Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/2412/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar: 7.7.1980, C. B. XX, XXX XX C. B. o vymoženie 529,09 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Bernard Janík so sídlom exekútorského úradu D. D. X/XXX, XXXXX E., IČO: 42064171, pod. sp. zn. 322EX 539/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Bernard Janík so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 01001 Žilina pod sp. zn. 322EX 539/25 podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernard Janík trovy exekúcie vo výške 61,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.09.2025 domáhal od povinného vymoženia 529,09 EUR na podklade exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutia č. /Ďur zo dňa 14.11.2007 vydaného Daňový úrad Martin a č. 666/231/390/08/Ďur zo dňa 03.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin, a č. 666/231/475/08/Ďur zo dňa 03.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin a č. 666/231/497/08/Ďur zo dňa 03.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin a č. 666/231/567/08/Ďur zo dňa 04.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin a č. 104023736/2016 zo dňa 03.10.2016 vydaného Daňový úrad Žilina a č. 101905926/2017 zo dňa 07.09.2017 vydaného Daňový úrad Žilina,

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernard Janík so sídlom exekútorského úradu D. D. X/XXX, XXXXX E., ktorý ju vedie pod spisovou značkou 322EX 539/25.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 20.02.2026 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.02.2026 domáhal zastavenia exekúcie. Vo svojom podaní povinný uviedol, že cit.: „Týmto podávam v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom a to z nasledovných dôvodov: Premlčanie vymáhanej pohľadávky. Vymáhaná pohľadávka vznikla v roku 2007. Podľa ustanovení S 101 a nasl. je všeobecná premlčacia doba trojročná. pokiaľ osobitný predpis neustanovuje Vzhľadom na skutočnosť, že od vzniku pohľadávky

uplynula zákonná premlčacia doba a oprávnený si svoj nárok v zákonnej lehote neuplatnil spôsobom, ktorý by mal za následok prerušenie premlčania, namietam týmto premlčanie pohľadávky v plnom rozsahu. Nevedomosť o pohľadávke a nedoručenie rozhodnutia Zároveň uvádzam, že mi nebolo riadne doručené rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, a o existencii pohľadávky som sa dozvedel/a až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Nebola mi tak daná možnosť brániť sa v základnom konaní. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby súd podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, keďže sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, najmä premlčanie uplatneného nároku.“

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v zmysle ustanovenia o správe daní a poplatkov právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa , začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. V zmysle ustanovenia o správe daní a poplatkov počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie. Vzhľadom na uvedené sa oprávnený obrátil na právneho predchodcu Finančné riaditeľstvo SR so žiadosťou o zaslanie daňových exekučných výziev v zmysle ustanovenia Daňového poriadku spolu s doručenkami a o oznámenie, či bolo voči dlžníkovi vedené daňové exekučné konanie. Finančné riaditeľstvo SR následne oprávnenému zaslalo výzvu zo dňa 18.11.2013, zo dňa 02.11.2015, a zo dňa 15.08.2014 , ktoré oprávnený prikladá v prílohe a oznámilo, že voči povinnému nebolo vedené daňové exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd na základe dokladov predložených zo strany Finančného riaditeľstva SR rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekučného konania v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Oprávnený zároveň poukazuje na ustanovenie Exekučného poriadku, podľa ktorého povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 6.10.2025, návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol súdnemu exkekútorovi doručený dňa 25.2.2026. Povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu existenciu takých okolností, ktoré by mu bránili v uplatnení týchto tvrdení už skôr, teda v lehote priznávajúcej odkladný účinok v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 09.04.2026. UPOVEDOMENIE O ZAČATÍ EXEKÚCIE" zo spisu, sp. zn. , IČS 6125389329, bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 22.1.2026 do 24.2.2026. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa jeho zverejnenia. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 24.02.2026 na pobočke Pošty Martin 1. Podanie povinného je tak podané v zákonnej 15 dňovej lehote a má odkladný účinok.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený príslušným orgánom.

7. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

8. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

9. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.

15. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona. Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie. 16. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.

17. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.

18. Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie

daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

19. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len „“) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

20. Podľa na účely opatrení podľa a 4, , až 12, až 18a, až 24a, až 24h, , a 24o, , 34 a , a a sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa , i a sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.

21. Podľa počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

22. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

23. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

24. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania a v tejto súvislosti navrhuje exekúciu zastaviť. Exekučný súd pokiaľ ide o teoretické východiská uvádza, že premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť

je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.

25. Pokiaľ ide o posúdenie premlčania nárokov vyplývajúcich z exekučných titulov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie v tomto konaní a vo vzťahu ku ktorým povinný v návrhu na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania, exekučný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že inštitút premlčania je v o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 01.09.2007 upravený v ust. zákona, keďže novelou č. došlo k zmene právnej úpravy premlčania pokút a sankčných úrokov. V zmysle predmetnej novely došlo k zmene ust. a podmienky premlčania boli zakotvené v ust. , pričom inštitút premlčania v zmysle novely už osobitne neupravoval právo vymáhať uložené pokuty, ale len premlčanie práva tieto pokuty uložiť. Zároveň došlo aj k zmene ust. , ktorý obdobne v zmysle novely neustanovoval osobitnú premlčaciu dobu vzťahujúcu sa na právo vymáhať sankčný úrok, keďže predmetné ustanovenie pojednávalo už len o premlčaní práva sankčný úrok vyrubiť. Exekučný súd vo väzbe na uvedené posudzoval premlčanie vo vzťahu k nárokom oprávneného vyplývajúcich z rozhodnutia č. /Ďur zo dňa 14.11.2007 vydaného Daňový úrad Martin a č. 666/231/390/08/Ďur zo dňa 03.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin, a č. 666/231/475/08/Ďur zo dňa 03.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin a č. 666/231/497/08/ Ďur zo dňa 03.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin a č. 666/231/567/08/Ďur zo dňa 04.01.2008 vydaného Daňový úrad Martin a č. 104023736/2016 zo dňa 03.10.2016 vydaného Daňový úrad Žilina a č. 101905926/2017 zo dňa 07.09.2017 vydaného Daňový úrad Žilina podľa ust. § zákona o správe daní. Pokiaľ ide o premlčanie daňových nedoplatkov v zmysle ust. a zákona o správe daní dĺžka premlčacej lehoty práva vybrať (vymáhať) daňový nedoplatok bola stanovená na 6 rokov, pričom táto začala plynúť po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zároveň je však potrebné prihliadať na prípady, keď správca dane vykonal úkon na vybratie daňového nedoplatku, keďže týmto úkonom začala opätovne plynúť šesťročná premlčacia lehota a to po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol o takomto úkone daňový dlžník upovedomený. Pre úplnosť je nevyhnutné dodať, že daňový nedoplatok je možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Preto ak povinný vzniesol námietku premlčania aj voči pohľadávkam plynúcich z vyššie uvedených exekučných titulov, exekučný súd vzhľadom na deň, v ktorom bola povinnému uložená pokuta, resp. vyrubený sankčný úrok (14.11.2007, 03.01.2008, 03.01.2008, 03.01.2008, 04.01.2008, 03.10.2016 a 07.09.2017) konštatuje, že došlo k premlčaniu práva vymáhať uloženú pokutu, ako aj vyrubené sankčné úroky a to vzhľadom na nasledovné. Od skončenia kalendárneho roka, v ktorom došlo k uloženiu pokuty a k vyrubeniu sankčných úrokov (začiatok plynutia lehoty 01.01.2008, 01.01.2009, 01.01.2017 a 01.01.2018) by zákonom šesťročná premlčacia lehota uplynula dňa 01.01.2014, 01.01.2015, 01.01.2023 a 01.01.2024. Oprávnený však k predmetným exekučným titulom doložil výzvu daňovému dlžníkovi č. 9514302/5/5154798/2013 zo dňa 18.11.2013, 9514302/5/3876891/2014 zo dňa 15.08.2014 a 21146537/2015 zo dňa 02.11.2015. Predmetné výzvy napriek tomu, že sa nejednali konkrétnych rozhodnutí ktoré sú exekučnými titulmi v tomto konaní spôsobili skutočnosť že premlčacie lehoty začali plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený, t.j. v danom prípade dňom 01.01.2020, 01.01.2021 a 01.01.2022. V súvislosti s plynutím premlčacej lehoty však nemožno opomenúť ust. , v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo počas obdobia pandémie. S poukazom na a na účely opatrenia uvedeného v citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, čo je 6 mesiacov a 18 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie lehoty uvedenej v ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula už dňa 01.01.2022, predĺžená o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, tak uplynula dňa 22.07.2022. Vzhľadom na deň začatia exekučného konania v zmysle ust. Exekučného poriadku, t.j. 24.09.2025, exekučný súd nemôže prijať iný právny záver než ten, že došlo k premlčaniu pohľadávok oprávneného vyplývajúcich z vyššie uvedených rozhodnutí.

26. Prenesením doposiaľ uvedených záverov na túto exekúciu a vzhľadom na skutočnosť, že uplynutím času, s ktorým osobitné právne predpisy spájajú premlčanie práva oprávneného vymáhať pohľadávky vyplývajúce z exekučných titulov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie v tejto veci, s poukazom na povinnosť súdu prihliadať na námietku premlčania vznesenú povinným, exekučný súd rozhodol tak,

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.

27. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

28. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

37. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur.

38. Podľa ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

39. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie

zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

40. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v konaní nebol úspešný z dôvodov, ktoré exekučný súd uvádza v nasledujúcom bode tohto uznesenia a povinný si trovy neuplatnil, exekučný súd v súvislosti s otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a preto rozhodol tak, že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.

41. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou patrí podľa náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100,- eur a v prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 50,- eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v Exekučného poriadku alebo o prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať oprávnenému. V predmetnej veci súd exekúciu zastavil a dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie po tom, čo uplynula premlčacia lehota práva vymáhať daňové nedoplatky v zmysle osobitných právnych predpisov a povinný v konaní uplatnil námietku premlčania. Inak povedané, bolo zodpovednosťou oprávneného podať a aj doručiť návrh na vykonanie exekúcie príslušnému súdu pred uplynutím premlčacej lehoty, keďže zastavenie exekúcie v dôsledku úspešného uplatnenia námietky premlčania povinným má za následok, že dôvod zastavenia sa

prisudzuje oprávnenému. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného teda spočíva v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a či vôbec návrh na vykonanie exekúcie podá. Nakoľko ide o konanie, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, je preto rizikom oprávneného. Je teda výlučne na rozhodnutí oprávneného či návrh na vykonanie exekúcie po zvážení tohto rizika podá alebo nie.

42. Exekučný súd v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 61,50 eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. v spojení s ust. , nakoľko dôvod zastavenia exekučného konania nastal v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (vo výške 50,- eur + 23 % DPH, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty), pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.