Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-6-2026.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09, Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX K. J. I., o zaplatenie 750 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Csp/107/2025-62 zo dňa 19.12.2025, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (05.08.2016), § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom ako právnym nástupcom po pôvodnom veriteľovi (Slovenská sporiteľňa, a. s.) a žalovanou nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru, a to titulom úverovej zmluvy zo dňa 05.08.2016, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 3.000 eur za nasledovných podmienok: výška úveru 3.000 eur, výška splátky 62,60 eur mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok 96, splatnosť prvej splátky 15.09.2016, celková čiastka spojená s úverom 6.007,22 eur, RPMN 21,54 %, fixná ročná úroková sadzba 20,90 % a s poskytnutou zľavou výsledná výška fixnej úrokovej sadzby 19,40 % ročne, konečná splatnosť 15.08.2024, priemerná hodnota RPMN 15,19 %, odplata 20,90 % ročne. Žalovaná čerpala z úverovej zmluvy sumu 3.000 eur a následne realizovala úhrady celkom vo výške 1.381,06 eur, a to ešte pred postúpením pohľadávky. Dňa 07.05.2025 žalobca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s. zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky z dotknutej úverovej zmluvy na žalobcu, avšak už iba výhradne v sume zodpovedajúcej istine úveru po započítaní vykonaných úhrad, t. j. v sume 1.618,94 eur (čerpaná suma 3.000 eur - úhrady 1.381,06 eur - viď príloha k zmluve o postúpení na č. l. 14). Zmluva o postúpení pohľadávok nadobudla platnosť dňom jej uzatvorenia. Dňa 16.05.2025 bola žalovanej doručená výzva na úhradu pred možným
postúpením pohľadávky zo dňa 12.05.2025, ktorou Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky zo zmluvy o úvere zo dňa 05.08.2016 je vo výške 1.618,94 eur a predstavuje istinu. Zároveň v predmetnej výzve Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanú vyzvala, aby uhradila dlžnú sumu najneskôr do 90 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom žalovanú upozornila, že v prípade nezaplatenia špecifikovanej pohľadávky v stanovenej lehote môže postúpiť pohľadávku tretej osobe aj bez súhlasu žalovanej. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01.09.2025 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej, že pohľadávka zo zmluvy zo dňa 05.08.2016 spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2025 postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom žalovanej.
4. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v predmetnej veci vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Keďže uplatnená pohľadávka pochádza z tzv. bankového úveru, ktorý bol žalovanej ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, je nevyhnutné na danú vec aplikovať príslušnú úpravu zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom pre podanie žaloby, keďže pohľadávku nadobudol od banky postúpením. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a preskúmaním ním predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej bankovej pohľadávky žalobcovi je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. ho obchádza, keď postupca (banka) neučinil výzvu v súlade s uvedeným ustanovením pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, ale až po jej uzatvorení. V danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej platnosť mala nastať dňom jej uzatvorenia, t. j. dňa 07.05.2025, nerešpektujúc zákonom stanovené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nerešpektujúc ich zmysel a účel, a takáto zmluva o postúpení nemôže byť platná ani účinná, pričom neplatnosť nastáva od počiatku ex tunc podľa § 39 Občianskeho zákonníka a túto nemožno dodatočne zhojiť ani napríklad realizáciou úkonu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách po uzavretí (podpise) zmluvy o postúpení pohľadávky so stanovením odkladacích podmienok pre účinnosť zmluvy, ak už pri uzavretí zmluvy (na ktorú sa viaže platnosť zmluvy), neboli splnené uvedené špecifické podmienky stanovené pre postúpenie bankovej pohľadávky. V dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.05.2025 žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu pre uplatnenie žalovanej pohľadávky z dotknutého úveru. Keďže postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy je neplatné pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že pohľadávka banky bola postúpená bez toho, aby bola žalovanej vopred (pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok) doručená, predchádzajúca výzva v zmysle § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách, súd žalobu s poukazom na zistené skutkové okolnosti daného prípadu, citovanú právnu úpravu a uvedené právne závery v celom rozsahu zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že účelom § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je „utajiť“ existenciu alebo osobné údaje dlžníka, ale dať mu poslednú možnosť plniť banke. V danom prípade táto možnosť bola dlžníkovi poskytnutá výzvou zo dňa 12.05.2025, doručenou 16.05.2025. Súd pritom správne zistil, že žalobca bol zmluvou splnomocnený na administratívne spracovanie a doručovanie výziev v mene banky. Poverenie tretej osoby (mandatára) výkonom administratívnej činnosti nie je porušením bankového tajomstva, ak koná v mene a na účet banky. V čase medzi podpisom zmluvy a nadobudnutím účinnosti postúpenia vystupoval žalobca v pozícii mandatára banky. K zmene veriteľa, a teda k definitívnemu postúpeniu klienta spod režimu banky by došlo až márnym uplynutím lehoty v predmetnej výzve. Je bežnou a legitímnou praxou, že banka poverí tretiu osobu (mandatára) výkonom administratívnych činnosti. Ak žalobca pred nadobudnutím účinnosti postúpenia, t. j. pred prevodom pohľadávky spracúval údaje a posielal výzvy, konal tak v mene a na účet banky na základe plnej moci. V tomto období nebol veriteľom, ale len zástupcom banky. K zmene veriteľa došlo až po márnom uplynutí lehoty. Súd tento duálny režim (najprv mandatár, potom postupník)
úplne ignoroval. Súd v danom prípade aplikoval judikát o „nezákonnom postúpení“ na zmluvu, ktorá práve zákonnosť postúpenia garantovala odkladacou podmienkou. Žalovanému bola dňa 16.05.2025 doručená výzva (zo dňa 12.05.2025), teda žalovaný mal možnosť dlh uhradiť banke (postupcovi). Ak by tak žalovaný urobil, postúpenie by nenadobudlo účinnosť. Ak súd dospel v danej veci k inému právnemu záveru, potom podľa názoru žalobcu povýšil formalizmus na materiálny účel zákona. Súdom nastolený právny stav, v ktorom banka nemôže predmetnú pohľadávku postúpiť žalobcovi, bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok (hoc aj prostredníctvom alebo až po splnení odkladacej podmienky), nemožno podľa názoru žalobcu považovať za právne udržateľný. Žalobca trvá na tom, že v predmetnej veci došlo k materiálnemu splneniu všetkých zákonných podmienok, ktoré platné zákony na tomto úseku vyžadujú, a preto je nesprávny záver, že postúpenie pohľadávky bolo neplatným právnym úkonom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp., aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.
7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
9. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
11. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade prednostne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
12. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie, nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho opatrenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu dospel k správnemu právnemu záveru.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565, najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, aj keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote, nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ZoB), ak aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom, len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
17. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal svojho nároku na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXX, uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 07.05.2025 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom, na základe ktorej postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
18. Zo spisu vyplýva, že postupca (banka) neučinil výzvu v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, ale až po jej uzatvorení. Vo výzve zo dňa 12.05.2025 (doručenej žalovanej dňa 16.05.2025) vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na úhradu nezaplatenej pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 1.618,94 eur a upozornil ju, aby pred možným postúpením pohľadávky zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere dlžnú sumu uhradila najneskôr do 90 dní odo dňa doručenia výzvy (č. l. 43 s spisu). K tejto výzve sa v spise nachádza aj podací hárok (č. l. 44 spisu). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi nedodržal zákonné ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a právny úkon postúpenia je neplatný. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu a preskúmaním ním predložených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že postúpenie predmetnej bankovej pohľadávky žalobcovi je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. ho obchádza, keď postupca (banka) neučinil výzvu v súlade s uvedeným ustanovením pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok, ale až po jej uzatvorení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej platnosť mala nastať dňom jej uzatvorenia dňa 07.05.2025, nerešpektujúc zákonom stanovené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, nerešpektujúc ich zmysel a účel, a preto zmluva o postúpení nemôže byť platná, pričom neplatnosť zmluvy o postúpení nastáva od počiatku podľa § 39 Občianskeho zákonníka a túto nemožno dodatočne zhojiť, ani napr. realizáciou úkonu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách po uzatvorení (podpise) zmluvy o postúpení pohľadávky so stanovením odkladacích podmienok pre účinnosť zmluvy, ak už pri uzavretí zmluvy (na ktorú sa viaže platnosť zmluvy), neboli splnené uvedené špecifické podmienky stanovené pre postúpenie bankovej pohľadávky. Keďže žalobca v konaní netvrdil ani nepredložil súdu žiadnu výzvu Slovenskej sporiteľne, a. s. pre žalovanú, ktorou by ju minimálne 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky žalobcovi vyzval na zaplatenie dlžnej sumy a súčasne by ju upozornil na možnosť postúpenia, je nutné uzavrieť, že postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy je neplatné pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách z dôvodu, že pohľadávka banky bola postúpená bez toho, aby bola žalovanej vopred (pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok) doručená predchádzajúca výzva v zmysle § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách. V danom prípade, keďže neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, bolo potrebné na pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku, ktorej postúpenie je v rozpore so zákonom.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, z dôvodu, že samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovanej prihliadnuť, odovzdanie údajov o poskytnutom úvere a jeho podmienkach bankou tretej osobe bez splnenia podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách je treba považovať za neoprávnené zverejnenie údajov o osobe dlžníka vrátane údajov o jeho majetkových pomeroch. Bez významu v tejto súvislosti totiž nie je skutočnosť, že poskytovateľ úveru, v tomto prípade banka, je v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru povinný zo zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať schopnosť žiadateľa o úver, úver splácať a nesporne v rámci toho zisťovať aj jeho najmä rodinné a majetkové pomery, pričom tieto údaje tvoria obsah dokumentácie o záväzkovom vzťahu, ktorá výslovne vyplýva z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom na uvedené nemôžu byť pochybnosti o tom, že podmienky postúpenia pohľadávky bankou tak, ako vyplývajú z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, treba považovať za zákonom stanovené podmienky, ktoré musia byť naplnené pre možnosť banky svoju pohľadávku z úveru postúpiť na inú osobu. Bez ich splnenia je postup banky v rozpore s týmto zákonným ustanovením, teda odporuje zákonu, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú by banka bez súhlasu dlžníka napriek tomu s treťou osobou uzavrela je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže žalobca v predmetnom konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t. j. nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého odvodzuje žalobou uplatnený nárok, a to titulom platného postúpenia mu pohľadávky, správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca vzhľadom na svoj neúspech v odvolacom konaní nemá na ich náhradu nárok a z obsahu spisu nevyplýva, že by úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nejaké trovy tohto konania vznikli.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).