Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/74/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25.07.2024, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 29. apríla 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: v presne nezistenom čase dňa XX. XX. XXXX medzi XX:XX hod. a XX:XX hod. dňa XX. XX. XXXX na chodbe pri hlavnom vchode do ubytovne spoločnosti C. D. nachádzajúcej sa na adrese B. XXX, E. F., počas toho ako sa poškodený G. E. a následne aj poškodený E. G., vracali do vnútra ubytovne, vyšiel zo svojej izby, pričom vo svojej ruke držal kuchynský nôž s dĺžkou čepele 20 cm, pristúpil k poškodenému G. E. a porezal ho s nožom na ľavom boku tela v oblasti vyššie od pása, následne sa otočil k poškodenému E. G., ktorého jedenkrát bodol do oblasti ľavej strany hrudníka a brucha a ďalej jedenkrát ho porezal v oblasti prednej plochy pravého lakťového kĺbu a jedenkrát ho pozeral v oblasti prednej plochy ľavého lakťového kĺbu, čím poškodenému E. G. spôsobil bodnú ranu na rozhraní hrudníka a brucha v oblasti deviateho medzirebria na rozhraní prednej a strednej podpazuchovej čiary s preniknutím do dutiny hrudnej a dutiny brušnej s poranením ľavej časti bránice s poranením priečnej časti bránice a s poranením priečnej časti slezinového ohybu hrubého čreva s krvácaním do dutiny hrudnej vľavo a s krvácaním do dutiny brušnej s presunom priečnej časti hrubého čreva do dutiny hrudnej a zároveň sečné rany v oblasti ľavého a pravého lakťového kĺbu. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistiac priťažujúce okolnosti podľa Tr. zák., postupom podľa . zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa / Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajkyne. Uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o vine a výrokom o treste, keďže od začiatku trestného konania popiera vinu a akýkoľvek úmysel ublížiť poškodenému v takom rozsahu, aký mu je kladený za vinu. Z vykonaného dokazovania a z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že sa konaním poškodeného dostal do stavu, kedy sa bál o svoj život a zdravie, vzhľadom k mnohopočetnej prevahe na strane poškodeného. Nepopieral, že je pravdou, že prvotným aktérom celého incidentu bol on, keď z vášne k svojej rodnej zemi a aktuálnej politickej situácii udrel poškodeného po tvári, čo urobil pred inými svedkami. Týmto jeho konaním je daný motív poškodeného pomstiť sa mu za facku a poníženie pred ostatnými svedkami.

Poukázal na to, že poškodení ho spolu s ostatnými svedkami dohnali do takej situácie, že hľadal pomoc telefonickým privolaním policajnej hliadky, ako to vyplýva zo správy o oznámení údajov o uskutočnení telekomunikačnej prevádzky od spoločnosti H.. V prípade, ak by mu bola poskytnutá pomoc už v tejto chvíli a bola by vyslaná policajná hliadka, skutok by sa nestal. Uzamkol sa vo svojej izbe, ako to vyplýva aj z výpovede svedka – jeho spolubývajúceho H. B. a z fotodokumentácie samotných dverí. Ďalej poukázal na to, že konaním poškodeného (búchaním na dvere, okno, vyhrážaním sa zabitím a pod.) sa dostal do takej situácie, že mu neostalo nič iné, len sa brániť voči početnej prevahe, ako uznal za vhodné v snahe ochrániť svoj život a zdravie. Následne po vniknutí poškodeného do jeho izby zobral prvý predmet, ktorý uvidel a začal s ním bezhlavo šermovať, bez akéhokoľvek úmyslu niekomu ublížiť, pričom nekoordinovanými pohybmi zasiahol poškodeného, čo urobil len v snahe odvrátiť útok poškodeného a zabrániť dokonanie vyhrážok poškodeného. Namietal, že súd I. stupňa napriek zjavným rozporom vo výpovediach poškodených, opätovne vyhodnotil jeho konanie ako úmyselné ublíženie na zdraví. Poukázal na to, že v rámci konania nebolo dokázané a vyriešená „záhada“, ako sa dostal zo zamknutej izby a taktiež sa súd I. stupňa nezaoberal závermi znaleckého posudku E. I. J., ktorý uviedol, že poškodený nemal obranné sečné rany v oblasti kĺbov i napriek jeho vyjadreniu o tom, že sa pred jeho útokom bránil. Taktiež sú rozporuplné výpovede svedka G. E., ktorý neustálil svoju výpoveď na tom, ako on cez uzamknuté dvere zaútočil na poškodeného. Namietal, že chýba základná vec na jeho usvedčenie, a to priebeh spáchania samotného skutku bez akýchkoľvek pochýb. Zároveň považoval vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a k okolnostiam spáchaného skutku uložený trest za neprimerane prísny. Mal za to, že je potrebné zohľadniť aj mieru zavinenia zo strany poškodeného a nielen následok jeho neuváženého konania. V časti uloženého trestu sa nestotožnil s názorom súdu I. stupňa uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov, pretože podľa jeho názoru do úvahy prichádza použitie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. a/, písm. f/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. V prípade, ak bol súd I. stupňa napriek všetkým doterajším argumentom v tejto veci presvedčený o jeho vine, mohol postupovať aj podľa Tr. zák. a uložiť mu trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveným týmto zákonom za súčasného prihliadnutia poľahčujúcich okolností. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa /, písm. b/, písm. c/, písm. d/ napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol, že bude podľa oslobodený spod obžaloby, alternatívne, aby uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Krajský súd uvádza, že v predmetnej trestnej veci už raz rozhodoval, keď uznesením zo dňa 27.10.2022, sp. zn. , zrušil skorší rozsudok súdu I. stupňa zo 06.06.2022 sp. zn. v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného ako proti ušlému, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, keď prakticky ihneď po vydaní príkazu na zatknutie dňa 02.06.2022 bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 06.06.2022, na ktorom bol súčasne vynesený pôvodný prvý rozsudok vo veci, teda bez toho, aby súd I. stupňa počkal na výsledky pátrania po obžalovanom. Po vrátení veci súdu I. stupňa tento už rešpektujúc všetky práva obžalovaného a po doručení upovedomení o hlavných pojednávaniach obžalovanému prostredníctvom dožiadania následne vykonal hlavné pojednávania a dokazovanie vo veci a rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku.

Po predložení veci na krajský súd s podaným odvolaním obžalovaného prostredníctvom jeho obhajcu mal krajský súd preukázané, že z konania obžalovaného je zrejmé, že zdržiavaním sa v cudzine na neznámom mieste, keďže zásielky súdu si na súdu známej adrese (ktorú nahlásil ako adresu na doručovanie písomností) nepreberal, nepodarilo sa mu doručiť zásielku ani cez dožiadaný súd a bolo možné konštatovať, že sa tak úmyselne vyhýba trestnému stíhaniu, resp. trestu, pričom je po ňom vyhlásené pátranie na základe vydaného zatykača v prejednávanej veci od r. 2022 a doposiaľ sa ho nepodarilo lokalizovať, čím boli splnené zákonné podmienky na krajskom súde na konanie proti ušlému, a preto odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle ustanovení proti obžalovanému ako proti ušlému.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom o odvolaní obžalovaného 29.04.2026 obhajkyňa obžalovaného (vykonávajúca práva obžalovaného v zmysle ) zotrvala v celom rozsahu na písomných dôvodoch odvolania a viedla, že doposiaľ nebola bez dôvodných pochybností preukázaná vina obžalovaného, tento je presvedčený o tom, že v čase útoku bol ohrozený na živote a konal v nutnej obrane, preto navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav správne právne posúdil a obžalovanému uložil trest, ktorý je z hľadiska druhu aj výmery uložený v súlade so zákonom. Odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a navrhol ho podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania obžalovaným, Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa vo svojom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu a že tento spáchal obžalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd I. stupňa tiež v súlade s ustanovením v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia , preto na tieto v podrobnostiach len poukazuje.

Zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 123 ods. 3 Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je: a/ zmrzačenie, b/ strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c/ ochromenie údu, d/ strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e/ poškodenie dôležitého orgánu, f/ zohyzdenie, g/ vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h/ mučivé útrapy, alebo i/ porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 r. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný spôsobom vo výroku uvedenom a súčasne bol správne právne kvalifikovaný, keď obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami obžalovaného z prípravného konania, kde sa k spáchaniu skutku pôvodne priznal a vyjadril aj ľútosť nad tým, čo sa stalo poškodeným. Na svoju obranu si zvolil verziu nutnej obrany a uviedol, že bol napádaný zo strany poškodených, ktorí ho šikanovali, chceli ho zbiť a vyhrážali sa mu smrťou, preto z obavy o svoj život a na ich zastrašenie zobral do ruky nôž, ktorým pred sebou bodal a druhou rukou si kryl tvár. Napriek zvolenej obrane obžalovaného, ktorý svoje konanie vysvetlil tým, že konal v sebaobrane so strachom o svoj život, mal aj krajský súd za preukázané, že zvolená obrana obžalovaného nebola pravdivá. Táto bola jednoznačne vyvrátená výpoveďami poškodených a svedkov, a preto ju správne súd I. stupňa vyhodnotil ako účelovú, s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnemu postihu za svoje protiprávne konanie. Okrem iného aj psychologickým

posudkom na osobu obžalovaného bolo zistené, že jeho výpovede sú vedome účelové, neniesli známky plnej vierohodnosti, pričom v nich mnohé udalosti opisoval rozdielne, najmä kde sa mal nachádzať v čase útoku, či v izbe alebo na chodbe a podobne (uvedené výpovede sú podrobne popísané v napadnutom rozsudku na str. 3 a 4), ktoré skutočnosti sú významné práve z hľadiska posúdenia splnenia podmienok nutnej obrany.

Vina obžalovaného bola dokázaná výpoveďou poškodených E. G. a G. E. a svedkov H. B., K. L., M. N., z ktorých výpovedí jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bezdôvodne na chodbe ubytovne napadol s nožom poškodených E. G. a G. E., pričom útok obžalovaného na poškodeného E. G. smeroval proti dôležitej časti tela na brucho a oblasť hrudníka, v dôsledku čoho mu bolo spôsobené ťažké bodné zranenie a súčasne poranenie poškodeného na oboch rukách v oblasti lakťov, pričom išlo o mnohopočetné sečné rany v oblasti ľavého a pravého lakťového kĺbu spôsobené stredne silnou intenzitou, preto verzia obžalovaného o nutnej obrane neobstojí.

Výpovede poškodených a svedkov sú podporené aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a to listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, znaleckým posudkom znalca E. I. J., ktorý popísal zranenia poškodeného E. G., ako aj znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho Policajného zboru, z ktorých vyplynulo, že na predloženej vecnej stope č. 4 – kuchynský nôž, bola zistená prítomnosť kombinácie DNA poškodeného G. E. a obžalovaného a zároveň bolo preukázané, že bodnorezné poškodenia a rezné poškodenie na vecných stopách č. 8 – bunda sivej farby a č. 9 – tričko s logom stavebnej spoločnosti, boli vytvorené vecnou stopou č. 4 a taktiež bolo preukázané, že DNA profil z vecnej stopy č. 4 a biologickej stopy č. 6 – z rukoväte noža sa zhodovali s DNA profilom obžalovaného ().

Zároveň znaleckým posudkom E. J. O. a E. E. P. bolo preukázané, že aj napriek zmiešanej poruche osobnosti obžalovaného, tento dokáže rozpoznať a chápať zmysel svojho konania, pričom v štruktúre jeho osobnosti dominujú črty emočnej instability, impulzivity a paranoidity, čo výrazne oslabuje dôveru v jeho verziu priebehu skutku, najmä pokiaľ nie je potvrdená žiadnym iným dôkazom. Aj znalkyne potvrdili, že jeho výpovede nenesú známky psychologickej vierohodnosti, čo nie je ovplyvnené žiadnou patológiu, skôr jeho vedomou účelovou snahou.

Z uvedených dôvodov, napriek tomu, že obžalovaný absolútne popiera vinu za spáchaný skutok, krajský súd konštatuje, že jeho vina bola riadne a zákonným spôsobom preukázaná na základe súhrnu vyššie uvedených tak priamych dôkazov (prvotná výpoveď obžalovaného, výpovede poškodených, svedkov), ako aj nepriamych dôkazov (znalecké posudky a ostatné listinné dôkazy – lekárske správy, zápisnice o ohliadke miesta činu, fotodokumentácie), ktoré dôkazy na seba navzájom nadväzujú.

Súd I. stupňa súčasne na podklade správne zisteného skutkového stavu konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., keďže poškodeným ublížil na zdraví tým, že na chodbe ubytovne napadol kuchynským nožom poškodeného G. E., ktorého porezal na ľavom boku tela a poškodeného E. G., ktorému spôsobil život ohrozujúce zranenie, ktoré si vyžiadalo akútnu operáciu a následnú hospitalizáciu vo M. Q. Q., pričom zo znaleckého posudku a z listinných dôkazov vyplynulo, že doba liečenia poškodeného E. G. bola stanovená minimálne na 3 - 4 mesiace v súvislosti s poranením v oblasti hrudníka a brucha a na 10 - 14 dní v súvislosti so sečnými ranami, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 42 dní podstatného obmedzenia v bežnom spôsobe života (spočívajúce v hospitalizácii, nachádzania sa v umelom spánku, následného sťaženie dodržiavania osobnej hygieny, stravovania, nemožnosti vykonávať základné domáce práce a športovať) a súčasne poranenie brucha a hrudníka bolo spôsobené útokom na životne dôležitý orgán, teda úmyselne poškodenému E. G. spôsobil ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. e/, písm. i/, ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd súčasne konštatuje, že dôkazy boli vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s príslušnými ustanoveniami a súčasne bolo preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. S ohľadom na spôsob vykonania činu a pohnútku obžalovaného je potrebné konštatovať, najmä pri tomto charaktere trestnej činnosti, že obžalovaný sa dopustil skutku s priamym úmyslom v zmysle ustanovenia / Tr. zák.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal predovšetkým nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie skutku a existenciu okolností nutnej obrany, ani jedna z uvedených námietok neobstojí.

Zo zabezpečených dôkazov (výsluchy poškodených E. G. a G. E. svedkov) jednoznačne vyplýva, že obžalovaný po predchádzajúcom konflikte s poškodenými „vyšiel zo svojej izby na chodbu ubytovne už s kuchynským nožom v ruke“, pričom poškodení vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že obžalovaný na chodbe stál s nožom ešte pred samotným útokom. Tieto výpovede korešpondujú aj s ďalšími svedeckými výpoveďami osôb bývajúcich na ubytovni, následne aj s výpoveďou strážnika objektu. Zároveň boli podporené objektívnymi dôkazmi, najmä závermi znaleckého dokazovania a stopami zaistenými na mieste činu. Stopy biologického materiálu a DNA boli totiž zaistené na chodbe ubytovne v mieste opísanom v skutkovej vete rozsudku, okrem iného aj vrátane zaschnutej krvnej stopy na stene chodby pri zárubni izby č. 1, čo jednoznačne podporuje záver, že ku skutku došlo na chodbe ubytovne a nie vo vnútri izby obžalovaného tak, ako sa snažil prezentovať vo svojej obhajobe. Uvedené zásadným spôsobom oslabuje jeho tvrdenie, že konal výlučne v obrane po násilnom vniknutí poškodených do jeho izby.

Odvolací súd považuje za podstatné zdôrazniť, že konanie obžalovaného nemožno posúdiť ako nutnú obranu podľa § 25 Tr. zák. Nutná obrana predpokladá existenciu priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku, pričom obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná spôsobu útoku. V posudzovanom prípade však nebolo preukázané, že by poškodení voči obžalovanému bezprostredne útočili spôsobom, ktorý by odôvodňoval použitie kuchynského noža a vedenie útokov smerujúcich na životne dôležité časti tela poškodených.

Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol ten, kto po predchádzajúcich verbálnych a fyzických konfliktoch v daný večer (ktoré vyprovokoval práve obžalovaný skorším napadnutím poškodeného E. G. v izbe poškodeného, keď ho dvakrát udrel do tváre) vedome vyšiel na chodbu ozbrojený nožom a inicioval eskaláciu konfliktu. Samotná okolnosť, že medzi obžalovaným a poškodenými existovali predchádzajúce nezhody, prípadne, že poškodení boli pod vplyvom alkoholu (čo preukázané nebolo, naopak, obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu), sama osebe nezakladá podmienky nutnej obrany a už vôbec nie za situácie, keď aj predchádzajúci konflikt vyvolal práve obžalovaný.

Skutočnosť, že obžalovaný vyšiel zo svojej izby na spoločnú chodbu ubytovne už ozbrojený kuchynským nožom, svedčí o jeho vedomej pripravenosti riešiť konflikt násilným spôsobom, a nie o spontánnej obrane pred bezprostredným útokom. Ak by obžalovaný skutočne konal výlučne s cieľom odvrátiť útok, bolo by logické očakávať jeho zotrvanie v uzamknutej izbe (čím sa síce bráni v poslednej výpovedi, avšak poškodení a svedkovia túto jeho obranu nepotvrdili), prípadne snahu konfliktu sa vyhnúť, nie aktívne vyjsť na chodbu s nožom v ruke a následne viesť útok proti poškodeným. Okrem toho aj spôsob vedenia útoku, intenzita použitého násilia a smerovanie bodných a rezných poranení nezodpovedajú obrannému konaniu, ale majú jednoznačne útočný charakter.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že obrana vo forme použitia kuchynského noža proti neozbrojeným osobám, a to opakovaným vedením útokov na životne dôležité časti tela, by aj za hypotetického predpokladu existencie konfliktnej situácie bola celkom zjavne neprimeraná. O intenzite útoku svedčí najmä rozsah spôsobených poranení, pričom iba včasná lekárska pomoc zabránila vzniku ešte závažnejších následkov, keďže poškodený E. G. utrpel bodné poranenie hrudníka a brucha, pričom útok smeroval na životne dôležité orgány a zranenia si vyžiadali urgentný život zachraňujúci operačný zákrok a hospitalizáciu.

Pokiaľ obžalovaný namietal absenciu obranných poranení poškodeného v oblasti kĺbov, odvolací súd uvádza, že táto okolnosť sama osebe nespochybňuje priebeh skutku ustálený súdom I. stupňa. Neexistencia určitých typov zranení nepreukazuje pravdivosť verzie obžalovaného o nutnej obrane, zvlášť za situácie, keď ostatné vykonané dôkazy vytvárajú ucelený a logický reťazec svedčiaci o jeho vine.

Obžalovaný síce tvrdil, že pred skutkom telefonoval na políciu so žiadosťou o pomoc, avšak toto tvrdenie bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátené správami KR PZ Nitra, ako i Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, PPZ, operatívneho odboru N., z ktorých vyplynulo, že v rozhodnom čase nebol na linku 158 ani na operačné stredisko v Q. prijatý žiadny telefonát súvisiaci s predmetnou udalosťou. Navyše, aj znaleckým skúmaním mobilného telefónu obžalovaného R. G. E. E., S. bolo preukázané, že v deň skutku z jeho zaisteného telefónu nebol uskutočnený žiadny telefonát. Uvedené významným spôsobom znižuje vierohodnosť jeho obhajoby, a to napriek záznamu zo spoločnosti H. z čl. 348 a záznamu z čl. 426, z ktorého síce vyplýva jeden telefonát, ktorý je však datovaný minimálne hodinu pred skutkom, v dôsledku čoho nie je možné konštatovať priame ohrozenie života obžalovaného v dôsledku konania poškodených.

K námietke týkajúcej sa psychického stavu obžalovaného odvolací súd uvádza, že zo znaleckého posudku z odboru psychiatrie síce vyplynulo, že motivácia jeho konania súvisela s osobnostnou poruchou vzťahovačnosti a situačnými faktormi, pričom konal v afekte, avšak znalkyne zároveň konštatovali, že jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti neboli vymiznuté, ani podstatne znížené. Zároveň uviedli, že jeho výpovede nenesú znaky plnej psychologickej vierohodnosti a obsahujú vedomú a účelovú snahu prezentovať skutok vo svoj prospech, pričom obžalovaný pri zachovaní rozpoznávacích schopností trpí okrem iného aj paranoidnými stavmi, takže celú situáciu mohol subjektívne prežívať inak, čo však nepotvrdzuje priebeh skutku ako on uvádza.

Obhajobu obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené argumenty preto odvolací súd vyhodnotil ako účelovú snahu zbaviť sa trestnej zodpovednosti, ktorá je nielen v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, ale aj s objektívnymi stopami zaistenými na mieste činu.

Krajský súd pripomína, že proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Podľa je nutné zisťovať skutkový stav vo veci, ktorý je potrebný pre rozhodnutie. Nestanovuje však žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvádzaných dôkazov vyhodnotil prejednávaný skutok za dokázaný zákonnými dôkaznými prostriedkami a dospel k záveru, že už nie je potrebné ho overovať ďalšími dôkazmi.

Vzhľadom na preukázaný skutkový stav nevznikli dôvodné pochybnosti, pre ktoré by bolo potrebné v zmysle zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) konštatovať, že vina obžalovaného nebola preukázaná. Rovnako i procesný postup súdu predchádzajúci vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehal podľa zásad trestného konania a príslušných ustanovení , v ktorých odvolací súd nezistil žiadne závažné pochybenie ani porušenie práva obžalovaného na obhajobu, ktorý bol po celý čas riadne zastúpený obhajcom.

Nedôvodná je aj námietka obžalovaného smerujúca proti výroku o treste.

Súd I. stupňa správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. (vedenie riadneho života pred spáchaním prejednávaného trestného činu) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 37 Tr. zák., preto postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 4 roky, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v rozpätí 4 až 10 rokov, resp. upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. znížením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. z rozpätia 4 – 8 rokov.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že doposiaľ nebol na území Slovenskej republiky súdne trestaný ani priestupkovo postihovaný, pričom uvedené okolnosti súd I. stupňa náležite zohľadnil pri ukladaní trestu na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Odvolací súd považuje takto uložený trest za primeraný povahe a závažnosti spáchaného skutku, osobe obžalovaného, aj spôsobu vykonania činu. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný použil mimoriadne nebezpečný nástroj – kuchynský nôž a útok smeroval proti životne dôležitým orgánom - častiam tela poškodeného, pričom následkom bola ťažká ujma na zdraví vyžadujúca urgentný operačný zákrok. Išlo

o nepochybne násilný prejav predstavujúci hrubé porušenie práv iných osôb. Za tejto situácie neboli splnené podmienky na priznanie ďalších poľahčujúcich okolností podľa § 36:

- písm. a/ (nebolo zistené silné citové rozrušenie obžalovaného, skôr spáchanie skutku pod vplyvom alkoholu, keďže mu bola nameraná hodnota 0,32 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, v kombinácii s jeho osobnostnými črtami),

- písm. f/ (nebolo objektívne preukázané spáchanie skutku pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, išlo skôr o jeho paranoidné vnímanie reality, ale stále pri zachovaní rozpoznávacích schopností),

- písm. i/ Tr. zák. (nekonal v dôsledku nutnej obrany).

Súčasne neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák., ako to žiadal obžalovaný vo svojom odvolaní. Samotné priznanie obžalovaného nemožno hodnotiť izolovane, keďže jeho výpoveď bola v podstatných okolnostiach účelová a smerovala k zbaveniu sa trestnej zodpovednosti poukazovaním na údajné konanie v nutnej obrane. Krajský súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu ani pomery páchateľa, pre ktoré by mohol konštatovať, že trest mu ukladaný v rámci zákonnej trestnej sadzby je pre obžalovaného neprimerane prísny a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí trest kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Naopak je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný použil pri útoku zbraň – kuchynský nôž, útočil na dve osoby a jednej spôsobil jednu bodnú ranu a mnohé sečné rany a ťažkú ujmu na zdraví, pričom poškodený E. G. utrpel také poškodenie zdravia, ktoré si vyžadovalo okamžitý operačný zákrok, aby nenastal nenapraviteľný následok.

Pokiaľ súd I. stupňa obžalovaného podľa / Tr. zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rozhodol správne, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, keďže napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.