.2014, uzatvorenej s H. E., I., poskytnutého vo výške 83.400,- Eur, so zostatkom úveru ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 27.01.2022 vo výške 65.746,66 Eur (výrok V. odvolaním napadnutého rozsudku), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 90.976,67 Eur, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.

odvolaním napadnutého rozsudku), rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII. odvolaním napadnutého rozsudku) a rozhodol, že Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 % (výrok VIII. odvolaním napadnutého rozsudku). 1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich manželstva, keď manželstvo bolo rozvedené dňom 27.01.2022, pričom žaloba o vyporiadanie BSM bola súdu doručená dňa 08.08.2022.

1.2 Po skutkovej a právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že do BSM strán sporu patria nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX zapísané Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom pre k. ú. C., obec C., okres E., pričom súčasne poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli strany sporu za trvania manželstva. Konštatoval, že strany sporu zhodne navrhli prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že aj napriek tomu, že v priebehu sporu odznel návrh na prikázanie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, súd prvej inštancie považoval túto možnosť za nevhodnú. Pritom vychádzal z toho, že v nehnuteľnostiach aktuálne býva žalovaná so spoločnými maloletými deťmi, v čom vzhliadol dôvodnosť prikázania nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, čo zodpovedá aj potrebe bývania maloletých detí. 1.3 Za spornú považoval hodnotu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v čase vyporiadania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa oboznámil celkovo s dvoma znaleckými posudkami, a to Znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Lenkou Ďurechovou č. 88/2022, z ktorého vyplynula všeobecná hodnota týchto nehnuteľností vo výške 163.000,- Eur, ako aj aktuálnejším Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Drgoňom č. 19/2024 zo dňa 14.08.2024, v zmysle ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností predstavovala sumu 248.000,- Eur. Pri určení hodnoty týchto nehnuteľností vychádzal práve z posudku Ing. Jozefa Drgoňa, ktorý bol aktuálnejší. Nestotožnil sa s námietkou žalovanej ohľadne osoby znalca z dôvodu, že tento vypracoval znalecký posudok stranám sporu v čase, keď žiadali o hypotéku a uvedenú skutočnosť nepovažoval za dôvod vylučujúci možnosť vykonať znalecký posudok na účely prejednávaného sporu. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej, že v znaleckom posudku je uvedená nesprávna výmera obytnej plochy, keď mal za to, že uvedené žalobkyňa v konaní nepreukázala. Za nepreukázané považoval aj tvrdenie žalovanej o narušenej statike nehnuteľnosti z dôvodu vplyvu povodní v septembri 2024. V danej súvislosti konštatoval, že námietky žalovanej a predovšetkým návrh na nariadenie znaleckého dokazovania vznesený až na pojednávaní dňa 12.02.2025 je v rozpore s koncentračnou zásadou, ako aj so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Pritom zdôraznil, že žalovanej aj v prípade finančnej nemožnosti zabezpečiť si súkromný znalecký posudok nič nebránilo v tom, aby takýto návrh vzniesla už vo vyjadrení z 25.09.2024, v ktorom avizovala, že sama súdu bezodkladne doručí listiny preukazujúce dôvodnosť jej námietok. Vychádzajúc z uvedeného potom súd prvej inštancie zamietol jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania a na účely hodnoty nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Drgoňa. Poukázal na závery ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, podľa ktorých pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. V nadväznosti na to uzavrel, že ak by vychádzal z takmer trojročného znaleckého posudku predloženého žalobcom spolu s podanou žalobou a neaplikoval by závery novšieho znaleckého posudku predloženého a vypracovaného v roku 2024, tak by sa odklonil od uvedeného právneho názoru. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty nehnuteľností v sume 248.000,- Eur, čo na podiel každého z bývalých manželov predstavovalo hodnotu 124.000,- Eur. 1.4 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, zapísané Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálnym odborom pre k. ú. F., obec F., okres F. E., čo vyplýva aj z predmetného listu vlastníctva, ako aj z toho, že tieto nehnuteľnosti nadobudli strany sporu dňa 17.01.2013 za trvania manželstva. Konštatoval, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam bola sporná hodnota, ako aj spôsob ich vyporiadania, keďže žalobca navrhol prikázanie týchto nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a opak v konaní nepreukázal. Vzhľadom na výrazný rozdiel v hodnote dotknutých pozemkov stanovenej znaleckým posudkom Ing. Šimurkovej a kúpnej ceny týkajúcej sa parciel v susedstve vyporiadavaných pozemkov, ako aj s poukazom na umiestnenie týchto pozemkov, súd prvej inštancie pristúpil k prikázaniu predmetných pozemkov do podielového spoluvlastníctva obidvoch strán sporu, pričom mal za to, že strany sporu môžu následne tieto nehnuteľnosti predať za adekvátnu trhovú cenu a výťažok z predaja si rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Pritom vychádzal z toho, že sa nejedná o nehnuteľnosti určené na bývanie, a preto je menšie riziko

konfliktov medzi stranami v spojitosti so spoluvlastníctvom k dotknutým pozemkom. Mal za to, že obidve strany sporu budú motivované speňažiť nehnuteľnosti čo najefektívnejšie. Z uvedených dôvodov potom prikázal predmetné pozemky do spoluvlastníctva každej zo strán sporu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku. 1.5 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež vyplynulo, že strany sporu prvotne zaradili do masy BSM rozsiahly zoznam hnuteľných vecí, vrátane motorových vozidiel Škoda Octavia, Škoda Fabia a prívesný vozík AGADOS HANDY, zariadenie a vybavenie domácnosti v k.ú. C., náradie, elektrospotrebiče, bicykle, nábytok a podobne. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že na pojednávaní dňa 12.02.2025 žalobca navrhol upustiť od zaradenia všetkých hnuteľných vecí do masy BSM, s čím žalovaná súhlasila a navrhla z hnuteľných vecí vyporiadať iba prívesný vozík AGADOS HANDY. Súd prvej inštancie potom vyporiadal len tie veci patriace do BSM, ktoré strany sporu urobili predmetom sporu, a keďže strany sporu zhodne uviedli, že zostávajúce hnuteľné veci okrem prívesného vozíka AGADOS HANDY nežiadajú vyporiadať (vyňali ich z masy BSM), tieto hnuteľné veci v záverečnom rozhodnutí nevyporiadal, nakoľko neboli zaradené do masy BSM. 1.6 Do masy BSM zaradil zostatok hypotekárneho úveru, ktorý nadobudli strany sporu v priebehu trvania BSM ako pasívum na základe Zmluvy č. 2014081480 zo dňa 07.08.2014, uzatvorenej s H. E., I., poskytnutého vo výške 83.400,- Eur, so zostatkom úveru ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 27.01.2022 vo výške 65.746,66 Eur. S ohľadom na skutočnosť, že úver zaťažoval nehnuteľnosti evidované v k. ú. C. na LV č. XXXX, súd prvej inštancie prikázal povinnosť platiť zostatok úveru žalovanej ako strane sporu, ktorej prikázal uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Zostatok úveru súd zohľadnil pri výpočte vyporiadacej náhrady, pričom podiel každého z bývalých manželov stanovil na sumu 32.873,33 Eur. 1.7 Pri výpočte výšky vyporiadacieho podielu súd prvej inštancie tak, že od hodnoty nehnuteľností v k.ú. C. vo výške polovice podielu žalobcu, ktorý predstavuje sumu 124.000,- Eur, odpočítal polovicu zostatku úveru ku dňu zániku BSM, t.j. sumu 32.873,33 Eur a od tejto sumy odpočítal polovicu z hodnoty hnuteľnej veci – prívesného vozíka, t.j. sumu 150,- Eur a dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (124.000 – 32.873,33 – 150) sumu 90.976,67 Eur s tým, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi vyrovnací podiel v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.8 O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „“) tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko vzhľadom na povahu sporu nebolo možné jednoznačne vyčísliť úspech niektorej strany sporu. V danej súvislosti zdôraznil, že v prejednávanom spore nemožno konštatovať jednoznačne úspech žiadnej zo strán, nakoľko súd v celom rozsahu nevyhovel návrhu na vyporiadanie BSM žiadnej zo strán sporu.

1.9 O trovách štátu, ktoré vznikli v spojení s vypracovaním Znaleckého posudku č. 10/2024, hradeného výlučne zo štátnych prostriedkov, pretože tento navrhla vykonať žalovaná a následne bola oslobodená od súdnych poplatkov, súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s a štátu – Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi ako strane sporu, o ktorej nároku rovnako súd rozhodoval a ocenenie nehnuteľností bolo realizované aj v prospech tejto sporovej strany.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. , , , , , a . Žalovaná vnímala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako rozhodnutie pre ňu nespravodlivé a vyjadrila nesúhlas, aby bola podstatná masa majetku patriaceho do celej masy BSM, teda nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX ohodnotené (podľa nej) úplne, skreslene, nepravdivo, na základe vyhotoveného súkromného Znaleckého posudku Ing. Jozefa Drgoňa č. 19/2024, vypracovaného na základe súkromnej objednávky žalobcu. Namietala, že posudok je absolútne skreslený a hodnota nehnuteľností mimoriadne nadhodnotená, pričom za závažné pochybenie považovala to, že hodnoty a miery zastavaných častí rodinného domu sú v hrubom rozpore so skutočnými mierami a rozmermi domu, ktoré boli umelo vytvorené, rozmerovo nadhodnotené, a teda je posudok nepravdivý a hodnota domu neprimerane navýšená, a to po dohode objednávateľa - strany sporu žalobcu a osoby znalca. 2.1 Žalovaná taktiež namietala pochybenie spočívajúce v procesnej činnosti súdu, ktorý nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby v konaní v plnej miere uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne namietala, že z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k absolútne nesprávnym skutkovým zisteniam. Spochybňovala činnosť súdu prvej

inštancie označenú ako hodnotenie dôkazov, a to v tom smere, že dokazovanie bolo vykonané úplne nedostatočne a že súd vôbec nevyužil svoje oprávnenie vykonať v danej právnej veci ňou ako stranou sporu navrhované dôkazy za účelom preukázania objektívneho stavu veci.

2.2

V daných súvislostiach žalovaná namietala, že ona v konaní pred súdom prvej inštancie dávala do pozornosti súdu, že predmetný posudok znalca Ing. Drgoňa bol v podstate opísaný v celom rozsahu aj s podstatnými vecnými chybami, teda úplne nesprávnymi rozmermi domu zo Znaleckého posudku č. 88/2022 vypracovaného znalcom Ing. Lenkou Ďurechovou, ktorý bol taktiež ako súkromný znalecký posudok vypracovaný na základe ústnej objednávky žalobcu, ktorý ohodnotil dotknuté nehnuteľnosti na sumu 163.000,- Eur. V danej súvislosti zdôraznila, že už táto nedôvodne navýšená hodnota rodinného domu, ktorá vychádzala z klamlivých vecných údajov ako podkladov pre vypracovanie takéhoto posudku, teda nesprávnych – nadhodnotených a vymyslených rozmerov domu, teda zastavanej plochy, bola znovu podkladom pre vypracovanie súkromného nepravdivého, nadhodnoteného posudku č. 19/2024 vypracovaného Ing. Jozefom Drgoňom na základe súkromnej objednávky žalobcu. Uviedla, že ona opakovane na tieto skutočnosti upozorňovala a dávala tieto skutočnosti na vedomie súdu prvej inštancie, a taktiež požiadala o posúdenie nezávislého znalca statika Ing. Bachratého, ktorý na mieste posúdil stav domu po povodniach a súčasne vykonal meranie rozmerov domu, jeho zastavanej plochy, ktorá je základným a zásadným ukazovateľom a merítkom ako podklad pre výpočet hodnoty domu č. s. XXX v obci C.. Zdôraznila, že statik zistil zásadné rozdiely a nezrovnalosti, a to o viac ako 7 metrov podlahovej obytnej plochy, a tieto skutočnosti ona predniesla súdu, čo však zostalo bez povšimnutia. Taktiež poukázala na to, že ona požiadala súd prvej inštancie, aby pribral do konania nezávislého súdneho znalca, ktorý by objektívne a hlavne na základe správneho a pravdivého merania rozmerov domu stanovil jeho trhovú hodnotu, čo však bolo zo strany súdu prvej inštancie odmietnuté. V daných súvislostiach zdôraznila, že ona nemala finančné prostriedky na to, aby si mohla dať záväznú objednávku na vyhotovenie znaleckého aj statického posudku od súdneho znalca Ing. Bachratého, ktorý meranie objektívne vykonal a o čom ona súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámila. Súčasne uviedla, že po takomto postoji súdu prvej inštancie bola nútená si požičať peniaze na vyhotovenie pravdivého a objektívneho znaleckého posudku, ktorý v čase podania odvolania bol po objektívnom meraní rozmerov domu v procese vyhotovovania.

2.3

Namietala vecnú nesprávnosť v napadnutom rozsudku, a to vo výroku rozsudku, keď mala za to, že súd prvej inštancie absolútne nesprávne definuje pre potreby nového aktuálneho zápisu do príslušného katastra nehnuteľností nesprávny údaj, pre ktorý by nemohlo dôjsť k zákonnému zápisu údajov ani po prípadnej právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku v budúcnosti, a to údaj podielového spoluvlastníctva jej a žalobcu, keď súd prikázal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, zapísané Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálnym odborom pre k. ú. F., obec F., avšak správne má znieť F. E., okres F. E., nakoľko v Slovenskej republike neexistuje obec F..

2.4

Namietala aj lehotu na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi do 90 dní, pričom zdôraznila, že ona nie je objektívne schopná túto lehotu dodržať a navrhla, aby jej bola táto lehota určená po tom, ako bude spravodlivo a pravdivo určená samotná výška výplatku žalobcovi po novom zákonnom dokazovaní a vyhodnotení nového, ňou predloženého objektívneho a zákonného posudku na dobu 270 dní namiesto stanovených 90 dní v napadnutom rozsudku. V danej súvislosti poukázala na to, že ona by nebola schopná si vybaviť ďalší úver, aby v tak krátkej dobe mohla sumu žalobcovi vyplatiť a vzhľadom na to, ako sa žalobca správa k nej a ich deťom, ju desí predstava, že by bol schopný vymáhať omeškanie s platbou formou exekúcie, čo by ju i jej deti s ich veľmi podlomeným zdravím existenčne zničilo, a mohli by sa tak dostať do situácie bezdomovectva. 2.4.1 V daných súvislostiach poukázala na príčiny rozvratu vzťahov v manželstve, keď to bol práve žalobca, ktorý manželstvo úplne rozvrátil a ich spoločné deti majú z neho obrovský strach. V danej súvislosti uviedla, že žalobca sa neštíti deti vydierať aj tým, že budú bezdomovci, a taktiež sa vyhráža aj jej rôznymi nehoráznosťami, vyhrážkami exekúciou na dom, ak by nebola schopná mu v pomerne pre ňu krátkej 90-dňovej lehote vyplatiť výplatok.

2.5

Žalovaná súčasne poukázala na požiadavku riadneho odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia, pričom zdôraznila, že uvedené je neoddeliteľnou súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa SR a základnou procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia.

2.6 Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd v zmysle zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo jej odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zmenil vlastným rozhodnutím v súlade s ňou navrhovanými dôvodmi tak, že rozhodne, že ona je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu úplného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 63.976,67 Eur, a to do 270 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v ostatných bodoch napadnutého rozsudku zostane rozsudok nezmenený.

