Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Sas-21-2024.pdf
PDF · 140.77 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sas/21/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 726 225 7277 0 zo dňa 13.09.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 726 225 7277 0 zo dňa 13.09.2024 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 726 225 7277 0 zo dňa 09. júla 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 04. júna 2024.
2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán citoval § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, zo 04. júna 2024, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prvostupňový orgán poukázal na odborný posudok o invalidite zo dňa 04.06.2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia s tým, že sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 726 225 7277 0 zo dňa 13.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zhrnul priebeh administratívneho konania a zdôraznil, že výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, z čoho vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
5. Odvolací orgán citoval príslušnú právnu úpravu a konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení, preto kompletný posudkový spis bol postúpený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia žalovanej so sídlom v Trenčíne. Ten posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 12.09.2024. Odvolací orgán citoval závery posudkového lekára ústredia žalovanej a konštatoval, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil VAS C chrbtice – CB syndróm bez motorického deficitu, ktoré zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 20 % až 35 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár žalobkyni zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení nepriznal. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u žalobkyne teda predstavovala 30 %. Invalidita nevznikla.
6. Odvolací orgán konštatoval, že nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 30 %, žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nespĺňa teda zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného odvolací orgán skonštatoval, že o žiadosti žalobkyne bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. V závere napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zdôraznil, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, zákonom je zverené posudkovým lekárom, pričom skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dostatočne ozrejmené a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Správna žaloba, žalobné body
7. Včas podanou správnou žalobou, v znení jej doplnenia zo dňa 24.01.2025, sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia.
8. V odôvodnení správnej žaloby žalobkyňa uviedla, že žalovaná nebrala do úvahy jej dlhodobo zlý zdravotný stav, neuznala jej bolesti krížov, krčnej chrbtice, bedrových kĺbov - artrózu, koxartrózu nôh a rúk, bolesti nôh - chvenie, tŕpnutie v noci, tŕpnutie rúk, až štípanie, bolestivé hemoroidy, časté nutkanie, únik moču, vysoký tlak aj očný. Žalobkyňa popísala svoje zdravotné ťažkosti a uviedla, že bez liekov nevydrží. Je toho názoru, že pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku, nebolo prihliadané na jej ďalšie zdravotné postihnutia a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Poukázala na to, že od 09.01.2023 bola na PN, aj po skončení podporného obdobia sa naďalej lieči u neurológa a iných lekárov, ktorí sa jej snažia pomôcť a tlmia jej bolesti lieky. Žalobkyňa popisovala, ako sa jej jednotlivé ochorenia prejavujú v bežnom živote, aké ťažkosti pociťuje. Namietala, že nemôže nikde chodiť, lebo nevydrží dlho bez WC, nemôže chodiť po klientoch a vyvolávať im ako predtým, má problémy udržať telefón v rukách, preto aj málo zarobí a podľa jej názoru tak určite má obmedzenie
v práci viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Pracovať niekde v závode, v chlade, kde je klíma a prievan, by nemohla. Lekári jej odporučili preliečiť sa a keď to nepomôže má ísť na operáciu karpálnych tunelov. Žalobkyňa popisovala závery z lekárskych správ svojich ošetrujúcich lekárov, uviedla, že užíva veľa liekov, antibiotiká a vie, že si tým ničí pečeň, ľadviny a iné orgány. Pred pár mesiacmi ju začal bolieť žalúdok a na gastroenterológii jej zistili, že má ranky na žalúdku a helikobaktera. Nemôže spávať od bolesti, má vysoký tlak, aj vysoký očný tlak, zelený zákal od roku 2015 a každý rok sa jej zrak zhoršuje.
9. K správnej žalobe a jej doplneniu žalobkyňa priložila viacero lekárskych správ, aj o starších úrazoch a poukázala na to, že od 08.11.2024 je na PN, lieči sa od začiatku predošlej PN od 09.01.2023 aj po skončení podpornej doby nepretržite. Popísala aj svoju finančnú situáciu a priložila zmluvu o spolupráci s obchodnou spoločnosťou Finportal, a.s. a doklady o svojom vzdelaní.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
10. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím, postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok považuje za správny, žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná tiež uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
11. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo odborný posudok o invalidite zo dňa 04.06.2024, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu tejto schopnosti bola posudkovým lekárom u žalobkyne určená na 30%. Žalovaná citovala závery posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie a konštatovala, že žalobkyňa nepreukázala ani v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej. Žalovaná je toho názoru, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Uviedla, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukazovala na kritériá, ktoré musí spĺňať lekár na to, aby mohol vykonávať profesiu posudkového lekára. Uviedla, že skutkový stav bol v prípade žalobkyne objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia, skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez vnútorných rozporov. Žalovaná je tak presvedčená, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
12. K námietkam žalobkyne, ktorými poukazovala na svoju nepriaznivú životnú a finančnú situáciu, žalovaná uviedla, že tieto nie je možné zohľadniť, pretože nezakladajú nároky v oblasti dôchodkového poistenia a neodôvodňujú postup, ktorý by bol v rozpore s platným zákonom o sociálnom poistení. Žalovaná ako správny orgán vykonávajúci agendu sociálneho poistenia je platnou právnou úpravou viazaná a zákon jej neumožňuje žiadnu inú alternatívu rozhodovania, než rozhodnúť v intenciách zákona.
13. K lekárskym správam priloženými žalobkyňou k jej správnej žalobe žalovaná uviedla, že väčšina z nich bola pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadnená. Ďalšia časť bola vydaná až po vydaní rozhodnutia odvolacieho orgánu a v tomto smere žalovaná poukazovala na ustanovenie § 135 Správneho súdneho poriadku. Žalovaná zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a uviedla, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobkyňa možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky žalovanej.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
14. V replike zo dňa 21.02.2025 žalobkyňa naďalej poukazovala na svoje zdravotné ťažkosti s tým, že si myslí, že má zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť pre jedno ochorenie aspoň na 35 % a za ostatné jej mohli uznať aspoň 10 %. Poukázala na to, že absolvovala operáciu karpálneho tunela a priložila ďalšie lekárske správy.
15. Replika žalobkyne bola správnym súdom doručená žalovanej na dupliku dňa 11.07.2025, pričom žalovaná svoje právo vyjadriť sa už nevyužila a dupliku nepodala.
16. Dňa 27.01.2026 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobkyne, ktorým žalobkyňa správnemu súdu zaslala ďalšie lekárske správy z ňou absolvovaných vyšetrení. Uvedené podanie žalobkyne bolo správnym súdom doručené žalovanej dňa 28.01.2026.
17. Dňa 05.02.2026 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobkyne, v ktorom táto súdu zaslala ďalšie lekárske správy a žiadala o ich doloženie k spisu. Uvedené podanie bolo správnym súdom doručené žalovanej dňa 05.02.2026.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
18. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadny z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.
19. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a žalobkyňa je fyzickou osobou, teda správny súd nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť druhostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.04.2026.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
27. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
29. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
30. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
31. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.
33. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
34. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
35. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
36. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.
37. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 04.06.2024, doručenou žalovanej dňa 11.06.2024, si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok s tým, že v predmetnej žiadosti žiadala invalidný dôchodok priznať od 20.12.2023.
38. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Všetky uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne (t. j. súčasne) na to, aby poistencovi vznikol nárok na invalidný dôchodok. Za invalidného sa poistenec podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
39. V tu prejednávanej veci sa podstatou sporu stala otázka, či žalobkyňa je alebo nie je invalidná, pričom orgány verejnej správy (tak prvostupňový ako aj druhostupňový) uzavreli, že nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia určená len na 30 %, invalidita jej nevznikla. Žalobkyňa namietala posúdenie jej zdravotného stavu a celá jej žalobná argumentácia smerovala k obsahu odborného posudku o invalidite a k tomu, ako bola určená jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom žalobkyňa zastávala názor, že táto by mala byť určená vo vyššej miere, než sa uvádzalo v odbornom posudku o invalidite.
40. Vzhľadom na obsah žalobných námietok správny súd úvodom poukazuje na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.
41. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
42. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok zo dňa 12.09.2024, pričom po jeho preskúmaní správny súd dospel k záveru, že predmetný lekársky posudok vyššie uvedené zákonné kritéria nespĺňa.
43. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bolo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
44. Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár žalovanej v odôvodnení svojho posudku najprv úvodom uviedol, že: „Medicínsky sa jedná o bolesti krčnej chrbtice uzavreté ako cervikobrachiálny syndróm, na MR C chrbtice je protrúzia platničky C3 na 2mm, staršia kompresia C5 a hernia disku C6 na 4 mm bez motorického deficitu. Na EMG 12.10.2023 nález svedčí pre útlakový syndróm canalis carpi pravé zápästie, rozhodnutie o prípadnej operácii zatiaľ nepadlo“ a následne pokračoval, že: „Má tiež bolesti driekovej chrbtice, v závere neurologického vyšetrenia je lumbalgia bez radikulárneho syndrómu, klinicky je Lassegue na 80 stupňov, Thomayer na 20 cm, závažná porucha dynamiky nie je prítomná, ani motorický deficit, nebola zatiaľ predstavená na neurochirurgickom pracovisku pre prípadné odsúhlasenie operačného riešenia, podľa CT LS chrbtice z 25.05.2023 je protrúzia platničky L5. Takémuto stavu na chrbtici celkove zodpovedá posúdenie v oblasti hornej hranice zákonom stanoveného rozpätia v kapitole XV, E, položke 3b) s mierou poklesu na 30 %.“
45. Z vyššie citovaného odôvodnenia možno vyvodiť, že posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ochorenie chrbtice, pričom skutočnosti, ktoré posudkový lekár uvádzal, možno vnímať ako odôvodnenie toho, prečo bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zaradené práve do kapitoly XV, oddielu E, položky 3b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, teda, že išlo o degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách len s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, v tomto prípade cervikobrachiálnym syndrómom.
46. Z citovaného odôvodnenia však nie je preskúmateľným spôsobom zistiteľné, na základe čoho posudkový lekár žalovanej určil žalobkyni mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie práve na úrovni 30 %. Správny súd poukazuje na to, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne v zmysle prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, tak ako to napokon uvádza aj samotný posudkový lekár žalovanej v jeho posudku, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 20 % do 35 %. Posudkový lekár žalovanej v odôvodnení svojho posudku uzavrel, že „takémuto stavu na chrbtici celkove zodpovedá posúdenie v oblasti hornej hranice zákonom stanoveného rozpätia v kapitole XV, E, položke 3b) s mierou poklesu na 30 %“. Horná hranica zákonom stanoveného rozpätia však predstavovala 35 %. Z konštatovania posudkového lekára žalovanej, ani v kontexte s ďalším odôvodnením jeho posudku, nie je zrejmé a odôvodnené, prečo posudkový lekár v rámci percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 % určil práve uvedených 30 %. Správny súd zdôrazňuje, že nakoľko nie je oprávnený sám posudzovať medicínske otázky a lekársky posudok, ktorý je podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, preskúmava len z hľadiska formálnych kritérií (úplnosť, zrozumiteľnosť, preskúmateľnosť, absencia rozporov a pod.), v prípade, že zákon upravuje pre určité zdravotné postihnutie mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uvedením percentuálneho rozpätia, je mimoriadne dôležité, aby posudkový lekár, najmä pokiaľ konkrétnu mieru poklesu určí na inej než hornej hranici tohto percentuálneho rozpätia, náležitým spôsobom aj objasnil, prečo určil konkrétne percento, čo sa v danom prípade podľa správneho súdu nestalo.
