Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-137-2024.pdf
PDF · 91.23 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/137/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený X.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. F., proti žalovaným: 1. G. H., narodená X.X.XXXX, trvale bytom B. E. F., 2. I. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, o zaplatenie 2.128,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 26C/7/2023-104 zo dňa 9. mája 2024 v časti splatnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.128,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 260,- eur od 16.10.2022 do zaplatenia, vo výške 6,25 % ročne zo sumy 440,- eur od 16.11.2022 do zaplatenia, vo výške 7 % ročne zo sumy 440,- eur od 16.12.2022 do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 440,- eur od 16.01.2023 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 685 ods. 1, § 687 ods. 1, ods. 2, § 691, § 698 ods. 1, § 699, § 710 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku tým, že žalovaným neumožnil zaplatiť dlh v splátkach, keďže tí nepreukázali svoje majetkové pomery a tým pádom ich žiadosť nevedel adekvátne posúdiť.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podala odvolanie žalovaná v 1. rade. V odvolaní uviedla, že má štyri neplnoleté deti, o ktoré sa musia s priateľom postarať, zárobok jej priateľa je 800 eur a jej zárobok je 520 eur, podnájom platia v sume 540 eur. Žiadala o zaplatenie priznanej sumy v mesačných splátkach vo výške 80 eur - 100 eur, nakoľko sa nedá zaplatiť priznaná suma naraz.
5. Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie značenom v záhlaví odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej v 1. rade sa nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti splatnosti vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie označenom v záhlaví len v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podala odvolanie žalovaná v 1. rade a navrhla ho v tejto časti zmeniť umožnením splácania žalobcovi priznanej pohľadávky s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške od 80 eur do 100 eur dôvodiac, že nemôže priznanú sumu s príslušenstvom zaplatiť naraz. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil výrokom I. žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.128,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 260 eur od 16.10.2022 do zaplatenia, vo výške 6,25 % ročne zo sumy 440 eur od 16.11.2022 do zaplatenia, vo výške 7 % ročne zo sumy 440 eur od 16.12.2022 do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 440 eur od 16.1.2023 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovaným nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na to, že žalobca proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala časť rozsudku súdu prvej inštancie určujúca lehotu troch dní na zaplatenie žalobcovi priznanej pohľadávky s príslušenstvom.
8. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
9. Z citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle i bez návrhu strany uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.
10. Z odvolania žalovanej v 1. rade vyplýva, že vzhľadom na situáciu jej rodiny, žiada o povolenie splácať žalobcovi súdom priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Žiadosť o splátky žalovaná v 1. rade odôvodňovala v odvolaní tým, že s priateľom sa starajú o 4 maloleté deti, zárobok jej priateľa
je 800 eur, jej materská je 520 eur a platia podnájom v sume 540 eur. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaní v podaní zo dňa 1.12.2023 požiadali súd prvej inštancie o splátky, nakoľko žalovaná v 1. rade je na materskej s tromi maloletými deťmi, žalovaný v 2. rade pracuje, na pojednávaní konanom dňa 9.5.2024 žalovaný v 2. rade uviedol, že jeho príjem je cca 800 eur mesačne, za nájom platí 410 eur a za elektrinu platí 60 eur. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlhu na nájomnom za byt od októbra 2022 do januára 2023 celkom v sume 1.580 eur, pričom mesačné nájomné bolo dohodnuté na sumu 370 eur a nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatku za elektrinu od 15.6.2021 do 16.6.2022 v sume 548,31 eur. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaná v 1. rade svoje celkové osobné, majetkové a sociálne pomery, ktoré by mali odôvodniť požadované povolenie zaplatiť dlh v splátkach, bližšie nepreukázala. Žalovaná v 1. rade síce v odvolaní poukazovala na vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom a uvádzala jej príjem a príjem žalovaného v 2. rade, avšak ničím tieto svoje majetkové a sociálne pomery nepreukázala, hoci jej to súd prvej inštancie vytkol už v preskúmavanom rozsudku. Je potrebné poukázať na to, že dlh na nájomnom vznikol za obdobie od októbra 2022 do januára 2023, nedoplatok za elektrinu bol vyúčtovaný faktúrou splatnou dňa 4.7.2022, výzva žalobcu na zaplatenie dlhu na nájomnom a nedoplatku za elektrinu bola doručená žalovanej v 1. rade dňa 19.4.2023 a žalovanému v 2. rade dňa 20.4.2023. Vzhľadom na čas, od kedy bola podaná žaloba na súd (dňa 22.5.2023) a čas, kedy súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol (9.5.2024), mali žalovaní možnosť svoju snahu a záujem vec vysporiadať so žalobcom (žalovaná v 1. rade v odvolaní uviedla, že určite priznanú sumu zaplatia) a tým preukázať, že mohli priebežne peňažný dlh splácať v splátkach aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná ich finančným možnostiam. Ďalej je potrebné poukázať na to, že zmluva o nájme bytu bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými dňa 30.11.2020, pričom v zmysle tejto zmluvy bolo dohodnuté mesačné nájomné v sume 370 eur, keď z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.12.2023 vyplynulo, že žalovaní už od januára 2022 platili dohodnuté mesačné nájomné s omeškaním a posledná úhrada žalovaných v novembri 2022 v sume 1.130 eur bola použitá na úhradu nájomného od júla 2022 do septembra 2022. Je zjavné, že platobné disciplína žalovaných nebola dlhodobo riadna. Pokiaľ žalovaná v 1. rade ako dlžník navrhovala mesačné splátky po 80 eur, čo je štyrikrát menej ako dohodnuté mesačné nájomné, znamenalo by to možnosť splácať prisúdenú (len) istinu viac ako 2 roky a v konečnom dôsledku by takáto dlhá lehota bola neprimeraná okolnostiam daného prípadu a odporovala by požiadavke spravodlivého riešenia veci. To by prakticky znamenalo umožniť zaplatenie dlhu na nájomnom za podstatne výhodnejších podmienok, ako boli pôvodne so žalobcom dohodnuté podmienky platenia nájomného, a to s akcentom na skutočnosť, že žalovaní dlh na nájomnom a nedoplatok za elektrinu nesplácajú už viac ako dva roky a ani počas konania pred súdom prvej inštancie trvajúceho jeden rok, ani počas odvolacieho konania, neprejavili najmenšiu snahu zaplatiť, čo i len časť ich dlhu, hoci už v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzali, že mali záujem dohodnúť sa so žalobcom na splátkach. Žalobca má nepochybne právo, aby mu bola jeho pohľadávka zaplatená v primeranej lehote.
11. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvody pre povolenie splátok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti istiny s príslušenstvom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi nepriznal voči žalovanej v 1. rade nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu žalovanej v 1. rade sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).