3. Dňa 12.05.2025 doručila súdu prvej inštancie žalobkyňa doplnenie odvolania, v ktorom poukázala na to, že jej námietky voči Znaleckému posudku Ing. Jozefa Drgoňa č. 19/2024 sa stali oprávnenými a sú vecne podložené a preukázané. Uvedené vyplýva aj zo Znaleckého posudku Ing. Mateja Koreka č. 24/2025 zo dňa 05.04.2025, ktorého obsahom sú aj skutočné miery – rozmery posudzovaného rodinného domu v obci C., ktoré sú na rozdiel od všetkých predchádzajúcich posudkov správne a objektívne zistené meraním zo strany znalca na mieste samom. Konštatovala, že výsledkom znaleckého skúmania znalca Ing. Mateja Koreka bola po prvýkrát objektívne určená všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX v obci C. v čiastke 223.000,- Eur. K doplneniu odvolania žalovaná pripojila Znalecký posudok Ing. Mateja Koreka č. 24/2025. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že samotná žalovaná v rámci vyjadrenia na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 06.09.2024 dňa 25.09.2024 záväzne oznámila, že akonáhle sa dostaví odborný znalec – statik k ohliadke rodinného domu, dá bezodkladne vyhotoviť príslušný znalecký posudok vrátane odborného znaleckého statického posúdenia, a tieto dôkazy bezodkladne doručí konajúcemu súdu prvej inštancie. V nadväznosti na uvedené žalobca zdôraznil, že do hlavného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 12.02.2025, nebol zo strany žalovanej predložený znalecký posudok ani objednávka na znalecký posudok, tak ako to avizovala vo svojom vyjadrení zo dňa 25.09.2024. Mal za to, že žalovaná na pojednávaní dňa 12.02.2025 síce rozporovala a spochybňovala závery Znaleckého posudku č. 19/2024 vypracovaného Ing. Jozefom Drgoňom, avšak bez preukázania relevantných dôvodov. Tvrdenie žalovanej, že nemala dostatok finančných prostriedkov na vyhotovenie znaleckého posudku, považuje žalobca za klamlivé a zavádzajúce, nakoľko túto skutočnosť začala žalovaná namietať až potom, čo súd na pojednávaní dňa 12.02.2025 zamietol jej návrh na nariadenie znaleckého dokazovania. Jej argumentáciu o nepriaznivej finančnej situácii považoval žalobca za nelogickú, a to najmä v kontexte jej vyjadrenia zo dňa 25.09.2025 a mal za to, že sa jedná o účelové tvrdenie, ktorým sa žalovaná snaží dodatočne ospravedlniť svoju pasivitu s poukazom na ust. , t.j. sudcovskú koncentráciu konania. 4.1 Vo vzťahu k námietke žalovanej, že znalecký posudok vypracovaný Ing. Jozefom Drgoňom bol v podstate opísaný v celom rozsahu zo Znaleckého posudku č. 88/2022 vypracovaným znalcom Ing. Lenkou Ďurechovou, ktorý bol taktiež súkromný znalecký posudok vypracovaný na základe objednávky žalobcu, žalobca poukázal na to, že obidva znalecké posudky, tak Znalecký posudok č. 19/2024 vypracovaný Ing. Jozefom Drgoňom, aj Znalecký posudok č. 88/2022 vypracovaný Ing. Lenkou Ďurechovou, boli vyhotovené na základe miestneho zisťovania a zamerania skutkového stavu nehnuteľností, čo vyplýva z podkladov získaných týmito znalcami a z týchto podkladov, ktoré slúžili ako základ pre vypracovanie predmetných znaleckých posudkov, nijakým spôsobom nevyplývajú skutočnosti uvádzané žalovanou, čo svedčí o ich nedôvodnosti.

4.2 Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že požiadala o posúdenie nezávislého znalca statika Ing. Bachratého, ktorý posúdil stav domu po povodniach, vykonal merania domu – zastavanej plochy, kde znalec zistil zásadné rozdiely podlahovej plochy, žalobca poukázal na to, že narušenie statiky rodinného domu, ako aj nesprávna výmera stavby neboli v konaní žalovanou preukázané. Uviedol, že pri určení hodnoty nehnuteľností na účely vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z ceny vecí ku dňu vysporiadania, avšak zo stavu, v akom sa nachádzala v čase zániku spoluvlastníctva, a preto odborné vyjadrenie týkajúce sa narušenia statiky je právne irelevantné vo vzťahu k oceneniu predmetnej nehnuteľnosti.

4.3 Pokiaľ žalovaná namietala lehotu na zaplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi v trvaní 90 dní, mal žalobca za to, že uvedená lehota je súladná so súdnou praxou a je spravodlivá a primeraná.

V danej súvislosti poukázal na to, že samotná žalovaná požadovala, aby jej boli predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva a súhlasila s povinnosťou vyplatiť vyrovnací podiel, pričom z jej strany existovala vedomosť o výške vyrovnávacieho podielu, aj o povinnosti jeho úhrady. Podľa žalobcu je 90-dňová lehota na vyplatenie podielu dostatočná najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nehnuteľnosti užíva už od približne 12.01.2022 spolu so svojím súčasným manželom, s ktorým spoločne finančne hospodária. Podľa žalobcu zo strany žalovanej neboli preukázané žiadne objektívne dôvody, ktoré by odôvodňovali predĺženie uvedenej lehoty a jej subjektívne názory a hodnotenia voči nemu sú právne bezvýznamné pri posudzovaní otázky určenia lehoty na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

4.4 Vo vzťahu k predloženiu Znaleckého posudku Ing. Mateja Koreka č. 24/2025 a doplneniu odvolania sa žalobca nevyjadril z dôvodu, že doplnenie bolo podané oneskorene a samotný posudok bol predložený až v rámci odvolacieho konania, čo podľa žalobcu robí vyjadrenie právne bezpredmetným.

4.5 Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

5. Žalovaná v odvolacej replike poukázala na to, že ona podala odvolanie v zákonnej lehote dňa 22.03.2025 a následne ho doplnila dňa 05.05.2025, pričom odvolanie riadne odôvodnila, a to jednak vecnými dôvodmi ale aj procesnoprávnymi pochybeniami zásadného charakteru, a to komplexnými dôvodmi podľa ust. , , , , , a . Vo zvyšnej časti predstavuje odvolacia replika iba zopakovanie odvolacej argumentácie žalobkyne uvedenej v odvolaní a doplnení odvolania.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom ( ), t.j. žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, nakoľko menovaná namietala správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne výšky vyrovnacieho podielu, ktorý má podľa rozsudku súdu prvej inštancie vyplatiť žalobcovi, ako aj lehotu, v ktorej má sumu vyrovnacieho podielu vyplatiť, včas ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [ a v spojení s ], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa a contrario v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. vo výrokoch I. až VI. (vo výrokoch vo veci samej), ako aj v závislých výrokoch VII. (o práve na náhradu trov konania) a VIII. (o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov štátu) ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

9. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. , prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania. Súčasne odvolací súd akcentuje, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd pritom ani s prihliadnutím na argumenty prezentované žalovanou ako odvolateľkou nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď žalovaná neuviedla žiadne také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, keď odvolacia argumentácia žalovanej je z väčšej časti len opakovaním jej argumentácie z prvoinštančného konania a napádaním procesného postupu súdu, ktorý v konaní uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Dôvody preskúmavaného rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na tieto v zmysle poukazuje. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, podporu a doplnenie jeho záverov vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza nasledovné, pričom len na okraj poznamenáva, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (). 12. V prvom rade k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ). Do obsahu základného práva podľa ustanovenia SR a práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. a ). Inými slovami, súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy či obsah procesných úkonov a rozhodovať podľa nich.

13. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie má všetky atribúty vyžadované ust. , keďže je z neho zreteľné, o akom žalobou uplatnenom nároku súd prvej inštancie konal, ako tento nárok právne kvalifikoval a na podklade akých dôvodov a dôkazov rozhodol. Súd prvej inštancie teda zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Prijaté závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a vznesené námietky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva žiadny podklad pre tvrdenie žalovanej, že nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia zhrnul podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových strán. Uviedol, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil východiská, ktoré ho viedli k rozhodnutiu. Za nedôvodné či arbitrárne nemožno bez ďalšieho považovať jeho právne východiská majúce základ v zistenom skutkovom stave a vyhodnotení výsledkov dokazovania. Napadnuté rozhodnutie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne nedôvodné, resp. ústavne nekonformné, preto ho nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces. Tu treba podotknúť, že iba samotná skutočnosť, že žalovaná so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama o sebe založiť záver o naplnení odvolacieho dôvodu podľa alebo f) . 14. Koncentrujúc odvolaciu argumentáciu žalovanej, táto v odvolaní namietala nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc zo Znaleckého posudku J. D. K., č. posudku 19/24 zo dňa 14.08.2024 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX na sumu 248.000,- Eur, pričom dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení, že v predmetnom znaleckom posudku je nesprávne uvedená výmera obytnej plochy a ani ohľadne narušenej statiky nehnuteľnosti z dôvodu vplyvu povodní v septembri 2024. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o označenie odvolacích dôvodov značne excesívne) namietala v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom z dôvodu, že nevykonal ňou navrhnuté znalecké dokazovanie na ocenenie predmetných nehnuteľností a preukázanie ňou vznesených námietok. 14.1 Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie vyslovené v bode 24. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých námietky žalovanej a predovšetkým návrh

na nariadenie znaleckého dokazovania, vznesený až na pojednávaní dňa 12.02.2025, je v rozpore s koncentračnou zásadou, ako aj zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. 14.2. K uvedenému záveru súdu prvej inštancie odvolací súd na doplnenie uvádza, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Ako vyplýva z dôvodovej správy, koncentrácia konania tvorí funkčnú teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku. Princíp arbitrárneho poriadku znamená, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Základný rozdiel medzi zákonnou a sudcovskou koncentráciou spočíva v tom, že zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí), pričom zákonná koncentrácia môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. 14.3 Je nutné uviesť, že procesné pravidlá sú v upravené v záujme rovnocennej ochrany oboch sporových strán. Žalobca aj žalovaná sú v spore zastúpení advokátmi, ktoré osoby nie je potrebné osobitne poučovať o procesných pravidlách civilného sporového konania. Žalovaná si zvolila právneho zástupcu, ktorý ako osoba znalá práva, poučila žalobkyňu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania a strana žalovanej bola súčasne poučená súdom, aby jej prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany urobila včas, inak súd na ňu nemusí prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov, a to okrem iného aj v predvolaní na nariadený termín pojednávania na deň 12.02.2025, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20.11.2024. 14.4 Zo vzájomnej súvislosti ust. a potom vyplýva, že povinnosť súdu umožniť stranám, aby mohli účinne uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany, nie je možné vykladať tak, že strany toto oprávnenie môžu urobiť bez obmedzenia kedykoľvek pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania (ako tomu bolo počas platnosti ). Je nutné rešpektovať v tom, že priznáva sudcovi autonómiu na vedenie sporov tak, aby ku dňu vykonania pojednávania boli obom stranám známe všetky tvrdené skutočnosti a všetky navrhované dôkazy. Za takýchto okolností je potom možné vykonať pojednávanie, pričom sudca, rovnako ako sporové strany majú možnosť pripraviť sa na všetky skutkové a právne tvrdenia sporových strán, čo znamená, že v prípadoch, kedy stačí vykonať dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, resp. prítomnými svedkami, je možné skoncentrovať dokazovanie na jedno pojednávanie, na ktorom súd môže dokazovanie ukončiť. To je primárne účelom sudcovskej koncentrácie, ktorá má zabrániť neúmernému predlžovaniu konania a návrhom na ďalšie vykonanie dokazovania predneseným až na vytýčenom pojednávaní. Úlohou súdu totiž nie je sanovať predchádzajúcu pasivitu sporovej strany. Popretím princípov sudcovskej koncentrácie by naopak súd zasiahol do práva druhej sporovej strany, ktorá si svoje povinnosti predkladania skutkových tvrdení a navrhovania dôkazov riadne a včas plnila. Postup, pri ktorom súd aplikuje pravidlá sudcovskej koncentrácie, nepredstavuje porušenie práva na prístup k súdu. Podľa ust. má teda súd právo a povinnosť zohľadniť včasnosť predloženia procesných úkonov, pričom účelom koncentrácie je predísť situáciám, keď by strany neskoro predkladanými tvrdeniami alebo dôkazmi zbytočne zdržovali konanie a narúšali priebeh pojednávania. Koncentrácia umožňuje súdu neprijať neskoro predložené podania alebo dôkazy, ak by ich prijatie znamenalo zmarenie účelu pojednávania, nutnosť opätovného vytýčenia pojednávania alebo iné narušenie efektívneho priebehu konania. Zákon pritom ponecháva súdu diskrečnú právomoc, aby posúdil, či oneskorenie ospravedlní na základe objektívnych kritérií (napr. zložitosť sporu, právna náročnosť) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť strany rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). V prípade, že súd oneskorenie ospravedlní, môže k dôkazu pristúpiť, inak k nemu neprihliada a procesný úkon nezískava účinky. Takto definovaná koncentrácia je nástrojom ochrany efektivity konania a nie prostriedkom diskriminácie strán, pričom základné práva strán na vyjadrenie a procesnú obranu zostávajú zachované, ak sú splnené podmienky primeranosti a včasnosti upozornenia. 14.5

V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej, ktorý predniesla na pojednávaní zo dňa 12.02.2025, na vykonanie ďalšieho dokazovania za účelom ocenenia nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, keď jeho vykonanie považoval za rozporné s koncentračnou zásadou, ako aj so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. V daných súvislostiach odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jozefom Drgoňom č. 19/2024, správnosť záverov ktorého namietala žalovaná už vo svojom vyjadrení zo dňa 25.09.2024. V predmetnom vyjadrení poukazovala na to, že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený v priebehu mesiaca júl – august 2024 a hodnota znalcom oceňovanej nehnuteľnosti bola v čase predmetného vyjadrenia podstatne zmenená, nakoľko v mesiaci september 2024 bol rodinný dom súp. č. XXX zasiahnutý silnou povodňou a bol zásadne v jeho základoch poškodený/znehodnotený. Z uvedených dôvodov žalovaná už v predmetnom vyjadrení uviedla, že akonáhle sa dostaví odborný znalec – statik ku ohliadke domu, bezodkladne dá vyhotoviť príslušný znalecký posudok, vrátane odborného znaleckého a statického posúdenia, a tieto listinné dôkazy doručí konajúcemu súdu (súdu prvej inštancie, pozn.). Predmetné vyjadrenie bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 25.09.2024. Napriek uvedenému žalovaná až do pojednávania zo dňa 12.02.2025 súdu nepredložila predmetný znalecký posudok, a na predmetnom pojednápvaní (prostredníctvom svojho zástupcu) ako dôvod, pre ktorý tak neučinila uviedla to, že ona „nemá skutočne objektívne finančné prostriedky. Veď z toho dôvodu bola súdmi oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Takže je namieste, aby súd dal nezávislého znalca, ktorý vypracuje a zatiaľ boli hradené zo štátneho rozpočtu tieto...“. Odvolací súd sa s týmito námietkami nemohol stotožniť. Žalovaná bola v konaní zastúpená advokátom a nič jej nebránilo v tom, aby učinila návrh na vykonanie znaleckého dokazovania prostredníctvom súdu, čo však do pojednávania zo dňa 12.02.2025 neučinila. Pokiaľ žalovaná na predmetnom pojednávaní argumentovala tým, že ona si nemohla dať vypracovať znalecký posudok z dôvodu jej sociálnej situácie, odvolací súd túto argumentáciu vníma ako vyslovene rozpornú s jej vyjadrením zo dňa 25.09.2024, v ktorom výslovne uviedla, že ona dá bezodkladne vyhotoviť príslušný znalecký posudok, pričom už v čase predmetného vyjadrenia bola žalovaná oslobodená od súdnych poplatkov. Aj napriek uvedenému žalovanej nič nebránilo v tom, aby následne, a to bez zbytočného odkladu, učinila návrh na vykonanie znaleckého dokazovania pribratím znalca zo strany konajúceho súdu, avšak uvedené, nakoľko tak učinila až na dotknutom pojednávaní, nevykonala včas. Navyše argumentácia žalovanej o nedostatku finančných prostriedkov na vypracovanie znaleckého posudku vyznieva účelovo aj z toho dôvodu, že menovaná predmetný znalecký posudok predložila v odvolacom konaní a zo záverov ňou predloženého znaleckého posudku vychádza v rámci svojej skutkovej argumentácie v odvolacom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd potom vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. 15. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní predložila Znalecký posudok vypracovaný Ing. Marekom Korekom č. 24/2025 ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa a) týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, nakoľko sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne zistenia všeobecnej hodnoty dotknutých nehnuteľností z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky prezumované ust. o prípustnosti tejto tzv. novoty v odvolacom konaní, a preto na uvedený prostriedok procesnej obrany prihliadnuť nemohol. V daných súvislostiach odvolacích súd navyše prízvukuje, že žalovaná v tomto spore nie je ani slabšou stranou a navyše je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorému z titulu jeho profesie sú zrejmé práva a povinnosti strany s ohľadom na jej procesné postavenie v spore, ako aj následky jej prípadnej pasivity v tom-ktorom štádiu konania a ich vplyv na konečný výsledok sporu. 16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže odvolacie námietky boli posúdené ako nedôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa a ako vecne správny potvrdil, a to tak čo do veci samej, ako aj závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok VII.), voči ktorému strany sporu neprodukovali žiadnu odvolaciu argumentáciu, a ktorý zodpovedá dôvodom rozhodnutia vo veci samej tak, ako ich vymedzil súd prvej inštancie v bode 36. odôvodnenia svojho rozsudku. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislom výroku VIII., ktorým súd prvej inštancie priznal Slovenskej

republike voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %, keď uvedená povinnosť bola uložená žalobcovi a žalovanou nebola v dovolacom konaní osobitne namietaná. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V L., dňa 30. apríla 2026 JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu

JUDr. Zuzana Krivdová

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu