Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/49/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2026, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 20.02.2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 07.05.2009 bol A. B. odsúdený pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa (ďalej len „Tr. zák.“) na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého nastúpil dňa 07.05.2009, a ktorý má predpokladane, po započítaní väzby v tejto trestnej veci (od 02.12.2008 do 07.05.2009), vykonať dňa 02.12.2028.

Trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 06.11.2008 bol A. B. odsúdený pre prečin úverového podvodu podľa Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého má nastúpiť dňa 02.12.2028 a má ho predpokladane vykonať dňa 02.12.2029.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 18.04.2007 bol A. B. odsúdený pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Následne uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 24.06.2009 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a odsúdenému bol nariadený výkon súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na výkon ktorého má nastúpiť dňa 02.12.2029, a ktorý má predpokladane vykonať dňa 02.07.2030.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 06.10.2009 bol odsúdenému A. B. určený spoločný spôsob výkonu trestov odňatia slobody, postupne uložených rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 18.04.2007 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 24.06.2009, trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 06.11.2008 a rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 07.05.2009, a to do na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019 bol odsúdený A. B. na účely vyššie uvedených vykonávaných trestov odňatia slobody preradený z na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 20.02.2026 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bolo rozhodnuté nasledovne:

„I. Podľa v spojení s sa odsúdený A. B. nar. nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu:

- rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 07.05.2009,

- trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 06.11.2008, právoplatným dňa 20.04.2009,

- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 18.04.2007 v spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 24.06.2009, právoplatným dňa 24.06.2009.

II. Podľa sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 7 (sedem) rokov a súčasne sa nad odsúdeným nariaďuje probačný dohľad v trvaní 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému ukladá nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa príkaz podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,

- podľa príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie,

- podľa príkaz dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.“

Citované napadnuté uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. Sťažnosť prokurátor dodatočne písomne odôvodnil tak, že dôvodom podania sťažnosti je predpoklad, že u odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej požiadavke vedenia riadneho života z jeho strany v budúcnosti, a to predovšetkým s poukazom k mnohosti, mimoriadnej závažnosti a povahe trestnej činnosti spáchanej predovšetkým výnimočne zavrhnutiahodným spôsobom smerujúcej proti ľudskému životu, kedy je daná obava a pochybnosť o splnení materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného. Podľa názoru prokurátora okresný súd ani dostatočne neprihliadol na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v na výkon so stredným stupňom stráženia. Hodnotenie odsúdeného vypracované pre výkon trestu môže odôvodňovať napr. jeho preradenie do s miernejším stupňom penitenciárneho zaobchádzania, to však nie je predmetom tohto konania. Prokurátor preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený, ktorý uviedol, že si je plne vedomý závažnosti a dôsledkov trestného činu, ktorý spáchal, čo ľutuje a bude vždy ľutovať. V súvislosti s výhradou prokurátora, že žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v strednom stupni stráženia, poukázal na odporúčanie odborného personálu ÚVTOS Ilava na využitie pilotného programu pre odsúdených, ktorým bolo absolvovanie výstupného oddielu v rámci programu zaobchádzania, a ktoré malo slúžiť na prehĺbenie a zdokonalenie integrácie do normálneho života s pomocou rodiny, o čom svedčia aj mnohé mimoriadne opustenia na 5 dní. Podľa názoru odsúdeného okresný súd vyhodnotil všetko správne, prepustil ho na slobodu a na zvyšok trestu určil 7-ročnú skúšobnú dobu

a nariadil 3-ročný probačný dohľad. Odsúdený verí, že krajský súd sa stotožní s rozhodnutím okresného súdu a prepustí ho na slobodu.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa , písm. b) (ďalej len „“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), o zvyšku trestu podľa .

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby

odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 67 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej pomernej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky, spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie, že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu, je aktuálne dlhodobo stabilizované a na požadovanej úrovni. Napokon z hodnotenia na výkon trestu vyplýva záver, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v podstate príkladne, s bezkonfliktným a vzorovým správaním, o čom svedčí aj získanie 41 disciplinárnych odmien a z toho mu bolo aj niekoľkokrát udelené mimoriadne voľno na opustenie . Z hodnotenia pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Rozhodnou skutočnosťou pre posúdenie otázky splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu v preskúmavanom prípade je aj to, že odsúdený je k spáchanej trestnej činnosti kritický, keďže trestnú činnosť v plnej miere priznáva, prijíma zodpovednosť za spáchané skutky a svoje konanie ľutuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že program zaobchádzania plní odsúdený vo všetkých bodoch a ústav odporučil jeho podmienečné prepustenie. Z dôvodu bezproblémového priebehu výkonu trestu zo strany odsúdeného a jeho spolupráce v rámci plnenia programu zaobchádzania bol odsúdený dňa 03.12.2019 preradený z na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia do so stredným stupňom stráženia. Počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený pristupoval zodpovedne k svojím povinnostiam, vrátane pracovných a študijných povinností, aktívne trávil voľný čas, udržiaval kontakt s rodinou a v celom rozsahu absolvoval základný resocializačný a výchovno-vzdelávací program, a to s pozitívnym prínosom pre celú skupinu.

Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd sa nestotožnil so sťažnostnou argumentáciou prokurátora, že okresný súd dostatočne neprihliadol na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v na výkon so stredným stupňom stráženia. Skutočnosť, že odsúdený vykonáva trest v strednom stupni stráženia nie je sama osebe prekážkou, ktorá by bránila rozhodnutiu o jeho podmienečnom prepustení. Podľa krajského súdu odsúdený svojím dlhodobým príkladným správaním a plnením povinností v so stredným stupňom stráženia preukázal, že na účely podmienečného prepustenia nie je dôvodné vyžadovať, aby bol najskôr preradený do s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd konštatuje, že odsúdený má evidované 4 odsúdenia, z toho tri sa týkajú jeho trestov odňatia slobody, ktoré aktuálne vykonáva pre obzvlášť závažný zločin vraždy (), prečin úverového podvodu () a pokračovací prečin podvodu (). Štvrtý záznam sa týka odsúdenia vo veci sp. zn. , ktoré bolo následne zrušené vyššie uvedeným rozsudkom sp. zn. , ktorým bol odsúdenému uložený súhrnný trest odňatia slobody. Odsúdený tieto po sebe uložené a aktuálne vykonávané tresty už vykonal v dostatočnej dĺžke (formálna podmienka pre podmienečné prepustenie splnená ku dňu 17.09.2024), pričom počas výkonu trestu si uvedomil následok trestných činov, ktorých sa dopustil, svoje konanie oľutoval a uvedomil si aj svoju zodpovednosť, čím dospel nielen k dostatočne kritickému postoju k spáchaným trestným činom, ale aj vytvoreniu si životných ambícii vedúcich k správnemu budúcemu fungovaniu jeho riadneho života, k čomu napomôže aj priaznivé rodinné zázemie poskytnuté zo strany členov rodiny, s ktorými odsúdený udržiava pravidelný kontakt. Priaznivá resocializačná prognóza na základe nízkeho rizika recidívy trestnej činnosti u odsúdeného je konštatovaná nielen v hodnotení , ale je podporená aj závermi znaleckého posudku č. 168/2025, vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., v zmysle ktorých úroveň rizika násilného správania v budúcnosti sa ukazuje ako mierna a resocializačné možnosti u odsúdeného sú perspektívne. Nemožno tiež opomenúť tú skutočnosť, že na odsúdeného pred spáchaním trestných činov, pre ktoré je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo pôsobené výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát.

S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý pri hodnotení očakávania vedenia riadneho života odsúdeným poukázal len na početnosť, mimoriadnu závažnosť a povahu trestnej činnosti, ktorá však bola zohľadnená a premietnutá už do výmery uložených trestov odňatia slobody. Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho všetky vyššie uvedené skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a na okresným súdom správne preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života, k čomu má dopomôcť nielen skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré by mali eliminovať možné rizikové faktory u odsúdeného.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.