Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/45/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovanej B. K., nar. XX.XX.XXXX za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019, na verejnom zasadnutí dňa 1. júla 2021, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. , zo dňa 04.02.2021, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovanej B. K. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. , zo dňa 04.02.2021 bola obžalovaná B. K. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019, ktorého sa dopustila tak, že

v presne nezistenej dobe od 01.10.2018 do 16.10.2018 v Banskej Bystrici na G. ulici č. XXXX/X, z bytu č. XX na 4. poschodí, ktorého majiteľom je G.. S. I., odcudzila z kuchynskej linky obálku s finančnou hotovosťou vo výške 220,- €, v obývacej izbe zo skrinky odcudzila finančnú hotovosť vo výške 300,- € a zo skrine v spálni odcudzila 2 zlaté retiazky 585/1000, a to jednu dámsku retiazku z bieleho zlata o hmotnosti 9,90 g v hodnote 495,- € a jednu dámsku zlatú retiazku o hmotnosti 7 g a dĺžke 65 cm v hodnote 350,- €, čím poškodenej G.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXXX/X, J. J. spôsobila škodu krádežou vo výške 1.365,-€.

Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. g), m) Tr. zák. a Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov. Súd podľa Tr. zák. zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa okresný súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej G.. S. I., nar. XX.XX.XXXX v J. J., trvale bytom G. č. XXXX/X, J. J. škodu vo výške 770,- €.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú výpoveďou poškodenej G.. S. I. a svedkov I.. E. I., K. I., K. K. a P. K., ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť a ktorých výpovede podrobne rozviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Prvostupňový súd akcentoval, že skutočnosť, že obžalovaná spáchala trestný čin, tak ako je uvedené v podanej obžalobe vyplýva aj z dokladu o zaplatení časti škody vo výške 100,- €, ktorú obžalovaná počas konania zaplatila poškodenej, a to aj napriek tomu, že sa cíti byť nevinná. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne K. I., ktorá na hlavnom pojednávaní výrazne zmenila výpoveď, prvostupňový súd akcentoval, že pri rozhodovaní o vine obžalovanej vychádzal však z výpovede tejto svedkyne z prípravného konania, keďže svedkyňa hodnoverne neodôvodnila zmenu svojej výpovede. Navyše uvádzala skutočnosti, ktoré nie sú potvrdené žiadnym iným dôkazom, a to, že I.. E. I. sa obžalovanej mal vyhrážať aj s tĺčikom a že ju mal udierať, čo neuvádzala ani samotná obžalovaná. Výpoveď svedkyne z prípravného konania je pritom jasná, súvislá

a sled udalostí na seba logicky nadväzuje a najmä korešponduje aj s výpoveďami svedkov K. K. a P. K., t.j. matky a brata svedkyne K. I., ktorí nepotvrdili, že by v prípravnom konaní boli ovplyvnení I.. E. I..

Ďalej prvostupňový súd akcentoval, že obhajoba obžalovanej, ktorá sa k spáchanému trestnému činu nepriznala a ktorá poukazuje na to, že jej priznanie pred poškodenou a svedkom I.. E. I. bolo vynútené, nijako neobstojí. Prvostupňový súd uviedol, že z vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, že obžalovaná navrhovala vykonanie konfrontácii v prípravnom konaní, ani že žiadala o zmenu vyšetrovateľa. Taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal vyšetrovateľ vystupovať k obžalovanej neštandardne a mal mať pripravenú výpoveď s jej priznaním. Obžalovaná tieto svoje argumenty nijakým spôsobom nepreukázala, ani nenavrhovala vypočuť ako svedka policajta, ktorý ju v prípravnom konaní vypočúval. Súd preto takúto obhajobu obžalovanej považoval za nepravdivú a účelovú.

Rovnako z výpovedí svedkov C. T. a D. K. nevyplývajú skutočnosti uvádzané obžalovanou. Obaja títo svedkovia mali sprostredkované informácie výlučne od obžalovanej, ktoré sa však v niektorých častiach ukázali ako nepravdivé.

Svedkyňa C. T., ku ktorej mala obžalovaná prísť v inkriminovanú noc, uviedla, že obžalovaná ešte v tú noc išla do rodiny I. opatrovať manžela pani I.. Z tohto dôvodu jej mala postrážiť dieťa. Obžalovaná tam išla, pričom nevie o ktorej sa vrátila. Súd v tejto súvislosti uvádza, že tieto skutočnosti nevyplývajú z výpovede poškodenej, svedka I.. E. I., dokonca ani z výpovede obžalovanej, ktorá naopak tvrdila, že po udalostiach v byte I.. E. I. išla opatrovať manžela S. I. až na druhý deň ráno.

Svedkyňa C. T. vo svojej výpovedi uvádzala, že obžalovaná nemala v čase, keď pracovala u I. finančné problémy. Obžalovaná pritom sama na hlavnom pojednávaní uviedla, že spláca dlhy a mala ich aj v jeseni 2018.

Svedkyňa C. T. ďalej uviedla, že s obžalovanou išla na druhý deň k I., lebo sa tam bála sama ísť. Poškodená S. I. pritom potvrdila, že obžalovaná prišla k nej do bytu so staršou ženou, ktorá sa mala starať o jej manžela a obžalovaná tam mala prísť len trikrát za deň. Súd sa v tomto smere priklonil k verzii poškodenej S. I. o účele prítomnosti C. T. v jej byte, keďže obžalovaná bola v tom čase preukázateľne zamestnaná a je pravdepodobné, že nemohla vykonávať prácu aj v zamestnaní aj v rodine I. (č.l. 248).

Napokon súd k svedkyni C. T. uviedol, že obžalovaná svedkyňu pred poškodenou označila za svoju „babku“, pričom svedkyňa po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Obžalovaná navyše s touto svedkyňou spáchala v minulosti trestný čin, keď svedkyňu označovala za svoju matku a tým vylákala od pôžičkovej spoločnosti finančné prostriedky (č.l. 222).

Aj svedok D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol skutočnosti, ktoré mal výlučne od obžalovanej. Tento svedok mal svedkovi I.. E. I. aj viackrát telefonovať, avšak táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho iného vykonaného dôkazu. Tento svedok navyše uviedol, že obžalovaná nebola v minulosti trestne stíhaná, ani odsúdená, z čoho je zrejmé, že o živote obžalovanej nemá objektívne informácie.

Súd ďalej poukázal aj na správanie obžalovanej počas konania pred súdom. Táto síce vinu na spáchanom skutku v plnom rozsahu popierala, avšak napriek tomu počas konania uhradila časť škody vo výške 100,- € poškodenej. Je preto ťažko uveriteľné, aby osoba, ktorá sa necíti byť vinná z krádeže peňazí a zlatých retiazok, zaplatila dobrovoľne časť spôsobenej škody.

Napokon súd poukázal na nekritický postoj obžalovanej k trestným činom, ktoré spáchala v minulosti, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a uzavrel, že z nekritického postoja obžalovanej je zrejmé, že obžalovaná sa doteraz nepriznáva ani k jednému skutku, za ktorý bola právoplatne odsúdená, resp. za ktorý bola postihnutá v priestupkovom konaní. Pokiaľ teda obžalovaná aj v tomto konaní vinu na spáchanom skutku popiera, ide o spôsob jej obhajoby, ktorý bol však v danom prípade vyvrátený inými vykonanými dôkazmi.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Konštatoval, že na strane obžalovanej neexistuje

žiadna poľahčujúca okolnosť. Naproti tomu u nej existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. g) Tr. zák., keďže obžalovaná spáchala trestný čin v byte iného, ako aj priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaná bola v minulosti odsúdená, pričom s poukazom na § 7b ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu prihliadal aj na právoplatné odsúdenie v Českej republike. Prvostupňový súd uložil obžalovanej najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený účel trestu. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:2) súd podľa Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti za trestný čin podľa Tr. zák. (0 - 2 roky) a zvýšil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Následne ukladal obžalovanej trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov - 2 roky), ktorý považoval za dostatočný. Prvostupňový súd uzavrel, že výkon uloženého trestu nemohol podmienečne odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie Tr. zák. Obžalovaná totiž tento úmyselný trestný čin spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu v Uhorskom Hradišti sp.zn. . Ak teda obžalovaná pokračovala v páchaní rovnakej (majetkovej) trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jej správania sa v tomto smere, je zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nesplnilo sledovaný účel trestu. Okresný súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Napokon súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej G.. S. I. škodu vo výške 770,- €, ktorá pozostáva z odcudzených finančných prostriedkov vo výške 520,- €, z hodnoty odcudzených vecí (845,- €), pričom odčítal z tejto sumy hodnotu vrátenej zlatej retiazky vo výške 495,- € a sumu 100,- €, ktorú obžalovaná nahradila poškodenej počas konania pred súdom.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná, čo do viny a trestu, ktoré neskôr zdôvodnila prostredníctvom písomného podania. V písomných dôvodoch odvolania v podstate namietala, že je nevinná a skutok nespáchala. Žiadala o znovu prešetrenie a dokazovanie v danej veci iným nezávislým vyšetrovateľom. Dôvodila, že súd nevzal do úvahy v jej prospech zmenu výpovede svedkyne K. I., ako aj zmenu výpovede p. I., ktorý podľa nej vo svojej výpovedi klamal o zbrani, pričom sa jeho výpovede nezhodovali. Poukázala na výpoveď svedkyne C. T., ktorá podľa obžalovanej uviedla pravdu, že tieto nie sú v príbuzenskom vzťahu. Akcentovala návrh svedka D. K., ktorý poukázal na sms správy, ktoré si vymieňali s p. I. v daný večer. Obžalovaná dôvodila, že celý incident bol vyvolaný z dôvodu odchodu jej osoby, ako opatrovateľky z rodiny poškodených. V závere akcentovala, že čin nespáchala, pričom uviedla, že po pojednávaní ju slovne napadol p. I. pred jej právnym zástupcom, kde sa jej vyhrážal, na základe čoho ona zo strachu a obáv uhradila poškodenej 100 Eur.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Po postupe v zmysle citovaného ustanovenie krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je nedôvodné.

