Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/17/2026

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ , o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20.01.2026, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ na tom skutkovom základe, že: ako vodič v čase zadržania vodičského oprávnenia dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v meste C., na ulici D.. D. viedol osobné motorové vozidlo zn. E. F., evidenčné číslo A., kde bol v meste C., na ulici D.. D., pred bytovým domom s popisným číslom XXXX kontrolovaný hliadkou príslušníkov E. E. G. C., pričom pri kontrole bolo zistené, že viedol vozidlo v čase právoplatného zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov do XX.XX.XXXX, ktorý mu bol uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. zo dňa 29.03.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2025

Za to mu bol podľa postupom podľa (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno l/ a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa ) uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol podľa , uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V ňom uviedol, že na hlavné pojednávanie sa nemohol dostaviť z dôvodu, že sa nachádzal v H., kde toho času pracoval. Nebol si vedomý toho, že mu prišlo predvolanie na pojednávanie, nebolo mu riadne doručené do vlastných rúk, čím došlo k porušeniu zásady trestného konania. Žiadal súd o uloženie alternatívneho trestu, ktorý zaručí splnenie účelu trestu, a to z dôvodu, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorý má zdravotné problémy, trpí ťažkou formou cukrovky, pričom jeho zdravotná starostlivosť si vyžaduje zvýšené finančné náklady na liečenie a zároveň s manželkou očakávajú ďalšie dieťa. Okrem uvedeného je jeho manželka liečená na úzkostno-depresívnu poruchu. Vyjadril obavu, že výkon jeho nepodmienečného trestu by mohol viesť k zhoršeniu jej zdravotného stavu, prípadne k vzniku alebo prehĺbeniu popôrodnej depresie. Na preukázanie svojich tvrdení priložil zdravotné správy. Uviedol, že v prípade výkonu trestu odňatia slobody by nebol schopný finančne zabezpečovať svoju rodinu ani byť manželke oporou v náročnom životnom období. Skutok, ktorého sa dopustil, ho mrzí a svoje konanie oľutoval, uvedomuje si jeho závažnosť

a následky. Poznamenal, že cieľom alternatívneho trestu je dosiahnuť nápravu páchateľa bez jeho izolácie od spoločnosti a rodiny. Argumentoval, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu., pričom medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery (majetkové, rodinné, osobné, zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd podľa písmeno e/ zrušil výrok v časti o treste odňatia slobody a nahradil ho alternatívnym trestom.

Obžalovaný sa osobne zúčastnil verejného zasadnutia krajského súdu dňa 30.04.2026. K dôvodom odvolania uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo. Nepodmienečný trest by mu veľmi skomplikoval život, chcel by alternatívny trest, hoci aj s doživotným zákazom činnosti.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania obžalovaného uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné, zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa 20.01.2026 vyplýva, že obžalovanému bolo predvolanie na hlavné pojednávanie priamo doručené dňa 01.02.2026, a teda aj lehotu na prípravu na hlavné pojednávanie mal zachovanú. Čo sa týka uloženého trestu, mal za to, že k uloženiu iného ako nepodmienečného trestu bráni ustanovenie s tým, že uložený trest odňatia slobody na hranici dolnej štvrtiny zákonnej trestnej sadzby rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny. Na uvedené obžalovaný reagoval tým, že predvolanie na hlavné pojednávanie na súde I. stupňa prevzala jeho bývalá priateľka, ktorú splnomocnil na preberanie pošty a ktorá ho o termíne neinformovala.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia , odvolací súd preskúmal výrok o treste, proti ktorému podané odvolanie smerovalo a v rozsahu zistenia prípadných chýb odôvodňujúcich podanie dovolania tiež postup konania súdu prvého stupňa všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúci.

Preskúmaním výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v a 34 odsek 1 - 4 . Správne u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno l/ (obžalovaný sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho) a správne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Súd I. stupňa pri ukladaní trestu teda správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0. Pokiaľ ide o okolnosti spáchania predmetnej trestnej činnosti, nadriadený súd zhodne so súdom I. stupňa poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku počas plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.03.2025, sp. zn. , právoplatný dňa 29.03.2025, ktorá mu začala plynúť dňa 30.03.2025 a uplynula dňa 30.03.2026. Krajský súd preto riešil predbežnú otázku týkajúcu sa zahladenia uvedeného odsúdenia a zo svojej úradnej povinnosti z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. zistil, že uvedeným súdom nebolo rozhodnuté o osvedčení sa obžalovaného po uplynutí skúšobnej doby. Týmto rozhodnutím bol obžalovaný uznaný vinným z identickej trestnej činnosti – prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa písmeno d/ a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 1 roka. Zároveň mu bol uložený trest zákazu vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 roky. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa aktuálne prejednávaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby horeuvedeného

podmienečného odsúdenia (dňa 26.10.2025), a zároveň v dobe, kedy vykonával trest zákazu činnosti, a to v dobe, kedy si musel byť vedomý povinnosti absolútneho dodržiavania právneho poriadku a vedenia riadneho života, vrátane zdržania sa vedenia motorových vozidiel. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd aj na priestupkové postihy obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku občianskeho spolunažívania za hrubé správanie, ale taktiež sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej dopravy, najzávažnejšieho z nich sa dopustil dňa 23.12.2021, kedy jazdil na motorovom vozidle bez vodičského oprávnenia, pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom za tohto stavu nerešpektoval dopravné značenia. Za to mu bola Okresným dopravným inšpektorátom v Šali uložená pokuta vo výške 450 eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 36 mesiacov. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na sa nadriadený súd stotožňuje s konštatovaním súdu I. stupňa, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že má vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi a jeho manželka trpí zdravotnými problémami, nadriadený súd udáva, že obžalovaný si počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá musel byť vedomý rizika premeny podmienečného trestu v prípade, ak sa dopustí protispoločenskej činnosti, resp. ak bude viesť motorové vozidlá, ako aj z toho vyplývajúcich negatívnych dôsledkov pre jeho rodinu, avšak napriek uvedenému zákaz činnosti viesť motorové vozidlá opakovane nerešpektoval, vzhľadom na čo je potrebné na zamedzenie obdobného konania obžalovaného a na zabezpečenie ochrany spoločnosti vplývať na obžalovaného intramurálnymi výchovnými prostriedkami. Súd I. stupňa teda dospel k správnemu záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nie je možné ukladať trest alternatívny. Nadriadený súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním preukazuje dešpekt k zákonom, ako aj súdnym a správnym rozhodnutiam, pretože sa opakovane dopúšťa páchania protizákonnej činnosti, najmä na úseku dopravy, nerešpektuje či už správnym alebo súdnym rozhodnutím uložené zákazy činnosti viesť motorové vozidlá, čo svedčí o tom, že v jeho prípade porušovanie zákonných pravidiel správania sa nepredstavuje len exces v jeho bežnom spôsobe života. Vzhľadom na uvedené, sledujúc cieľ trestu v podobe zamedzenia pokračovania v páchaní trestnej činnosti, je v prípade obžalovaného potrebné uložiť trest nepodmienečný, a to jednak z hľadiska možnosti jeho nápravy v intramurálnych podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ako aj z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Nadriadený súd je názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov zabezpečí naplnenie účelu trestu ustanoveného v , a to účel výchovný, ako aj účel individuálno a generálno-preventívny.

Súd I. stupňa zaradil obžalovaného síce podľa nesprávneho ustanovenia v zmysle (malo byť písmeno a/ ), no správne do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. No keďže uvedené pochybenie nemalo na zaradenie obžalovaného nijaký vplyv, krajský súd toto pochybenie okresného súdu neopravoval. Krajský súd preto dospel k záveru, že trest uložený súdom I. stupňa je primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, že vzhľadom na to, že mu nebolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie do vlastných rúk, došlo k porušeniu zásady trestného konania, nadriadený súd udáva, že predvolanie na hlavné pojednávanie konané dňa 20.01.2026 bolo dňa 02.01.2026 doručené splnomocnenkyni – bývalej priateľke obžalovaného, vzhľadom na čo možno s poukazom na ustanovenie konštatovať, že predvolanie na hlavné pojednávanie bolo obžalovanému doručené riadne a včas ( prvá veta ), pričom právnu relevanciu nezohráva ani skutočnosť, že obžalovaného splnomocnenkyňa ho neinformovala o termíne hlavného pojednávanie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, ktorého záver nemôžu spochybniť ani skutočnosti uvádzané obžalovaným v jeho odvolaní a preto krajský súd podľa odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok