Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/39/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v N. I. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom v Humennom, na Námestí slobody č. 25, proti žalovanému Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Cintorínskej č. 21, IČO: 35 776 005, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 29.04.2025 č. k. -178, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobca podanou žalobou žiadal určiť, že na nehnuteľnostiach, ktoré vlastní a sú zapísané na LV č. XXX, kat. úz. N. I., neviazne záložné právo oprávneného Daňového úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov. Ide o záložné právo týkajúce sa nehnuteľností a to parciel KN-C č. XXX/XXX, KN-C č. XXX/XXX, KN-C č. XXX/XXX, KN-C č. XXX/XXX, KN-C č. XXX/XXX, KN-C č. XXX/XXX a rozostavanej stavby postavenej na parcele KN-C č. XXX/XXXX.

3. Žalobca síce v žalobe neuviedol, ktorého zo záložných práv zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. N. I. sa neexistencia týka, len uviedol, že žiada určiť, že na označených nehnuteľnostiach neviazne záložné právo oprávneného Daňového úradu Prešov. Žalobca v žalobe však označil 7 pohľadávok Daňového úradu Prešov, ktorých vymoženie je zabezpečené záložným právom.

4. Z časti „C“: Ťarchy LV č. XXX pre kat. úz. obce N. I. je nesporné, že na zabezpečenie pohľadávok označených žalobcom sú zapísané 3 rozhodnutia Daňového úradu Prešov o zriadení záložného práva.

5. Žalovaný príslušné rozhodnutia predložil ako listinné dôkazy, a preto je nesporné, že Rozhodnutím o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Maje zo 17.03.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 27.03.2014 bola zabezpečená pohľadávka v celkovej výške 12.311,49 eur, podľa vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX.

6. Predložením predmetného výkazu daňových nedoplatkov mal súd za preukázané, že išlo o daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty na základe Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/

XXXX z 24.01.2014 vo výške 1.806,81 eur, na základe Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX z 24.01.2014 vo výške 8.990,44 eur a na základe Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX z 24.01.2014 vo výške 1.514,24 eur.

7. Teda Rozhodnutie o zriadení záložného práva zo 17.03.2014 sa týkalo rozdielu dane z pridanej hodnoty a keďže nadobudlo vykonateľnosť dňom 27.03.2014, premlčacia lehota by začala plynúť 28.03.2014 a uplynula by 28.03.2017.

8. Rozhodnutie o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Maje z 23.09.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 18.10.2014 sa týkalo zriadenia záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vo výške 1.231 eur vyplývajúcej z vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Predložením predmetného výkazu daňových nedoplatkov žalovaný preukázal, že išlo o uloženie pokút a to Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX z 26.05.2014 vo výške 151,40 eur, Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 26.05.2014 vo výške 180,60 eur a Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 26.05.2014 vo výške 899 eur.

9. Keďže predmetné rozhodnutie o zriadení záložného práva nadobudlo vykonateľnosť dňom 18.10.2014, premlčacia lehota by začala plynúť 19.10.2014 a uplynula by 19.10.2017.

10. Rozhodnutie o zriadení záložného práva č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/Maje z 14.01.2015, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 23.01.2015, bolo vydané na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 24.197,66 eur vyplývajúceho z vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX.

11. Predložením predmetného výkazu žalovaný preukázal, že bola zabezpečená pohľadávka na základe Rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 13.11.2014 vo výške 24.197,66 eur.

12. Keďže rozhodnutie o zriadení záložného práva nadobudlo vykonateľnosť dňom 23.01.2015, premlčacia lehota by začala plynúť 24.01.2015 a uplynula by dňom 24.01.2018.

13. Žalobca v žalobe uviedol, že pôvodný veriteľ - postupca mohol záložné právo po prvýkrát vykonať bezodkladne po zriadení záložného práva 02.04.2015, t. j. už 03.04.2015, keďže pohľadávky judikoval rozhodnutiami v r. 2014, pre daňové nedoplatky vzniknuté ešte v r. 2008. Premlčacia lehota na výkon záložného práva tak podľa žalobcu márne uplynula už 03.04.2018, kedy už bolo premlčané aj právo vymáhať daňové nedoplatky.

14. Toto tvrdenie žalobcu sa nepreukázalo, lebo pohľadávky označené žalobcom v žalobe boli zabezpečené 3 rôznymi rozhodnutiami o zriadení záložného práva, každé z nich nadobudlo vykonateľnosť samostatne a u každého z nich by aj samostatne začala plynúť premlčacia lehota.

15. Žalobca ako jediný dôvod určenia, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, resp. že na nich neviazne záložné právo oprávneného Daňového úradu Prešov, uvádzal uplynutie premlčacej lehoty s tým, že vzniesol námietku premlčania nielen v podanej žalobe, ale aj samostatným podaním adresovaným žalovanému dňa 15.04. 2024.

16. Žalobca tvrdil, že všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie záložného práva už uplynula a keďže sa premlčania dovolal, žiadal určiť, že na jeho nehnuteľnostiach záložné právo už neviazne.

17. Žalobca v žalobe označil celkovo 7 rozhodnutí Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné a tvrdil, že u všetkých pohľadávok, ktoré vznikli na základe označených rozhodnutí už uplynula premlčacia lehota a keďže jednotlivé pohľadávky sú premlčané, došlo aj k premlčaniu záložného práva.

18. Žalovaný sa s horeuvedeným tvrdením žalobcu o premlčaní jednotlivých pohľadávok zabezpečených záložným právom nestotožnil a predložil súdu listinné dôkazy na preukázanie toho, že ani jedna z označených pohľadávok ešte nie je premlčaná.

19. Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že právo na vymáhanie označených pohľadávok sa premlčalo po 6 rokoch od skončenia r. 2008, lebo odporuje ust. . Podľa tohto ustanovenia daň je vyrubená rozhodnutím správcu dane. U jednotlivých označených pohľadávok Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, tak nemohla začať plynúť premlčacia lehota v r. 2008, hoci išlo o daňové nedoplatky za tento rok, ale až rozhodnutím správcu dane.

20. Žalovaný predložil do konania ako listinné dôkazy všetky rozhodnutia označené žalobcom a tak mal súd za preukázané, že: 1. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 899 eur, bolo vydané dňa 26.05.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2014 a vykonateľnosť dňom 10.07.2014, 2. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Puš, ktorým bol vyrubený rozdiel dane vo výške 1.806,81 eur, bolo vydané dňa 24.01.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2014 a vykonateľnosť dňom 28.02.2014, 3. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Puš, ktorým bol vyrubený rozdiel dane vo výške 1.514,24 eur bolo vydané dňa 24.01.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2014 a vykonateľnosť dňom 01.03.2014, 4. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Puš, ktorým bol vyrubený rozdiel dane vo výške 8.990,44 eur, bolo vydané dňa 24.01.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2014 a vykonateľnosť dňa 28.02.2014, 5. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXX, ktorým bola uložená pokuta vo výške 151,40 eur, bolo vydané dňa 26.05.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2014 a vykonateľnosť dňa 10.07.2014, 6. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým bola uložená pokuta vo výške 180,60 eur, bolo vydané dňa 26.05.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2014 a vykonateľnosť dňa 10.07.2014, 7. rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX/Val, ktorým bol vyrubený rozdiel dane vo výške 24.197,66 eur, bolo vydané dňa 13.11.2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2014 a vykonateľnosť dňa 30.12.2014.

21. Všetky horeuvedené pohľadávky by sa v zmysle premlčali po 6 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa , začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

22. Keďže všetky pohľadávky vznikli na základe rozhodnutí vydaných v r. 2014, premlčacia lehota by začala plynúť 01.01.2015 a uplynula by 01.01.2021. K tomu je však potrebné pripočítať ešte obdobie 203 kalendárnych dní, lebo na základe ust. (lex corona), počas obdobia pandémie od 12.03.2020 do 30.09.2020 sa prerušilo plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. S pripočítaním lehoty, kedy premlčanie spočívalo z dôvodu pandémie, by všetky pohľadávky boli premlčané dňom 23.07. 2021.

23. Žalovaný však do konania predložil výzvu zo 14.11.2016, ktorou v zmysle vyzval žalobcu na zaplatenie alebo odvedenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 a pokút. Výzva sa týkala pohľadávok vyplývajúcich z rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 899 eur zo dňa 26.05.2014, rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 151,40 eur zo dňa 26.05.2014, rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 180,60 eur zo dňa 26.05.2014 a rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane vo výške 24.197,66 eur zo dňa 13.11.2014. Žalobca bol zároveň poučený, že v prípade, ak daňový nedoplatok nezaplatí alebo neodvedie v lehote určenej vo výzve, správca dane po jej uplynutí pristúpi k vymáhaniu.

24. Pri týchto pohľadávkach v zmysle začala plynúť nová 6-ročná premlčacia lehota, a to po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená, lebo žalovaný preukázal doručenie výzvy podľa uvedeného zákona. Žalobca výzvu prevzal dňa 05.12.2016, a preto po uplynutí roku, v ktorom bola výzva doručená, začala plynúť nová 6-ročná premlčacia lehota. Keďže žalobca výzvu prevzal 05.12.2016, nová 6-ročná lehota začala plynúť 01.01.2017 a uplynula by 01.01.2023. Po pripočítaní 203 kalendárnych dní, kedy premlčacia lehota spočívala v dôsledku lex

corona, k premlčaniu týchto pohľadávok by došlo dňom 23.07.2023. Aj keď tento dátum už uplynul, podľadávky premlčané nie sú.

25. V priebehu konania žalovaný preukázal, že podal návrh na exekúciu a táto sa vedie pod sp. zn. u súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa, pričom podľa upovedomenia o začatí exekúcie, sa exekúcia začala dňom 11.05.2021.

26. V zmysle , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

27. Nakoľko žalovaný podal návrh na exekúciu, ktorá začala dňa 11.05.2021, teda počas plynutia premlčacej lehoty na premlčanie vyššie uvedených pohľadávok, premlčacia lehota odo dňa začatia exekúcie neplynula, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k premlčaniu týchto pohľadávok.

28. Pokiaľ ide o ďalšie pohľadávky, žalovaný preukázal, že rozhodnutím z 18.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.03.2014, začalo daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 12.311,49 eur (1.806,81 eur + 1.514,24 eur + 8.990,44 eur). Išlo o daňové exekučné konanie na vymoženie rozdielu dani z pridanej hodnoty. Pri týchto pohľadávkach by premlčacia lehota začala plynúť 01.01.2015 a uplynula by 01.01.2021, resp. s pripočítaním 203 kalendárnych dní 23.07.2021.

29. K premlčaniu uvedených pohľadávok nedošlo s poukazom na , podľa ktorého počas daňového exekučného konania lehota podľa odseku 1 neplynie. Premlčacia lehota tak neplynula od 18.03.2014 do 27.04.2020, kedy bolo vydané rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania. Žalobca toto rozhodnutie prevzal 04.05.2020. K uplynutiu 6-ročnej premlčacej lehoty uvedených pohľadávok kvôli spočívaniu od 18.03.2014 do 27.04.2020 ešte nedošlo a tieto pohľadávky nie sú premlčané.

30. Aj tu však platí, že sa vedie exekučné konanie od 11.05.2021 pre všetky vymáhané pohľadávky, a teda premlčacia lehota neplynie vo vzťahu ku všetkým požiadavkám, ktoré sú zabezpečené záložným právom.

31. Žalobca ako jediný dôvod určenia, že na jeho nehnuteľnostiach neviazne záložné právo, uviedol premlčanie tak záložného práva ako aj pohľadávok, ktoré sú týmto záložným právom zabezpečené.

32. Z listinných dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplynulo, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého premlčacia lehota pri jednotlivých označených pohľadávkach začala plynúť v roku 2008 a uplynula po 6 rokoch, t.j. dňom 31.12.2014 nie je pravdivé. Žalobca opomenul fakt, že pri jednotlivých označených pohľadávkach začala premlčacia lehota plynúť až rozhodnutím správcu dane, pričom všetky rozhodnutia boli vydané v roku 2014. Ani po uplynutí zákonnej 6-ročnej premlčacej lehoty nedošlo k premlčaniu ani jednej z označených pohľadávok, lebo pri pohľadávkach, ktoré boli uloženými pokutami a tiež pri pohľadávke rozdielu dane vo výške 24.197,66 eur, bol žalobca osobitne vyzvaný v zmysle Z.z. na ich úhradu a začala tak plynúť nová premlčacia 6-ročná lehota.

33. Pri pohľadávkach, ktoré boli rozdielom dane, začalo daňové exekučné konanie, počas ktorého premlčacia lehota neplynula.

34. Okrem toho, žalovaný preukázal, že od 11.05.2021 sa vedie exekučné konanie pre vymoženie všetkých označených pohľadávok, počas ktorého rovnako tak premlčacia lehota neplynie.

35. Keďže ani jedna so žalobcom označených pohľadávok nie je premlčaná, v dôsledku toho nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva, ktorý predmetné pohľadávky sú zabezpečené. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Výrok o trovách odôvodnil ust. , .

37. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie a ani žalovaný sa nezaoberali skutočnosťou, či všetky rozhodnutia označené ako daňové pohľadávky sú skutočne premlčané. Spôsob zistenia premlčania, či nepremlčania daňovej pohľadávky bol uvedený len príkladmo. Pri všetkých daňových pohľadávkach nie je uvedené, aké právne úkony v nich boli vykonané, kedy sa plynutie premlčacej doby zastavilo, alebo od akej právnej skutočnosti začala plynúť nová 6-ročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 85 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Žalovaný a súd to ani vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku pre jednotlivé daňové pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a následne aj vykonateľnosť v roku 2014 neuvádza, aké právne skutočnosti (aké výzvy) nastali od ich právoplatnosti až do momentu podania žaloby, čo je takmer 10 rokov. Či je alebo nie je daná daňová pohľadávka voči daňovému subjektu ako daňovému dlžníkovi premlčaná alebo nepremlčaná, je potrebné vedieť, či správca dane vykonal zákonom definované právne skutočnosti, ktoré majú za následok prerušenie plynutia premlčania, ako aj kedy nastala skutočnosť, ktorá zakladá plynutie novej premlčacej lehoty. Okrem toho, v zmysle ust. § 81 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby hodnota predmetu záložného práva bola primeraná sume daňového nedoplatku, teda nedoplatku vo výške 37.740,15 eur. V tomto kontexte ani súd a ani žalovaný neuviedli a ani približne neurčili hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXX. Žalovaný ako orgán verejnej moci (správca dane) v daňovom konaní voči žalobcovi ako daňovému subjektu neaplikoval primerane zásadu rovnosti správcu dane a daňového subjektu vymedzenú v ust. Daňového poriadku, základnú zásadu správy daní vyjadrenú v ust. Daňového poriadku pri ochrane základných práv tak štátu ako aj daňového subjektu a a

38. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

39. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

40. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právny zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

41. Pokiaľ ide o námietky žalobcov o porušení ich práv na spravodlivý proces, s týmito nie je možné sa stotožniť.

42. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

43. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

44. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

45. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

46. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust.

47. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

48. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu.

49. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

50. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

51. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

52. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej právna úprava premlčania daňového nedoplatku je upravená v ust. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

53. Podľa ust. § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

54. V prejednávanej veci, ako to vyplynulo z predložených listinných dôkazov, zo strany Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné, bolo vydaných 7 rozhodnutí vo vzťahu k žalobcovi, a to po: 1. rozhodnutie zo dňa 26.05.2014 o uložení pokuty vo výške 899 eur, 2. rozhodnutie zo dňa 24.01.2014 o vyrubení rozdielu dane vo výške 1.806,81 eur, 3. rozhodnutie zo dňa 24.01.2014 o vyrubení rozdielu dane vo výške 1.514,24 eur, 4. rozhodnutie zo dňa 24.01.2014 o vyrubení rozdielu dane vo výške 8.990,44 eur, 5. rozhodnutie zo dňa 26.05.2014 o uložení pokuty vo výške 151,40 eur, 6. rozhodnutie zo dňa 26.05.2014 o uložení pokuty vo výške 180,60 eur a 7. rozhodnutie zo dňa 13.11.2014 o vyrubení rozdielu dane vo výške 24.197,66 eur.

55. V súvislosti s vyššie uvedenými rozhodnutiami je potrebné zdôrazniť, že všetky boli vydané v roku 2014 a teda k vyrubeniu dane došlo až rozhodnutím správcu dane v súlade s ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku. Pri týchto pohľadávkach by tak premlčacia lehota začala plynúť 01.01.2015 a uplynula by dňa 01.01.2021.

56. V čase od 12.03.2020 do 30.09.2020 však platilo ust. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. V zmysle tohto ustanovenia počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Vychádzajúc z tohto ustanovenia by tak došlo k predĺženiu premlčacej lehoty do 23.07.2021 po pripočítaní 203 kalendárnych dní.

57. Pokiaľ ide o rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 899 eur zo dňa 26.05.2014, rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 151,40 eur zo dňa 26.05.2014, rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 180,60 eur zo dňa 26.05.2014 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vo výške 24.197,66 eur, pri týchto rozhodnutiach Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, výzvou zo dňa 14.11.2016 (č. l. 109 spisu) doručenou žalobcovi dňa 05.12.2016 vyzval na zaplatenie daňových nedoplatkov z týchto rozhodnutí vyplývajúcich (§ 80 Daňového poriadku).

58. Doručením tejto výzvy žalobcovi tak začala plynúť v súlade s ust. Daňového poriadku nová 6-ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od 01.01.2017. Po pripočítaní ďalších 203 kalendárnych dní v súvislosti s ust. tak premlčacia lehota uplynula pri týchto pohľadávkach dňa 23.07.2023.

59. Je pritom nepochybné, že vo vzťahu k všetkým vymáhaným pohľadávkam sa dňa 11.05.2021 začalo exekučné konanie pred súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom.

60. Začatie exekúcie má významný právny následok. Platí totiž ust. , podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

61. V čase začatia exekúcie ani jedna z uplatnených pohľadávok premlčaná nebola a preto počas prebiehajúcej exekúcie v dôsledku spočívania premlčacej lehoty vo vzťahu k záložnému právu dôjsť

nemohlo. Záložné práva sa v súlade s ust. nemôžu premlčať skôr než zabezpečená pohľadávka.

62. Právne bezvýznamná je námietka žalobcu vo vzťahu k primeranosti sumy daňového nedoplatku a hodnote predmetu záložného práva. Toto skutkové tvrdenie žalobca predniesol až v rámci podaného odvolania, pričom v priebehu celého prvoinštančného konania sa žalobcom namietaná existencia záložného práva opierala jedine o tvrdenie o premlčaní zabezpečených pohľadávok žalovaného.

63. Možnosť novôt v odvolacom konaní upravuje v ust. . Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

64. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú platené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v

65. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len z prísne vymedzených dôvodov. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

66. Skutkové tvrdenie žalobcu o primeranosti sumy daňového nedoplatku a hodnoty predmetu záložného práva neuplatnené v priebehu prvoinštančného konania nie je možné zaradiť ani pod jeden z prípadov vyplývajúcich z ust. , ktoré by umožňovali žalobcovi prenášať nové skutočnosti a dôkazy. V dôsledku uvedeného nebolo možné na tieto nové skutkové tvrdenia prihliadnuť.

67. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

68. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy tohto štádia konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu.

69. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).