Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 264/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Piešťanská 3, Trnava, proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -2812 z 15. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa (ďalej len „“), a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím krajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Zároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Dňa 19. mája 2025 bola na Okresnom súde Trnava podaná obžaloba na sťažovateľa pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa a a a s poukazom na , ktorú okresný súd uznesením č. k. -2758 z 13. júna 2025 prijal podľa .

3. Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ (a ďalší spoluobžalovaný) sťažnosť, ktorú krajský súd napadnutým uznesením doručeným sťažovateľovi 6. októbra 2025 zamietol podľa .

II. Argumentácia sťažovateľa

4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuluje argumentáciu, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho sťažnosti porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj právo na osobnú slobodu a spravodlivé súdne konanie. Namietané porušenie svojich práv vidí v tom, že krajský súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že všetky dôkazy bude možné vykonať na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom, pričom v predchádzajúcom konaní takýto názor nemal, mal ho opačný. Poukazuje na to, že orgány činné v trestnom konaní tvrdili, že je potrebné vykonať dôkazy, čím bolo odôvodnené (skoršie) rozhodnutie okresného súdu o predĺžení lehoty trvania jeho väzby. Upriamuje pozornosť na to, že obžaloba bola podaná bez toho, aby boli vykonané tie dôkazy, kvôli ktorým bola jeho väzba predlžovaná. Sťažovateľ tvrdí, že mali byť vypočutí aj svedkovia v jeho prospech, pretože ich vypočutie mohlo priniesť do konania nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť skutkový stav i právnu kvalifikáciu, prípadne iné rozhodnutie v prípravnom konaní, než je podanie obžaloby. Namieta tiež rezignáciu na výsluch ťažiskového svedka obžaloby kontradiktórnym spôsobom.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že došlo k porušeniu jeho práv podľa , listiny a dohovoru označených v bode 1 tohto rozhodnutia, a to napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o prijatí obžaloby.

6. Ústavný súd v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v .

7. V prvom rade ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práv, je preto nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená pred podaním ústavnej sťažnosti (pozri a a ).

8. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v .

9. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi verejnej moci ().

10. Berúc do úvahy už uvedené princípy, možno poukázať na už ustálenú rozhodovaciu prax ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že ani pri rozhodovaní spojenom s prijatím obžaloby súdom podľa v znení účinnom od 15. marca 2024 [ a ] nemožno očakávať vstup ústavného súdu do prebiehajúceho konania, ktorý by nahrádzal orgány tohto konania s právomocou predchádzajúcou právomoci ústavného súdu (ZNaU 29/2024), a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa a .

11. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2026

Peter Molnár

predseda senátu