Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-17-2026.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/17/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20.01.2026, sp. zn. 3T/67/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len ,,súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej len ,,obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: ako vodič v čase zadržania vodičského oprávnenia dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v meste C., na ulici D.. D. viedol osobné motorové vozidlo zn. E. F., evidenčné číslo A., kde bol v meste C., na ulici D.. D., pred bytovým domom s popisným číslom XXXX kontrolovaný hliadkou príslušníkov E. E. G. C., pričom pri kontrole bolo zistené, že viedol vozidlo v čase právoplatného zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov do XX.XX.XXXX, ktorý mu bol uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 0T/26/2025 zo dňa 29.03.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2025
Za to mu bol podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona) uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. V ňom uviedol, že na hlavné pojednávanie sa nemohol dostaviť z dôvodu, že sa nachádzal v H., kde toho času pracoval. Nebol si vedomý toho, že mu prišlo predvolanie na pojednávanie, nebolo mu riadne doručené do vlastných rúk, čím došlo k porušeniu zásady trestného konania. Žiadal súd o uloženie alternatívneho trestu, ktorý zaručí splnenie účelu trestu, a to z dôvodu, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, ktorý má zdravotné problémy, trpí ťažkou formou cukrovky, pričom jeho zdravotná starostlivosť si vyžaduje zvýšené finančné náklady na liečenie a zároveň s manželkou očakávajú ďalšie dieťa. Okrem uvedeného je jeho manželka liečená na úzkostno-depresívnu poruchu. Vyjadril obavu, že výkon jeho nepodmienečného trestu by mohol viesť k zhoršeniu jej zdravotného stavu, prípadne k vzniku alebo prehĺbeniu popôrodnej depresie. Na preukázanie svojich tvrdení priložil zdravotné správy. Uviedol, že v prípade výkonu trestu odňatia slobody by nebol schopný finančne zabezpečovať svoju rodinu ani byť manželke oporou v náročnom životnom období. Skutok, ktorého sa dopustil, ho mrzí a svoje konanie oľutoval, uvedomuje si jeho závažnosť
a následky. Poznamenal, že cieľom alternatívneho trestu je dosiahnuť nápravu páchateľa bez jeho izolácie od spoločnosti a rodiny. Argumentoval, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu., pričom medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu a jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery (majetkové, rodinné, osobné, zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil výrok v časti o treste odňatia slobody a nahradil ho alternatívnym trestom.
Obžalovaný sa osobne zúčastnil verejného zasadnutia krajského súdu dňa 30.04.2026. K dôvodom odvolania uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo. Nepodmienečný trest by mu veľmi skomplikoval život, chcel by alternatívny trest, hoci aj s doživotným zákazom činnosti.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania obžalovaného uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné, zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného dňa 20.01.2026 vyplýva, že obžalovanému bolo predvolanie na hlavné pojednávanie priamo doručené dňa 01.02.2026, a teda aj lehotu na prípravu na hlavné pojednávanie mal zachovanú. Čo sa týka uloženého trestu, mal za to, že k uloženiu iného ako nepodmienečného trestu bráni ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona s tým, že uložený trest odňatia slobody na hranici dolnej štvrtiny zákonnej trestnej sadzby rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny. Na uvedené obžalovaný reagoval tým, že predvolanie na hlavné pojednávanie na súde I. stupňa prevzala jeho bývalá priateľka, ktorú splnomocnil na preberanie pošty a ktorá ho o termíne neinformovala.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd preskúmal výrok o treste, proti ktorému podané odvolanie smerovalo a v rozsahu zistenia prípadných chýb odôvodňujúcich podanie dovolania tiež postup konania súdu prvého stupňa všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúci.
Preskúmaním výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 33a a 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona. Správne u obžalovaného konštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona (obžalovaný sa k trestnému činu priznal a oľutoval ho) a správne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu teda správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:0. Pokiaľ ide o okolnosti spáchania predmetnej trestnej činnosti, nadriadený súd zhodne so súdom I. stupňa poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku počas plynutia skúšobnej doby, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.03.2025, sp. zn. 0T/26/2025, právoplatný dňa 29.03.2025, ktorá mu začala plynúť dňa 30.03.2025 a uplynula dňa 30.03.2026. Krajský súd preto riešil predbežnú otázku týkajúcu sa zahladenia uvedeného odsúdenia a zo svojej úradnej povinnosti z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/26/2025 zistil, že uvedeným súdom nebolo rozhodnuté o osvedčení sa obžalovaného po uplynutí skúšobnej doby. Týmto rozhodnutím bol obžalovaný uznaný vinným z identickej trestnej činnosti – prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 1 roka. Zároveň mu bol uložený trest zákazu vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 roky. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa aktuálne prejednávaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby horeuvedeného
podmienečného odsúdenia (dňa 26.10.2025), a zároveň v dobe, kedy vykonával trest zákazu činnosti, a to v dobe, kedy si musel byť vedomý povinnosti absolútneho dodržiavania právneho poriadku a vedenia riadneho života, vrátane zdržania sa vedenia motorových vozidiel. V tejto súvislosti poukazuje nadriadený súd aj na priestupkové postihy obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku občianskeho spolunažívania za hrubé správanie, ale taktiež sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku cestnej dopravy, najzávažnejšieho z nich sa dopustil dňa 23.12.2021, kedy jazdil na motorovom vozidle bez vodičského oprávnenia, pod vplyvom omamných a psychotropných látok, pričom za tohto stavu nerešpektoval dopravné značenia. Za to mu bola Okresným dopravným inšpektorátom v Šali uložená pokuta vo výške 450 eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 36 mesiacov. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 49 odsek 3 Trestného zákona sa nadriadený súd stotožňuje s konštatovaním súdu I. stupňa, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že má vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému synovi a jeho manželka trpí zdravotnými problémami, nadriadený súd udáva, že obžalovaný si počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá musel byť vedomý rizika premeny podmienečného trestu v prípade, ak sa dopustí protispoločenskej činnosti, resp. ak bude viesť motorové vozidlá, ako aj z toho vyplývajúcich negatívnych dôsledkov pre jeho rodinu, avšak napriek uvedenému zákaz činnosti viesť motorové vozidlá opakovane nerešpektoval, vzhľadom na čo je potrebné na zamedzenie obdobného konania obžalovaného a na zabezpečenie ochrany spoločnosti vplývať na obžalovaného intramurálnymi výchovnými prostriedkami. Súd I. stupňa teda dospel k správnemu záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nie je možné ukladať trest alternatívny. Nadriadený súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním preukazuje dešpekt k zákonom, ako aj súdnym a správnym rozhodnutiam, pretože sa opakovane dopúšťa páchania protizákonnej činnosti, najmä na úseku dopravy, nerešpektuje či už správnym alebo súdnym rozhodnutím uložené zákazy činnosti viesť motorové vozidlá, čo svedčí o tom, že v jeho prípade porušovanie zákonných pravidiel správania sa nepredstavuje len exces v jeho bežnom spôsobe života. Vzhľadom na uvedené, sledujúc cieľ trestu v podobe zamedzenia pokračovania v páchaní trestnej činnosti, je v prípade obžalovaného potrebné uložiť trest nepodmienečný, a to jednak z hľadiska možnosti jeho nápravy v intramurálnych podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ako aj z hľadiska ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Nadriadený súd je názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov zabezpečí naplnenie účelu trestu ustanoveného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to účel výchovný, ako aj účel individuálno a generálno-preventívny.
Súd I. stupňa zaradil obžalovaného síce podľa nesprávneho ustanovenia v zmysle § 48 odsek 4 Trestného zákona (malo byť § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona), no správne do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin. No keďže uvedené pochybenie nemalo na zaradenie obžalovaného nijaký vplyv, krajský súd toto pochybenie okresného súdu neopravoval. Krajský súd preto dospel k záveru, že trest uložený súdom I. stupňa je primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, že vzhľadom na to, že mu nebolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie do vlastných rúk, došlo k porušeniu zásady trestného konania, nadriadený súd udáva, že predvolanie na hlavné pojednávanie konané dňa 20.01.2026 bolo dňa 02.01.2026 doručené splnomocnenkyni – bývalej priateľke obžalovaného, vzhľadom na čo možno s poukazom na ustanovenie § 66 odsek 2 Trestného poriadku konštatovať, že predvolanie na hlavné pojednávanie bolo obžalovanému doručené riadne a včas (§ 247 odsek 1 prvá veta Trestného poriadku), pričom právnu relevanciu nezohráva ani skutočnosť, že obžalovaného splnomocnenkyňa ho neinformovala o termíne hlavného pojednávanie.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný, ktorého záver nemôžu spochybniť ani skutočnosti uvádzané obžalovaným v jeho odvolaní a preto krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok