Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/574/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO 35 937 874, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXXXX D. E., C., o vymoženie 339,08 eur, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Exekútorský úrad Zvolen so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 350EX 186/25, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému trovy exekúcie vo výške 36,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 04.03.2025 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 339,08 eur na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 2467235017 zo dňa 20.08.2024. Exekučný súd dňa 05.03.2025 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Predmetné poverenie bolo do elektronickej schránky súdneho exekútora doručené dňa 05.03.2025, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.

2. Súdny exekútor dňa 15.04.2025 doručil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého oprávnený uviedol, že návrh podáva podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený vydal platiteľovi poistného (ďalej len „platiteľ“) výkaz nedoplatkov (ďalej len „VN“) č. 2467235017 zo dňa 20.08.2024 vystavený na pohľadávku z ročného zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2023 vo výške 339,08 eur. Z dôvodu, že po začatí exekúcie dňa 08.04.2025 obdŕžal informáciu z registra fyzických osôb, že poistenec má ukončený prechodný pobyt na Slovensku ku dňu 09.08.2023, musel po zapracovaní uvedených informácií zmeniť výšku pohľadávky. Z uvedeného dôvodu bol VN č. 2467235017 zrušený. Z dôvodu zistenia nových skutočností, ktoré majú vplyv na výšku pohľadávky, podáva návrh na zastavenie exekúcie 350EX 186/25, keďže na úhradu ostáva pohľadávka vo výške 0,- eur. Rozhodnutie o trovách exekučného konania ponecháva na exekučný súd.

3. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

4. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

8. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

15. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

19. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Nevyhnutným predpokladom pre vedenie exekučného konania je existencia exekučného titulu, pričom spôsobilosť súdneho rozhodnutia, príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle ust. § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom musí byť zachovaná počas celého exekučného konania. Inak povedané, exekučný titul musí existovať nielen v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale až do okamihu, ktorým sa exekučné konanie končí. Zrušenie exekučného titulu je preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania dôvodom na zastavenie exekúcie.

23. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 04.03.2025 na podklade exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 2467235017 zo dňa 20.08.2024. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 05.03.2025. V priebehu konania podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na skutočnosť, že zrušenie exekučného titulu spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, súd rozhodol podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a I. výrokom exekúciu zastavil.

24. Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom.

25. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.

26. Exekučný súd ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak napr. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasne platná a účinná právna úprava expressis verbis nehovorí o možnosti zastaviť exekúciu ex offo. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 61k Exekučného poriadku exekučný súd zastaví exekúciu z vyššie uvedených dôvodov len na návrh povinného. Inak povedané, znenie predmetného ustanovenia neumožňuje, aby súd zastavil exekúciu aj bez návrhu tak, ako to bolo možné v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Uvedené vyplýva aj vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnom konaní sa uplatňuje koncentrácia konania, v zmysle ktorej súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne aj v prípade, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatní včas. Aj keď v predmetnej veci nebol podaný návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného, súd rozhodol o zastavení exekúcie keďže je v tomto prípade toho názoru, že vedenie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol zrušený, nie je prípustné. Súd sa zároveň zaoberal otázkou náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania, t.j. medzi oprávneným a povinným navzájom a dospel k záveru, že tieto nie je možné priznať žiadnemu z účastníkov, a to vzhľadom na nasledovné. Ako už bolo vyššie uvedené vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Keďže v predmetnej veci povinný návrh na zastavenie exekúcie nepodal a oprávnený si trovy exekučného konania neuplatnil, pričom tieto mu v konaní ani nevznikli, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov nepriznal.

27. Pokiaľ ide o rozhodovanie exekučného súdu o trovách súdneho exekútora, ten uvádza, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku a o prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému.

28. V predmetnej veci došlo k zrušeniu exekučného titulu z dôvodu, že po začatí exekučného konania boli oprávneným dňa 08.04.2025 zistené nové skutočnosti preukazujúce ukončenie prechodného pobytu povinného na území SR. Exekučný súd je v tejto súvislosti preto toho názoru, že oprávnený si skutočnosť, t.j. existenciu prechodného pobytu povinného na území SR, resp. jeho ukončenie mal overiť ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ oprávnený ako sám uvádza, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia boli ním zistené až dňa 08.04.2025, exekučný súd dôvod zastavenia exekúcie v posudzovanej veci pričíta práve oprávnenému, ktorý mal, resp. mohol ukončenie prechodného pobytu u povinného na území SR zistiť už skôr, v čase pred vydaním exekučného titulu (20.08.2024), ale najmä pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (04.03.2025). Exekučný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že k ukončeniu prechodného pobytu povinného došlo ku dňu 09.08.2023, v dôsledku čoho exekučný titul nemal byť oprávneným ani vydaný. V posudzovanej veci oprávnený po začatí exekúcie na základe vlastných zistení, ktoré podľa názoru exekučného súdu mohol a mal vykonať ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, mal za preukázané, že prechodný pobyt povinného na území SR bol ukončený dňom 09.08.2023. Vychádzajúc z uvedeného a síce, že dôvod zastavenia exekúcie je možné v tomto prípade pričítať oprávnenému, keďže exekučný titul zrušil na základe zistenia skutočností preukazujúcich zánik verejného zdravotného poistenia povinného až po začatí exekučného konania, exekučný súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a na ich úhradu zaviazal oprávneného.

29. Súdny exekútor vo svojom podaní, ktoré bolo súdu doručené spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie, si v prípade zastavenia exekúcie súdom uplatnil trovy exekúcie v rozsahu sumy 36,90 eur s tým, že v súlade s ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku žiada, aby ich úhradou bol zaviazaný oprávnený.

30. Exekučný súd súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 36,90 eur, ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. v spojení s ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, pričom podľa Exekučného poriadku na ich úhradu zaviazal z vyššie uvedených dôvodov oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.