47. Skutočnosti, ktoré posudkový lekár uvádzal v rámci popisu ochorenia žalobkyne, ktoré textovo predchádzalo jeho záveru, sú skôr odôvodnením toho, prečo sa jedná práve o zdravotné postihnutie spadajúce do kapitoly XV, E, 3b). Keďže v názve rozhodujúceho zdravotného postihnutia sa uvádza „s prejavmi nervového a svalového dráždenia napr. cervikobrachiálny syndróm, lumbálny syndróm“, konštatovanie, že v prípade žalobkyne jej bolesti krčnej chrbtice boli uzavreté ako cervikobrachiálny syndróm, resp. že v závere neurologického vyšetrenia je lumbalgia, odôvodňujú zaradenie predmetného ochorenia do kapitoly XV, E, 3b); neposkytujú však odôvodnenie, prečo bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená v rámci prislúchajúceho percentuálneho rozpätia práve na 30 %. Obdobne to platí o ďalších skutočnostiach uvádzaných posudkovým lekárom žalovanej. Pokiaľ posudkový lekár konštatuje protrúzie platničiek, staršiu kompresiu či herniu disku, odôvodňuje to zaradenie ochorenia do kapitoly XV, E, 3b), kde sa v názve ochorenia uvádzajú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, avšak neodôvodňuje to, prečo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rámci rozpätia 20 % až 35 % práve na 30 %. Napokon, pokiaľ posudkový lekár konštatuje v popise rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne hodnoty parametrov Lassegue a Thomayer, konštatuje absenciu závažnej poruchy dynamiky či závažného motorického deficitu, odôvodňuje to a potvrdzuje to správnosť zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne do kapitoly XV, E, 3b), ktoré v názve ochorenia uvádza „s miernym funkčným
postihnutím“, neposkytuje však odpoveď na to, prečo v rámci prislúchajúceho percentuálneho rozpätia bola určená miera poklesu práve na 30 %. Vo vzťahu k určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak odborný lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nie je dostatočne odôvodnený a je nepreskúmateľný.
48. Vo vzťahu k ostatným zdravotným postihnutiam žalobkyne posudkový lekár žalovanej uviedol, že žalobkyňa: „Má aj ďalšie ochorenia, z nich zmienený syndróm canalis carpi vpravo zodpovedá posúdeniu v kapitole XV, G, položke 29.9 na 30%. Hypertenzia je 1. stupňa s angiopatiou retiny, zodpovedajúce posúdenie je v kapitole IX, A, položke 10a) s mierou poklesu na 10%. Koxartróza je overená na RTG druhého stupňa zo štyroch v roku 2021, klinický postih je ľahký, ohnutie vykoná na 90 stupňov. Zodpovedajúce posúdenie je v kapitole XV, G, položke 41.1.b) na 20%. Má tiež radiálnu epikondylitídu na pravej ramennej kosti bez návrhu operačného riešenia, zodpovedajúce posúdenie je v kapitole XV, G, položke 10.a) na 10 % - 15%. Inkontinencia moču je urgentného typu II. stupňa, únik je pri kašli alebo tlaku na tvrdú stolicu, zodpovedajúce posúdenie je kapitola XI, B, položka 4b) s mierou poklesu 20 % - 30%. Žiadne z týchto ochorení nedosahuje mieru poklesu okolo 40 %, preto podľa znenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené.“
49. Vo vzťahu k vyššie citovanému správny súd poukazuje na to, že podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení neustanovuje, tak ako si ho vykladá posudkový lekár žalovanej, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť za ostatné zdravotné postihnutia len v prípade, že by niektoré z nich samo osebe dosahovalo hranicu okolo 40 %. Kritériom, ktoré sa uplatňuje na určenie toho, či možno zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie, je to, či závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Aj ochorenie, ktoré samo osebe nedosahuje hranicu invalidity, resp. ktorému samotnému neprislúcha miera poklesu okolo 40 %, môže mať vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a môže teda ovplyvňovať pokles tejto schopnosti. Či tomu tak v konkrétnom prípade je alebo nie je, je otázkou medicínskou, na ktorú musí dať odpoveď posudkový lekár, avšak strohé konštatovanie, že ostatným zdravotným postihnutiam žalobkyne neprislúcha miera poklesu okolo 40 %, nemožno vnímať ako náležité odôvodnenie toho, prečo za tieto ochorenia žalobkyni nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená ani len o jediné percento.
50. Správny súd poukazuje na to, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa záverov posudkového lekára žalobkyňa trpí ďalšími minimálne šiestimi ochoreniami, pričom nie všetky ochorenia uvedené v zozname chorôb na strane 2 odborného lekárskeho posudku sú aj v odôvodnení tohto posudku bližšie popísané. Každopádne tie najpodstatnejšie posudkový lekár v odôvodnení uviedol s tým, že im zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť samým osebe od 10 % do 30 %. Za syndróm karpálneho tunela posudkový lekár určil mieru poklesu 30 %, za inkontinenciu moču 20 % až 30 %, za koxartrózu 20 % a za ostatné 10 % až 15 %. Z takto určených percentuálnych mier poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prislúchajúcich k jednotlivým ďalším ochoreniam žalobkyne sa nejaví, že by mali byť úplne zanedbateľné a pokiaľ posudkový lekár žalovanej je toho názoru, že napriek takto im popísaným mieram poklesu neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej za rozhodujúce zdravotné postihnutie ani len o jediné percento, je potrebné, aby takýto záver posudkový lekár žalovanej aj medicínsky riadne odôvodnil a nie len stroho skonštatoval, že žiadne z týchto ochorení nedosahuje mieru poklesu okolo 40 %.
51. Vo vzťahu k týmto ostatným zdravotným postihnutiam žalobkyne správny súd poukazuje aj na to, že v prvostupňovom lekárskom posudku zo dňa 04.06.2024 bolo konštatované posudkovým lekárom pobočky žalovanej, že ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne sú posudkovo nezávažné, bez funkčného postihnutia alebo dosahujú maximálne ľahký stupeň funkčného postihnutia.
V druhostupňovom lekárskom posudku zo dňa 12.09.2024 posudkový lekár žalovanej podrobnejšie uvádza, aké miery poklesu by prislúchali jednotlivým ďalším ochoreniam žalobkyne samým osebe, bez prihliadnutia na rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom niektoré z nich boli až na úrovni rozhodujúceho zdravotného postihnutia 30 %. Uvedené vyvoláva určitú diskrepanciu medzi závermi prvostupňového posudkového lekára a druhostupňového posudkového lekára. Posudkový lekár ústredia žalovanej bližšie nepopísal, aké funkčné postihnutie vyplýva z ostatných ochorení žalobkyne, ako resp. či vôbec tieto ovplyvňujú jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Na tomto mieste však správny súd poukazuje na to, že v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení sa pri jednotlivých kapitolách ochorení uvádza aj tzv. posudkové hľadisko, ktoré vysvetľuje, na základe akých kritérií sa určuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom spravidla sa pri jednotlivých ochoreniach miera poklesu určuje na základe miery funkčného postihnutia organizmu.
52. Je tomu tak napríklad aj v kapitole XV, oddiele G, do ktorého posudkový lekár žalovanej zaradil z ďalších ochorení žalobkyne napríklad syndróm karpálneho tunela na pravom zápästí žalobkyne, koxartrózu a radiálnu epikondylitídu. Pre kapitolu XV, oddiel G sa uvádza nasledovné posudkové hľadisko: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach. Pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.“ Pre kapitolu XI, do ktorej zaradil posudkový lekár žalovanej inkontinenciu moču, sa v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení uvádza nasledovné posudkové hľadisko: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa stupňa aktivity zápalového procesu, rozsahu zmien, laboratórnych výsledkov, porúch funkcie uropoetického systému, ktoré treba zistiť špeciálnymi funkčnými skúškami (napr. určením kreatinínu, vyšetrením glomerulárnej filtrácie a koncentračnej schopnosti, urografie, urodynamickým vyšetrením, endoskopiou, sonografiou). Pri posudzovaní zdravotného stavu sa posudzuje vplyv na iné orgány, vplyv na celkový stav organizmu a jeho výkonnosť.“ Z uvedených príkladmo citovaných všeobecných posudkových hľadísk možno ustáliť, že spravidla sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje podľa miery funkčného postihnutia/obmedzenia - rozsahu straty či poškodenia schopnosti končatiny alebo jej časti, rozsahu vplyvu na iné orgány alebo na celkový organizmus a podobne.
53. Ak sa teda v zmysle všeobecného posudkového hľadiska miera poklesu určuje podľa miery funkčného postihnutia a napríklad za syndróm canalis carpi posudkový lekár ústredia žalovanej určil žalobkyni mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, potom záver prvostupňového posudkového lekára o tom, že ďalšie ochorenia žalobkyne sú posudkovo nevýznamné, resp. že neopodstatňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, lebo sú bez funkčného postihnutia, prípadne len s ľahkým funkčným postihnutím, s uvedeným záverom posudkového lekára ústredia žalovanej celkom nekorešponduje. Obdobne je to aj v prípade niektorých ďalších ochorení žalobkyne, ktorým posudkový lekár žalovanej určil mieru poklesu až do 30 %. Pokiaľ sa miera poklesu určuje podľa miery či rozsahu funkčného postihnutia, 30 % miera poklesu sa nejaví byť zanedbateľná resp. nevýznamná. Tu správny súd vzhliadol istú diskrepanciu medzi prvostupňovým a druhostupňovým lekárskym posudkom, napriek tomu, že obaja posudkoví lekári zhodne nezvýšili mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne. Pokiaľ by predsa len z medicínskeho hľadiska malo byť ochorenie žalobkyne s prislúchajúcou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % posudkovo nevýznamné resp. sprevádzané maximálne ľahkým funkčným obmedzením, v dôsledku čoho neodôvodňuje zvýšenie percentuálnej miery poklesu určenej za rozhodujúce zdravotné postihnutie, je potrebné takýto záver aj bližšie objasniť a riadne odôvodniť, čo sa v danom prípade nestalo. Aj vo vzťahu k záveru posudkového lekára žalovanej o tom, prečo nezvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne v dôsledku ďalších jej ochorení v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, tak správny súd konštatuje, že uvedený záver je nedostatočne odôvodnený a teda nepreskúmateľný.
54. Vada nepreskúmateľnosti odborného posudku o invalidite zo dňa 12.09.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, sa premietla aj do tohto rozhodnutia žalovanej, ktorá len mechanicky prevzala (citovala) závery posudkového lekára ústredia žalovanej. Nedostatočné odôvodnenie odborného posudku o invalidite tak spôsobilo aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a bolo tak dôvodom pre jeho zrušenie.
55. K námietkam žalobkyne, ktorými táto poukazovala na svoju nepriaznivú životnú a finančnú situáciu, prípadne dokladala dôkazy o svojom príjme a dosiahnutom vzdelaní, správny súd uvádza, že tieto vo vzťahu k predmetu tohto konania neboli relevantné, nakoľko zákon o sociálnom poistení jasne definuje, aké podmienky je potrebné splniť na to, aby bol žiadateľovi priznaný invalidný dôchodok a nepriaznivá životná či finančná situácia medzi tieto podmienky nepatrí.
56. Vo vzťahu k lekárskym správam, ktoré žalobkyňa prikladala k správnej žalobe, k replike a ďalším svojim písomným podaniam adresovaným správnemu súdu, správny súd uvádza, že nie je oprávnený z takto doložených lekárskych správ si vytvárať vlastné medicínske závery, nakoľko nedisponuje na to potrebným lekárskym vzdelaním. Časť lekárskych správ, ktoré žalobkyňa priložila k správnej žalobe, boli v priebehu administratívneho konania zohľadnené. Väčšina lekárskych správ, ktoré žalobkyňa prikladala k svojimi podaniami, však boli z obdobia po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k týmto lekárskym správam správny súd poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, preto správny súd pri preskúmavaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Na lekárske správy z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia tak správny súd v konaní neprihliadal súlade s § 135 ods. 1 SSP.
57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Keďže žalobkyňa v správnej žalobe nežiadala zrušiť súčasne aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd zrušil len napadnuté rozhodnutie, keďže podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy len na návrh žalobcu.
58. V ďalšom konaní posudkový lekár žalovanej opätovne posúdi zdravotný stav žalobkyne, pričom zohľadní všetky lekárske správy obsiahnuté v spisovom materiáli a riadnym a preskúmateľným spôsobom odôvodní svoje závery, vrátane záverov o stanovení konkrétnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a o tom, či ďalšie ochorenia žalobkyne ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne, prípadne v akom rozsahu. Následne orgán verejnej správy opätovne vo veci rozhodne a tiež svoje závery riadne odôvodní.
59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).
V Banskej Bystrici, dňa 22. apríla 2026
JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M. sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová