Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/69/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: HRGS s.r.o., so sídlom Mostná 62, 949 01 Nitra, IČO: 47678933, zastúpený WITT&KLEIM Legal s.r.o., so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47257164, proti žalovanému: BEMACO SK, a.s., so sídlom Radlinského 13, 080 01 Prešov, IČO: 47021322, zastúpený JUDr. Martinom Kirňakom, advokátom so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42078474, o zaplatenie 23.880,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -165 zo dňa 11. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -165 zo dňa 11.02.2025.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k. -165 zo dňa 11. februára 2025 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 23.880,- Eur spolu s úrokom z omeškania 11 % ročne zo sumy 23.880,- Eur od 09.12.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 23.880,- Eur od 08.12.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 23.880,00 Eur, úroku z omeškania 11,00 % ročne zo sumy 23.880,- eur od 08.12.2022 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 23.880,- eur od 08.12.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,00 eur a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dňa 15.11.2021 zmluvu o poradenskej činnosti (ďalej aj len ako „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému poradenstvo za účelom vysporiadania dlhov žalovaného voči tretím osobám spôsobom a v rozsahu upravenom v bode 5 zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu spôsobom a v rozsahu upravenom v bode 6 zmluvy. Žalobca za poskytovanie poradenských služieb vystavil žalovanému faktúru č. 0882022 v celkovej výške 23.880,- eur s DPH, so splatnosťou do 07.12.2022, ktorá však nebola uhradená.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že po podpísaní zmluvy o poradenskej činnosti došlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode, že výška odmeny bude predstavovať podľa bodu 6.4 sumu 24.600,- eur vrátane DPH a v prípade trvania reštrukturalizačného konania dlhšie ako 6 mesiacov sumu 4.100,- eur vrátane DPH. Na základe takejto dohody žalobca vystavil žalovanému zálohové faktúry 142022, 252022, 322022, 44022, v ktorých samotný žalobca uvádzal sumu na úhradu 4.100,- eur. Na základe vyššie uvedeného má za to, že žalobca má nárok na odmenu vo výške 24.600,- eur vrátane DPH a 3 x 4.100,- eur vrátane DPH. Spolu teda nárok žalobcu má v správnej výške predstavovať sumu 36.900,- eur vrátane DPH. Po odpočítaní uhradených záloh má žalobca nárok na odmenu vo výške 16.500,- eur vrátane DPH. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nesprávnu výšku odmeny. Zo strany žalobcu je potrebné najskôr vystaviť faktúru v správnej výške a následne stanoviť jej splatnosť. Žalobcovi nevznikol ani nárok na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že po podpise zmluvy zo dňa 15.11.2021 nedošlo k uzatvoreniu dohody o zmene výšky odmeny žalobcu. Výpočet odmeny vo výške 16.500,- eur uvedený žalovaným je nesprávny a nemá právny základ. Žalovaný nepodoprel dôkazmi tvrdenie, že po podpísaní zmluvy malo dôjsť k uzatvoreniu dohody, na základe ktorej mal žalobca žalovanému účtovať odmenu vrátane DPH. Z bodu 12.3. zmluvy vyplýva povinnosť zmluvných strán akúkoľvek zmenu zmluvy a dodatok k zmluve realizovať písomne a preto žalovaný v prvom rade mal ako dôkaz predložiť písomný dodatok k zmluve. Pokiaľ by aj hypoteticky došlo k ústnej dohode medzi zmluvnými stranami o zmene výšky odmeny žalobcu, takáto dohoda nie je platná pokiaľ nebola urobená písomne. Žalovaný najprv tvrdil, že odmena pre žalobcu mala byť dojednaná vrátane DPH vo výške 36.900,- eur, pričom táto suma pozostávala zo základnej odmeny vo výške 24.600,- eur (6 mesiacov po 1.100,- eur vrátane DPH) a z odmeny za každý začatý mesiac, ktorý presiahol predpokladaných šesť mesiacov, vo výške 12.300,- eur (3 mesiace po 4.100,- eur vrátane DPH). Avšak podľa žalobcu, keď žalovaný pristúpil k výpočtu záloh, odpočítal z tejto celkovej sumy zálohu vo výške 17.000,- eur bez DPH a DPH v sume 3.400,- eur, čo žalobca považoval za neprimerané a účelové, pretože tento výpočet nebol v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve. Podľa žalobcu paušálna odmena, ktorú dojednali žalobca a žalovaný, bola upravená v bode 6.4 zmluvy. Zmluva vychádzala z predpokladu, že reštrukturalizácia bude trvať maximálne šesť mesiacov. Ak by trvala dlhšie, odmena sa mala zvýšiť o sumu 4.100,- eur za každý začatý mesiac presahujúci tento predpoklad. Reštrukturalizácia žalovaného trvala necelých 9 mesiacov, čo znamenalo, že žalobca mal nárok na odmenu vo výške 9-násobku sumy 4.100,- eur bez DPH, čo je spolu 36.900,- eur bez DPH. Zmluva jasne uvádzala, že odmena je uvedená bez DPH, pričom žalobca mal právo pripočítať DPH a žalovaný bol povinný ju zaplatiť. V tomto prípade žalobca požadoval DPH vo výške 7.380,- eur k odmeňovanej sume 36.900,- eur bez DPH, čím celková výška odmeny s DPH predstavovala sumu 44.280,- eur. Z tejto sumy už boli odpočítané zálohy, ktoré žalovaný zaplatil vo výške 20.400,- eur s DPH (17.000,- eur bez DPH + 3.400,- eur DPH). Výsledná suma, ktorú žalobca požadoval od žalovaného, predstavovala 23.880,- eur s DPH. Dohoda o zmluve bola dosiahnutá v kancelárii pána Kovalského, kde štatutárny zástupca žalobcu podpísal zmluvu a následne ju podpísala aj pani A.. Zmluvu nepodpísali všetci traja súčasne, ale najprv pán B. a pán C. a p. A. ju podpísala dodatočne.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že za nesprávny považuje názor, že ústne uzavretý dodatok k zmluve nie je platný z dôvodu nedodržania písomnej formy. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 04.02.2016. Žalobca nevysvetlil, na základe akého právneho úkonu zaslal žalovanému zálohové faktúry 142022, 252022, 322022 a 442022 vo výške 4.100,- eur vrátane DPH, pričom uvedené preukazuje existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o zmene výšky odmeny. S ohľadom na podpis zmluvy len jedným konateľom žalobcu, mal za to, že ide o neplatnú zmluvu.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi: Zmluvou o poradenskej činnosti zo dňa 15.11.2021, faktúrou č. 0882022, zálohovou faktúrou č. 14/2022, faktúrou č. 25/2022, faktúrou č. 32/2006 22, faktúrou č. 44/2022, výsluchmi štatutárneho zástupcu žalobcu (D. C.) a žalovaného (E. B.) a svedka D. F.) zistil skutkový stav, podľa ktorého:

7.1. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poradenskej činnosti dňa 15.11.2021. Zmluva sa týkala poskytovania odborného ekonomického, finančného a právneho poradenstva za účelom vysporiadania dlhov žalovaného voči tretím osobám. Poradca mal za úlohu zabezpečiť analýzu

situácie žalovaného, navrhnúť spôsob reštrukturalizácie a pomôcť s jej realizáciou, vrátane vypracovania posudkov a plánov.

7.2. Podľa čl. 4 bodu 4. 2 zmluvy predmetom zmluvy bol záväzok poradcu poskytnúť klientovi poradenstvo za účelom vysporiadania dlhu klienta voči tretím osobám spôsobom a v rozsahu upravenom v ustanovení čl. 5 zmluvy a záväzok klienta zaplatiť poradcovi odmenu spôsobom a v rozsahu upravenom v ustanovení čl. 6 zmluvy.

7.3. Podľa čl. 5 bodu 5. 1 zmluvy poradca sa zaviazal zabezpečiť odbornú ekonomickú, finančnú a právnu analýzu situácie klienta a navrhnúť spôsob, ako vysporiadať dlhy klienta.

7.4. Podľa čl. 5 bodu 5. 2 zmluvy v prípade odporúčania reštrukturalizácie zo strany poradcu, poradca na základe zmluvy zabezpečí faktickú kooperáciu medzi poradcom a správcom pri vypracovaní nestranného a objektívneho posudku obsahujúceho náležitosti podľa ustanovenia postupom s odbornou starostlivosťou, vyhotovenie návrhu na povolenie reštrukturalizácie klienta v súčinnosti s klientom v zmysle ustanovenia a nasledujúcich v prípade odporučenia reštrukturalizácie vo vypracovanom posudku, návrh plánu, prípadne prepracovanie jeho podľa výhrad veriteľského výboru, a to podľa ustanovenia , vyhotovenie a doručenie návrhu na potvrdenie plánu súdom, podľa ustanovenia za predpokladu jeho schválenia schvaľovacou schôdzou.

7.5. Podľa čl. 6 bodu 6. 1 zmluvy za činnosť podľa bodu 5. 1 a nasledujúcich zmluvy bol klient povinný zaplatiť poradcovi odmenu.

7.6. Podľa čl. 6 bodu 6. 2 zmluvy poradcovi patrí odmena vo výške 7.100,- eur za splnenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia bodu 5. 2. 1 zmluvy.

7.7. Podľa čl. 6 bodu 6. 4 zmluvy poradcovi patrí paušálna odmena vo výške 24.600,- eur za dielo, ktorým sa rozumejú všetky činnosti vykonávané počas trvania reštrukturalizácie, t.j. predovšetkým, nie však výhradne za činnosti uvedené v ustanovení bodu 5.2.3, 5.2.4, 5.3 a 5.4. zmluvy. Paušálna odmena uvedená v predošlej vete zmluvy vychádza z predpokladu, že reštrukturalizácia bude trvať najviac 6 mesiacov, v opačnom prípade sa paušálna odmena uvedená v predošlej vete zvyšuje o násobok sumy vo výške 4.100,- eur a počtu začatých kalendárnych mesiacov presahujúcich predpokladaných 6 mesiacov trvania reštrukturalizácie.

7.8. Podľa čl. 6 bodu 6. 5. zmluvy poradca je oprávnený požiadať klienta o poskytnutie zálohy odmeny upravenej v ustanovení bodu 6. 4 zmluvy vo výške 4.100,- eur počas každého jednotlivého mesiace trvania reštrukturalizácie.

7.9. Vo faktúre č. 0882022 vystavenej žalobcom ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi bol uvedený názov položky odmena podľa bodu 6.4 zmluvy o poradenskej činnosti za 9 množstevných jednotiek v sume 4.100,- eur v celkovej sume 36.900,- + sadzba DPH 7.380,- eur a odpočítaní zálohových platieb 17.000,- eur + 20 % DPH 3.400,- eur, spolu 19.900,- eur, čiastka k úhrade 23.880,- eur.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , , až 3, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a ariadenia vlády č. .

9. Podľa odôvodnenia rozsudku, zmluva stanovovala rôzne podmienky odmeny. Klient mal poradcovi zaplatiť odmenu vo výške 7.100,- eur za ekonomickú analýzu, ktorá bola samostatne upravená v čl. 6 bodu 6.2. v spojení s čl. 5. bodu 5.2.1 zmluvy a 24.600,- eur za reštrukturalizačné činnosti, ktoré zahŕňali rôzne procesy súvisiace s reštrukturalizáciou, pričom podľa zmluvy si strany bez akýchkoľvek pochybností dohodli, že táto paušálna odmena bude vychádzať z predpokladu, že reštrukturalizácia bude trvať najviac 6 mesiacov, následne bolo uvedené, že v opačnom prípade (čo logicky bolo potrebné vyložiť tak, ak bude trvať viac ako 6 mesiacov), paušálna odmena sa bude zvyšovať o násobok sumy 4.100,- eur za každý začatý kalendárny mesiac. Nárok na odmenu je teda správny 24.600,- eur bez DPH

za 6 mesiacov + za nasledujúce 3 mesiace po 4.100,- eur, odmena má byť 36.900,- eur bez DPH, s DPH vo výške 7.380,- eur t.j. 44.280,- eur a po odpočítaní záloh, ktoré boli žalovaným uhradené spolu vo výške 20.400,- eur predstavuje nezaplatená odmena sumu 23.880,- eur, ktorá bola predmetom konania.

9.1. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode, že výška odmeny bude predstavovať iba sumu 24.600,- eur vrátane DPH, žalobca však uzatvorenie takejto dohody poprel a poukazoval na to, že v zmysle zmluvy bodu 12.3 dodatky museli mať písomnú formu. Súd konštatoval, že rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. zo dňa 04.02.2016, na ktoré poukazoval žalovaný, nie je v danom prípade aplikovateľné, nakoľko zo žiadneho konkludentného „postupu“ žalobcu nevyplýva, že by akceptoval žalovaným prezentovanú dohodu a uvedené podľa názoru súdu nepreukazuje ani skutočnosť, že boli žalovanému zasielané zálohové faktúry č. 142022, 252022, 322022 a 442022 vo výške 4.100,- eur, pretože v týchto celkom zreteľne nebola DPH uplatnená, pričom medzi stranami nebolo sporné, že išlo len o zálohové faktúry a takýto dohodnutý postup potvrdil aj štatutárny zástupca žalovaného. Pokiaľ ide o samotnú DPH z bodu 6.13 zmluvy jednoznačne vyplýva, že poradca bol oprávnený k odmene pripočítať DPH.

9.2. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že súčasťou sporu bolo aj spochybnenie platnosti zmluvy, nakoľko žalovaný tvrdil, že originál zmluvy podpísal iba jeden konateľ žalobcu a druhý podpis bol dodatočný. Súdu žalobca následne predložil zmluvu, ktorá bola datovaná a podpísaná oboma konateľmi žalobcu a konateľom žalovaného. V priebehu konania svedkovia a štatutárni zástupcovia vypovedali o podmienkach uzatvorenia zmluvy, o priebehu fakturácie a o problémoch s platením odmien za poskytované služby, pričom zo žiadnej z ich výpovedí nevyplynuli žalovaným tvrdené pochybnosti. Napokon žalovaný sám nepredložil svoje zmluvy, na ktorých by absentoval podpis A. A. a súd túto obranu žalovaného považoval za účelovú.

9.3. K názoru na zmluvnú pokutu súdu prvej inštancie uviedol, že žalovaný k uplatnenej zmluvnej pokute žiadnu argumentačnú líniu nezaujal. Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu s poukazom na čl. 6 bod 6.14 zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ak klient je v omeškaní so zaplatením odmeny alebo ktorejkoľvek jej časti, je poradca oprávnený požadovať od klienta zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd poukázal na skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta v obchodnom styku, 0,05 % z istiny za každý deň omeškania je podľa súdu pomerne bežná, nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností, a preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti.

9.4. Vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania súd rešpektoval dispozičný princíp žalobcu a priznal mu ním požadovanú výšku úroku z omeškania, keďže táto bola v súlade so zákonom, ako aj uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

9.5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie včas odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Odôvodnil ho odvolacími dôvodmi podľa y odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10.1. Poukázal na skutočnosť, že žalobcom predložená zmluva o poradenskej činnosti, ktorú žalobca predložil v rámci žaloby ako dôkaz v časti signácie zmluvných strán na strane 9 obsahovala pri poradcovi (žalobcovi) podpis iba jedného z konateľov žalobcu D. C.. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu pritom platí, že v mene spoločnosti konajú a písomné právne úkony podpisujú vždy aspoň dvaja konatelia. Následkom nedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu za spoločnosť je, že ide o neplatný právny úkon. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: a rozhodnutie R 15/2009. Podľa zmluvy mali byť vyhotovené 4 vyhotovenia zmluvy v origináli. Žalovaný disponoval 2 vyhotoveniami zmluvy, kde na strane žalobcu bol iba jeden podpis štatutárneho zástupcu D. C. a na strane žalovaného jeden podpis štatutárneho zástupcu žalovaného. Na zmluvách, ktoré mal žalovaný k dispozícií absentoval podpis druhého štatutárneho zástupcu žalobcu. V konaní žalovaný

žiadal, aby žalobca predložil súdu originál zmluvy, keďže žalovaný predpokladal, že podpis druhého konateľa tam jednoducho bol dopísaný dodatočne. Žalovaný vychádzal z predpokladu, že žalobca disponuje dvoma originálmi, z ktorých jednu kópiu zaslal súdu ako prílohu k žalobe z čoho vyplýva, že tento originál najneskôr ku dňu podania žaloby obsahoval iba podpis jedného konateľa. Zároveň žalovaný predpokladal, že žalobca doplní podpis na druhom originálnom vyhotovení zmluvy a tento zašle súdu, čím žalovaného dostane do dôkaznej núdze. Žalobca však zaslal omylom originál zmluvy žalovanému, čím sa dostal do procesnej pasce, nakoľko bol nútený doplniť podpis druhého konateľa na originál zmluvy, ktorej kópiu zaslal na súd ako prílohu žaloby, čím iba potvrdil skutočnosť, že podpis druhého konateľa na zmluve bol dopísaný dodatočne. Pred pojednávaním dňa 11.02.2025 žalobca predložil súdu zmluvu v zaručenej konverzii, ktorá bola datovaná dňa 15.11.2021 a podpísaná konateľom žalovaného a dvoma konateľmi žalobcu, a to A. A. a D. C.. Žalobca zneužil inštitút zaručenej konverzie a predložil iba zaručenú konverziu zmluvy, ktorá obsahovala podpisy oboch konateľov žalobcu. Po nahliadnutý do tejto zmluvy sa iba potvrdilo, že druhý konateľ žalobcu podpísal zmluvu dodatočne, keďže už voľným okom je zrejmé, že ide o totožnú zmluvu podľa umiestnenia a rukopisu podpisu konateľa žalobcu Miroslava Galouseka. Súd by porovnaním týchto zmlúv zistil, čo je voľným okom zrejmé, že ide o totožnú zmluvu podľa umiestnenia a rukopisu podpisu konateľa žalobcu D. C., a že podpis konateľa A. A. bol do zmluvy iba dodatočne dopísaný.

10.2. K odôvodneniu v odseku 54. rozsudku uviedol, že zmluvy, na ktorých absentoval podpis A. A. nepredložil, pretože taká zmluva bez podpisu A. A. bola súdu predložená samotným žalobcom ako príloha žaloby. Namietal záver súdu, že v prípade absencie podpisu druhého konateľa na zmluve, ide z jeho strany o účelovú obranu. Nemožne predsa žalovanému vytýkať, že namieta absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorú má súd prihliadať z úradnej moci.

10.3. Súd nedisponoval originálom zmluvy s dvoma podpismi konateľov žalobcu, iba zaručenou konverziou zmluvy, pritom jedným originálom zmluvy musí žalobca disponovať (keď mal mať žalobca 2 vyhotovenia zmluvy), čo však súdu nevadilo a nežiadal predložiť druhý originál zmluvy od žalobcu, ale uspokojil sa s predložením zmluvy v zaručenej konverzii. Z predloženej konvertovanej zmluvy je evidentné, že je identická so zmluvou predloženou žalobcom k žalobe, kde podpis druhého konateľa žalobcu absentuje. Do zmluvy, ktorá bola súdu zaslaná v zaručenej konverzii bol iba dodatočné doplnený podpis druhého konateľa žalobcu, čo sa dá jednoducho preveriť porovnaním podpisov na zmluve predloženej k žalobe a zmluve predloženej v zaručenej konverzii. Žalobcom predložená zmluva v zaručenej konverzii nemôže byť považovaná za dôkaz, na základe ktorého súd prijal záver, že zmluva bola medzi účastníkmi súdneho konania uzatvorená platne. Podľa žalovaného je zmluva o poradenskej činnosti zo dňa 15.11.2021 absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, pretože zmluva nebola podpísaná zo strany žalobcu dvoma konateľmi žalobcu. Preto žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu, ktorá musí byť dohodnutá písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

10.4. Keďže neexistuje platne uzatvorená zmluva, ani nárok na odmenu nie je dohodnutý. Súd na pojednávaní dňa 02.10.2024 uviedol, že pokiaľ by bola zmluva posúdená ako neplatná, predmetom sporu zostáva uplatnenie nároku zo strany žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, pričom by mala byť preukázaná obvyklá cena uplatňovanej ceny za vykonané odmeny. V takom prípade by sa malo vychádzať z ceny stanovenej Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorá stanovuje odmenu správcu ustanoveného náhodným výberom v reštrukturalizačnom konaní (ďalej aj „“). Citujúc je podľa za 9 mesiacov vedenia reštrukturalizačného konania nárok na odmenu vo výške 10.000,- eur ( ) + 9.000,- eur ( ) + 2.700,- eur ( ), čiže spolu vo výške 21.700,- eur bez DPHur vrátane DPH. Žalovaný žalobcovi zaplatil odmenu vo výške 25.370,- eur vrátane DPH. Súd mal z dôvodu neplatnosti zmluvy posudzovať nárok žalobcu ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom v konaní mala byť preukázaná obvyklá cena uplatňovanej ceny za vykonané odmeny.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nakoľko sa argumentácia žalovaného v odvolaní sústreďuje na bod 54 odôvodnenia rozsudku, žalobca považuje ostatné skutočnosti obsiahnuté v rozsudku pre účel tohto vyjadrenia za nerozporné a vecne správne. Odkaz na českú judikatúru je bez právneho významu preto, že táto opisuje stav uzavretia zmluvy jedným konateľom, pričom zo súdneho spisu v posudzovanom prípade je zrejmé, že zmluva obsahuje pri subjekte žalobcu podpisy

oboch konateľov. Tvrdenie o tom, že žalovaný disponoval zmluvou len s podpisom jedného z konateľov žalobcu, je nepreukázané a bezvýznamné. Ak by aj existoval žalovaným tvrdený stav, aplikuje sa zásada vigilantibus iura. Za situácie, kedy žalobca nepochybne poskytoval žalovanému služby podľa zmluvy, žalovaný jej neplatnosť nenamietal a ani nepožadoval odstránenie akejkoľvek právnej vady zmluvy, o ktorú sa opiera až v momente, kedy má podľa zmluvy zaplatiť dohodnutú odmenu.

11.1. Existencia viacerých vyhotovení zmluvy nie je akokoľvek právne relevantná z pohľadu jej platného uzavretia. Právna teória a aj , resp. , ktoré upravujú kontraktačný mechanizmus, neukladajú zmluvným stranám povinnosť vyhotoviť (inománátnu) zmluvu (ktorou v tomto konaní posudzovaná zmluva je) čo i len v písomnej podobe. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré ukladá stranám takúto zmluvu vyhotoviť v určitom počte zmlúv. Žalobca rozumie, že je v praxi bežné, že zmluvy sa vyhotovujú minimálne v počte zmluvných strán; nič to ale nemení na tom, že prejavom vôle všetkých zmluvných strán realizovaným ich podpisom na čo i len jednom, prvom vyhotovení zmluvy, je táto zmluva uzatvorená. Preto aj v prípade, ak by mali podľa tvrdenia žalovaného existovať štyri vyhotovenia zmluvy a tri z nich by nemali ani len jeden podpis, ale existovala by aspoň jedna zmluva, ktorá obsahuje podpis všetkých osôb, potom je zmluva platne uzatvorená.

11.2. Skutočnosť, že v konaní bola súdu doručená zmluva opatrená podpismi všetkých osôb a že originál zmluvy so všetkými podpismi má aj žalovaný, potvrdil v odvolaní. Konkrétne, žalovaný uvádza, že „Žalobca však zaslal omylom originál zmluvy žalovanému (...)“. Je teda nepochybné, že žalovaný na základe úkonu žalobcu disponoval v čase súdneho konania zmluvou, o ktorej sám tvrdí, že je to originál. Žalovaný podľa žalobcu sám v odvolaní tvrdí: a) bol mu žalobcom doručený originál podpísaný zo strany oboch konateľov žalobcu, b) súdu bola doručená zaručená kópia tohto originálu zmluvy, c) zaručená kópia je totožná s originálom, ktorým žalovaný disponuje. Podľa žalobcu teda v konaní nie je zrejme spor o existencii minimálne jednej zmluvy obsahujúcej všetky podpisy všetkých konajúcich osôb a teda ani o platnosti zmluvy samotnej.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario. Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Žalovaný v odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa stné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

14. Odvolací dôvod podľa , je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

15. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a či dospel k správnym skutkovým zisteniam.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

20. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia odmeny za činnosti vykonané žalobcom ako poradcom pre žalovaného ako klienta na základe Zmluvy o poradenskej činnosti zo dňa 15.11.2021, uzatvorenej podľa , v písomnej forme. Predmetom sporu bola najmä skutočnosť, že či v zmluve dohodnutá odmena (a fakturovaná suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal), bola dohodnutá s alebo bez DPH. Samotná písomná zmluva preukázateľne obsahovala dohodu o tom, že odmena poradcu je uvedená bez DPH a klient je povinný zaplatiť popri odmene aj DPH. Obrana žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu spočívala v tvrdení, že strany sporu sa ako zmluvné strany po uzatvorení písomnej zmluvy ústnou formou dohodli, že dohodnutá suma odmeny, už zahŕňa DPH. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 53. odôvodnenia rozsudku) v podstate uzavrel, že žalovaný uzatvorenie takejto dohody nepreukázal (odvolaním pritom tento záver zo strany žalovaného ani nebol napádaný).

21. Jadro odvolacej argumentácie žalovaného sa týkalo podľa odvolateľa nesprávneho záveru súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy. Podľa žalovaného bola zmluva v mene žalobcu podpísaná len jedným konateľom (pričom podľa výpisu z obchodného registra v jeho mene konajú a písomné právne úkony podpisujú spolu dvaja konatelia). Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v odseku 54. odvolania. Podstatné v tejto súvislosti podľa odvolacieho súdu bolo to, že žalobca po tom, ako žalovaný spochybnil podpis zmluvy druhým konateľom žalobcu (a odmietol v konaní predložiť originál zmluvy, ktorý žalobca zaslal žalovanému v konaní omylom namiesto súdu), predložil súdu zmluvu podpísanú oboma konateľmi ( č.l. 151 a nasl.). Uvedená zmluva pritom bola podpísaná dvoma konateľmi žalobcu a bola opatrená osvedčovacou doložkou podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ktorou advokát osvedčil, že elektronický dokument vznikol zaručenou konverziou ako elektronická podoba pôvodného dokumentu v listinnej forme v súlade s Z obsahu osvedčovacej doložky vyplývalo, že pôvodný dokument obsahoval na strane 9 zmluvy tri vlastnoručné podpisy.

22. Podľa , zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

23. Podľa , osobou oprávnenou vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu, advokát a notár.

24. Podľa , novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako osvedčená kópia pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol.

25. Odvolací súd však najmä podotýka, že ak žalovaný v konaní argumentoval, že existujú štyri originály zmluvy, z jeho strany k predloženiu zmlúv (dvoch vyhotovení), ktorými mal disponovať on (a ktorými

mohol preukázať svoje tvrdenie, že zmluvy neboli podpísané oboma konateľmi žalobcu a tak relevantne spochybniť tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom), nepredložil. Napokon uvedené konštatoval aj súd prvej inštancie v poslednej vete odseku 54. odôvodnenia rozsudku. Preto ako správne a vychádzajúce z vykonaného dokazovania vyhodnotil odvolací súd záver, že zmluva bola uzatvorená platne a v mene žalobcu bola podpísaná oboma konateľmi. S ohľadom na uvedené ako vecne správny bol aj výrok v časti týkajúceho sa nároku na zmluvnú pokutu.

26. Odvolacia námietka, že voľným okom je zrejmé, že ide o totožnú zmluvu (podľa podpisu a jeho umiestnenia v prípade p. C.) a že bola pani A. podpísaná neskôr, je neopodstatnená. Skutočnosť, že ide o totožnú zmluvu, je logická. Samotný konateľ žalobcu na pojednávaní opísal proces podpisu zmluvy (najprv zmluvu podpísal konateľ žalovaného, potom pán C. a až následne pani A.). Tvrdenie žalovaného, že podpis pani A. bol do zmluvy doplnený až dodatočne (až v priebehu súdneho konania), nebol v konaní preukázaný. Aj odvolací súd vyhodnotil v tomto kontexte túto líniu procesnej obrany žalovaného ako účelovú a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný podľa svojich vyjadrení disponoval svojimi vyhotoveniami zmluvy, ktoré mohol predložiť, avšak tak neučinil (a disponoval aj vyhotovením, ktoré mu omylom zaslal žalobca počas konania, ktoré rovnako v konaní odmietol predložiť a uvedené podmieňoval tým, že ho predloží až po tom, ako bude zo strany žalobcu predložený druhý originál).

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný začal poukazovať na neplatnosť zmluvy, resp. domáhať sa jej neplatnosti až na prvom pojednávaní. Na absenciu podpisu druhého konateľa žalobcu na zmluve nepoukazoval ani vo vyjadrení k žalobe, ani v duplike. Napokon v konaní nebolo sporné to, že žalovaný na základe zmluvy žalobcovi plnil, keď časť odmeny pred začatím súdneho konania zaplatil. Aj uvedené podľa odvolacieho súdu preukazuje tendenčnosť tejto argumentácie žalovaného.

28. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).