Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Pc-2-2021.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci navrhovateľky: T. X., rodená T., narodená XX.XX.XXXX, bytom G.Ž. XX, XXX XX G., proti 1) osobe zapísanej na matrike v rodnom liste: G. X., rodený X., narodený XX.X.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W. a 2) maloletému dieťaťu: J. X., narodený 27.3.2019, bytom G. XX, XXX XX G., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, o zapretie otcovstva k maloletému J. X., takto:
rozhodol:
I. U r č u j e , že G. X., narodený XX.XX.XXXX, n i e j e otcom J. X., narodeného XX.XX.XXXX z matky T. X., rodenej T., narodenej XX.XX.XXXX, zapísaný v rodnom liste Matričného úradu Rožňava vo zväzku 76, ročníka 2019 na strane 61 pod poradovým číslom 139.
II. N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zapretia otcovstva voči maloletému dieťaťu, ako aj osobe zapísanej ako otec na matrike v rodnom liste. S bývalým manželom uzavreli manželstvo 22.8.2009, pričom z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Spolužitie prerušili v máji 2016 a odvtedy ho neobnovili. Po prerušení spolužitia sa navrhovateľka zoznámila so svojím súčasným druhom Y. U., s ktorým žije na spôsob manželstva od januára 2017. Mali spolu aj pohlavné styky, pričom z ich spolužitia sa dňa 27.3.2019 narodil maloletý J.. Od prerušenia spolužitia s bývalým manželom, teda od roku 2016, s ním nemala pohlavné styky a preto je vylúčené, aby mohol byť otcom maloletého. Keďže v čase narodenia maloletého boli ešte manželia, za otca maloletého bol zapísaný bývalý manžel. Po narodení dieťaťa túto skutočnosť oznámila bývalému manželovi a na základe vzájomnej dohody došlo k rozvodu ich manželstva pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 39Pc/2/2019, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.6.2019. Keďže je vylúčené, aby jej bývalý manžel mohol byť biologickým otcom, nakoľko s ním nemala pohlavné styky najmenej štyri roky pred tým, než sa maloletý J. narodil, navrhla návrhu vyhovieť. V rozhodnej dobe mala pohlavné styky len s Y. U., ktorého označila za biologického otca, s ktorým dodnes žije v spoločnej domácnosti a spolu sa starajú o maloletého J.. Po ukončení tohto sporu dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.
2. Osoba zapísaná v matrike v rodnom liste - otec maloletého J. požiadal o konanie v jeho neprítomnosti a písomne uznal návrh, čo do základu a čo do výšky. Potvrdil, že s matkou maloletého nemali pohlavné styky v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa a preto súhlasil so zapretím otcovstva voči maloletému dieťaťu.
3. Z výpovede svedka Y. U. vyplýva, že sa cíti byť otcom maloletého J.. S jeho matkou žije v spoločnej domácnosti ako druh a družka a v rozhodnej dobe pre jeho počatie mali spolu pohlavné styky. Maloletý
J. sa teda narodil z ich spolužitia a je to jeho syn, ku ktorému pôjde uznať otcovstvo po ukončení tohto konania. Potvrdil, že matka maloletého neudržiavala žiadne vzťahy so svojim bývalým manželom.
4. Zo správy od opatrovníka maloletého vyplýva, že maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej druhom Y. U., ktorý je podľa nich biologickým otcom maloletého J.. Dieťa má vytvorenú pozitívnu citovú väzbu k matke a jej druhovi. Matka maloletého už sedem rokov nežila v spoločnej domácnosti s bývalým manželom, s ktorým sa rozviedla v roku 2019 a ktorý bol zapísaný za otca maloletého. Opatrovník navrhol vyhovieť návrhu, nakoľko maloletý po ukončení tohto konania bude môcť mať zapísaného v rodnom liste svojho skutočného biologického otca.
5. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
6. Z rodného listu Matričného úradu Rožňava, zo zväzku 76, ročníka 2019 na strane 61 pod poradovým číslom 139 vyplýva, že je tam zapísané maloleté dieťa J. X., B. XX.X.XXXX a za otca je zapísaný G. X., B. XX.X.XXXX a za matku T. X., B.Á. XX.XX.XXXX.
7. Z rozsudku Okresného súdu Trnava 39Pc/2/2019-19 zo dňa 17.5.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.6.2019 vyplýva, že manželstvo G. X. a T.S. X. bolo právoplatne rozvedené.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto mu vyhovel.
9. V zmysle § 105 písm. c) Civilného mimosporového poriadku konaniami vo veciach určenia rodičovstva je okrem iných aj konanie o zapretie otcovstva.
10. Podľa § 108 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
11. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva, alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi 180 dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
13. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Podľa odseku 2 citovaného § aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použije primerane.
14. V prejednávanej veci na základe prvej domnienky otcovstva bol zapísaný za otca maloletého J. vtedajší manžel matky maloletého. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že bývalí manželia spolu nežili a nemali spolu pohlavné styky od mája 2016. Je teda vylúčené, aby bývalý manžel matky maloletého mohol byť otcom maloletého J.. V čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa matka mala pohlavné styky s Y. U., ktorý túto skutočnosť potvrdil, cíti sa biologickým otcom maloletého a po ukončení tohto konania chce uznať otcovstvo k maloletému. Všetky tieto okolnosti boli potvrdené aj bývalým manželom matky maloletého a preto súd dospel k záveru, že je vylúčené, aby G. X., ktorý je v rodnom liste zapísaný za otca maloletého J. X.V., mohol byť jeho biologickým otcom a preto bolo potrebné návrhu na zapretie otcovstva vyhovieť.
15. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.