Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/607/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 45 684 618, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO 44 250 029 proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., o vymoženie 185,- eur s prísl. vedenom súdnym exekútorom doc. JUDr. Ivanom Podhorcom, PhD., Exekútorský úrad Nitra, F. XX, XXX XX G. pod sp. zn. 415EX 263/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.11.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 26.11.2025, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor vydal dňa 21.05.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie trov exekúcie súdneho exekútora sp. zn. 415EX 263/20 podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovanie majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súdny exekútor zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 eur.

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Oprávnený poukázal na to, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou, však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Oprávnený citujúc ust. § 115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku uviedol, že rovnako nie je v správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade, ak povinný neposkytol

exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že správy súdneho exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený tiež uviedol, že z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň podľa oprávneného nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Oprávnený prostredníctvom námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora požiadal súd, aby podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol, že oprávnený odôvodňuje svoje námietky tým, že nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že proti povinnému viedol dve exekúcie skoršieho začatia, ktoré boli taktiež zastavené podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Počas vedenia všetkých exekučných konaní povinný nemal zamestnávateľa, nemal vedený účet v žiadnej banke, nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Povinný je vlastníkom motorového vozidla s dátumom prvej evidencie 01.01.1996, ktoré je nepojazdné. Súdny exekútor ďalej uviedol, že dôvodom pre zastavenie exekúcie je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku. Podľa súdneho exekútora bolo potrebné upozorniť na skutočnosť, že ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Dikcia obsiahnutá v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech. Pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súdny exekútor dodal, že oprávnenému nič nebráni, aby si podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň súdny exekútor predložil súdu správy o priebehu exekúcie, z ktorých vyplýva, že vykonával súčinnosti ohľadom zisťovania majetku povinného. Súdny exekútor mal zato, že boli naplnené podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie

exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, a to najmä zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Na túto úlohu nadväzuje predovšetkým povinnosť zistiť majetok povinného, zabezpečiť potrebný majetok povinného a informačná povinnosť voči oprávnenému. Podstatou peňažnej exekúcie je dosiahnutie peňažného výťažku, z ktorého bude uspokojená vymáhaná pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Predpokladom speňaženia majetku v exekúcii je jeho zabezpečenie, pričom podmienkou zabezpečenia majetku povinného je vedomosť súdneho exekútora o majetku povinného. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť viaceré spôsoby získavania informácií o majetku povinného, ktoré súdny exekútor vykonáva v rozsahu potrebnom na ukončenie exekúcie ako napríklad osobné preverovanie majetkových pomerov, lustrácia majetku prostriedkami elektronickej komunikácie, súčinnosť povinného, súčinnosť tretích osôb, výzva povinnému na vyhlásenie majetku. Následne súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie zvolí jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie.

6. Posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže poverený súdny exekútor dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, v dôsledku čoho súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný upovedomenie o zastavení exekúcie vydať. Účelom takto zákonom zakotveného dôvodu zastavenia exekúcie je zabrániť neprimeranej dĺžke exekučných konaní v tých prípadoch, keď exekučné konanie nie je možné úspešne ukončiť z dôvodu, že povinný nedisponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Vo väzbe na uvedené exekučný súd ako irelevantnú vyhodnotil námietku oprávneného o tom, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Poverený súdny exekútor okamihom začatia exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, a teda po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu a to s poukazom na v spojení s až g) vyhlášky č. , kedy je povinný zisťovať majetok povinného lustráciami účtov povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľností povinného evidovaných v katastri nehnuteľností, lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne, pohľadávok povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, obchodných podielov povinného podľa obchodného registra, vozidiel povinného podľa evidencie vozidiel a vykonaním lustrácií v iných evidenciách, v ktorých sú vedené záznamy o majetku povinného.

7. Po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora súd zistil, že súdny exekútor vykonával pravidelné súčinnosti a lustrácie za účelom zistenia, či povinný je evidovaný ako majiteľ účtu vedeného v banke, resp. v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky, lustrácie prostredníctvom Centrálneho registra exekúcií, Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne, prostredníctvom portálu IRIS. Súdny exekútor prostredníctvom vykonaných úkonov zistil, že povinný nemá v bankách vedený účet. Zoznam pohľadávok povinného proti tretím osobám (poddlžníkom) nebol exekútorovi známy. Zoznam cenných papierov vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného nebol exekútorovi známy. Zoznam podielov v obchodných spoločnostiach a družstvách, ktorých majiteľom alebo spolumajiteľom je povinný, nebol exekútorovi známy. Údaj, či je povinný prevádzkovateľom podniku, údaje o jeho výnosoch za posledné tri účtovné obdobia, jeho prevoditeľnosti a o jeho odhadnej cene (hodnote) nebol exekútorovi známy. Údaje o iných majetkových právach, ktorých majiteľom alebo spolumajiteľom je povinný podľa údajov v príslušných registroch alebo podľa listín, ktoré má exekútor k dispozícii, nebol exekútorovi známy. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky. Povinný je vlastníkom motorového vozidla, ktoré je však podľa zistení súdneho exekútora nepojazdné. Súdny exekútor ku dňu zastavenia exekúcie neprijal od povinného žiadne plnenie.

8. Oprávnený prostredníctvom predmetných námietok namietal tiež, že povinný je fyzickou osobou u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí. Exekučný súd tu poukázal na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úspech účastníka tak závisí jednak od unesenia bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v konaní a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Následky spojené s nesplnením bremien v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila, keďže zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Inými slovami povedané, ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, musí mať príjem možno aj mimo oficiálnych príjmov a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané.

9. Exekučný súd k námietke oprávneného o uložení donucovacieho opatrenia povinnému podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku uviedol, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou a tým aj zabezpečiť efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného nastupuje funkcia represívna. Inak povedané, uloženie donucovacieho opatrenia má pôsobiť na účastníka konania na strane povinného v prvom rade preventívne za účelom dosiahnutia riadneho plnenia povinností v rámci exekučného konania. Možno teda uzavrieť, že účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za povinnosť, k splneniu ktorej nedošlo v lehote stanovenej zákonom, exekučným súdom alebo exekútorom a ktorej splnenie je nevyhnutné pre vedenie exekúcie, nemožno však považovať povinnosť, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom. Vzhľadom na lustráciami zistenú nemajetnosť povinného v tomto konaní uloženie donucovacieho opatrenia vo forme peňažnej pokuty, ktorú by v súlade s ustanovením § 43a ods. 2 v spojení s ustanovením § 43a ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku bolo možné povinnému uložiť, by však bolo v rozpore so zásadou vyváženosti a primeranosti, a teda v priamom rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 43a ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Exekučný súd pre úplnosť dodal, že účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku predstavuje jeden z dôvodov pre zastavenie exekúcie exekútorom v dôsledku nezistenia majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní, pričom ide o relatívnu nemajetnosť a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Exekučný súd uvedenú skutočnosť považoval za zásadnú pre posúdenie dôvodu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Súdny exekútor po začatí exekúcie s odbornou starostlivosťou vykonáva potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou a zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu rôznymi spôsobmi. Do zoznamu majetku zahrnie súdny exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje (povinný nie je nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať. V zmysle § 61n ods. 1 písm. d) je povinnosťou exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie, t. j. od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok

alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Súd opätovne dal do pozornosti potrebu rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý námietky podal.

11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a vyššie uvedených skutočností súd považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora za nedôvodné a preto ich v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.

12. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. , , , a a Exekučného poriadku a vyhlášky MSSR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

13. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa neho konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal exekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom, ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165,- eur, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z § 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky zhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa vyhlášky MS SR č. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko majetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. Oprávnený tvrdí, že súdny exekútor nevykonal vyššie uvedené zisťovania majetku a že podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenia negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovania hnuteľného majetku exekútor vykonal. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom, mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie

exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Na základe vyššie uvedeného žiadajú, aby súd sťažnosti vyhovel a zmenil napadnuté uznesenie tak, že námietkam oprávneného vyhovuje a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušuje.

14. Povinný sa k sťažnosti oprávneného napriek výzve súdu zo dňa 30.12.2025, ktorá mu bola doručená dňa 13.01.2026, nevyjadril.

15. Súdny exekútor k sťažnosti oprávneného napriek výzve súdu zo dňa 30.12.2025, ktorá mu bola doručená dňa 30.12.2025, nevyjadril.

16. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

18. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

19. Podľa a , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

20. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

21. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

23. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak sťažnostný súd považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , ,

a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

25. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd len skutočne nad rámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj sťažnostný súd konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t. j. relatívna nemajetnosť a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd nemôže s argumentáciou oprávneného súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného, resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. Rozhodujúci je aktuálny stav a exekúciu nie je možné viesť len preto, že oprávnený očakáva zmenu majetkových pomerov v budúcnosti. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zastaviť exekúciu, ktorá je neperspektívna, v rámci ktorej je vymoženie pohľadávky vysoko nepravdepodobné, pretože jej ďalšie vedenie by malo pre povinného neprimerane nepriaznivé následky. Vedenie tzv. preventívnych exekúcii v domnení, že pohľadávka sa (možno) niekedy v budúcnosti vymôže, je neprípustné. To by bolo v rozpore so základnými zásadami exekučného konania ako je zásada primeranosti a suficiencie (§ 64 Exekučného poriadku). V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej

sťažnosti, ktorej niektoré časti sa ani nevzťahujú na prejednávanú vec (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len sa zbaviť, resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného konania. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, že tento nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi, kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného, sťažnostný súd udáva, že s týmto názorom oprávneného možno súhlasiť. Je však v záujme oprávneného za predpokladu, ak má tento vedomosť o existujúcom hnuteľnom majetku povinného, aby o uvedenej skutočnosti súdneho exekútora informoval v záujme efektívneho vedenia exekúcie a možného uspokojenia pohľadávky oprávneného. Nejde vo svojej podstate o prechod dôkazného bremena, ale o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.

27. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého plnenia, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

28. Na záver súd dodáva, že poukaz oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu nie je relevantný. Pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom, viazaný. Zároveň exekučné konanie vedené pod sp. zn. skutkovo nezodpovedá prejednávanej exekúcii, nakoľko v tomto konaní u povinného nebolo zistené vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o poukaz na konanie pod sp. zn. , vyššie uvedené odseky odôvodnenia vysvetľujú, prečo nie vždy súdny exekútor musí vykonať mobiliárnu exekúciu.

29. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

30. Preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26.11.2025 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.