Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-4-2026.pdf
PDF · 83.56 KB
Case nature
Subarea
4Sf/4/2026
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: TEAM-builders s.r.o., so sídlom Štefánikova 266/17, 029 01 Námestovo, IČO: 47 217 049, právne zastúpený: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka, so sídlom Kozačeka 40, 960 01 Zvolen, IČO: 31 024 360 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104761773/2025 zo dňa 19. novembra 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu zo dňa 21. januára 2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 22.01.2026 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 21.01.2026, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104761773/2025 zo dňa 19.11.2025, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102914502/2025 zo dňa 17.07.2025, ktorým bol žalobcovi, ako daňovému subjektu, správcom dane vyrubený rozdiel dane v sume 12.397,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2024. Žalobca v žalobnom petite navrhol rozhodnutie žalovaného č. 104761773/2025 zo dňa 19.11.2025, ako aj Rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102914502/2025 zo dňa 17.07.2025, zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 21.01.2026, okrem iného, zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v súlade s § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujmu spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na ďalšiu jeho podnikateľskú činnosť, značná hospodárska škoda, exekučné konanie a vznik zákonnej povinnosti ohlásenia úpadku spoločnosti. 3. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 18.03.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 13.04.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že prevažná časť žalobcových žalobných námietok je identická s odvolacími námietkami, ku ktorým sa žalovaný vyjadril žalobou napadnutých rozhodnutiach, a preto žalovaný zotrváva na svojom stanovisku k nim a prijatom právnom závere v merite veci. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 9. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojím rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej. 10. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. 11. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 12. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce tvrdil existenciu hroziacej závažnej ujmy, avšak tieto tvrdenia ostali výlučne v rovine všeobecných a abstraktných vyhlásení, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Správny súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie žalobcu o možných nepriaznivých následkoch, bez ich konkretizácie a bez preukázania reálneho a bezprostredného ohrozenia jeho práv alebo právom chránených záujmov, nie je spôsobilé naplniť zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu a intenzitu tvrdenej ujmy ani jej bezprostrednú hrozbu v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. V posudzovanom prípade žalobca iba všeobecne tvrdil hrozbu závažnej ujmy, avšak jej existenciu a bezprostrednosť nijako neosvedčil, preto jeho argumentácia v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí. 13. Tiež má správny súd za potrebné poukázať na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto namieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich jeho priznanie, došlo k povoleniu odkladného účinku len na základe domnienok žalobcu o negatívnom dopade na jeho ekonomickú činnosť v dôsledku znemožneného pokračovania v plánovanom podnikaní. Takýto postup by v konečnom dôsledku mohol viesť k neopodstatnenému zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt sám. 14. Ďalší žalobcom uvedený dôvod k rozhodnutiu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe je hrozba exekúcie. Správny súd poznamenáva, že prípadný výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že exekúcia ako zákonný inštitút sama osebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku, a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch a nad rámec svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou exekúcie, mal by práve s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu a využiť inštitúty podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie za splnenia určitých podmienok. Ide napr. o odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 1 a 2 daňového poriadku (obdobne bod č. 10 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 386/2022 - 14 zo dňa 30.6.2022). Podľa názoru správneho súdu až v prípade, ak by správca dane nevyhovel prípadnému návrhu na odloženie exekúcie, mohlo by uvedené predstavovať dôvod na rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. I v takom prípade však správny súd vždy hodnotí konkrétnu vec podľa konkrétnych okolností prípadu, čo správny súd zdôrazňuje. Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe, následne je povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia správnemu súdu aj osvedčiť. 15. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k jeho úpadku, správny súd vyhodnotil aj tieto tvrdenia žalobcu len ako všeobecné. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej
situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a záujmov, ktoré považuje za ohrozené. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na to, že tvrdenia žalobcu o jeho možnom úpadku v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia sú len hypotetické. To, v akej celkovej ekonomickej situácii sa žalobca nachádza, náležite nepreukázal. Žalobca má povinnosť nielen tvrdiť, ale aj osvedčiť existenciu niektorého zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe. V posudzovanom prípade žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí úpadok vo forme platobnej neschopnosti alebo predĺženia, a teda ani vznik závažnej ujmy v zmysle citovaného ustanovenia. 16. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Žalobca však svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP. 18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).