Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/36/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: JUDr. G. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. W. XXXX/X, R., zastúpená JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, L. Dérera 2, Bratislava, proti žalovanému: Ing. J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, R., o potvrdení existencie dohody o rozdelení užívania spoločnej veci, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. februára 2021, č.k. -12, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd potvrdil existenciu dohody so žalovaným o rozdelení užívania nehnuteľnosti v katastrálnom území R., zapísanej na LV č. XXXX ako rodinný dom č. súpisné XXXX a to podľa , , , , , keď skonštatoval, že v danom prípade podal žalobu v mene žalobkyne advokát, pričom žalobkyňa žalobu nepodpísala a advokát nepripojil k žalobe plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne v spore, ktoré nepredložil súdu ani dodatočne po tom, čo ho súd na to písomne vyzval. Preto súd konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky konania na strane žalobkyne spočívajúci v nedostatku riadneho zastúpenia, ktorý nedostatok sa nepodarilo odstrániť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , . Nakoľko v mene žalobkyne podal žalobu advokát bez riadneho splnomocnenia, bola to žalujúca strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, preto podľa mal by súd priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému, keďže však tomuto preukázateľne žiadne trovy nevznikli, za použitia základných princípov podľa článku 4 ods. 2 a článku 17 súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedla, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobu v mene žalobkyne podal právny zástupca JUDr. Gabriel Bleho bez riadneho splnomocnenia. Poukázala na to, že splnomocnenie doložili súdu písomne poštou dňa 1.2.2021 a súdu bolo doručené dňa 3.2.2021. V čase vydania odvolaním napadnutého uznesenia bolo riadne plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne do spisu doložené. Navrhla preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu doložila plnomocenstvo spolu so sprievodným listom, z ktorého vyplýva, že pred vydaním napadnutého uznesenia bola plná moc súdu prvej inštancie doručená, táto však bola nesprávne pravdepodobne založená v nesprávnom spise.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario zistil, že odvolanie podané žalobkyňou prostredníctvom jej právneho zástupcu bolo podané oneskorene, preto je treba ho odmietnuť.

4. Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa je v konaní zastúpená právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Blehom advokátom. Doložením plnomocenstva na zastupovanie sa nedostatok riadneho zastúpenia žalobkyne konvalidoval a má sa za to, že právny zástupca žalobkyňu zastupuje od začiatku súdneho konania. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo právnemu zástupcovi JUDr. Gabrielovi Blehovi doručené dňa 5.3.2021, ako to vyplýva z pripojenej doručenky č.l. 20. Lehota na podanie odvolania právnemu zástupcovi začala plynúť nasledujúcim dňom, teda 6.3.2021 a posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 22.3.2021. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu však odvolanie podala mailom dňa 26.3.2021 a na poštovú prepravu dňa 30.3.2021, teda po uplynutí odvolacej lehoty.

6. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže odvolanie bolo podané oneskorene, nemohol sa odvolací súd meritórne zaoberať dôvodmi odvolania, ale musel odvolanie ako oneskorené v zmysle vyššie citovaného ustanovenia odmietnuť.

8. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní a preto v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania prislúcha protistrane. Keďže však žalovaný preukázateľne nevynaložil žiadne trovy v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá , náhradu trov odvolacieho konania si ani neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol za použitia článku 4 ods. 2 tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).