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje i ďalšie výroky, treba odôvodniť i tieto výroky. Citovaným ustanovením sa prvostupňový súd dôsledne neriadil.

Krajský súd zistil, že obžalovaná podala odvolanie riadne a včas, je osobou oprávnenou na podanie odvolania pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo týka a keďže neboli zistené podmienky pre postup podľa alebo ods. 3 , pristúpil k plneniu prieskumnej povinnosti.

V rámci takéhoto postupu krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu je správny a zákonný, že zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a odvolanie obžalovanej preto nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd má za to, že okresný súd vykonal veľmi starostlivo v potrebnom rozsahu dokazovanie na hlavnom pojednávaní v takej miere, aká je potrebná pre objektívne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o tom, že konanie obžalovanej je potrebné kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019.

Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením vycitoval obsah jednotlivých relevantných dôkazov, vykonal ich vecnú a obsahovú analýzu poukazujúc na protirečenia v jednotlivých dôkazoch, ktoré podľa obžalovanej majú svedčiť v jej prospech, poukázal na základe akých konkrétnych skutočností považuje skutok páchaný obžalovanou za prečin krádeže podľa Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019.

Krajský súd sa s odôvodnením v napadnutom rozsudku stotožňuje, osvojuje si ho z dôvodu, že v ňom rozvedené právne úvahy zodpovedajú skutočnému obsahu spisového materiálu a sú logickým dôsledkom pri rozhodovaní o vine obžalovanej, tak ako ju ustálil okresný súd.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam obžalovanej, ktoré však nebolo možné nepovažovať za také, ktoré by viedli k inému meritórnemu rozhodnutiu. Je potrebné uviesť, že s námietkami produkovanými obžalovanou v jej písomných dôvodoch odvolania sa podstatným spôsobom vysporiadal práve prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní, a preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách 9 až 13, s ktorým sa stotožnil.

Je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2020 vykonal výsluch obžalovanej B. K. a svedkyne poškodenej G.. S. I., v zmysle za účelom odstránenia rozporu oboznámil časť výpovede tohto svedka z prípravného konania zo dňa 10.10.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2020 vykonal výsluch svedka I.. E. I., v zmysle za účelom odstránenia rozporu oboznámil časti výpovede tohto svedka zo zápisnice o výsluchu zo dňa 11.10.2019, na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2020 vykonal výsluch svedkov K. I., v zmysle za účelom odstránenia rozporu určil, že zápisnicu o výsluchu tohto svedka zo dňa 11.10.2019 oboznámi prokurátor, následne vykonal výsluch svedkyne K. K., v zmysle za účelom odstránenia rozporu určil, že zápisnicu o výsluchu tohto svedka zo dňa 11.10.2019 oboznámi prokurátor a výkonal výsluch aj svedkyne C. T.. Následne v zmysle so súhlasom procesných strán prečítal listinné dôkazy, a to zápisnicu o výsluchu svedka P. K. zo dňa 10.10.2019, v zmysle , so súhlasom procesných strán oboznámil s odborným vyjadrením č. 80/2018 a v zmysle oboznámil obsah listinných dôkazov zadokumentovaných v obsahu spisového materiálu, najmä uznanie dlhu, trestný príkaz ČR Okresného súdu Hodonín sp. Zn. , Okresného súdu Uherské Hradište sp. zn. . Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2021 vykonal výsluch svedka D. K., v zmysle oboznámil obsah listinných dôkazov, najmä doklad o zaplatení. Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom a správne kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečinu krádeže podľa Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019, keďže ako trestnoprávne zodpovedná osoba si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanej, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanej uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. Tr. zák., vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Prvostupňový súd pri úvahách o druhu a výmere trestu správne zistil, že obžalovanej priťažovali dve okolnosti, a to že už bola za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a okolnosť, že spáchala trestný čin v byte iného (§ 37 písm. g) Tr. zák.). Poľahčujúce okolnosti nezistil. Bolo tak povinnosťou súdu ukladať jej trest v upravenej sadzbe za použitia § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., a to od ôsmich mesiacov do dvoch rokov. Okresným súdom jej bol uložený trest na takmer dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, ktorý krajský súd považoval za primeraný všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť, a to aj s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák., keďže trestný čin spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (rozhodnutie Okresného súdu Uherské Hradiště sp. zn. zo dňa 30.12.2016).

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest bol obžalovanej ukladaný pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom obsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, a teda aj v tejto časti je napadnutý rozsudok zákonný.

Keďže výrok prvostupňového súdu týkajúci sa náhrady škody bol v súlade s ustanovením , ani v tomto smere odvolací súd nepovažoval za potrebné ho akýmkoľvek spôsobom meniť.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovanej v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný