Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-36-2026.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/36/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov JUDr. Miroslava Baňackého a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M na neverejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 18. mája 2026, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/6/2026 zo dňa 15.04.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 3T/6/2026 zo dňa 15. apríla 2026 podľa § 79 ods. 2 Tr. poriadku ponechal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX naďalej vo väzbe.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., neprijal písomný sľub obvineného.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne, ktorá v písomných dôvodoch sťažnosti uviedla nasledovné.
Ako obvinený bol vzatý do väzby a to na základe uznesenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 12.02.2025. Väzba mu začala plynúť dňa 10.02.2026. Súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že dôvody väzby sa nezmenili, a že existuje reálna hrozba, že v prípade pobytu na slobode by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti vzhľadom na jeho predošlé protiprávne konania. Obvinený ku skutku sa priznal, pričom k spáchaniu skutku došlo pod vplyvom alkoholu. Zároveň udáva, že v čase spáchania skutku nebol v podmienke a ani nebolo voči nemu vedené žiadne trestné konanie. Aj napriek uvedenému má za to, že dôvody väzby podľa jeho názoru absentujú a v súčasnej situácii, po uplynutí viac než dvoch mesiacov, ktoré trávil vo väzbe, nemožno v predmetnom prípade konštatovať existenciu dôvodnej obavy (že bude pokračovať v trestnej činnosti kladenej mu za vinu v tomto konaní), ktorá by s prihliadnutím na princíp proporcionality ponechanie jeho osoby vo väzbe odôvodňovala. V prípade prepustenia by rešpektoval súdom uložené opatrenia. Je zjavné, že súd až do rozhodnutia vo veci samej, ho chce ponechať vo väzbe, čo ale nie je väzobným dôvodom. Zároveň obvinený predložil písomný sľub, v ktorom prehlásil, že povedie riadny život, že sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti, a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré by mu boli uložené a vždy oznámi vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo súdu prípadnú zmenu miesta pobytu a na každú inú výzvu súdu, alebo orgánu činného v trestnom konaní sa k úkonom dostaví riadne a včas. Obvinený predložil súdu prísľub jeho budúceho zamestnávateľa, že v prípade, ak bude prepustený z väzby na slobodu, môže hneď nastúpiť do práce. Aj z uvedeného je zrejmé, že má záujem pracovať, jeho
nástup do práce je aj garanciou zabezpečenia finančných prostriedkov, v dôsledku nedostatku ktorých sa aj dopustil krádeže píly, ktorú by použil na prácu. Má rodinu, ktorú musí zabezpečiť a postarať sa o ňu aj po materiálnej stránke.
Pokiaľ by bola jeho väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka a zároveň mu boli uložené akékoľvek iné obmedzenia či povinnosti, tieto bude v celom rozsahu riadne dodržiavať a rešpektovať. Počas výkonu väzby sa správa v súlade s určenými pravidlami a rešpektuje všetky pokyny, čo preukazuje jeho schopnosť nariadené obmedzenia či povinnosti riadne dodržiavať.
Komentár k zákonu č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) k nahradeniu väzby uvádza: „Nahradenie väzby jednotlivo, resp. aj vzájomnou kombináciou viacerých možností je odôvodnené v prípadoch, v ktorých bude dostatočné preukázané, že existencia dôvodu väzby môže byť dosiahnutá aj miernejším zásahom dopráv a slobôd obvineného. Pri nahradení väzby súd na jednej strane potvrdzuje dôvod existencie väzby, pričom zároveň konštatuje, že účel väzby môže byť dosiahnutý miernejším zásahom do práv obvineného. Nahradenie väzby je priamym prejavom uplatnenia zásady zdržanlivosti uvedenej v§_2ods.2 TP, keď príslušné orgány musia vždy aplikovať ustanovenia o väzbe v takom rozsahu, ktoré budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale zároveň nebudú predstavovať neprimeraný zásah do základných práv a slobôd obvineného.“
Obvinený zastáva názor, že výkon väzby v jeho prípade so zohľadnením individuálnych okolností prejednávaného prípadu predstavuje neprimeraný zásah do jeho základných práv a slobôd, nakoľko účel väzby v jeho prípade možno dosiahnuť aj miernejším zásahom, napríklad nariadením dohľadu a/ alebo inými obdobnými prostriedkami.
Ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa osobnej slobody jednotlivca vychádzajú z článku 17 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenia ústavy týkajúce sa väzby sú premietnuté aj v základných zásadách trestného konania, konkrétne v ustanovení § 2 Trestného poriadku. Väzba v rámci trestného predstavuje najzávažnejšie zaisťovacie opatrenie, ktorým sa veľmi citeľným spôsobom zasahuje do ústavou zaručenej osobnej slobody občana v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vine obvineného. Úprava dôvodov väzby vyjadruje výnimočnosť a fakultatívne použitie tohto procesného prostriedku, pričom Trestný poriadok nikde neustanovuje, že každý obvinený musí byť vzatý do väzby, resp. že väzba má trvať neprimerane dlhý čas.
V zmysle § 2 ods. 2 Tr.por. „Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“
Väzba ako zabezpečovací inštitút trestného konania nemá mať sankčnú povahu a ak je možné účel väzby dosiahnuť iným zákonným inštitútom procesného práva, je potrebné ho aplikovať.
V kontexte vyššie uvedeného navrhuje, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a aby bol prepustený na slobodu ihneď.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obžalovaný podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
V prvom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že okresný súd postupoval pri rozhodovaní o väzbe riadnym procesným postupom v súlade so všetkými zákonnými podmienkami vyplývajúcimi z Trestného poriadku. Zároveň je krajský súd toho názoru, že napadnuté uznesenie je dostatočným, výstižným a kvalifikovaným spôsobom odôvodnené.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný A. B. je trestne stíhaný pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 3Tp/13/2026 zo dňa 12.02.2026 podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba u obvineného A. B. začala plynúť dňom 10.02.2026 od 16.15 hod. a vykoná sa v ÚVV a ÚVTOS Košice.
Dňa 02.04.2026 prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal obžalobu na obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. g/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že prokurátor podal obžalobu na obvineného v zákonnej lehote podľa § 76 ods. 2, 3 Tr. por. a okresný súd rozhodol o ďalšom trvaní väzby v súlade s ustanovením § 238 ods. 4 Tr. por., teda do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou lehotou väzby v prípravnom konaní.
Následne na rozhodnutie o väzbe obvineného v zmysle § 238 ods. 4 Tr. por. nariadil okresný súd výsluch, na ktorý predvolal obvineného a upovedomil o čase a mieste jeho konania aj obhajcu a prokurátora. Nariadený výsluch sa uskutočnil dňa 15.04.2026 o 10.18 hod. na okresnom súde, teda v určenom termíne, pri ktorom súd vypočul obvineného a rozhodol napadnutým uznesením. Obvinený predložil okresnému súdu aj písomný sľub zo dňa 15.04.2026, ako aj prísľub do zamestnania.
Ani v tomto štádiu trestného konania bezprostredne po podaní obžaloby nepochybil okresný súd v názore, že naďalej sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania obvineného, táto bezpochyby vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplývajúceho z podanej obžaloby, resp. dôkazov vykonaných v prípravnom konaní. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal predovšetkým na to, že obžalovaný mal spáchať trestnú činnosť pod vplyvom alkoholu a to v krátkej dobe po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, z čoho vyplýva aj to, že obžalovaný sústavne a opakovane pácha trestnú činnosť a to bez ohľadu na skutočnosť, že v minulosti bol vo výkone trestu aj pre majetkovú trestnú činnosť.
Z odpisu z registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ 20 krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/14/2025 zo dňa 17.09.2024, právoplatným dňa 03.10.2024 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 21.06.2025. V evidencii priestupkov má 5 záznamov, z toho sú 4 za priestupky proti majetku, posledných dvoch sa dopustil v januári 2026.
Takto uvedené skutočnosti sú konkrétnymi skutočnosťami, ktoré aj podľa názoru krajského súdu v danom štádiu trestného konania naďalej zakladajú dôvodnú obavu, že obžalovaný pri ponechaní na slobode bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, čím sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktoré okresný súd jednoznačne a presvedčivo ustálil. Obžalovaný je aj v tomto štádiu trestného konania dôvodne podozrivý z úmyselnej trestnej činnosti.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa krajský súd stotožnil aj s argumentáciou okresného súdu, že väzbu v danom štádiu trestného konania nemožno nahradiť písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a takisto ani dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko samotný inštitút dohľadu probačným a mediačným úradníkom nedáva záruku, že obžalovaný nebude pokračovať v trestnej činnosti. Vzhľadom k vyššie uvedenému, je v tomto procesnom štádiu kumulácia všetkých rizík tak vysoká, že nie je daná dostatočná záruka, že dohľad probačného a mediačného úradníka splní svoj účel, a preto je prípadné nahradenie väzby vylúčené.
Zohľadniac osobu obvineného a jeho predchádzajúci život zároveň krajský súd konštatuje, že doterajšia dĺžka väzobného stíhania obvineného je v súlade so zásadou primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.