Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12CoP-83-2026.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Subarea
12CoP/83/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpená: Mgr. Pavol Dudík, advokát so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, a otec E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, C., právne zastúpený: Mgr. Michal Onufer, advokát advokátskej kancelárie ONUFER & TORIŠKOVÁ, so sídlom Františkánska 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/17/2026 - 29 zo dňa 26. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke pravidelne písomne informovať otca o maloletom dieťati, najmä o jeho zdravotnom stave, školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, pobyte mimo územia Slovenskej republiky a o ďalších podstatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa, a to vždy dvakrát mesačne, až do právoplatného skončenia konania o úprave styku. Vec právne posudzoval podľa § 360 ods. 1 a 2 a § 363 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom medzi rodičmi dlhodobo pretrvávajú vážne konflikty a prebieha viacero konaní týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností. Poukázal na to, že rodičom bolo v inom konaní uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu so zameraním na zlepšenie vzájomnej komunikácie. Zároveň vzal na zreteľ, že otcovi bol iným rozhodnutím dočasne zakázaný styk s maloletým dieťaťom. Na základe správy kolízneho opatrovníka a ďalších podkladov dospel súd prvej inštancie k záveru, podľa ktorého nebolo osvedčené, že by matka otca vôbec neinformovala o maloletom dieťati, prípadne by boli splnené podmienky naliehavosti vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Konštatoval, že neodkladné opatrenie nie je určené na riešenie dlhodobo konfliktných vzťahov medzi rodičmi ani na nastavenie optimálneho rozsahu rodičovskej komunikácie. Keďže nevzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, návrh otca zamietol.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec.
Uvádzal, že matka si neplní zákonnú povinnosť informovať ho o maloletom dieťati, čím mu znemožňuje výkon rodičovských práv. Poukazoval na § 24 ods. 6 Zákona o rodine a zdôraznil, že v dôsledku dočasného zákazu styku s maloletým dieťaťom prišiel o jediný prirodzený zdroj informácií o jeho stave a vývoji. Tvrdil, že škola a ošetrujúci lekár mu odmietajú poskytovať informácie s odôvodnením, že dieťa je zverené matke, pričom tieto odmietnutia sa dejú ústne a nie je možné ich písomne preukázať. Namietal tiež, že súd prvej inštancie prijal tvrdenia matky bez kritického hodnotenia, zatiaľ čo jeho tvrdenia a argumenty považoval za nepreukázané. Rozhodnutie považoval za formalistické, nedostatočne odôvodnené a za zasahujúce do jeho rodičovských práv. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu poprela tvrdenia otca, podľa ktorého ho o maloletom dieťati neinformuje; na podporu svojich tvrdení predložila kópie správ, z ktorých vyplývalo, že otca informovala o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, ako aj o významných udalostiach v jeho živote (prvé sväté prijímanie). Poukázala na to, že ohľadne prospechu môže otec využívať aplikáciu Edupage, prípadne sa zúčastniť rodičovských združení, na ktorých sa podľa jej tvrdení dosiaľ nikdy nezúčastnil. Podotkla, že od 27.12.2025 ju otec nekontaktoval so žiadosťou o informácie.
4. Kolízny opatrovník sa v odvolacom konaní k veci nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, považujúc ho za vecne správne a odvolanie za nedôvodné.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z vtedajšieho stavu konania, pričom dospel k správnemu záveru, keď návrh otca zamietol. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dodáva, že ani podľa jeho názoru neexistuje naliehavá potreba úpravy informačnej povinnosti matky, a teda nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Odvolací súd pripomína, že v konaní o neodkladnom opatrení postačuje osvedčenie tvrdených skutočností, nie ich úplné preukázanie. Z obsahu spisu, vrátane vyjadrenia matky a predložených kópií správ, bolo osvedčené, že matka otca o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa informovala, a to tak o jeho zdravotnom stave, ako aj o významných udalostiach v jeho živote. Za tejto situácie nebolo možné dospieť k záveru, že by matka informačnú povinnosť voči otcovi vôbec neplnila, ani že by rozsah poskytovaných informácií vykazoval taký deficit, ktorý by vyžadoval bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
9. Skutočnosť, že otcovi bol iným rozhodnutím dočasne zakázaný styk s maloletým dieťaťom, sama o sebe nezakladá potrebu nahrádzať absenciu osobného kontaktu ukladaním rozšírenej a detailne formalizovanej informačnej povinnosti druhému rodičovi. Neodkladné opatrenie nie je nástrojom na kompenzáciu obmedzenia styku, ale výnimočným procesným prostriedkom určeným na riešenie situácií, ktoré neznesú odklad, čo v posudzovanej veci naplnené nebolo.
10. Pokiaľ otec namietal, že škola a ošetrujúci lekár mu odmietajú poskytovať informácie o maloletom dieťati, odvolací súd zdôrazňuje, že ide o otázku výkonu rodičovských práv vo vzťahu k tretím subjektom. Prípadné pochybenia týchto subjektov nemôžu byť dôvodom na uloženie novej povinnosti matke neodkladným opatrením, keďže by tým dochádzalo k neprípustnému prenášaniu zodpovednosti za konanie tretích osôb na jedného z rodičov.
11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu argumentáciu založenú na § 24 ods. 6 Zákona o rodine. Samotná existencia zákonného práva rodiča na informovanie sa o maloletom dieťati neznamená, že každá subjektívna nespokojnosť rodiča s rozsahom alebo formou poskytovaných informácií automaticky zakladá potrebu bezodkladnej súdnej intervencie. V posudzovanej veci nebolo osvedčené, že by rozsah, v akom matka informuje otca o maloletom dieťati, odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Odvolací súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že medzi rodičmi je v inom konaní nariadené výchovné opatrenie zamerané na zlepšenie komunikácie a spolupráce rodičov. Za tejto situácie nebolo namieste, aby súd paralelne autoritatívne vstupoval do rodičovskej komunikácie ukladaním ďalších povinností formou neodkladného opatrenia, keďže by tým bol popretý účel samotného výchovného opatrenia.
13. Za uvedených okolností odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého v prejednávanej veci nebola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy informačnej povinnosti matky a zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).