Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/41/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., toho času bytom E. XX, F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., toho času bytom D., H. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd neodkladným opatrením ukladá povinnému povinnosť dočasne

- nevstupovať do spoločného obydlia na adrese C. XXX/X, D., a to na dobu 30 dní od vydania tohto uznesenia,

- nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa povinného s ich spoločnými maloletými deťmi, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva strán,

- písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať navrhovateľku s výnimkou nevyhnutného kontaktovania za účelom realizácie súdom upraveného stretávania sa povinného s ich spoločnými maloletými deťmi, a to do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva strán,

II. Súd poučuje povinného, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

III. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV. Navrhovateľka má voči povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.04.2026 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka vo veci samej domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súčasne sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa , a a , ktorým súd rozhodne o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, zakáže styk otca s maloletými deťmi a uloží mu povinnosť nepribližovať sa k matke a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na úkonoch v civilnom a trestnom súdnom konaní a zákaz akýmkoľvek spôsobom kontaktovať matku (osobne, písomne, telefonicky alebo elektronicky) do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom.

Rovnako žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým uloží povinnosť povinnému nevstupovať do spoločného obydlia na adrese C. XXX/X, D., a to na dobu 30 dní od vydania uznesenia.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22.04.2026, č. k. súd okrem iného výrokom II. rozhodol tak, že na samostatné konanie vylúčil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému povinnosť nevstupovať do spoločného obydlia na adrese C. XXX/X, D., nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na úkonoch v civilnom a trestnom súdnom konaní a zakáže akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku (osobne, písomne, telefonicky alebo elektronicky). O tomto vylúčenom návrhu súd rozhodol týmto uznesením.

3. Navrhovateľka svoj návrh (v príslušnej časti týkajúcej sa tohto konania) odôvodnila tak, že jej manželstvo s povinným je úplne a nenávratne rozvrátené v dôsledku dlhodobého domáceho násilia zo strany odporcu. Od roku 2023 povinný začal užívať anabolické steroidy, čo viedlo k nekontrolovaným návalom agresivity a vulgárnemu ponižovaniu navrhovateľky a jej maloletých detí. Povinný navrhovateľku fyzicky napadol (Liptov 2025), vyhrážal sa jej odrezaním hlavy a postrieľaním celej rodiny. Fyzické napadnutie počas letnej dovolenky v roku 2025 na Liptove je obzvlášť závažné, pretože povinný použil hrubú silu (údery do tváre takej intenzity, že sa navrhovateľka obávala straty zubov) a následne ju fyzicky odtiahol do druhej miestnosti. Prítomnosť cudzích osôb (manželia I. a maloleté deti) povinného neodradila, čo svedčí o strate jeho sebakontroly a pocite beztrestnosti. Kombinácia neliečenej duševnej poruchy, anamnézy drogovej závislosti a súčasného abúzu anabolických steroidov vytvára extrémne nebezpečnú zmes, ktorá priamo ohrozuje život a zdravie navrhovateľky a jej detí. Povinného fyzická dispozícia (značná svalová hmota, pravidelné posilňovanie a dobrá fyzická kondícia) objektívne zvyšuje strach obete, ktorá je voči nemu v signifikantnej fyzickej nevýhode. Násilie v tomto prípade nevykazuje znaky jednorazového excesu, ale ide o cyklický a stupňujúci sa proces. Anabolické steroidy sú v medicínskej literatúre i súdnej praxi spájané s fenoménom „roid rage“, ktorý dramaticky znižuje prah impulzivity a zvyšuje intenzitu násilných reakcií. Dňa 20. 04. 2026 po podaní trestného oznámenia zo strany navrhovateľky bol povinný príslušníkmi ORPZ V Trnave, OO PZ Leopoldov vykázaný zo spoločného obydlia z dôvodu nebezpečného vyhrážania. Nariadenie tohto opatrenia je dôvodné, ak je strana dôvodne podozrivá z násilia voči osobe, ktorá býva v dome, na ktorý sa dočasný zákaz vstupu vzťahuje. Podozrenie z násilia je v tomto prípade objektívne preukázané zápisnicou o trestnom oznámení pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa a samotným faktom policajného vykázania. Povinný sa navrhovateľke vyhrážal odrezaním hlavy, zapálením domu a hromadnou vraždou rodiny. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR násilie zahŕňa nielen fyzický útok, ale aj hrozbu bolesti a úmyselné použitie moci na vyvolanie strachu. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Návrat povinného do domácnosti by znamenal bezprostredné riziko dokonania vyhrážok. Navrhovateľka navrhuje uloženie povinnosti nevstupovať dočasne do spoločného obydlia na nevyhnutnú dobu, a to 30 dní, kým zabezpečí svoje trvalé odsťahovanie a odsťahovanie detí zo spoločnej domácnosti s povinným. Právo na ochranu života a zdravia má absolútnu prednosť dokonca aj pred vlastníckym právom násilníka. Zásah do práv agresora je v tomto prípade proporcionálny a nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa – bezpečnosti obete a detí. Pre úplnosť v tejto súvislosti súd uvádza, že nariadeniu neodkladného opatrenia nebráni ani skutočnosť, že navrhovateľka uviedla, že v čase podania návrhu býva u svojich rodičov na inej adrese. Navrhovateľka totiž spoločnú domácnosť evidentne opustila z dôvodov spočívajúcich v správaní povinného a požaduje len dostatočný čas, aby si zabezpečila trvalé presťahovanie z (ešte stále) spoločnej domácnosti. Navrhovateľka ďalej žiada o uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa k nej a k deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Povinný v deň vykázania v čase od 8:17 do 16:13 vykonal viac ako 90 pokusov o telefonát s navrhovateľkou a zasielal jej obťažujúce a výhražné SMS správy. V návale zlosti ju počas odosielania týchto správ dňa 20.04.2026 hľadal po F., čoho bola svedkom sestra navrhovateľky. Bezprostredne pred vykázaním z domácnosti povinný ešte v prítomnosti maloletých fyzicky a verbálne atakoval navrhovateľku v D., ktorá prišla prevziať ich maloleté deti. Incident riešila privolaná hliadka OOPZ z Hlohovca. Navrhované opatrenie je proporcionálnym zásahom, ktorý sleduje legitímny cieľ – ochranu psychickej integrity obete. Judikatúra potvrdzuje, že násilie môže mať aj skrytú a psychickú formu, pričom zákaz priblíženia je efektívnym preventívnym prostriedkom. Zákaz priblíženia na 50 metrov je nevyhnutný na zabezpečenie bezpečného zázemia v F. pre seba a deti. Navrhovateľka uvádza, že tento zákaz je

nevyhnutný aj dôvodu, že povinný sa denne v Hlohovci nachádza, nakoľko tam pracuje. Ak sú v súdnom spise dôkazy o predchádzajúcich útokoch, vyhrážkach alebo podanom trestnom oznámení, súd musí konštatovať existenciu rizika. Pasivita súdu pri vydaní zákazu priblíženia by v tomto kontexte mohla byť považovaná za zlyhanie štátu pri ochrane obete pred predvídateľným násilím. Navrhovateľka súdu predkladá audiozáznam vyhrážok povinného. Hoci ide o nahrávku vyhotovenú bez súhlasu, navrhovateľka poukazuje na v spojení s . K incidentom dochádza v súkromí spoločnej domácnosti, kde sa navrhovateľka nachádza v stave dôkaznej núdze. V stave dôkaznej núdze pri domácom násilí je takýto dôkaz prípustný, nakoľko ochrana života a zdravia navrhovateľky a detí má vyššiu váhu než ochrana súkromia agresora pri porušovaní zákona. Systematické ponižovanie, vulgarizmy („jebnutá piča“, „trubka“ ....), vyhadzovanie z postele, sú formy psychického týrania, ktoré musia mať pre civilný súd rovnakú váhu ako fyzické útoky.

4. K návrhu navrhovateľka priložila nasledovné listiny: zápisnica o trestnom oznámení, sms komunikáciu navrhovateľky s povinným (č.l. 12-18), screenshoty z telefónu navrhovateľky ohľadne pokusov povinného o telefonické kontaktovanie (č.l. 18-19), potvrdenie o podaní trestného oznámenia, sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o vykázaní povinného zo spoločného obydlia, prepis telefonického rozhovoru strán. Navrhovateľka zároveň doložila audiozáznam z telefonického rozhovoru strán.

5. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa m opatrením možno strane uložiť najmä, (e) aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, (g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, (h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2) Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3) Podľa môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2) Podľa môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2) Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane. (3) Podľa , súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením . Podľa , každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného (ďalej len „“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 , každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (2) Podľa (ďalej len „“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa o Policajnom zbore (ďalej len „“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2) Podľa , vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

6. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky a s jeho prílohami, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v dôvodný.

7. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Účelom neodkladného opatrenia podľa fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia podľa je poskytnúť okamžitú ochranu ohrozenej osobe (napr. obeti domáceho násilia) tým, že súd dočasne obmedzí alebo zakáže inej osobe vstup do bytu/domu alebo priblíženie sa k nej. Cieľom je zabrániť ďalšiemu porušovaniu práv a zaistiť bezpečnosť ohrozenej osoby.

8. Posúdením tvrdení navrhovateľky a príloh priložených k návrhu súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd v tejto veci považoval za najzásadnejšie dôkazy: a/ potvrdenie o vykázaní povinného zo spoločnej domácnosti, z ktorého vyplýva, že policajné orgány identifikovali obavu z takého správania povinného, ktoré predpokladá vyššie citované ustanovenie , b/ výpisy sms komunikácie strán, z ktorej vyplýva agresívny a nátlakový spôsob komunikácie povinného voči navrhoteľke, c/ záznam o pokusoch o telefonické spojenie, z ktorého vyplýva, že povinný nerešpektuje nevôľu navrhovateľky s ním komunikovať, d/ a audiozáznam (spolu s písomným prepisom) telefonického rozhovoru strán, z ktorého vyplýva značne agresívny spôsob komunikácie povinného, jeho opakované vyhrážky voči navrhovateľke a zároveň pri tejto komunikácii povinný odôvodňoval jeho minulé fyzické násilie voči navrhovateľke. Podporným dôkazom v tejto veci je aj trestné oznámenie navrhovateľky voči povinnému, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka toto podala pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, pričom z priloženej zápisnice vyplývajú konkrétne tvrdenia navrhovateľky ohľadne oznamovaného trestného činu a samozrejme i ostatné skutkové tvrdenia navrhovateľky vo veci, ktorými svoj návrh odôvodňuje. Súd v tejto súvislosti dodáva, že napriek tomu, že predložený audiozáznam nebol (aj podľa tvrdenia navrhovateľky) získaný zákonným spôsobom, súd na neho pri svojom rozhodovaní prihliadol a to v súlade s citovaným a 3 , keďže dospel k záveru, že zabezpečenie účinnej ochrany života a zdravia ohrozenej osoby má prednosť pred zákonným zákazom využívania dôkazov nezískaných zákonným dôkazom. Súd pritom zároveň dodáva, že predmetný audiozáznam je len jedným z viacerých dôkazov, pre ktoré návrhu vyhovel.

9. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti povinnému nevstupovať do spoločného obydlia, súd mal v konaní osvedčené násilné správanie povinného. Pojem násilia nie je definovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi. Jeho základným znakom je úmysel a prejavuje sa vo forme ubližovania, nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického alebo sexuálneho nátlaku. Za násilie možno považovať každý čin, ktorého následkom obeť nekoná, ako by chcela (buď jej prikazuje alebo zakazuje konať nejakým spôsobom v rozpore s jej slobodnou vôľou). Za násilie možno považovať konanie, ktoré v obeti vyvoláva strach. Psychické násilie je správanie sa priamo narúšajúce slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Napriek tomu, že nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, môže byť tou najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím (KS BA ). Z predložených dôkazov a ich vyhodnotením ako je uvedené vyššie súd dospel k názoru, že povinný je naozaj dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. Tento sa jej opakovane vyhrážal a i sám priznal, že ju bil. Navrhovateľkin návrh súd v tejto časti nepovažuje za neprimeraný, keď povinnému žiada uložiť povinnosť nevstupovania do spoločného obydlia len na 30 dní, aby sa mohla bezpečne aj s maloletými deťmi presťahovať. Na tomto nič nemení ani vlastnícke právo povinného k ich nehnuteľnosti, keď ochrana života a zdravia má pred jeho vlastníckym právom prednosť. A ako už bolo uvedené, keď sama

navrhovateľka žiada túto povinnosť obmedziť „iba“ na 30 dní, súd zastáva názor, že takéto obmedzenie nemôže mať na povinného tak závažný dopad, ktorý by odôvodňoval nevyhoveniu návrhu.

10. K uloženiu povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke a túto nekontaktovať súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia podľa yzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním povinného ohrozená. Z návrhu navrhovateľky ako aj z predložených dôkazov mal súd za osvedčené, že existuje dôvodná obava, že fyzická aj duševná integrita navrhovateľky je ohrozená násilným správaním povinného (ako už bolo uvedené vyššie). Súd má v súlade s za to, že navrhovateľka má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti násilného správania zo strany povinného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je dôvodné, aby súd vydal zákaz priblíženia. Pre nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia v zásade stačí iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade obmedzenia vstupovania do (na) nehnuteľností. Obdobne to zároveň platí i v súvislosti so zákazom konktaktovania navrhovateľky, pričom v konaní bolo osvedčené, že povinný navrhovateľku kontaktoval nátlakovým a neprimeraným spôsobom napriek tomu, že si musel byť vedomý, že si to nepraje. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel ako v časti zákazu kontaktovania, tak i v časti zákazu priblíženia sa. Súd zároveň dodáva, že súd vzhliadol požadovanú vzdialenosť 50 metrov za neprimeranú a preto návrhu vyhovel v časti zákazu priblíženia sa na vzdialenosť 25 metrov, ktorá je podľa súdu dostatočnou na zabezpečenie ochrany navrhovateľky. Súd zároveň vymedzil presné výnimky z týchto zákazov, vzťahujúce sa na účasť povinného na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, na ktoré bude predvolaný v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a zároveň vzťahujúce sa na nutný kontakt ohľadne maloletých detí v prípade, že súd povinnému určí právo styku s nimi. Súd nakoniec považoval za dôvodný i spôsob obmedzenia týchto zákazov ako to navrhla navrhovateľka, pričom súd toto obmedzenie mierne modifikoval. Navrhovateľka navrhla zákazy obmedziť do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom, pričom z obsahu podania podľa súdu vyplýva, že ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode (a nie potencionálnu úpravu do rozvodu, ktoré konanie nateraz neprebieha). Súd pre odstránenie nejasností preto trvanie zákazu obmedzil do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva strán. Z dôvodu, že právoplatné skončenie úpravy práva a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode môže byť teoreticky neskôr ako právoplatné rozhodnutie o rozvode, súd v tejto časti návrh zamietol. Pre úplnosť súd dodáva, že podľa neho možno dôvodne predpokladať, že do skončenia rozvodového konania sa situácia medzi stranami upokojí (čo zrejme predpokladá aj navrhovateľka, keď svoj návrh navrhla obmedziť do skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom) a preto je nariadené obmedzenie účinnosti neodkladného opatrenia vhodným prostriedkom, ako zabezpečiť jeho dočasnosť.

10. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (takmer v úplnej časti) vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.

11. Povinný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od navrhovateľky ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (ak by sa napríklad niektoré jej tvrdenia potencionálne ukázali byť nepravdivými). Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle nného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

12. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky použil ustanovenie , ktoré je v spojení s potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení.

14. Z dôvodu, že navrhovateľka dosiahla v konaní plný úspech (respektíve jej neúspech bol v len nepatrnej časti) súd jej priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, m) ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa .