Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/51/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore navrhovateľky: K., bytom: A. zastúpenej: JUDr. Jana Juchová, advokátka, Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava, proti povinnému: Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom: Q. XX, XXX XX F. o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 22. septembra 2025, č.k. -60, takto

:

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Navrhovateľka má proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

:

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby, aby navrhovateľku žiadnym spôsobom nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, navrhovateľke priznal voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a povinného poučil, že môže voči navrhovateľke podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Po právnej stránke posúdil súd podľa a , , , , a , , ,, , ,, , a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listín, dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila ohrozenie svojej duševnej a telesnej integrity, ktorej je poskytovaná ochrana prostredníctvom , , a Dohovoru. Právo na život a zdravie, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany navrhovateľky obmedziť

povinného v kontaktovaní a približovaní sa k nej. Konštatoval, že povinný navrhovateľku dlhodobo a opakovane (aj viackrát za deň) kontaktuje prostredníctvom e-mailových správ. Obsah správ je urážlivý, znevažujúci a hanlivý. Povinný používa vulgarizmy vo vzťahu k navrhovateľke a vyhráža sa jej. Dáva jej ultimáta napr. na „vrátenie jeho priezviska“, pričom opakovane poukazuje na to, že navrhovateľka má čas do konca roka 2025, v opačnom prípade „sa začnú diať veci“ (bližšie ods. 7, v ktorom sú citované výňatky z niektorých správ povinného). Vyhrážanie a hrozbu bezprostredného násilia možno vyvodiť aj z e-mailovej správy zo dňa 16.7.2025 o 19:31 hod., v zmysle ktorej sa mal povinný začať „venovať“ otcovi navrhovateľky od 1.8.2025 s tým, že následne je na rade práve navrhovateľka. Vyhrážky zo strany povinného neustáli ani po tom, ako bolo na neho zo strany navrhovateľky podané trestné oznámenie (31.7.2025). Práve naopak, postoj povinného v e-mailovej správe zo dňa 1.8.2025 o 23:08 hod. vzbudzuje dôvodnú obavu o integritu navrhovateľky a potvrdzuje hrozbu bezprostredného násilia: „Dovolila si si spustiť proces, ktorý už nemáš šancu zastaviť, nasrala si ma a už ma nezastavíš, ty jebnutá sprostá krava, chráň našu dcéru!!!“ (23:08 hod.). Skutočnosť, že e-mailová adresa Y. Y. <Y..Y..Z.> patrí povinnému, mal za osvedčenú z obsahu a kontextu e-mailových správ, v ktorých povinný žiada o vrátenie priezviska, označuje navrhovateľku za svoju ženu (napr. správa zo dňa 1.8.2025 o 23:39 hod.) a spomína deti, ktoré má spoločne s navrhovateľkou (napr. správa zo dňa 1.8.2025 o 22:20 hod.). Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov vyplýva, že vzťah povinného k navrhovateľke je výrazne konfliktný. Povinný sa vyhráža navrhovateľke, ktorá sa necíti bezpečne a má obavu o svoj život a zdravie. Jej obavu vyhodnotil za dôvodnú, keď z obsahu e- mailových správ vyplýva, že je fakticky len otázkou času, kedy by sa opakované a eskalujúce vyhrážky povinného premietli do činov. Sám totiž uvádza, že navrhovateľka už nemá šancu zastaviť proces, ktorý údajne spustila a limituje ju vyhovením jeho požiadaviek bez právneho základu do konca roka 2025. Obavy na strane navrhovateľky vyústili až do podania trestného oznámenia na povinného pre opakované obťažovanie, psychický nátlak a vyhrážanie. Z dôvodu potreby poskytnutia ochrany navrhovateľke pred verbálnymi vyhrážkami, smerujúcimi k hrozbe bezprostredného násilia, je preto namieste obmedziť povinného v kontaktovaní a približovaní sa k navrhovateľke. V prípade uložených zákazov (resp. povinností niečoho sa zdržať) nejde o závažný a neprimeraný zásah do osobných slobôd povinného. Povinný, ako bývalý manžel, nemá reálny dôvod navrhovateľku kontaktovať. Ich komunikácia nie je nevyhnutná, ako by to bolo napríklad v prípade potreby zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti, či vo vzťahu k hospodáreniu so spoločným majetkom. O takúto situáciu v danej veci nejde a kontaktovanie navrhovateľky zo strany povinného je iba účelové, smerujúce k jej znevažovaniu a zastrašovaniu, čo zároveň vyvoláva dôvodné obavy o zdravie a život navrhovateľky. Práve pre tieto dôvodné obavy bolo potrebné obmedzenie nielen vo vzťahu ku kontaktovaniu, ale aj v časti nepribližovania sa k navrhovateľke. Za účelom zabezpečenia ochrany navrhovateľky pred ohrozením jej zdravia a života, pri rešpektovaní osobnej slobody povinného, súd uložil tento zákaz na vzdialenosť 50 metrov. Takto určené obmedzenie povinného sa nevzťahuje na prípady, kedy nemožno od neho vyžadovať pre objektívne príčiny, z dôvodu súdnych konaní alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní (za prítomnosti tretej osoby), aby určenú vzdialenosť rešpektoval. Vymedzená vzdialenosť je primeraná aj s ohľadom na , v zmysle ktorého je vykázaná osoba počas vykázania zo spoločného obydlia povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Keďže aj v prípade vykázania zo spoločného obydlia je účelom ochrana integrity ohrozenej osoby, vzdialenosť 50 metrov možno považovať za použiteľnú aj pre prípad nariadenia neodkladného opatrenia podľa . S poukazom na prezentované skutočnosti súd návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v požadovanom znení. Samotným nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Takáto úprava pomerov je, s ohľadom na charakter povinným ohrozovaného subjektívneho nároku navrhovateľky, v posudzovanom prípade cieľom, ktorý je potrebné a vhodné zabezpečiť nariadeným neodkladným opatrením. V nadväznosti na uvedené neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej ( ), ale poučil povinného v zmysle o možnosti podať žalobu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s a navrhovateľke, ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a zamietnutia návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodného. Namietal nedostatok reálneho ohrozenia, keďže navrhovateľka nepreukázala existenciu reálneho rizika ohrozenia zdravia, života alebo psychickej integrity. Emailová komunikácia, na ktorú sa odvoláva, neobsahuje výhražné, agresívne ani inak nebezpečné prvky, ide o bežnú elektronickú korešpondenciu v dnešnej dobe, ktorú mohla navrhovateľka jednoducho ignorovať

alebo filtrovať pomocou funkcie spam. Namietal neprimeranosť opatreniam a zásah do svojej osobnej slobody bez dostatočného právneho základu. Argumentoval porušením zásady proporcionality, nakoľko súd nezhodnotil, či menej invazívne opatrenia, napríklad obmedzenie komunikácie, by nepostačovali na ochranu navrhovateľky. Zákaz priblíženia je neprimeraný vzhľadom na povahu údajného obťažovania. Poukázal na nedostatočné skutkové zistenia, keď súd sa dostatočne nezaoberal obsahom emailov ani kontextom komunikácie, rozhodnutie vychádza výlučne zo subjektívneho pocitu navrhovateľky, bez objektívneho posúdenia, či išlo o obťažovanie v právnom zmysle. Nie je v kontakte s navrhovateľkou od 10.09.2021 a nemieni na tomto stave nič meniť, bez jeho vedomia, že tak spraví, sa navrhovateľka zúčastnila pohrebu jeho matky, na ktorý sa dostavila v roku 2024. Na pohrebe a ani na kare, ktorého sa navrhovateľka zúčastnila, spolu nekomunikovali, lebo plne rešpektuje vyhlásenie navrhovateľky čo sa jej komunikácie týka, že nie je o čom komunikovať, toto rozhodnutie navrhovateľky zobral na vedomie v roku 2021 a plne ho rešpektuje. Odo dňa 10.09.2021 navrhovateľkynú prítomnosť nevyhľadával a ani v budúcnosti nemá v úmysle jej prítomnosť vyhľadávať, okrem nevyhnutných administratívnych či iných úradných úkonov.

3.Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie odporcu bolo jednoznačné preukázané. Napokon dokazovanie násilného správania odporcu je predmetom trestného konania, resp. priestupkového konania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak navrhovateľ osvedčí potrebu nevyhnutnej, neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Tvrdenia, že e-mailová komunikácia zaslaná navrhovateľke neobsahuje výhražné, agresívne ani nebezpečné prvky a že ide o bežnú komunikáciu, tieto tvrdenia sú v priamom rozpore s predloženými dôkazmi, e-mailovou komunikáciou zaslanou súdu prvého stupňa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z ktorej sú zrejmé -vyhrážky odporcu navrhovateľke, urážky a vulgárne správanie odporcu voči navrhovateľke. Zdôraznila, že odporca v odvolaní žiadnym spôsobom nepopiera ani neodmieta, že navrhovateľke píše uvedené maily. Tvrdí len, že ich navrhovateľka mala jednoducho ignorovať alebo filtrovať do spamu. Navrhovateľka tak z dôvodu správania odporcu žije v neustálom strachu z odporcu, s ktorým sa rozviedla, aby sa ho už viac nemusela báť a mohla viesť vlastný život. Odporca ju však aj naďalej napriek zákazu, neustále kontaktuje, vyhráža sa jej, uráža ju, dáva jej podmienky čo má vykonať. Navrhovateľka si menila kvôli nemu priezvisko, lebo to bola ďalšia z jeho podmienok, po ktorej splnení ju už mal nechať na pokoji, ako sa sám vyjadril, pričom sama navrhovateľka chcela mať rovnaké priezvisko ako jej deti! Ani to však nepomohlo. Odporca kontaktuje aj rodinu navrhovateľky a vyvoláva tak v navrhovateľke nielen strach o seba, ale aj o jej blízke osoby. Navrhovateľka tak musela zmeniť aj svoje správanie, neustále sleduje okolie, prerušila kontakt so spoločnými známymi, cenzuruje informácie v práci, je veľmi zdržanlivá v rozhovoroch s ľuďmi. Naučila sa byť neustále v strehu, neoddýchne si ani doma, bojím sa byť sama. Mala zato, že zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť 50 m. je primeraným spôsobom ochrany navrhovateľky pred odporcom. Podľa súdu prvej inštancie, bolo potrebné vydať aj zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke, za účelom zabezpečenia ochrany navrhovateľky pred ohrozením jej zdravia a života, avšak pri rešpektovaní osobnej slobody povinného. Zo strany odporcu tak podľa súdu išlo o účelové kontaktovanie navrhovateľky, smerujúce k jej znevažovaniu a zastrašovaniu, čo vyvolávalo dôvodné obavy o jej život a zdravie. Preto súd okrem zákazu kontaktovania rozhodol aj o zákaze priblíženia odporcu k navrhovateľke. Vzdialenosť 50 m. sa súdu javila ako primeraná aj s poukazom na ustanovenie v znení neskorších právnych predpisov a preto sa súd stotožnil so vzdialenosťou 50 m. tak ako to žiadala navrhovateľka vo svojom návrhu (s výnimkou súdom stanovených prípadov). Odporca viaceré vyhrážky písal navrhovateľke opakovane. Navrhovateľke sa tak vyhrážal, že jej ublíži nielen slovne ale aj fyzicky. Súd tak na základe predložených dôkazov mal za dostatočne odsvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky, ak by sa k nej odporca mohol priblížiť. Uvedené správanie odporcu, mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané z dôkazov predložených navrhovateľkou - emailov, trestného oznámenia. Jednoznačne osvedčila predloženými dôkazmi, nielen potrebu vydania neodkladného opatrenia podľa ale aj podľa písm. h) . Mala za to, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je správne a zákonné. Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie len na tvrdeniach navrhovateľky ako sa to snaží naznačiť vo svojom odvolaní odporca, ale naopak vychádzal z osvedčených skutočností preukázaných listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou. Posúdenie súdu prvej inštancie vychádzalo zo správne a dostatočne zisteného skutkového stav. Súd prvej inštancie, tak správne vydal neodkladné opatrenie na zákaz kontaktovania navrhovateľky odporcom (súdom stanoveným spôsobom), ako a zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť 50 m. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný ( C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

8. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 9. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), písm. h) C.s.p sú splnené iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

10. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka na základe tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Súd prvej inštancie po dôkladnom zvážení posúdil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade relevantnými ustanoveniami zákona a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych skutočnostiach majúcich podklad v obsahu spisu. Povinný neuviedol ani nepreukázal žiadne podstatné skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že listinné doklady založené v spise umožnili vysloviť záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, starostlivo prihliadol na povahu a závažnosť správania povinného, a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie. V danom prípade navrhovateľka náležite osvedčila také svoje osobnostné práva, ktorých ohrozenie/porušenie je nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením, ako aj naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitú úpravu pomerov spôsobom ňou navrhovaným pre eliminovanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho osobnostnej integrite zo strany povinného.

11. Súd prvej inštancie svoje závery, pre ktoré návrhu vyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené z predložených listinných dôkazov ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol presvedčivé a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia; spĺňajúcom všetky požiadavky vyplývajúce z ; ktoré si v celom rozsahu aj osvojuje a na ktoré bližšie poukazuje. So zreteľom na uvedené odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval povinný vo svojom odvolaní, a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ; ako vecne správne potvrdil podľa a

12. V posudzovanej veci sa odvolací súd plne stotožnil so súdom prvej inštancie, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete nebezpečného správania zo strany povinného, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že navrhovateľka je zo strany povinného vystavená opakovanému psychickému ubližovaniu v podobe ponižujúceho urážania, hrubého osočovania, znevažovania, vulgárneho nadávania a zastrašovania, ktoré je spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Navrhovateľka patologické správanie zo strany povinného, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne osvedčila konkrétnymi tvrdeniami o nebezpečných prejavoch správania povinného v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podložila listinnými dôkazmi. Povinný preto nedôvodne namieta v odvolaní, že ide výlučne len o jej subjektívne pocity. Navrhovateľka tak osvedčila neoprávnený zásah do jej osobnostnej integrity takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie povinného v jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia bola navrhovateľkou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na základe ktorých tak možno nadobudnúť presvedčenie, že môže byť v blízkej budúcnosti vystavená hrozbe hrubého verbálneho ataku zo strany povinného, spôsobilého vyvolať u navrhovateľky obavu o jej život a zdravie.

13. Odvolací súd tak dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila také nebezpečné prejavy správania povinného, ktoré zakladá závažný dôvod domnievať sa, že je bezprostredne ohrozená jej duševná integrita a to pri jej písomnom tak aj osobnom kontakte s povinným. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho kontakt postačuje samotná možnosť hrozby vzniku ujmy na osobnostnej integrite dotknutej osoby. Povinný tak nedôvodne namieta, že navrhovateľka nepreukázala existenciu reálneho rizika ohrozenia zdravia, života a psychickej agresivity. Povinný neuviedol žiadne rozumné dôvody vedúce ho k neustálemu kontaktovaniu navrhovateľky so značným časovým odstupom po rozvode manželstva. Správne súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že ich vzájomná komunikácia nie je potrebná na riešenie žiadnych spoločných problémov. Navyše povinný závažnosť svojho správania neprípustne zľahčuje skutočnosťou, že ide o bežnú komunikáciu, ktorej sú plné sociálne siete a diskusné fóra. Zo strany povinného ide o svojvoľné a cielené verbálne ataky so zámerom navrhovateľku znevážiť, ponížiť a uraziť vulgárnym osočovaním.

14. Navrhovateľka v danom prípade spoľahlivo osvedčila, že existuje reálna hrozba, že agresivita povinného v podobe vulgárneho a ponižujúceho osočovania v písomnej komunikácii prerastie do fyzickej agresivity povinného voči navrhovateľke. V písomnej komunikácii sa totiž povinný navrhovateľke nepriamo vyhráža a zastrašuje ju, čo v nej oprávnene vyvoláva obavu o jej zdravie a život. Povinný tak neopodstatnene namieta, že nie je s navrhovateľkou v kontakte od 10.09.2021. Zákazom priblíženia je totiž nevyhnutne potrebné chrániť povinným narušené osobné hranice navrhovateľky, ktorá sa necíti bezpečne pre opakované a intenzívne písomné obťažovanie a znevažovanie povinným sprevádzané náznakmi vyhrážania. Správanie povinného vyvoláva u navrhovateľky dôvodné obavy o jej zdravie, reálne pocity strachu a frustrácie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho osobný kontakt postačuje samotná možnosť hrozby vzniku ujmy na osobnostnej integrite dotknutej osoby.

15. Navrhovateľka dostatočne podložila svoje tvrdenia o takom systematickom hrubom správaní povinného, ktoré je spôsobilé nepriaznivo narušiť jej duševné zdravie, psychickú integritu, značne zhoršiť kvalitu jej života, a výrazne ju obmedziť v inak obvyklom spôsobe života. Obsesívny písomný kontakt povinného s navrhovateľkou tak vybočil z medzí bežných noriem slušného správania.

16. Odvolací súd tak považoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe bolo možné vyvodiť také nebezpečné konanie povinného , ktoré predstavuje bezprostredné a reálne ohrozenie jej duševného zdravia a jej osobnostnej integrity , ako to predpokladá ust. podľa ,

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. C.s.p v spojení s , a úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0

:

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( C.s.p). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).