Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-120-2025.pdf
PDF · 95.52 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/120/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XX, zastúpenej LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Bratislava, Na Hrebienku 5433/40, IČO 36 677 175 proti žalovanej G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., A. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, so sídlom Bratislava, Družstevná 5, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. októbra 2025, č.k. 20C/3/2025-73 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. novembra 2025, č.k. 20C/3/2025-92, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku parcela reg. „C“ č. XXX/X - záhrada o výmere 286 m2, pozemku parcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2, stavbe budova súp. č. XXXX na parc. reg. „C“ č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. H. a vyporiadal ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyni v sume 70.000 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), o trovách konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným dvom pozemkom a stavbe podľa prvého zákonného spôsobu (rozdelením podľa podielov) nie je dôvodné. Rozdelenie stavby podľa veľkosti podielov strán by si nepochybne vyžiadalo vykonanie stavebných úprav, no žiadna zo strán neuviedla, že je ochotná podieľať sa na hradení nákladov týchto nevyhnutných stavebných úprav. Preto treba považovať stavbu za reálne nedeliteľnú v zmysle judikatúry súdov (R 45/1991). Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. H. je zrejmé, že parc. č. XXX/X je zastavaná stavbou budovy súp. č. XXX a parcela č. XXX/X prislúcha k stavbe, teda tvorí so stavbou jeden funkčný celok a parcely preto nemožno deliť. Žalobkyňa tvrdila, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná a žalovaná strana toto jej tvrdenie nepopierala. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmet konania nie je reálne deliteľný.
3. Následne súd prvej inštancie pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom. Pre rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná do vlastníctva, sú v ust. § 142 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danom prípade je zrejmé, že obom stranám patria podiely v rovnakej
výške, a teda kritérium veľkosti podielov nesvedčí žiadnej zo strán. Násilné správanie niektorého zo spoluvlastníkov tvrdené nebolo. V priebehu konania zo sporových strán jedine žalovaná prejavila záujem o prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa neprejavila záujem nadobudnúť nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie teda prihliadal na ochotu žalovanej stať sa výlučnom vlastníčkou predmetných nehnuteľností, čo je základom pre ďalšie účelné využitie veci. Spôsob, ako nehnuteľnosti žalovaná po ich nadobudnutí využije, ako s nimi naloží, bude už na jej rozhodnutí. S týmto spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva súhlasili obe sporové strany.
4. Primeranou náhradou sa rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Žalovaná v podaní zo dňa 22.07.2025 navrhla, že žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach vo výške 1/2 vyplatí náhradu v sume 70.000 eur. Žalobkyňa s touto sumou náhrady v jej podaní zo dňa 21.08.2025 súhlasila. Súd prvej inštancie potom vychádzal z toho, že sporové strany sa v rámci ich tvrdení v zmysle § 151 ods. 1 CSP zhodli na tom, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností predstavuje 140.000 eur. Vzhľadom na zhodné tvrdenia strán súd prvej inštancie považoval cenu 70.000 eur za primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Žalovaná zároveň uviedla, že je schopná uhradiť uvedenú náhradu žalobkyni s vysvetlením, že má na účte dostatok peňažných prostriedkov na vyplatenie náhrady za podiel žalobkyni. Žalobkyňa solventnosť žalovanej nespochybňovala.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol za použitia zásady úspechu. Porovnaním petitu žaloby a vyhláseného rozsudku je zrejmé, že žalobkyňa nebola v konaní úspešná. V žalobe navrhovala, aby súd nariadil predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja medzi strany podľa ich podielov. Súd vo veci nerozhodol ani podľa prvého vyjadrenia žalovanej k žalobe, ktorým žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a predčasnú. V priebehu konania obidve strany zmenili svoj postoj k spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keď žalobkyňa v podaní zo dňa 21.08.2025 súhlasila s návrhom žalovanej v jej podaní zo dňa 22.07.2025, ktorým žalovaná navrhla, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá vyplatí žalobkyni náhradu za podiel. Strany sa v týchto podaniach zhodli aj na výške náhrady za podiel žalobkyne 70.000 eur. Pred podaním žaloby žalobkyňa v jej návrhu zo dňa 29.04.2024 navrhovala žalovanej dohodu, v zmysle ktorej by sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stala žalovaná, ktorá by vyplatila žalobkyni náhradu za jej podiel v sume 100.000 eur, teda o 30.000 eur vyššiu náhradu, než súd určil v rozsudku. Žalovaná v e-maily zo dňa 28.05.2024 oznámila žalobkyni, že nemá záujem o nadobudnutie (odkúpenie) jej podielu, ale navrhovala predaj nehnuteľností tretej osobe, teda navrhovala iný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva oproti vyhlásenému rozsudku. O vzniku práva na náhradu trov konania by bolo možné uvažovať vtedy, ak by niektorá zo strán konzistentne počas celého konania (prípadne aj v predsúdnych rokovaniach) navrhovala taký spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ktorý by sa zhodoval s výrokmi rozsudku súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva, čo nie je tento prípad. S prihliadnutím na predsúdne rokovania strán a po zohľadnení návrhov strán ohľadom vyporiadania spoluvlastníctva, učinených v priebehu konania, nemožno skonštatovať procesný úspech niektorej zo strán v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval priznať niektorej zo strán plnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP dospel k záveru, že žiadnej zo strán nepatrí právo na náhradu trov konania. Súd teda výrokom III. podľa § 262 ods. 1 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Proti výroku III. (o trovách konania) podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že jej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) , písm. h) CSP. Uviedla, že názor súdu prvej inštancie, uvedený v bode 20 odôvodnenia jeho rozsudku, je mylný. Poukázala na to, čo predchádzalo podaniu žaloby, keď navrhla žalovanej odkúpenie svojho podielu, pričom žalovaná tento postup odmietla, nemala záujem o jeho odkúpenie, navrhla predaj veci a rozdelenie výťažku. Následne došlo k zmene postupu, kedy sa nemala predávať celá vec, ale mal sa predávať iba jej podiel. Každým ďalším konaním žalovanej dochádzalo k zmene postupu pri predaji, resp. pri vyporiadaní. Vzhľadom na odmietavý postoj žalovanej v súvislosti s odkúpením podielu žalobkyne musela podať žalobu s petitom odzrkadľujúcim tretí spôsob vyporiadania. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná v samotnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a ani po podaní žaloby nemala záujem o odkúpenie podielu a ani o predaj veci. Až v podaní zo dňa 23.07.2025 žalovaná navrhla súdu, aby postupoval podľa druhého spôsobu vyporiadania,
teda po tom, čo pôvodne žiadala žalobu zamietnuť. Reagovala tak na vzniknutú situáciu, kedy došlo k zmene postoja žalovanej, ktorá nežiadala žalobu zamietnuť, ale navrhla druhý spôsob vyporiadania. Z tohto dôvodu ju nie je možné považovať za neúspešnú v konaní, pretože žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, žalobe bolo vyhovené a rozhodnuté podľa § 142 Občianskeho zákonníka, teda bola v konaní jednoznačne úspešná. Zhrnula, že žalovaná nemala záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, ktorý patrí žalobkyni. Vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť, teda prejavovala odmietavý postoj, a to až do podania zo dňa 23.07.2025. Poukázala na rozhodnutie 4MCdo/10/2012 a dôvodila, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak, ako ona navrhla v súdnom konaní, keď menila petit, vzhľadom na nové skutkové okolnosti patrí jej plná náhrada trov konania. Doplnila, že sa márne domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, žalovaná pred konaním aj počas konania svoj názor opakovane menila, a preto niet jediného právneho dôvodu, prečo by jej nemala byť priznaná náhrada trov konania.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil a žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že z komunikácie sporových strán vyplýva, že právny zástupca žalobkyne jej poslal výzvu, resp. návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v čase, keď mu bolo oznámené, že je odcestovaná, pričom zásielka bola s úložnou dobou v trvaní 5 dní (apríl 2024). Týždeň potom, čo bolo zástupcovi žalobkyne doručené plnomocenstvo na jej zastupovanie v danej veci (máj 2024), zástupca žalobkyne oznámil, že obsahom zásielky bola výzva v právnej veci, v ktorej klientku podľa jeho informácií nezastupuje uvedený zástupca a o obsahu ho preto neinformoval. Napriek tomu zástupca žalobkyne doložil súdu k žalobe o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetnú výzvu z apríla 2024, ktorou argumentoval pasivitu žalovanej a odôvodnenosť podanej žaloby. Na základe komunikácie strán došlo v septembri 2024 k dohode s nájomcom nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyporiadania, pričom tento prejavil záujem o ich odkúpenie za sumu 160.000 eur. V danom čase však nájomca nedisponoval celou kúpnou cenou, ale len jej polovicou, zástupca žalovanej oznámil zástupcovi žalobkyne, že žalovaná súhlasí s tým, aby nájomca odkúpil spoluvlastnícky podiel žalobkyne za cenu 80.000 eur s tým, že spoluvlastnícky podiel žalovanej nájomca odkúpi následne za rovnakú kúpnu cenu po získaní ďalších finančných prostriedkov. Zástupca žalobkyne nereagoval, ani s ňou ďalej žiadnym spôsobom nekomunikoval, preto žalovaná považovala celú vec za uzavretú. Následne (v januári 2025) zástupca žalobkyne podal na súd žalobu, z ktorej vyplynulo, že k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu žalovanej nedošlo a žalobkyňa žiada o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľností. Nezmienil sa o dohode o odpredaji spoluvlastníckeho podielu žalobkyne nájomcovi, ani o dôvodoch jej nerealizovania. V priebehu súdneho konania (v júni 2025) zástupca žalobkyne zaslal žalovanej výzvu na uplatnenie si predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne za kúpnu cenu vo výške 70.000 eur s tým, že žalovaná toto právo využila. Následne sporové strany navrhli súdu, aby zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne vo výške 70.000 eur. Mala za to, že procesne nezavinila trovy konania.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
9. Opravným uznesením zo dňa 21. novembra 2025, č.k. 20C/3/2025-92 súd prvej inštancie opravil svoj rozsudok vo výroku I. a v odseku 8 odôvodnenia tak, že správne súpisné číslo stavby, ktorá je postavená na pozemku parcela registra C č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. H., je XXX s tým, že v ostatných častiach rozsudok zostáva nezmenený. 10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti – vo výroku III. o trovách konania je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vo výroku I., II. nebol stranami sporu spochybnený odvolaním, nadobudol právoplatnosť, odvolací súd sa ho preto nedotýkal.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol výlučne výrok III. o nároku na náhradu trov konania.
13. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nebolo možné skonštatovať procesný úspech niektorej zo strán v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval priznať plnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ustanovení § 255 CSP a je pre ňu charakteristické, že sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli s tým, že sa jedná o trovy, ktoré sú preukázané a odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Pokiaľ mala strana v spore úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak by bol úspech strán v spore rovnaký (50 % ku 50 %), náhrada sa neprizná žiadnej zo strán sporu.
18. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania tak, že súd nariadi predaj nehnuteľností a výťažok z predaja rozdelí medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhla žalobu zamietnuť, žalobu nepovažovala za podanú dôvodne, ale za podanú predčasne, nakoľko medzi stranami sporu prebiehala pred podaním žaloby komunikácia, na základe ktorej malo dôjsť k odkúpeniu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne nájomcom, s ktorým riešením žalovaná súhlasila s tým, že následne nájomca nehnuteľnosti odkúpi i jej spoluvlastnícky podiel. Z tohto dôvodu nesúhlasila s nariadením predaja nehnuteľnosti súdom.
19. Žalobkyňa nepoprela, že medzi sporovými stranami došlo k intenzívnemu rokovaniu, k dohode však medzi stranami nedošlo, a to nie z dôvodu na strane žalobkyne. Nemala teda inú možnosť, ako podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, preto žaloba nie je podaná predčasne, ani bezdôvodne, je len využitím jej práva na súdnu ochranu. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že nebola informovaná o ďalších rokovaniach medzi žalobkyňou a nájomcom a považovala celú vec za uzavretú, o tom, že k dohode nedošlo, sa dozvedela až z podanej žaloby. Navrhla, aby došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva ich prikázaním do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia sumy 70.000 eur žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa s návrhom žalovanej súhlasila.
20. Z obsahu spisu tak vyplýva, že ani jedna zo strán sporu nebola v konaní v celom rozsahu úspešná. Súd prvej inštancie správne uviedol, že k vzniku práva na náhradu trov konania by bolo možné uvažovať vtedy, ak by niektorá zo strán konzistentne počas celého konania navrhovala taký spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ktorý by sa zhodoval s výrokom súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva, čo nie je prípad danej veci.
21. Žalobkyňa v podanej žalobe navrhovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nariadením jeho predaja, žalovaná žiadala zamietnuť žalobu ako predčasnú, nakoľko prebiehajú rokovania s treťou osobou o odkúpení ich spoluvlastníckych podielov. Následne žalovaná navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho prikázaním do jej výlučného vlastníctva, s ktorým návrhom žalobkyňa súhlasila.
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že za úspech žalobcu v spore sa považuje, ak súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobného návrhu, resp. ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy ma čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak teda mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (R 54/1973, 7Cdo/255/2021).
23. Žalobkyňa mala v danej veci úspech v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel. V časti vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňa úspech nemala, nakoľko súd prvej inštancie jej návrhu na nariadenie predaja nehnuteľností a rozdelenia výťažku medzi sporové strany podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov nevyhovel, nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že je žalobkyni povinná zaplatiť náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa žalobného návrhu žalobkyne nemožno považovať za plný úspech v konaní, jej úspech v konaní bol len čiastočný. Po zohľadnení návrhov strán na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vykonaných v priebehu konania, nemohol odvolací súd konštatovať, rovnako ako súd prvej inštancie, procesný úspech niektorej zo strán v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval priznanie niektorej zo strán plnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP a pri čiastočnom úspechu každej zo sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, bolo jeho rozhodnutie správne a legitímne.
24. K odvolacej námietke žalobkyne, že pri ustálení úspechu, či neúspechu v spore je potrebné vziať do úvahy aj správanie strán pred začatím konania, odvolací súd udáva, že s jej názorom nesúhlasí. Rozhodovanie o trovách konania, či už o nároku alebo o výške, je limitované na správanie strán v rámci konania, t. j. od jeho začiatku až po jeho skončenie (§ 251 CSP). Ak by súd pristúpil na tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že z hľadiska úspechu v spore je potrebné skúmať aj správanie strán sporu pred konaním, z konania o trovách konania by sa stalo samostatné konanie s potrebou dokazovania, čo je v rozpore s logikou Civilného sporového poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/94/2022).
25. Napriek uvedenému záveru k tvrdeniu žalobkyne, že vyzývala pred začatím konania žalovanú k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne nadobudne žalovaná za sumu 100.000 eur, na ktorú výzvu údajne žalovaná nereagovala, jej postoj bol odmietavý, a preto podala žalobu týkajúcu sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že bude nariadený predaj nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie žalobkyne z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva, nakoľko uvedenú výzvu zo dňa 29.04.2024 žalovaná neprevzala (č.l. 13), pričom zástupca žalovanej podaním zo dňa 25.04.2024 zástupcu žalobkyne informoval, že žalovaná je odcestovaná, vráti sa až v druhej polovici mesiaca máj, kedy môže byť dohodnutý ďalší postup (č.l. 27). Následne aj prebiehala medzi stranami komunikácia o odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalobkyne aktuálnemu nájomcovi predmetných nehnuteľností. Výsledok rokovaní žalobkyne s nájomcom o predaji spoluvlastníckeho podielu žalobkyne nebol žalovanej oznámený, žalobkyňa podala žalobu na súd. Tvrdenie žalobkyne, že dôvodom pre podanie návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu nariadením predaja nehnuteľnosti a rozdelením výťažku bol odmietavý prístup žalovanej, bolo v konaní relevantným spôsobom spochybnené.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a pri úspechu žalovanej v odvolacom konaní, týkajúcom sa výlučne výroku o trovách konania rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).