Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7PP-19-2025.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7PP/19/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Lenkou Antalovou v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trnava prostriedkami diaľkovej komunikácie dňa 07. mája 2025, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, § 66 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.09.2022 sp. zn. 9T/36/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6To/159/2022, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 20.03.2025 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. V žiadosti bolo okrem iného uvedené, že žiada o podmienečné prepustenie nakoľko má naň zo zákona nárok.
Súd zistil, že odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.09.2022 sp. zn. 9T/36/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6To/159/2022 v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Predpokladaný koniec trestu odňatia slobody u odsúdeného je 08.10.2025, lehota podľa § 66 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona uplynula dňa 23.09.2023.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie hodnotením riaditeľa ÚVTOS, skráteným výpisom klienta, rozsudkom OS Galanta sp. zn. 9T/36/2021, rozsudkom KS v Trnave sp. zn. 6To/159/2022, s aktuálnym odpisom registra trestov, lustráciou ZVJS.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 14.04.2025 súd zistil, že odsúdený A. B., narodený XX.XX.XXXX, bol dňa 04.07.2023 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav“) na ďalší výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ,,výkon trestu“). Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde je umiestnený doposiaľ. Do výkonu trestu odňatia slobody bol dodaný príslušníkmi Policajného zboru dňa 08.09.2020 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra (ďalej len „ústav Nitra“). Jeho správanie a vystupovanie v ústave Nitra bolo na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Dňa 06.10.2020 bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej len „ústav Želiezovce“) za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol spočiatku umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Správanie a vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni, až na jeden prípad, kedy počas dočasného premiestnenia za účelom súdneho pojednávania do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov nadväzoval nedovolený
kontakt s iným odsúdeným. V kolektíve odsúdených bol nekonfliktný. Osobnej a kolektívnej hygiene venoval dostatočnú pozornosť. Vo svojich osobných veciach udržiaval poriadok na požadovanej úrovni. V období od 13.10.2020 do 16.11.2020 bol pracovne zaradený na pracovisku mimo ústav s dozorom Agrocontract. Jeho pracovná morálka bola na požadovanej úrovni. Disciplinárne riešený nebol. Dňa 16.11.2020 bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „A“. Jeho správanie a vystupovanie po zmene diferenciačnej skupiny bolo naďalej na požadovanej úrovni. V kolektíve odsúdených bol znášanlivý, konfliktné situácie nevyvolával. Osobnej a kolektívnej hygiene venoval dostatočnú pozornosť. Vo svojich osobných veciach si udržiaval poriadok na požadovanej úrovni. Pracovne bol zaradený od 17.11.2020 na pracovisku s voľným pohybom DR - údržba ako stolár, odkiaľ dňa 29.03.2021 vyradený z dôvodu ďalšieho trestného stíhania. Z dôvodu uvedeného ďalšieho trestného stíhania bol dňa 29.03.2021 opäť umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Od 30.03.2021 do 10.05.2021 bol zaradený na pracovisko mimo ústav s dozorom Drevovýroba. Následne bol od 11.05.2021 do 22.06.2023 pracovne zaradený na pracovisko mimo ústav s priamym strážením Cesam, odkiaľ bol vyradený z dôvodu zmeny spôsobu výkonu trestu. Pracovnú morálku mal vždy na požadovanej úrovni. Do výkonu činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného zameraných na udržiavanie čistoty ubytovacích priestorov sa zapájal. Kontakt udržiaval s manželkou formou korešpondencie, videonávštev a telefonovania. Disciplinárne odmenený bol päťkrát, disciplinárne potrestaný nebol. Počas umiestnenia v tunajšom ústave je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konflikty nevyvoláva. Zásady hygieny dodržiava, chodí riadne upravený. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Doposiaľ bol sedemkrát disciplinárne odmenený, naposledy dňa 15.01.2025 pochvalou za plnenie pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. Vo voľnom čase číta knihy, sleduje televízne vysielanie, počúva rozhlasové vysielanie, hráva spoločenské hry, športuje, zúčastňuje sa vychádzok. Do aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája. Voľný čas sa snaží využívať v rámci svojich možností zmysluplne. Odsúdený prejavil záujem o pracovné zaradenie. Pracovne zaradený je od 24.08.2023 na pracovisku v ústave s dohľadom Bagsey. Jeho pracovná morálka a prístup k plneniu pracovných povinností je dlhodobo na požadovanej úrovni. Podľa potreby a určenia je zapájaný aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Uvedené činnosti vykonáva svedomito. Odsúdený bol vychovávaný v úplnej rodine. Má troch súrodencov. Otec: C. B., matka: D. B., E. F., obaja sú nebohí. Po absolvovaní základnej školy ďalej pokračoval v štúdiu na Strednom odbornom učilišti v Tornali v odbore lesník, ktoré neukončil. Doposiaľ pracoval iba brigádne. Pred dodaním do výkonu trestu bol nezamestnaný. Menovaný je rozvedený, má jednu maloletú dcéru D. B.. Vyživovaciu povinnosť si nahlásil a aj si ju plní. Kontakt udržiava s dcérou a bývalou manželkou primárne prostredníctvom telefonovania a korešpondenčne. Pred výkonom trestu býval na adrese G. XXX/X, F.. S podobnou perspektívou aj po prepustení z výkonu trestu. V zaobchádzaní s odsúdeným sa uplatňoval situačne direktívny prístup s využitím usmernenia a kontroly plnenia úloh. Odsúdený je individuálnymi pohovormi vedený k rešpektovaniu a dodržiavaniu spoločenských noriem, ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a k zodpovednosti za svoje konanie. K trestnej činnosti sa snaží zaujať kritický postoj. Uvádza, že by sa chcel po prepustení zamestnať a venovať sa dcére. Možno konštatovať, že stanovené ciele programu zaobchádzania plní. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Trestná minulosť odsúdeného, viď. skrátený výpis klienta. V súčasnosti sú voči menovanému vedené ďalšie trestné konania. Okresný súd Galanta uložil menovanému ochranný dohľad na jeden rok. Dňa 16.02.2024 sa konalo verejné zasadnutie Okresného súdu Trnava ohľadne rozhodovania o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, kedy bola žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá. Na základe uvedených skutočností sa odporúča podmienečné prepustenie. V prípade podmienečného prepustenia sa odporúča uložiť probačný dohľad a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Z oboznámeného rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.09.2022 sp. zn. 9T/36/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.06.2023, sp. zn. 6To/159/2022, súd zistil, že bol odsúdený uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, pričom výkon predmetného trestu bol odsúdenému nariadený v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z odpisu registra trestov odsúdeného súd zistil, že má celkovo 18 záznamov, pričom sa jedná o rôznorodú trestnú činnosť.
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného hodnotenia, nakoľko v hodnotení neprišlo k žiadnym zmenám a teda záver hodnotenia zostáva nezmenený.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania je toho názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu a prvú materiálnu podmienku, avšak podľa jeho názoru nespĺňa druhú materiálnu podmienku. Vo vzťahu ku ktorej poukázal na odpis RT, z ktorého vyplýva 18 vykázaných záznamov. Pričom pri osobe odsúdeného ide o špeciálneho recidivistu, bol mu opakovane ukladaný nepodmienečný trest, ktorý zjavne nemal preventívne prevýchovný vplyv, nakoľko sa opätovne dopustil tr.činnosti, pričom vo vzťahu k odsúdenému sú vedené ďalšie tr.stíhania a rovnako riaditeľ ústavu konštatuje, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné. Z uvedeného dôvodu navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť.
Odsúdený na záver v konečnom návrhu uviedol, že pán prokurátor čítal veci z minulosti, ktoré nemôže zmeniť. Už nebude páchať tr.činnosť, poučil sa. Chce sa venovať rodine.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.
Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Urtos/1/2019).
Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.
Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody a ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.
Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu preukázal polepšenie, podľa názoru súdu nie je splnená.
Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený nesplnil ani prvú materiálnu podmienku, keďže odsúdený polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody podľa názoru súdu nepreukázal. Odsúdený už predtým bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda podmienky v rámci ÚVTOS pozná. V prípade prvej materiálnej podmienky súd konštatuje, že správanie odsúdeného, ktorý už bol opakovane súdne trestaný a už bol opakovane vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, je potrebné hodnotiť prísnejšie oproti správaniu odsúdeného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je prvýkrát. Odsúdený napriek tomu, že predtým už vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, sa (opäť) dostal do výkonu trestu odňatia slobody, a je teda zrejmé, že predchádzajúci trest alebo tresty nenaplnili dostatočne svoj účel, a preto je potrebné obzvlášť posúdiť, či odsúdený počas súčasného výkonu trestu naozaj svojim správaním preukázal polepšenie. Tu súd poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého vyplýva, že správane a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a pokyny personálu plní, doposiaľ bol päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, je pracovne zaradený a ciele stanovené programom zaobchádzania plní. V prípade odsúdeného však evidujú aj jeden negatívny poznatok a to, keď počas presunu za účelom súdneho pojednávania nadväzoval nepovolený kontakt s iným odsúdeným.
Záver hodnotenia odsúdeného teda vyznieva síce pozitívne a je z neho zrejmé, že sa odsúdený adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak na druhej strane jeho postojom k spáchanej trestnej činnosti nepresvedčil súd, že u neho prebehla vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Súd zároveň poukazuje na hodnotenie odsúdeného, podľa ktorého sa odsúdený iba snaží zaujať kritický postoj k trestnej činnosti, z čoho súdu nevyplýva že by tento kritický postoj v skutočnosti zastával. Odsúdený verbalizuje ponaučenie, neuviedol však, ako na trestnú činnosť nazerá z hľadiska, že by svoj predchádzajúci život skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nespáchal. Podľa názoru súdu tak u odsúdeného k polepšeniu nedošlo, pretože súd skúma a hodnotí celý priebeh výkonu trestu odňatia slobody a správanie odsúdeného a odsúdený tak len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. Zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho polepšenia tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie zákona.
Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.
K druhej materiálnej podmienke súd uvádza, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je základnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že od odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.
Ďalej súd uvádza, že materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje
a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.
Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že má okrem uvedeného záznamu aj ďalších 17 odsúdení za prevažne majetkovú trestnú činnosť (krádeže, podvod). V týchto prípadoch súdy ukladali odsúdenému podmienečné tresty odňatia slobody, pri ktorých sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon náhradných trestov, okrem toho mu bol jedenásť krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Odsúdený sa napriek predchádzajúcim odsúdeniam trestnej činnosti naďalej dopúšťal, o čom svedčí ďalšia početná trestná činnosť, vrátane trestnej činnosti, za ktorú v súčasnosti vykonáva trest. Okrem toho sú v súčasnosti voči odsúdenému vedené aj ďalšie trestné stíhania.
Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy (podľa hodnotenia ústavu).
Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, podľa názoru súdu tieto sú zjavné. V tomto prípade mnohopočetná recidíva odsúdeného (18 odsúdení v odpise registra trestov) nepochybne svedčí v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä početnosť a recidíva pri páchaní trestnej činnosti svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného.
Nakoľko odsúdený využil na verejnom zasadnutí svoje právo nevypovedať, súdu nie je známe kam by chcel ísť bývať v prípade podmienečného prepustenia ani či má prísľub zamestnania, teda žiadne informácie o spôsobe obživy.
Správania odsúdeného v minulosti a jeho terajší postoj k trestnej činnosti neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Takéto očakávanie je u odsúdeného podľa názoru súdu nereálne, pretože odsúdený už mal v minulosti šancu v podobe mierneho potrestania formou alternatívnych trestov preukázať, že vie viesť riadny život, túto možnosť nevyužil, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Ani početné nepodmienečné tresty odňatia slobody odsúdeného neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti najmä vo forme špeciálnej recidívy.
Z uvedeného dôvodu súd má obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce potrestania, nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Súd je toho názoru, že odsúdený ako niekoľkonásobný špeciálny recidivista, spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti.
Pri porovnaní správania odsúdeného na slobode, s jeho správaním v ústave na výkon trestu, má súd za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Za takýchto okolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.