Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne TERAVA SECURITY, s.r.o., so sídlom v Poprade, Na letisko 2121/44, IČO: 51 030 691, zastúpenej Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 78, proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, IČO: 30 794 536, o zaplatenie 954,41 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 954,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 954,41 eura od 29.12.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V návrhu žalobkyňa uviedla, že v zmysle zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby č. zo dňa 20.9.2018 (ďalej aj „zmluva“) sa zaviazala poskytovať pre žalovaného bezpečnostnú službu v rozsahu a spôsobom stanovenom v zmluve a žalovaný sa za poskytnutie tejto služby zaviazal v zmysle čl. IV. predmetnej zmluvy zaplatiť cenu 54.070,62 eura bez DPH, t.j. 5,45 eura bez DPH za hodinovú zúčtovaciu sadzbu. Strany sporu sa zároveň v zmysle čl. IV., bod 4.3 zmluvy dohodli, že žalovaný je za poskytnutie bezpečnostnej služby povinný zaplatiť žalobkyni zmluvne dohodnutú cenu, a to na základe faktúry vystavenej žalobkyňou za kalendárny mesiac. Žalobkyňa v zmysle uvedeného a v zmysle zmluvy vystavila žalovanému za riadne dodanú bezpečnostnú službu faktúru č. 2019044 a faktúru č. 2019054 za mesiac september a október 2019. Žalobkyňa zároveň listom zo dňa 28.11.2019, doručeného žalovanému dňa 29.11.2019 vyzvala žalovaného na doplatenie neuhradenej časti predmetnej faktúry č. 2019044 a faktúry č. 2019054 za služby poskytnuté v mesiaci september a október 2019 a vystavila žalovanému faktúry - ťarchopisy upravené o správne uvedený údaj základu dane. Vystavená upravená faktúra - ťarchopis č. 20193 a č. 20194 dávala do súladu výšku ceny a úhradu za službu poskytnutú žalobkyňou pre žalovaného v zmysle o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), pretože žalobkyňa sa od 01.09.2019 stala platcom DPH, o čom žalovaného informovala. Žalobkyňa zároveň vyzvala žalovaného na doplatenie predmetných faktúr a to vo výške 454,27 eura predstavujúcu faktúru - ťarchopis č. 20193 za riadne poskytnuté bezpečnostné služby za mesiac september 2019 a faktúru - ťarchopis č. 20194 za riadne poskytnuté bezpečnostné služby za mesiac október 2019 vo výške 500,14 eura (t. j. spolu 954,41 eura), pričom žalovaný predmetné faktúry neuhradil. Poukázala na o cenách (ďalej len „“), podľa ktorého súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom

tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. V zmysle sa tak v prípade, ak to nie je nikde uvedené, pod pojmom cena myslí cena spolu s DPH. Obsahovou dohodou zmluvy bola dohoda podľa žalovaného o cene iná, a to taká, že cena v zmluve je uvedená bez DPH a teda nie je možné aplikovať právnu domnienku, že cena bola dohodnutá spolu s DPH. Je preto daná povinnosť žalovaného uhrádzať cenu za poskytnuté služby v celom rozsahu, nie len z časti a teda aj vrátane DPH. Podľa jej názoru je teda daná povinnosť na strane žalovaného uhrádzať za poskytované služby cenu dohodnutú v zmluve bez DPH a rovnako aj DPH, ktoré je súčasťou tejto ceny v zmysle zákonnej výšky vzťahujúcej sa k predmetu poskytovanej služby. Uplatnila si preto proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 954,41 eura s príslušenstvom. Tvrdenia preukazovala zmluvou, výzvou na doplatenie neuhradenej časti peňažnej pohľadávky, faktúrou

- ťarchopisom č. 20193, faktúrou - ťarchopisom č. 20194, faktúrou č. 2019063, doručenkou, oznámením o pridelení IČ DPH.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 13.02.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým návrhu žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že strany sporu medzi sebou uzatvorili zmluvu ako výsledok verejného obstarávania v zmysle o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"), čo potvrdzuje čl. 1 ods. 1.3 zmluvy. V Zmysle čl. IV. ods. 4.1. zmluvy cena za poskytovanie bezpečnostnej služby je konečná a je dohodnutá v súlade so a zároveň je v súlade s cenovou ponukou žalobkyne, v ktorej uviedla výšku hodinovej zúčtovacej sadzby 5,45 eura bez DPH. V zmysle čl. IV. ods. 4.2. zmluvy dohodnutá celková konečná cena podľa bodu 4.1 za plnenie podľa tejto zmluvy bola 54.070,62 eura bez DPH. Žalobkyňa nebola v čase uzatvárania zmluvy platcom DPH. Listom z 01.09.2019 doručeným žalovanému 04.09,2019 žalobkyňa oznámila, že počnúc 01.09.2019 sa stáva platiteľom DPH a zároveň oznámila, že týmto dňom budú všetky faktúry vystavené žalobkyňou navýšené o zákonom stanovenú čiastku DPH. V nadväznosti na uvedené žalovaný listom z 12.09.2019 oznámil žalobkyni, že navýšenie zmluvnej ceny o výšku aktuálnej DPH možné nie je. neustanovuje povinnosť v prípade zmeny neplatcu na platcu DPH úpravy zmluvne dohodnutej ceny a jej navýšenie s ohľadom na výšku DPH. V liste z 12.09.2019 žalobkyni oznámil, že sa zúčastnila verejného obstarávania ako neplatca DPH, čo predstavovalo určitú výhodu oproti spoločnostiam, ktoré sú platcom DPH. Navýšením konečnej ceny o sadzbu DPH by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť ku skutočnosti, že výsledná cena by mohla byt' vyššia ako pri uchádzačoch umiestnených v poradí za žalobkyňou, čo by malo vplyv na výsledok verejného obstarávania a verený obstarávateľ by postupoval v rozpore s zákona o verejnom obstarávaní, presnejšie s princípom rovnakého zaobchádzania, princípom nediskriminácie a princípom hospodárnosti a efektívnosti. Zmluvnú cenu je možné meniť iba na základe pravidiel vopred nastavených vo verejnom obstarávaní, ktoré nie sú v rozpore s princípmi verejného obstarávania. Dňa 02.10.2019 bola žalovanému doručená od žalobkyne faktúra č. 2019044 za služby poskytované na základe zmluvy za mesiac september v celkovej sume 2.720,64 eura s DPH, ktorá bola v predmetnej faktúre vyčíslená v sume 453,44 eura t.j. predmetná faktúra nebola v súlade s cenou v zmysle zmluvy, pretože hodinová sadzba 5,45 eura bola navýšená o 20 % DPH. Z uvedeného dôvodu bola faktúra č. 2019044 vrátená žalobkyni. Dňa 07.11.2019 bola žalovanému doručená opravená faktúra č. 2019044 za mesiac september 2019 vystavená v hodinovej sadzbe za hodinu spolu s DPH v sume 5,45 eura, t.j. v celkovej sume 2.266,37 eura. Predmetná faktúra bola uhradená 12.11.2019. Dňa 07.11.2019 bola žalovanému doručená faktúra č. 2019054 za mesiac október v hodinovej sadzbe za hodinu spolu s DPH vo výške 5,45 eura. t. j. v celkovej sume 2.495,18 eura. Predmetná faktúra bola uhradená dňa 12.11.2019. Následne 29.11.2019 bola žalovanému doručená faktúra - ťarchopis č. 20193 za mesiac september vystavená vo výške 454,27 eura s DPH a faktúra - ťarchopis č. 20194 za mesiac október vystavená na sumu 500,14 eura s DPH, ktorými žalobkyňa v zmysle výzvy z 28.11.2019 opravila nesprávne uvedený údaj v zaslaných faktúrach č. 2019044 a č. 2019054 a to údaj o základe dane. Listom zo 04.12.2019 vrátil žalovaný faktúru - ťarchopis č. 20193 ako aj faktúru - ťarchopis č. 20194 žalobkyni, pretože faktúry č. 2019044 a 2019054 vystavené za mesiace september a október uhradil v zmysle zmluvy. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, v zmysle ktorého zmenou postavenia žalobkyne z neplatcu DPH na platcu DPH vznikla žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby vrátane DPH. Poukázal na článok IX ods. 9.7 zmluvy, v zmysle ktorého zmluvu je možné meniť alebo dopíňať iba formou očíslovaných písomných dodatkov so súhlasom oboch zmluvných strán a za dodržania podmienok zákona o verejnom obstarávaní. Zmluvu uzavretú ako výsledok verejného obstarávania nemožno meniť; možné to je len v prípade výnimiek výslovne ustanovených v zákone, t.j. cenu dohodnutú v zmluve je možné meniť len na základe pravidiel vopred nastavených vo verejnom

obstarávaní, ktoré nie sú v rozpore s princípom verejného obstarávania. K odporu priložil oznámenie o pridelení IČ DPH, odpoveď žalovaného z 12.09.2019, doručenky, oznámenie o pridelení IČ DPH

- reakcia na odpoveď z 20.09.2019, odpoveď žalobkyni z 01.10.2019, faktúru č. 2019044, evidenciu služieb, vrátenie faktúry z 04.10.2019, faktúru č. 2019044 a 2019054, doklad o úhrade, výzvu na doplatenie neuhradenej časti peňažnej pohľadávky, faktúru - ťarchopis 20193, faktúru - ťarchopis č. 20194, list „vrátenie faktúr“ zo 04.12.2019.

3. K odporu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, pričom zotrvala na dôvodnosti podaného návrhu. K tvrdeniam žalovaného o podmienkach zmluvy uzatvorenej ako výsledok verejného obstarávania poukázala na znenie metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie č. 1689-5000/2013, zo dňa 15.02.2013: „Aby sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vedel rozhodnúť, akým spôsobom a postupom v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bude realizovať proces verejného obstarávania, ako jeden z prvých krokov z jeho strany je, okrem iného, určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ako je to upravené v ustanovení § 5 ods. 1 ( po novelizácií § 6) zákona o verejnom obstarávaní. Na základe tohto ustanovenia sa predpokladaná hodnota zákazky na účely zákona o verejnom obstarávaní určuje ako cena bez DPH. Podľa § 35 ods. 1 (po novom § 44 a nasl.) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocuje ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorými môže byť ekonomicky najvýhodnejšia ponuka alebo najnižšia cena.“ „Zákon o verejnom obstarávaní v ustanovení § 35 ods. 11 ( po novom § 44 a nasl.), ale ani v ďalších ustanoveniach bližšie nešpecifikuje pojem cena, resp. najnižšia cena. Pri samotnom návrhu ceny zo strany uchádzača, ako aj pri následnom posudzovaní ceny zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v rámci vyhodnocovania predložených ponúk je potrebné okrem uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní brať do úvahy vo vzťahu na zloženie ceny aj ostatné súvisiace právne predpisy problematiku tvorby cien, napr. , ako aj . Ak vyhodnocuje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ ponuky i na základe kritéria, ktorým je cena, mal by byť z jeho strany obsah tohto kritéria definovaný tak, aby bolo možné ceny v jednotlivých ponukách navzájom porovnávať, vyhodnocovať a určiť ich poradie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ berie pri vyhodnocovaní ponúk do úvahy cenu konečnú, teda cenu, ktorú skutočne uhradí za predmet zákazky a to bez ohľadu na to, či je uchádzačom platca alebo neplatca DPH. Bola toho názoru, že v zmysle nebola dohodnutá cena cenou konečnou vrátane DPH, pretože zmluvné dojednanie o dohode ceny, kde je jednoznačne uvedené, že ide o cenu bez DPH možno vyhodnotiť ako dohodnutie ceny iné, a teda nie je na tento prípad možné aplikovať právnu domnienku, že súčasťou ceny je aj DPH. Na podporu tohto právneho názoru poukázala na doplnenie usmernenia č. 4-2019 k súhrnným správam, kde sa uvádza, že „pri otázke ceny, ktorú musí predmetná zmluva dosahovať, je dôležité uvažovať nad tým, či je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), a rovnako, či je platiteľom DPH zmluvný partner. Toto by malo byť predmetom skúmania pri konkrétnej zákazke. V prípade, ak zmluvný partner nie je platiteľom DPH, postačuje na vznik povinnosti podávať súhrnnú správu, aby sa konečná cena zákazky zhodovala so sumou ustanovenou zákonom (viac ako 1 000 eur, ak ide o povinnosť podľa zákona o verejnom obstarávaní, resp. ide o zákazku s nízkou hodnotou, ak ide o povinnosť podľa zákona o verejnom obstarávaní). Pokiaľ zmluvný partner je platiteľom DPH, podmienka ceny ( viac ako 1 000 eur, - zákazka s nízkou hodnotou) sa vzťahuje na celú hodnotu zákazky vrátane DPH. Je teda nutné brať do úvahy i daňové predpisy, a to najmä . Napokon poukázala aj na rozhodnutie ÚVO č: 1322-192-7000/2007 v zmysle ktorého, kontrolovaný v súťažných podkladoch, ani v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania nikde neuviedol, či bude hodnotiť cenu za predmet zákazky bez DPH, alebo spolu s DPH.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne. Opätovne poukázal na to, že zmluva bola výsledkom verejného obstarávania, čo potvrdzuje aj článok I ods. 1.3 zmluvy. Výzva na predkladanie ponúk, na základe ktorej žalobkyňa predložila ponuku vymedzovala ako kritérium na vyhodnotenie ponúk celkovú cenu za celý predmet zákazky v eurách s DPH s váhou 95 % s tým, že s úspešným uchádzačom bude podpísaná zmluva v súlade s predloženou ponukou. V prílohe č. 2 tejto výzvy bolo uvedené, že ak uchádzač nie je platcom DPH uvedie cenu celkom a na túto skutočnosť v návrhu upozorní. V rovnakej prílohe zároveň bolo uvedené, že v ponukách sa budú porovnávať končené ceny, t. j. v prípade platcov DPH cena s DPH a v prípade neplatcov DPH cena konečná. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa ako celkovú cenu uviedla sumu 54.070,62 eura s DPH. Keďže verejný obstarávateľ nesmie zmeniť pred podpisom zmluvy ponukovú cenu uchádzača, je ponuka žalobkyne konečná t. j. v celkovej sume 54.070,62 eura. Argumentoval aj odkazom na článok IV bod 4.1 a 4.2 zmluvy, podľa ktorého je cena za poskytovanie bezpečnostnej služby konečná, a teda

poskytovateľ nemá právo a objednávateľ mu nesmie zaplatiť vyššiu cenu aj keď sa stane platcom DPH. Odkaz žalobkyne na metodické usmernenie, doplnenie usmernenia č. 4-2019 k súhrnným správam, či rozhodnutie UVO označil za nerelevantné. Poukázal aj na znenie článku II ods. 2.2 zmluvy, podľa ktorého sa zaviazal zaplatiť žalobkyni zmluvne dohodnutú cenu. Zmluva stanovovala cenu konečnú, a preto žalobkyňa nemôže prenášať zodpovednosť za odvedenie DPH štátu na žalovaného. Vznik daňovej povinnosti žalobkyne nemôže založiť oprávnenosť jej nároku na zvýšenie konečnej ceny. K vyjadreniu priložil výzvu na predkladanie ponúk, pokyny pre vypracovanie ponuky, návrh na plnenie kritéria, prílohu č. 3 výzvy, zmluvu, protokol o výslednom poradí zákazky, faktúru č. 2019018, evidencie služieb, faktúru č. 2019022, faktúru č. 2019033

5. Súd nariadil v spore pojednávanie na 02.06.2021, ktoré sa konalo v prítomnosti žalobkyne a žalovaného. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich písomných podaniach. Žalobkyňa nad rámec uvedeného poukázala na to, že žalovaný v ďalších zmluvách doplnil bod 4.7 v článku IV tak, že ak sa poskytovateľ následne stane platcom DPH nemá nárok na zvýšenie celkovej ceny predmetu zákazky.

6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že sporným medzi stranami sporu je to, či zmenou statusu žalobkyne z neplatcu DPH na platcu DPH došlo k navýšeniu zmluvne dohodnutej ceny o DPH, a teda či je žalovaný povinný túto DPH žalobkyni doplatiť na základe penalizačných faktúr.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 6 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu verejného obstarávania a uzavretia zmluvy predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky.

8. Podľa § 10 ods. 2 a 3 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu verejného obstarávania a uzavretia zmluvy verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodneným určitých hospodárskych subjektov.

9. Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu verejného obstarávania a uzavretia zmluvy podstatnou zmenou pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy sa rozumie taká zmena, ktorou sa najmä mení ekonomická rovnováha v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva neupravovala.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu verejného obstarávania a uzavretia zmluvy verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnocujú ponuky na základe objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky, s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určené kritériá musia byť nediskriminačné a musia podporovať hospodársku súťaž.

11. Podľa § 44 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní ponuky sa vyhodnocujú na základe a) najlepšieho pomeru ceny a kvality, b) nákladov použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu alebo c) najnižšej ceny.

12. Podľa súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V predmetnom konaní nebolo sporné, že uzavretá zmluva medzi stranami sporu je výsledkom verejného obstarávania, rovnako nebolo sporné, že sa žalobkyňa stala platiteľkou DPH počnúc 01.09.2019 v dôsledku čoho k zmluvne dohodnutej sume prirátala DPH a túto sumu DPH následne faktúrami - ťarchopismi č. 20193 a č. 20193 v celkovej sume 954,41 eura uplatnila voči žalovanému.

16. Vychádzajúc z ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní citovaného v bode 7 tohto rozsudku predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty (DPH štátu, v ktorom sa verejné obstarávanie uskutočňuje). Je tomu tak jednak z dôvodu, že proces verejného obstarávania sa neobmedzuje iba na vnútroštátnych záujemcov, a teda má cezhraničný rozmer, čo do účasti záujemcov, a jednak z dôvodu, že úprava sadzby DPH je v štátoch spoločenstva rôzna a rôzne sú aj daňové predpisy jednotlivých štátov v tejto oblasti. Predpokladaná hodnota zákazky sa tak vypočítava bez pridania DPH krajiny, v ktorej sa verejné obstarávanie uskutočňuje, aby nedochádzalo k pozitívnej, či negatívnej diskriminácii cezhraničných účastníkov procesu verejného obstarávania. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva / ponúka rovnaký alebo porovnateľný predmet / služba zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva /ponúka rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky / služba v čase začatia postupu zadávania zákazky. Pokiaľ verejný obstarávateľ v danom prípade zisťoval na účely stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky ceny, za ktoré sa obvykle predáva /ponúka rovnaký alebo porovnateľný predmet / služba zákazky, nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby od ponúk neplatcov DPH odčítaval 20 % (predstavujúcich sumu DPH), pretože predpokladaná hodnota zákazky sa stanovuje ako cena bez DPH a neplatcovia DPH môžu uviesť len cenu bez DPH. Z uvedeného vychádzal aj verejný obstarávateľ, ktorý v prílohe č. 2 výzvy „pokyny pre vypracovanie ponuky“ v bode A uviedol, že uchádzač, ktorý nie je platcom DPH uvedie cenu celkom a v bode B uviedol, že bude porovnávať v ponukách konečné ceny, t. j. v prípade platcov DPH cenu s DPH a v prípade neplatcov DPH ceny konečnú. Žalobkyňa ako neplatca DPH uviedla ako cenu za celý predmet zákazky sumu 54.070,62 eura, ktorá bola následne podľa protokolu o výslednom poradí zákazky porovnaná s inými ponukami s tým, že ponuka žalobkyne bola výherná. Je pritom potrebné zdôrazniť, že výzva na predkladanie ponúk celkovú cenu za predmet zákazky v eurách s DPH hodnotila váhou 95 %.

17. Inými slovami, aby sa verejný obstarávateľ vedel rozhodnúť, akým spôsobom a postupom v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bude realizovať proces verejného obstarávania, ako jeden z prvých krokov z jeho strany je, okrem iného, určenie predpokladanej hodnoty zákazky. Na základe tohto ustanovenia sa predpokladaná hodnota zákazky na účely zákona o verejnom obstarávaní určuje ako cena bez DPH. Zákon o verejnom obstarávaní nešpecifikuje pojem cena. Pri samotnom návrhu ceny zo strany uchádzača, ako aj pri následnom posudzovaní ceny zo strany verejného obstarávateľa v rámci vyhodnocovania predložených ponúk je potrebné okrem uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní brať do úvahy vo vzťahu na zloženie ceny aj ostatné súvisiace právne predpisy upravujúce problematiku tvorby cien, napr. alebo . Uvedené má vplyv ale len na to, aby pri vyhodnocovaní ponuky verejný obstarávateľ vyhodnocoval ponuky i na základe kritéria, ktorým je cena, a preto by mal byť z jeho strany obsah tohto kritéria definovaný tak, aby bolo možné ceny v jednotlivých ponukách navzájom porovnávať, vyhodnocovať a určiť ich poradie. Verejný obstarávateľ tak berie pri vyhodnocovaní ponúk do úvahy cenu konečnú, teda cenu, ktorú skutočne uhradí za predmet zákazky a to bez ohľadu na to, či je uchádzačom platca alebo neplatca DPH. Ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov uvedených v predchádzajúcom bode verejný obstarávateľ postupoval práve týmto spôsobom, čím dodržal aj povinnosti pre neho vyplývajúce z a zákona o verejnom obstarávaní (bod 8. tohto rozsudku) t. j. zabezpečil porovnateľnosť ponúk. Verejný obstarávateľ tak nevyhodnocuje ponuky o možný nárast o DPH pri neplatcoch DPH, ale na základe stanovených kritérií

porovnáva konečné ceny. a , na ktorý žalobkyňa odkazuje má zmysel len pre určenie kritérií verejného obstarávania a na konečnú cenu sa ďalej podľa názoru súdu tieto zákony neaplikujú.

18. Výsledkom verejného obstarávania bolo následne uzatvorenie zmluvy medzi stranami sporu, čo potvrdzuje aj článok I. bod 1.3 zmluvy. V článku IV. bod 4.1 sa strany sporu dohodli, že cena za poskytovanie bezpečnostnej služby je konečná a dohodnutá v súlade so a zároveň je v súlade s cenovou ponukou poskytovateľa, v ktorej uviedol výšku zúčtovacej sadzby, a to 5,45 eura bez DPH. Dohodnutá celková konečná cena podľa bodu 4.1 za plnenie podľa tejto zmluvy je 54.070,62 eura bez DPH. Je pochopiteľné uvedenie sumy bez DPH, pretože takto bola nastavená žalobkyňou a ide o sumu najnižšiu, a teda v rámci verejného obstarávania o víťaznú ponuku. Dohoda o cene v rámci zmluvy tak plne zodpovedala výsledku verejného obstarávania a víťaznej ponuke žalobkyne, ktorá je ako bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch cenou konečnou, teda cenou ktorá sa hradí za predmet zákazky. Ak žalobkyňa tvrdí, že sa len domáha plnenia zo zmluvy, robí tak účelovo, pretože tým navyšuje svoju víťaznú ponuku v rámci verejného obstarávania. Splnením požiadavky žalobkyne by sa žalovaný dostal do rozporu s výsledkom verejného obstarávania, pretože konečná cena by v skutočnosti nebola cenou konečnou, čím by došlo k diskriminácii iných subjektov, ktorý v rámci verejného obstarávania predložili svoje ponuky. V tomto smere je absolútne irelevantné, aký je rozdiel medzi ponukou žalobkyne ako víťaznou ponukou a ponukou druhou v poradí, pretože konečnú cenu zásadne nesmie verejný obstarávateľ navyšovať. Domáhanie sa úhrady DPH zo strany žalobkyne preto nie je plnením zo zmluvy, ale nerešpektovaním výsledku verejného obstarávania, a to v dôsledku vlastného pochybenia, keď žalobkyňa mohla predvídať, resp. nemohla vylúčiť, že v prípade, ak sa stane úspešným uchádzačom, v čase plnenia už môže byť platiteľom DPH, teda sama seba vedome vystavila riziku, keď predložila ponuku a označila sa za neplatiteľa DPH. Stav, kedy sa žalobkyňa po splnení zákonných kritérií stala platcom DPH musí preto znášať sama a nemôže ho prenášať na žalovaného.

19. Zároveň platí, že navýšenie celkovej ceny o sumu DPH by bolo zmenou zmluvy, ktorú možno podľa jej článku IX. Bod 9.7 meniť a dopĺňať iba formou dodatkov so súhlasom zmluvných strán a za dodržania podmienok podľa zákona o verejnom obstarávaní. Tieto podmienky sú upravené v § 18 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu verejného obstarávania a uzavretia zmluvy, pričom dodatočným navýšením plnenia o DPH by došlo k zmene ekonomickej rovnováhy v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva neupravovala. Za zmenu ekonomickej rovnováhy je totiž možné považovať nielen navýšenie zmluvnej ceny, ale aj akékoľvek úpravy obsahu podmienok plnenia zmluvy, ktoré akýmkoľvek spôsobom ekonomicky zvýhodňujú víťazného uchádzača. Ide o podstatnú zmenu zmluvy, ktorá je zákonom zakázaná. Zákonodarca síce v § 18 ods. 3 predmetného zákona zakotvil rozsah limitných hodnôt zmeny, ktorá sa považuje za natoľko marginálnu (de minimis), že na tieto zmeny nie je potrebné vykonanie nového postupu verejného obstarávania, ale je vždy potrebná písomná zmena zmluvy, ktorá v danom spore nenastala.

20. Možno preto uzavrieť, že suma dohodnutá v zmluve uzavretej medzi stranami sporu je sumou konečnou zodpovedajúcou výsledku verejného obstarávania, a ktorá sa sama od seba nenavyšuje len v nadväznosti na to, že sa žalobkyňa stala platcom DPH. Nárok žalobkyne je preto v celom rozsahu nedôvodný a súd z uvedeného dôvodu žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalovaný preto postupoval správne, keď faktúry - ťarchopisy vrátil žalobkyni, resp. ich odmietol uhradiť. Argumentácia žalobkyne odkazom na resp. je pre tento spor nepodstatná, pretože verejný obstarávateľ zohľadnil platbu DPH, resp. neplatiteľov DPH v rámci vyhodnocovania a porovnávania ponúk vo verejnom obstarávaní za účelom určenia konečnej ceny. Práve proces verejného obstarávania je pre tento spor podstatným a nie vznik daňovej povinnosti žalobkyne, ako sa mylne žalobkyňa domnieva. Napokon žalobkyňou predkladaný výklad zmluvy, ktorý spochybňuje konečnú cenu, ktorá vzišla z verejného obstarávania a umožňuje ju následne navyšovať bez postupu predpokladaného zákonom o verejnom obstarávaní považuje súd za rozporný so zákonom o verejnom obstarávaní, a teda za postup nedovolený. K argumentácii žalobkyne na pojednávaní (bod 5. tohto rozsudku), súd uvádza, že žalovaný touto zmenou len deklaroval to, čo podľa názoru súdu je zrejmé z výsledku verejného obstarávania, a to konečnosť ceny a nemožnosť jej navyšovania mimo verejného obstarávania resp. mimo uzavretého dodatku len samotnou zmenou subjektu z neplatcu DPH na platcu DPH.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaný by preto mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaný nebol zastúpený právnym zástupcom a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().