Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cpr/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Y.. U. T., C.. XX.XX.XXXX, S. H. Č.. XX, J. V., zastúpeného spoločnosťou: Barger Prekop s.r.o. so sídlom Mostová č. 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpenému spoločnosťou: Allen & Overy Bratislava, s.r.o. so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova č. 4, Bratislava, IČO: 35 857 897, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou zo dňa 16.05.2019, ktorú dal žalobcovi podľa žalovaný, je neplatné.

II. Súd žalobu v časti nároku o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.01.2019 trvá, z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.08.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 16.05.2019, ktorú mu dal podľa žalovaný, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.01.2019 trvá. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 15.01.2019 strany uzatvorili pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „projektový manažér strategického asset manažmentu“, podľa ktorej dojednali pracovný pomer na dobu určitú do 14.01.2020. Žalovaný (ZSD) patrí do skupiny ZSE a v zmysle zákona o energetike je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. (ZSE) a súčasťou vertikálneho integrovaného podniku ZSE (skupiny ZSE). Pri nástupe do zamestnania žalobca vyplnil osobný dotazník tak, ako jeho text vyžadoval, konkrétne v časti „priebeh predchádzajúcich zamestnaní“ uviedol, že od 5/2016 do 7/2018 pracoval ako CEO v spoločnosti GreenWay Infrastructure a v časti „podnikateľské a iné aktivity“ uviedol do kolónky „názov spoločnosti, predmet podnikania, funkcia“, že je konateľom spoločnosti FUNDAMENTA, ktorá podniká s podnikateľským poradenstvom a prenájmom priestorov. Žalobca v žalobe uviedol, že v čase vyplnenia osobného dotazníka bol jediným konateľom FUNDAMENTA, jeho rodinná príslušníčka bola jedinou spoločníčkou FUNDAMENTA a v majetku FUNDAMENTY bol aj nepatrný minoritný podiel v poľskej spoločnosti GREENWAY HOLDING Spólka Akcyjna, pričom GREENWAY HOLDING mala podiel v GreenWay Infrastructure, ktorá podniká v oblasti elektromobility. Žalobca mal za to, že obsahom minoritného podielu nebola žiadna aktívna činnosť, išlo len o pasívne držanie tohto podielu. Zastával presvedčenie, že riadne a svedomito si plnil svoje pracovné povinnosti a žalovaný mu nikdy nedával najavo nespokojnosť s ich plnením. Uviedol, že pri výkone svojej práce sa nijak nezaoberal a nemal prístup k otázkam elektromobility v rámci skupiny ZSE. Začiatkom mája 2019 však žalovaný na osobnom stretnutí ústne oznámil žalobcovi,

že identifikoval potenciálne riziko konfliktu záujmov žalobcu so záujmami žalovaného, resp. skupiny ZSE z dôvodu pôsobenia žalobcu a jeho rodinného príslušníka vo FUNDAMENTE, ktorá má podiel v GREENWAY HOLDING, ktorej dcérska spoločnosť GreenWay Infrastructure podniká rovnako ako spoločnosť ZSE v elektromobilite. Žalobca s tvrdením o údajnom konflikte záujmov nesúhlasil a snažil sa celú situáciu náležite objasniť, v zmysle e-mailu zo dňa 06.05.2019 a svojho písomného stanoviska žalobca navrhol i viaceré riešenia, ale žalovaný dňa 16.05.2019 doručil žalobcovi na osobnom stretnutí výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď porušil Etický kódex a konal v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného. Vo výpovedi v podstate argumentoval tým, že podľa Etického kódexu má zamestnanec informovať nadriadeného o potenciálnom konflikte jeho osobných záujmov so záujmami žalovaného a skupiny ZSE, pričom konflikt môže vzniknúť, ak sa zamestnanec zúčastňuje podnikateľskej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti niektorého člena skupiny ZSE. Vo vzťahu k uvedenému vo výpovedi argumentoval, že FUNDAMENTA má nepriamy minoritný podiel v GreenWay Infrastructure, ktorá je hlavným konkurentom spoločnosti ZSE v elektromobilite na Slovensku, a preto žalovaný považuje osobnú účasť žalobcu v spoločnosti FUNDAMENTA za konflikt záujmov so záujmami ZSE a celej skupiny ZSE a tiež za ohrozenie záujmu žalovaného na nestrannom a objektívnom plnení si pracovných úloh zamestnanca s tým, že žalobca v dotazníku neuviedol, že FUNDAMENTA má majetkovú účasť v GreenWay Infrastructure a že jej jediným spoločníkom je jeho rodinný príslušník. Žalobca zdôraznil, že žiadny konflikt záujmov so žalovaným alebo skupinou ZSE nemohol ani potenciálne existovať, nakoľko on ani jeho blízke osoby sa nezúčastňujú podnikateľskej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti žalovaného, spoločnosť FUNDAMENTA totiž nepodniká ani nevyvíja žiadnu činnosť v elektromobilite a iba vlastní nepatrný minoritný podiel v poľskej spoločnosti GREENWAY HOLDING, ktorá tiež v elektromobilite na Slovensku nepodniká a len drží podiel v GreenWay Infrastructure. Žalobca na podporu svojej obrany tiež deklaroval, že aj keby poľská spoločnosť GREENWAY HOLDING bola konkurenčnou spoločnosťou voči ZSE, samotné vlastníctvo akcií v tejto spoločnosti nie je inou konkurenčnou zárobkovou činnosťou, ktorú by žalobca nemohol podľa vykonávať, pokiaľ takéto vlastníctvo nie je spojené s aktívnou činnosťou, čo nie je. Žalobca ďalej s poukazom na zákona o energetike namietol, že žalovaný je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorá v zmysle regulácie sektora elektroenergetiky nesmie pri výkone regulovanej činnosti konať diskriminačne a brať na zreteľ podnikateľské záujmy tretích osôb, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú v skupine ZSE. V tejto súvislosti dodal, že aj samotný v predpokladá, že zamestnanec nemá konať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, ale nie jeho spriaznenej osoby, preto keď žalovaný nepodniká v elektromobilite na Slovensku, akákoľvek činnosť v tejto oblasti nepatrí medzi jeho oprávnené záujmy. K výčitke žalovaného, že pri vyplnení osobného dotazníku žalobca neuviedol informáciu o svojej nepriamej majetkovej účasti na GreenWay Infrastructure, uviedol, že túto informáciu ani nebol povinný oznámiť, pretože text osobného dotazníka uvedenie takejto informácie nevyžadoval a žalobca uviedol všetky tie informácie, ktoré od neho podľa jeho najlepšieho svedomia text dotazníka vyžadoval. Napokon žalobca zastával názor, že ak by aj porušil pracovnú disciplínu, išlo by len o menej závažné porušenie podľa článku V. písm. b) Pracovného poriadku a žalovaný by mu mohol dať výpoveď len, ak ho v posledných 6 mesiacoch písomne upozornil na možnosť výpovede, čo však neurobil, a preto výpoveď nemôže byť platná. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne pracovnou zmluvou zo dňa 15.01.2019, osobným dotazníkom, výpoveďou zo dňa 16.05.2019, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 20.05.2019, e-mailom žalobcu zo dňa 06.05.2019 spolu s jeho stanoviskom a výpisom žalovaného, spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s., GreenWay Infrastructure s.r.o. a FUNDAMENTA, s. r. o. z obchodného registra.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe s tým, že tvrdenia žalobcu nemajú oporu v právnych predpisoch a interných predpisoch žalovaného, sú v rozpore s faktickým stavom a sú výsledkom subjektívneho vnímania žalobcu a jeho účelovej interpretácie právnych noriem a interných predpisov. Ku konfliktu záujmov žalovaný uviedol, že jeho obava zo zneužitia informácií, ktoré nie sú verejne prístupné, je na mieste, pretože žalobca mal prístup a pracoval s informáciami týkajúcimi sa distribučnej sústavy a interných záležitostí, vrátane strategických obchodných informácií a ich znalosť môže zakladať na slovenskom trhu elektromobility konkurenčnú výhodu. Označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že na Slovensku nevykonáva žalovaný žiadnu činnosť v oblasti elektromobility, nakoľko žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje fyzickým a právnickým osobám službu pripojenia nabíjacích staníc určených na nabíjanie elektromobilov do distribučnej sústavy, preto následne nemôže byť pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že sa nemohol dostať do kontaktu s úlohami a projektami týkajúcimi sa elektromobility. Žalovaný uviedol, že k doručeniu výpovede nepristúpil svojvoľne, ale na podnet tretej osoby a šetrením podnetu identifikoval, že žalobca počas svojho pôsobenia ako CEO v GreenWay SK získal v rámci

odmeny za výkon práce nepriamu majetkovú účasť na GreenWay SK, keď nadobudol 4111 ks akcií s podielom na hlasovacích právach a základnom imaní GREENWAY PL vo výške 4,111 %, GREENWAY PL je materskou spoločnosťou a 100 % vlastníkom obchodného podielu v GreenWay SK, GreenWay SK je hlavným konkurentom skupiny ZSE v oblasti elektromobility na Slovensku, žalobca následne previedol všetky vyššie uvedené akcie na FUNDAMENTA, v ktorej spoločnosti bol žalobca konateľom v čase trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného a jeho rodinná príslušníčka je vlastníkom 100 % obchodného podielu FUNDAMENTA. Žalovaný poukázal na PG_02 Usmernenie: Konflikt záujmov, ktoré tvorí prílohu č. 2 Etického kódexu skupiny ZSE a ktoré ustanovuje, že konflikt záujmov môže nastať pri akejkoľvek forme a spôsobe účasti na podnikateľskej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti žalovaného zo strany zamestnanca a/alebo jeho blízkych osôb. Zároveň citoval článok 3.2 Etického kódexu, ktorý jednoznačne preukazuje, že žalobca mal povinnosť konflikt záujmov bezodkladne nahlásiť zodpovednému zástupcovi žalovaného a mal tak urobiť aj v prípade, keď si nebol istý, či vyššie uvádzané postavenie žalobcu konfliktom záujmov je alebo nie je. K žalobcom prezentovanej interpretácii ust. § 32 zákona o energetike žalovaný namietol, že nezávislosť neznamená povinnosť oddeliť vlastníctvo majetku prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalovaného) od vlastníctva majetku vertikálne integrovaného podniku (ostatných spoločností patriacich do skupiny ZSE), ale ide iba o faktické/ funkčné a právne oddelenie (inštitucionálne a personálne) rozhodovacích mechanizmov týkajúcich sa prevádzkovania distribučnej sústavy a výkonu ostatných činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny, preto argumenty žalobcu ohľadom diskriminačného konania žalovaného sú irelevantné a bez opory v právnych predpisoch. Vo vzťahu k intenzite porušenia pracovnej disciplíny žalovaný, vychádzajúc zo „Všeobecných povinností zamestnanca“ ustanovených pracovnou zmluvou, zastával presvedčenie, že v prípade porušenia Etického kódexu (v danom prípade povinnosť oznámiť žalovanému konflikt záujmov) ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny a žalovaný je oprávnený v tomto smere podniknúť všetky potrebné kroky vrátane skončenia pracovného pomeru s tým, že žalobca si bol plne vedomý následkov porušenia povinností vyplývajúcich mu z pracovnej zmluvy a jeho tvrdenie o menej závažnom porušení pracovnej disciplíny nemôže obstáť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne (replikou) vyjadril žalobca, považujúc argument žalovaného, že ak k sieti pripája aj nabíjacie stanice, tak podniká v elektromobilite, je absurdný, pretože žalovaný pripája aj mliekarne alebo pekárne, čo samozrejme neznamená, že podniká v mliekarenstve alebo pekárstve. Uvedený záver potvrdzuje aj fakt, že žalovaný na rozdiel od ZSE, ktorá podniká v oblastiach „prevádzkovanie nabíjacích stojanov pre elektrické vozidlá“ a „poskytovanie nabíjania elektrických vozidiel“, nemá v predmete podnikania žiadnu činnosť v oblasti elektromobility. Vzhľadom na uvedené odmietol tvrdenie žalovaného, že GreenWay Infrastructure je hlavným konkurentom skupiny ZSE, nakoľko GreenWay Infrastructure je konkurentom spoločnosti ZSE, avšak nie žalovaného, ktorá v elektromobilite nepodniká. Žalobca ďalej namietol, že hoci zmluva v článku 29 písm. c) uvádza, že zamestnanec je oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať, pri vypĺňaní osobného dotazníka a v momente podpisu zmluvy nebol fakticky oboznámený s obsahom Etického kódexu ani žiadnou jeho prílohou. V reakcii na žalovaným zmienené Usmernenie „Konflikt záujmov“ žalobca zastával názor, že v zmysle nemožno jeho neoznámenie potenciálneho konfliktu záujmov, keď konal v dobrej viere, že neexistuje dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti, trestať a už vôbec nie prostredníctvom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Opätovne poukazujúc na ust zákona o energetike, žalobca komparoval medzi postavením spoločnosti ZSE a žalovaným s tým, že ZSE je štandardný komerčný subjekt, ktorý pri vytváraní zisku zo svojej podnikateľskej činnosti čelí konkurencií iných subjektov podnikajúcich v elektromobilite, no na druhej strane žalovaný je tzv. prirodzený monopol v oblasti distribúcie elektriny na západnom Slovensku, ktorý nie je vystavený konkurencii a musí sa voči všetkým užívateľom distribučnej siete správať nediskriminačne, preto nesmie v oblasti elektromobility uprednostňovať obchodné záujmy ZSE pred záujmami konkurentov ZSE a akákoľvek dohoda, na základe ktorej žalovaný vyžaduje od zamestnanca, aby nekonal v konflikte s obchodnými záujmami ZSE, je diskriminačná, pretože de facto vyžaduje, aby zamestnanec konal v súlade s obchodnými záujmami ZSE v elektromobilite, a teda ju uprednostňoval pred inými hráčmi na trhu elektromobility. Žalobca nepoprel, že mal prístup do softvéru pre správu investičných projektov, avšak informácie s ktorými pracoval, nemožno považovať za informácie strategického charakteru, resp. informácie týkajúce sa projektov elektromobility, pretože žalovaný v tejto oblasti nepodniká, a ak by aj mal k takýmto informáciám prístup, zdôraznil, že nikdy žiadne takéto informácie protizákonne nesprístupňoval tretím osobám. Napokon žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že podľa pracovnej zmluvy porušenie Etického kódexu je závažným porušením pracovnej disciplíny, nakoľko zmluva to vôbec a nijako nehovorí; práve naopak - článok V. písm b)

Pracovného poriadku výslovne ustanovuje, že porušenie povinností a postupov stanovených vnútornými predpismi, pričom Etický kódex jedným z takýchto vnútorných predpisov žalovaného bezpochyby je, predstavuje len menej závažné porušenie pracovnej disciplíny a navyše Etický kódex na strane 13 výslovne stanovuje, že na porušenie Etického kódexu sa vzťahuje Pracovný poriadok spoločnosti.

4. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný v duplike, označujúc tvrdenie žalobcu, že nepracoval s informáciami týkajúcimi sa elektromobility, za tendenčné, pretože softvér (SPIN) žalovaného, s ktorým žalobca nesporne pracoval, obsahuje okrem iných aj informácie týkajúce sa súčasnej aj budúcej sieťovej infraštruktúry žalovaného a po vyhodnotení týchto informácií mal žalobca vedomosť o tom, ktoré lokality sú vhodné na pripojenie nabíjacích staníc do distribučnej sústavy a sprístupnením takýchto informácií podnikateľom v oblasti elektromobility (vrátane GreenWay) mohol žalobca zásadne uľahčiť (najmä z časového a finančného hľadiska) proces budovania nabíjacích staníc a ich pripájania do distribučnej sústavy. V súvislosti s požívaním ochrany svojich záujmov žalovaný zdôraznil, že je pre neho (ako aj pre akýkoľvek iný podnikateľský subjekt) kľúčové a prirodzené ochraňovať svoje záujmy ako aj záujmy prípadných spoločností patriacich do rovnakej skupiny (skupiny ZSE) s tým, že princíp ochrany záujmov predpokladá i zákonodarca, reflektujúc ho v a s tým, že Etický kódex rozširuje zákonnú povinnosť žalobcu aj na spoločnosti patriace do skupiny ZSE, pričom žalovanému nijako nezakazuje rozšíriť povinnosť chrániť záujmy zamestnávateľa aj na iné zamestnávateľovi spriaznené spoločnosti patriace do rovnakej skupiny, do ktorej patrí zamestnávateľ. Žalovaný ďalej namietol, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca má alebo nemá nepriamu majetkovú účasť na GreenWay, a teda či je alebo nie je faktickým vlastníkom akcií GreenWay PL a konečným užívateľom výhod spoločnosti FUNDAMENTA, v zmysle Usmernenia KZ bol povinný oznámiť žalovanému skutočnosť, že FUNDAMENTA nepriamo vlastní akcie GreenWay, keďže jediným spoločníkom FUNDAMENTA je jeho blízka osoba Ing. Viera Lauková a GreenWay je hlavným konkurentom spoločnosti patriacej do skupiny ZSE. V súvislosti s údajným neoboznámením žalobcu s Etickým kódexom žalovaný uviedol, že pri podpise pracovnej zmluvy sú každému novému zamestnancovi od tímu personálnej a mzdovej administratívy poskytnuté informácie o kolektívnej zmluve žalovaného a pracovnom poriadku, pričom zamestnanci sú poučení, že sú povinní detailne sa oboznámiť s predmetnými dokumentami ako aj celou internou riadiacou dokumentáciou, ktoré sa nachádzajú na Intranete žalovaného. Dodal, že formulár o oboznámení sa s pracovným poriadkom žalobca podpísal v deň podpisu pracovnej zmluvy. Pokiaľ ide o intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, žalovaný zotrval na svojich právnych argumentoch uvedených vo vyjadrení k žalobe s tým, že článok VI. ods. 4 Pracovného poriadku jednoznačne deklaruje, že posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca je plne v kompetencii žalovaného a je závislé od okolností každého jednotlivého prípadu porušenia a nedá sa generalizovať tak, ako sa snaží prezentovať žalobca.

5. Konštatujúc, že žalobca uplatnil svoj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru včas - v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (ust. ), súd podľa veta prvá (ďalej len „“) prejednal pracovnoprávny spor na pojednávaní dňa 01.07.2021, vykonal kontradiktórne dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesom právnych zástupcov strán a zistil nasledovný skutkový stav sporu:

6. Žalovaný ako zamestnávateľ dňa 15.01.2019 uzatvoril so žalobcom ako zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu určitú do 14.01.2020, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovaného na pozícii Projektový manažér strategického asset manažmentu, pre ktorú pracovnú pozíciu bolo charakteristické riadenie projektov zameraných na rozvoj asset managementu, implementáciu projektu ACON a rozvoj ďalších smart grid projektov, koordinácia rozvoja stratégie asset managmentu, procesov a metodík technického hodnotenia požiadaviek na investície a menovite opravy procesov výberu požiadaviek do prípravy a realizácie a monitoringu efektívnosti prevádzky distribučnej siete, koordinácia prípravy návrhu rozpočtov na CAPEX a OPEX v kľúčových prevádzkových kategóriách, spolupráca s ďalšími útvarmi (napr. prevádzka VN/NN, riadenie investícií, správa EZ, správa VVN...) pri nastavení kľúčových KPI a rozhraní procesov asset managmentu, riadenie projektov zameraných na vytvorenie asset registra - dátového modulu pre distribučné zariadenia, koordinácia prípravy metodiky a interných riadiacich aktov na implementáciu asset registra.

7. Podľa „Všeobecných povinností zamestnanca“ - bod 18. Pracovnej zmluvy, zamestnanec je uzrozumený s tým, že porušenie povinností vyplývajúcich z Pracovného poriadku, z Etického kódexu, z jeho pracovného zaradenia podľa tejto pracovnej zmluvy a všeobecne záväzných a vnútorných

predpisov, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať, sa považuje za porušenie povinností zamestnanca so všetkými dôsledkami z neho vyplývajúcimi, vrátane možnosti skončenia pracovného pomeru.

8. Podľa „Všeobecných povinností zamestnanca“ - bod 17., 19. - 22. Pracovnej zmluvy, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú úmyselným a nedbanlivostným porušením povinností vyplývajúcich z jeho pracovnej pozície, pracovného a Organizačného poriadku, Etického kódexu, predpisov BOZP a ostatných príslušných právnych a vnútorných predpisov zamestnávateľa v plnom rozsahu, zaviazal sa k zachovaniu mlčanlivosti, ochrane obchodného tajomstva, k zdržaniu sa konania, ktoré by mohlo poškodiť záujmy, dobré meno alebo dobrú povesť zamestnávateľa alebo akejkoľvek spoločnosti v skupine ZSE, nevykonávať a nerozširovať opisy a kópie dokumentov patriacich zamestnávateľovi a nerobiť verejné vyhlásenia o pomeroch zamestnávateľa, jeho zamestnancoch, klientoch alebo obchodných partneroch, vrátiť na vyzvanie zamestnávateľa všetky písomnosti, kópie a dátové nosiče, ktoré súvisia s činnosťou zamestnanca.

9. Podľa „Všeobecných povinností zamestnanca“ - bod 23. Pracovnej zmluvy, porušenie povinností uvedených v tomto článku pracovnej zmluvy sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

10. Podľa „Osobitných ustanovení“ - bod 29. písm. c) Pracovnej zmluvy, zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje, že bol zamestnávateľom oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.

11. Podľa piatej časti, bod 1. písm. a) Pracovného poriadku žalovaného, zamestnanec nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa.

12. Podľa článku IV. bod d) Pracovného poriadku, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä preukázateľné porušenie ustanovenia o zákaze konkurenčnej činnosti upraveného v piatej časti tohto pracovného poriadku.

13. Podľa článku V. bod b) Pracovného poriadku, za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä preukázateľné porušenie pracovných povinností a pracovných postupov stanovených vnútornými predpismi, s ktorými bol zamestnanec preukázateľne oboznámený. 14. Žalobca pri nástupe do pracovného pomeru u žalovaného vyplnil formulárové tlačivo - Osobný dotazník, v ktorého tabuľke označenej ako „Priebeh predchádzajúcich zamestnaní“ uviedol ako ostatného zamestnávateľa spoločnosť GreenWay Infrastructure s.r.o., kde pracoval ako generálny riaditeľ (CEO) v období 5/2016 - 07/2018. V kolónke označenej ako „Podnikateľské a iné aktivity“ uviedol v riadku označenom ako „Názov spoločnosti, predmet podnikania, funkcia“ - spoločnosť Fundamenta, s.r.o., podnikateľské poradenstvo a prenájom priestorov, konateľ.

15. Žalovaný dňa 16.05.2019 doručil žalobcovi Výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny a skutkové dôvody výpovede vymedzil tak, že v zmysle Etického kódexu bolo povinnosťou žalobcu aktívne oznámiť určeným osobám podozrenie, resp. pochybnosti existencie konfliktu záujmov, a v rámci osobného dotazníka uviedol len, že zastáva funkciu konateľa v spoločnosti FUNDAMENTA spolu s informáciou, že spoločnosť sa venuje podnikateľskému poradenstvu a prenájmu priestorov, avšak v osobnom dotazníku ako ani iným spôsobom až do momentu obdržania a prešetrenia podnetu zo strany zamestnávateľa stanoveným spôsobom neoznámil skutočnosť, že spoločnosť FUNDAMENTA má majetkovú účasť na spoločnosti GreenWay Infrastructure pôsobiacej v oblasti elektromobility ako ani rodinný vzťah k jedinému spoločníkovi spoločnosti FUNDAMENTA, čím konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

16. Podľa článku 3.2 Etického kódexu (príkazu predstavenstva č. D4.2.14) žalovaného, schváleného predstavenstvom dňa 13.06.2018, konflikt záujmov predstavuje situáciu, kedy existuje riziko konfliktu osobných záujmov zamestnanca, prípadne tretej strany a záujmov Spoločnosti a skupiny ZSE, prípadne jej zákazníkov. Je veľmi dôležité, aby pri vykonávaní akejkoľvek činnosti nevznikali situácie, pri ktorých by sa osoby zainteresované na transakciách dostali do konfliktu záujmov, alebo v ktorých by takéto konanie vyvolávalo odôvodnenú obavu, že sú v konflikte záujmov. Spoliehame sa na to, že naši zamestnanci sa pri práci rozhodujú výlučne na základe objektívnych kritérií a nie sú ovplyvnení žiadnymi osobnými záujmami a vzťahmi. Od našich zamestnancov očakávame, že sami oznámia výskyt, resp.

podozrenie na výskyt konfliktu záujmov. V súvislosti s takýmto oznámením sú zamestnanci povinní poskytnúť informácie o mimopracovných aktivitách, záujmoch alebo vzťahoch, ak tieto vyvolávajú (alebo by sa mohlo javiť, že vyvolávajú) situáciu vnímanú ako konflikt záujmov. Všetci zamestnanci sú povinní oznámiť akýkoľvek konflikt záujmov (vrátane potenciálneho) okamžite ako nastane (aj pri dôvodnej pochybnosti či sa o konflikt záujmov jedná alebo nie).

17. Podľa PG_02 Usmernenia: Konflikt záujmov, ktorý tvorí prílohu č. 2 Etického kódexu, konflikt záujmov môže vzniknúť, ak dotknutá osoba alebo im blízke osoby sa zúčastňujú podnikateľskej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti spoločnosti skupiny ZSE alebo sprostredkovateľská činnosť sa zameriava na predmet činnosti zhodný s predmetom činnosti spoločností skupiny ZSE. Od dotknutých osôb sa očakáva, že sami oznámia výskyt, resp. podozrenie na výskyt konfliktu záujmov. V súvislosti s takýmto oznámením sú dotknuté osoby povinné poskytnúť informácie o mimopracovných aktivitách, záujmoch alebo vzťahoch, ak tieto tvoria alebo by sa mohlo javiť, že tvoria situáciu konfliktu záujmov tak, ako definuje toto usmernenie.

18. Podľa článku 5. posledná veta Etického kódexu, na porušenie Etického kódexu sa vzťahuje Pracovný poriadok spoločnosti.

19. Listom zo dňa 20.05.2019 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy. Následne dňa 27.06.2019 žalobca, považujúc výpoveď zo dňa 16.05.2019 za neplatnú, navrhol žalovanému alternatívne spôsoby zmierneho riešenia ich pracovnoprávneho pomeru.

20. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 3879/B, súd zistil, že do predmetu činnosti obchodnej spoločnosti žalovaného (Západoslovenská distribučná, a.s.) na rozdiel od predmetu činnosti spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. (výpis z OR na č. l. 25 spisu) nepatrí prevádzkovanie nabíjacích stojanov pre elektrické vozidlá ani poskytovanie nabíjania elektrických vozidiel.

21. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 81509/B vyplýva, že spoločnosť FUNDAMENTA, s. r. o. nemá vo svojom predmete obchodnú činnosť z oblasti elektromobility.

22. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 136109/B vyplýva, že predmetom činnosti spoločnosti GreenWay Infrastructure s.r.o., okrem iného, je i prevádzkovanie nabíjacích stojanov pre elektrické vozidlá.

23. Podľa Verifikačného dokumentu vyhotoveného podľa zákona o registri partnerov verejného sektora, jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Greenway Infrastructure s. r. o. je spoločnosť GREENWAY HOLDING Spólka Akcyjna, medzi ktorej akcionárov patrí i spoločnosť FUNDAMENTA, s. r. o.

Skutkový stav pracovnoprávneho sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným všeobecne záväzným právnym normám):

24. Podľa v znení účinnom v čase skončenia pracovného pomeru (ďalej len „“), prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

25. Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

26. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

27. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

28. Podľa veta prvá , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

29. Podľa , zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

30. Podľa , zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

31. Podľa , zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

32. Podľa v znení účinnom v čase vzniku pracovného pomeru strán (ďalej len „“), akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

33. Podľa , o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2019 do 31.12.2019 (ďalej len „“), prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity, formy, organizácie a rozhodovania od činností, ktoré nesúvisia s distribúciou elektriny. Nezávislosť podľa odseku 1 neznamená povinnosť oddeliť vlastníctvo majetku prevádzkovateľa distribučnej sústavy od vlastníctva majetku vertikálne integrovaného podniku.

34. V posudzovanom pracovnoprávnom spore boli medzi procesnými stranami nesporné nasledovné skutkové tvrdenia:

- pracovný pomer strany uzatvorili na dobu určitú do 14.01.2020;

- hlavným predmetom činnosti žalovaného je prevádzka distribučnej sústavy;

- spoločnosť FUNDAMENTA, s. r. o., ktorej konateľom v čase vzniku a trvania pracovného pomeru strán bol žalobca a jediným spoločníkom jeho rodinný príslušník, je akcionárom spoločnosti GREENWAY HOLDING pl., ktorá je materskou spoločnosťou a zároveň jediným spoločníkom spoločnosti GreenWay Infrastructure s. r. o., ktorá podniká v oblasti elektromobility rovnako ako spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s., ktorá patrí do skupiny spoločností ZSE taktiež ako žalovaný;

- žalobca neoznámil nepriamu majetkovú účasť v spoločnosti GreenWay Infrastructure s. r. o. žalovanému;

- žalovaný v posledných šiestich mesiacoch pred výpoveďou písomne neupozornil žalobcu na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny;

- žalobca mal prístup do softvéru pre správu investičných projektov (SPIN);

35. Súd považoval za sporné nasledovné skutkové tvrdenia procesných strán:

- žalobca mal/nemal prístup a pracoval/nepracoval so strategickými obchodnými informáciami žalovaného, resp. s informáciami týkajúcimi sa oblasti elektromobility;

- žalovaný vykonával/nevykonával obchodnú činnosť v oblasti elektromobility;

- žalovaný pristúpil k skončeniu pracovného pomeru na základe vlastného uváženia bez podnetu tretej osoby (iného zamestnanca);

- existencia konfliktu záujmov s obchodnou činnosťou ktorejkoľvek spoločnosti zo skupiny ZSE výlučne z dôvodu konateľstva žalobcu a 100 % majetkovej účasti jeho blízkej osoby v spoločnosti FUNDAMENTA,

s. r. o., nakoľko FUNDAMENTA, s. r. o. v oblasti elektromobility nepodniká a iba vlastní akcie spoločnosti GREENWAY HOLDING pl., ktorá v elektromobilite tiež nepodniká;

- povinnosť žalobcu oznámiť žalovanému svoju a svojho rodinného príslušníka nepriamu majetkovú účasť v spoločnosti GreenWay Infrastructure s. r. o., hoci uvedenú majetkovú účasť osobne nepovažoval za konflikt záujmov;

- faktické oboznámenie žalobcu s obsahom Etického kódexu a jeho prílohami;

- diskriminačné konanie žalovaného, ak od žalobcu vyžadoval konať v súlade s obchodnými záujmami ZSE v elektromobilite s právnym následkom neplatnosti interných ustanovení, resp. časti Etického kódexu žalovaného;

- intenzita žalobcom porušenej pracovnej disciplíny;

36. Vychádzajúc zo zákonného predpokladu, že zamestnanec je povinný dodržiavať predpisy súvisiace s výkonom jeho práce, ak bol s nimi riadne oboznámený, súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že pri vypĺňaní osobného dotazníka a v čase podpisu pracovnej zmluvy nebol s obsahom Etického kódexu ani žiadnou jeho prílohou fakticky oboznámený a dospel k záveru, že námietka žalobcu je účelová, nakoľko túto skutočnosť pri podpise pracovnej zmluvy žalobca nenamietal, hoci vzhľadom na znenie bodu 29. písm c) pracovnej zmluvy mohol a mal, keďže svojím podpisom na pracovnej zmluve zároveň odsúhlasil fakt, že žalovaný ho s vnútornými predpismi, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať, oboznámil. Navyše súd nevzhliadol dôvod, prečo by žalovaný výnimočne v prípade žalobcu mal upustiť od svojej bežnej praxe pri uzatváraní pracovných pomerov s novými zamestnancami a neupovedomiť žalobcu o tom, že je povinný sa detailne oboznámiť s internými predpismi (teda i Etickým kódexom) zverejnenými na Intranete žalovaného, pričom žalobca o poskytnutie primeraného času na preštudovanie interných predpisov - osobitne Etického kódexu pred uzatvorením pracovnej zmluvy nežiadal, preto súd vychádza z prezumpcie oboznámenia žalobcu s obsahom Etického kódexu zo strany žalovaného. Súd uvádza, že žalobca ani vo svojom e-maili zo dňa 06.05.2019 nespochybnil splnenie povinnosti žalovaného oboznámiť ho s Etickým kódexom a jeho prílohami, keďže sa vyjadroval výlučne k skutkovej stránke vzniknutej dilemy, domnievajúc sa, že konal v súlade s Etickým kódexom a príkazom predstavenstva č. D4.2.12 o zákaze konfliktu záujmov a v rámci možných opatrení navrhol ako jednu z možností i svoje vzdanie sa funkcie konateľa v spoločnosti FUNDAMENTA, s. r. o. Súd zdôrazňuje, že argument ohľadom neoboznámenia žalobcu s Etickým kódexom a jeho prílohami tento neuplatnil tak vo svojom návrhu na zmierne riešenie neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.06.2019 a ani v žalobe, ktorú na tomto základnom skutkovom tvrdení vôbec nezaložil.

37. Vzhľadom na v Usmernení PG_02 upravenú dikciu potenciálneho vzniku konfliktu záujmov medzi žalobcom, resp. jemu blízkou osobou a zamestnávateľom (žalovaným), resp. spriaznenými spoločnosťami žalovaného, ktoré patria spolu so žalovaným do skupiny ZSE, súd právne posudzoval, či majetkovú účasť vo forme akcií spoločnosti FUNDAMENTA, s. r. o., ktorej konateľom bol v rozhodnom čase žalobca a jediným spoločníkom jeho rodinný príslušník, v poľskej akciovej spoločnosti GREENWAY HOLDING, ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti GreenWay Infrastructre s. r. o., možno kvalifikovať ako účasť žalobcu na podnikateľskej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti spoločností skupiny ZSE. Súd preto zohľadnil legálnu definíciu akcie ako práva akcionára podieľať sa na riadení, zisku a likvidačnom zostatku po zrušení akciovej spoločnosti s likvidáciou, z ktorej definície nepochybne vyplýva právo akcionára podieľať sa na riadení a zisku akciovej spoločnosti, čo svedčí o účasti žalobcu na podnikateľskej činnosti spoločnosti GREENWAY HOLDING, pričom táto je materskou spoločnosťou a zároveň jediným spoločníkom spoločnosti GreenWay Infrastructure s. r. o., ktorá nesporne podniká v oblasti elektromobility. Vzhľadom na uvedenú nepriamu majetkovú účasť firmy žalobcu v spoločnosti GreenWay infrastructure s. r. o. súd dospel k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu rizika vzniku konfliktu záujmov, nakoľko v oblasti elektromobility nesporne podniká aj Západoslovenská energetika, a. s. a táto spoločnosť patrí do skupiny ZSE. V tejto súvislosti je nedôvodná námietka žalobcu, že sa nezúčastňuje podnikateľskej činnosti zhodnej s predmetom činnosti žalovaného, pretože v danom prípade postačuje zhoda s predmetom činnosti spoločnosti patriacej do skupiny ZSE a súčasne je neopodstatnený tiež argument žalobcu, že spoločnosť FUNDAMENTA nepodniká a nevyvíja činnosť v oblasti elektromobility, keďže v zmysle obsahu práva v podobe cenného papiera - akcie (ust. ) je zrejmé, že i vlastníctvo podielu (hoc i minoritného) v akciovej spoločnosti predstavuje spôsob účasti na obchodnej činnosti akciovej spoločnosti a táto je v posudzovanom prípade jediným spoločníkom v spoločnosti, ktorá v oblasti elektromobility rovnako ako Západoslovenská energetika, a.s. podniká. So zreteľom na znenie Usmernenia je bez právneho významu skutočnosť, že žalovaný s elektromobilitou neobchoduje (viď výpis z obchodného registra), nakoľko uvedená

príloha Etického kódexu chráni oprávnené záujmy všetkých spoločností patriacich do skupiny ZSE, a preto je nutné interpretovať ust. extenzívne, teda nielen vo vzťahu k zamestnávateľovi ale i spoločnostiam integrovaného podniku.

38. Odhliadnuc od skutkového naplnenia možného rizika vzniku konfliktu záujmov z dôvodu nepriamej majetkovej účasti spoločnosti žalobcu v spoločnosti GreenWay Infrastructure s. r. o., súd sa nestotožnil s právnym významom tvrdenia žalobcu, že nemal prístup a nepracoval s informáciami strategického charakteru alebo informáciami týkajúcimi sa oblasti elektromobility, nakoľko postačujúcou je nesporná skutočnosť, že mal prístup do softvéru investičných projektov (SPIN), ktorý obsahuje aj informácie týkajúce sa súčasnej a budúcej sieťovej infraštruktúry žalovaného a tieto informácie majú priamy súvis s podnikaním v oblasti elektromobility a činnosťou spoločnosti GreenWay, pretože ich získanie má zásadný význam pre proces budovania nabíjacích staníc. Po vyhodnotení týchto informácií tak žalobca mal vedomosť, ktoré lokality sú vhodné na pripojenie nabíjacích staníc do distribučnej sústavy a ich prípadným sprístupnením podnikateľom v oblasti elektromobility (napr. i spoločnosti GreenWay) mohol zásadne uľahčiť proces budovania nabíjacích staníc z časového i finčného hľadiska a uviesť ich do konkurenčnej výhody oproti spoločnostiam v skupine ZSE.

39. Pokiaľ ide o subjektívne konanie (opomenutie) žalobcu spočívajúce v nesplnení povinnosti oznámiť žalovanému podozrenie, resp. pochybnosti o neexistencii konfliktu záujmov, ktorým omisívnym konaním mal porušiť pracovnú disciplínu závažným spôsobom, súd jednak uvádza, že nemožno žalobcovi pripisovať na ťarchu spôsob vyplnenia osobného dotazníku pri uzatváraní pracovného pomeru, nakoľko išlo o vopred predpísaný formulár - tlačivo, ktoré žalobca riadne vyplnil v zmysle všetkých dopytovaných otázok a osobný dotazník neobsahoval žiadnu časť na doplnenie iných/ďalších údajov, ktoré by zamestnanec považoval za potrebné naviac uviesť, preto v tomto smere je potrebné skonštatovať dobromyseľnosť žalobcu a obstojí právna argumentácia žalobcu v zmysle ust. . Na druhej strane však je nutné mať na zreteli, že žalobca v rokoch 2016 - 2018 pracoval ako generálny riaditeľ v spoločnosti GreenWay Infrustructure s. r. o., ktorá podniká v oblasti elektromobility a v rámci odmeny za výkon svojej práce nadobudol 4111 akcií s podielom na hlasovacích právach a základnom imaní spoločnosti GREENWAY HOLDING, ktorá je 100 % vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti GreenWay Infrastructure s. r. o. (bývalého zamestnávateľa žalobcu) a uvedené akcie žalobca následne previedol na spoločnosť FUNDAMENTA, s. r. o., v ktorej bol v čase trvania posudzovaného pracovného pomeru konateľom a jeho rodinná príslušníčka 100 %-nou vlastníčkou obchodného podielu v spoločnosti FUNDAMENTA, s. r. o. Z uvedeného titulu žalobca bol uzrozumený s predmetom činnosti svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý predstavuje konkurenta spoločnostiam skupiny ZSE, a preto bez ohľadu na to, že subjektívne nepovažoval nepatrný minoritný podiel v spoločnosti GREENWAY HOLDING za konflikt záujmov, resp. ohrozenie oprávnených záujmov zamestnávateľa a jemu spriaznených spoločností, mal byť z pozície projektového manažéra uzrozumený a vedomý si aj povinnosti oznámiť predmetnú skutočnosť (dotknutý obchodný podiel) žalovanému za účelom jeho posúdenia ako potenciálneho rizika konfliktu záujmov, preto ak tak neučinil, porušil pracovnú disciplínu v zmysle šiestej časti Pracovného poriadku v spojení s článkom 3.2 Etického kódexu a PG_02 Usmernenia, ktoré tvorí prílohu Etického kódexu.

40. Vo vzťahu k žalobcom namietanému diskriminačnému konaniu žalovaného, ktorého sa mal dopúšťať tým, že vyžadoval od zamestnanca konať v súlade s obchodnými záujmami ZSE v elektromobilite, čím mal uprednostňovať ZSE pred inými hráčmi - spoločnosťami na trhu elektromobility, súd zastáva názor, že žalobca nesprávne a bezpredmetne aplikoval ust. , ktoré pojednáva o organizačnej a rozhodovacej nezávislosti mechanizmov prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalovaného), ktorý je súčasťou vertikálneho integrovaného podniku (v danom prípade skupiny ZSE) od činností, ktoré s distribúciou elektriny nesúvisia. Uvedené ustanovenie však nezakazuje žalovanému chrániť oprávnené záujmy svojich spriaznených spoločností patriacich do spoločnej skupiny, a to najmä pokiaľ ohrozenie alebo narušenie ich oprávnených záujmov by mohlo mať dopad na ich majetkovú sféru, čo podporuje i ustanovenie , ktoré neukladá povinnosť oddeliť vlastníctvo majetku prevádzkovateľa distribučnej sústavy od vlastníctva majetku vertikálne integrovaného podniku. Žalobca mylne nediferencoval medzi organizačnou a rozhodovacou nezávislosťou žalovaného a majetkovo-vlastníckym prepojením žalovaného a spoločností skupiny ZSE. Zároveň je v rozpore s elementárnou logikou premisa, že ak zamestnávateľ požaduje lojálnosť od zamestnanca v podobe zamedzenia konfliktu záujmov a ochrany oprávnených záujmov zamestnávateľa a jeho spriaznených spoločností tvoriacich jednu skupinu, ktorá je charakteristická okrem iného

činnosťou vo sfére elektromobility, dopúšťa sa tým diskriminačného konania voči iným/tretím subjektom podnikajúcim v oblasti elektromobility. Ak by súd prisvedčil žalobcom prezentovanej teórii, založil by neprijateľný záver, že žalovaný len pre absenciu svojej obchodnej činnosti v oblasti elektromobility, nie je oprávnený pri prijímaní svojich zamestnancov chrániť oprávnené záujmy spoločností skupiny ZSE, ktoré v elektromobilite legitímne (podľa predmetu svojej obchodnej činnosti) podnikajú a tvoria so žalovaným jeden integrovaný podnik.

41. Napriek skutkovej a právnej neopodstatnenosti vyššie uvedených prostriedkov procesného útoku žalobcu súd vyhodnotil ako ratio decidenci - nosný dôvod, pre ktorý žalobe vyhovel - intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcu. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zo Všeobecných povinností zamestnanca podľa pracovnej zmluvy vyplýva, že v prípade porušenia Etického kódexu ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko bod 18. pracovnej zmluvy, ktorý vo svojej hypotéze pojednáva o porušení povinností vyplývajúcich z Etického kódexu, neustanovuje vo svojej dispozícii prezumpciu porušenia pracovnej disciplíny v závažnejšej miere zavinenia. Uvedený bod 18. iba deklaruje možnosť skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý porušil Etický kódex, pričom súd upriamuje pozornosť žalovaného na skutočnosť, že pracovný pomer možno so zamestnancom skončiť i z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.

42. Súd interpretoval i ustanovenie bodu 23. pracovnej zmluvy, podľa ktorého sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny porušenie povinností uvedených v článku označenom ako „Všeobecné povinnosti zamestnanca“ (upravené v bode 15. - 22. pracovnej zmluvy) a dospel k záveru, že bod 23. pracovnej zmluvy nemožno aplikovať v súvislosti s bodom 18. pracovnej zmluvy, keďže tento neustanovuje žiadnu konkrétnu povinnosť zamestnanca na rozdiel od presne špecifikovaných povinností ustanovených vo zvyšných bodoch tohto článku, ako sú povinnosť mlčanlivosti, povinnosť zachovávať obchodné tajomstvo, zodpovednosť za škodu, zákaz rozširovať opisy a kópie dokumentov zamestnávateľa a povinnosť vrátiť písomnosti, kópie a dátové nosiče zamestnávateľovi. Ustanovenie bodu 18. pracovnej zmluvy totiž iba vo všeobecnej rovine ustanovuje uzrozumenie zamestnanca s právnymi dôsledkami v prípade porušenia interných predpisov a všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. So zreteľom na vágnu dikciu ustanovenia bodu 18. pracovnej zmluvy je nutné z hľadiska posúdenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny aplikovať príslušné ustanovenia, ktoré sú obsahom jednotlivých organizačných aktov - vnútorných predpisov žalovaného. Podľa Etického kódexu žalovaného (strana č. 13 kódexu), na porušenie Etického kódexu sa vzťahuje Pracovný poriadok spoločnosti. Etický kódex teda explicitne a dôrazne odkazuje na Pracovný poriadok žalovaného.

43. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia článku V. písm. b) Pracovného poriadku, je zrejmé, že ak zamestnanec porušil pracovné povinnosti a pracovné postupy stanovené vnútornými predpismi zamestnávateľa, pričom nesplnenie povinnosti žalobcu oznámiť možný konflikt záujmov porušením pracovného postupu nepochybne je, dopustil sa menej závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako správne v konaní argumentoval žalobca. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný nesprávne vyhodnotil porušenie pracovnej disciplíny žalobcu ako závažné, keď ho posúdil v rozpore s ustanovením článku V. písm. b) svojho Pracovného poriadku, na ktorého použitie express verbis odkazuje i Etický kódex žalovaného.

44. Nezávisle od v Pracovnom poriadku stanovenej systematiky v súvislosti s posudzovaním intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorá jednoznačne určuje mantinely medzi závažným a menej závažným porušením pracovnej disciplíny, súd zastáva presvedčenie, že porušenie pracovnej disciplíny žalobcom vykazuje znaky menej závažného porušenia i z hľadiska konkrétnych okolností prípadu, a to najmä s prihliadnutím na uveriteľné subjektívne vyhodnotenie situácie žalobcom, keď nevzhliadol možnosť priameho konfliktu záujmov medzi ním a žalovaným, ako aj so zreteľom na fakt, že svoju nepriamu majetkovú účasť v spoločnosti GreenWay Infrastructure s.r.o. pred žalovaným nepoprel a v tejto súvislosti dňa 06.05.2019 písomne skoncipoval a navrhol žalovanému alternatívne riešenia na eliminovanie rizika vzniku konfliktu záujmov.

45. Pre úplnosť súd uvádza, že v posudzovanom spore nemožno aplikovať ustanovenie piatej časti, bod 1. písm. a) Pracovného poriadku v spojení s citovaným ustanovením , ktoré upravujú zákaz konkurenčnej činnosti zamestnanca, nakoľko právny inštitút zákazu konkurenčnej činnosti zamestnanca predstavuje reštriktívnejší inštitút v porovnaní s inštitútom konfliktu

záujmov, pretože sa obmedzuje striktne len na zárobkovú činnosť zamestnanca (žalobcu), ktorá je zhodná, resp. konkurenčná k predmetu činnosti výlučne zamestnávateľa (žalovaného), a teda vylučuje zhodu v predmete činnosti s iným subjektom než zamestnávateľom a súčasne sa obmedzuje iba na zárobkovú činnosť zamestnanca a nepripúšťa inú formu podnikateľskej činnosti, t. j. participáciu - zúčastňovanie sa na podnikateľskej činnosti tak, ako predpokladá skutková podstata konfliktu záujmov podľa Etického kódexu, resp. Usmernenia KZ žalovaného. Z uvedeného dôvodu v danom prípade neprichádzajú do úvahy právne dôsledky porušenia zákazu konkurenčnej činnosti zamestnanca, ktoré sankcionujú zamestnanca závažným porušením pracovnej disciplíny.

46. Vzhľadom na súdom ustálené menej závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, bol žalovaný oprávnený výpoveďou skončiť pracovný pomer so žalobcom len, ak v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny ho písomne upozornil na možnosť výpovede, čo však žalovaný neurobil, a preto pracovný pomer skončil so žalobcom neplatne - v rozpore s ním uvedeným právnym dôvodom výpovede podľa ust. a súd žalobe v časti nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako vecne dôvodnej vyhovel.

47. Reflektujúc sporné skutkové tvrdenia strán týkajúce sa podnetu tretej osoby alebo iniciatívneho samostatného konania žalovaného v súvislosti so šetrením možného konfliktu záujmov medzi ním (spoločnosťami skupiny ZSE) a žalobcom, ako i berúc na zreteľ tvrdenia týkajúce sa ochoty/neochoty žalobcu skončiť pracovný pomer dohodou, súd uvádza, že tieto prostriedky procesnej obrany sú bez akejkoľvek právnej relevancie pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, preto súd nevzhliadol zmysel sa nimi zaoberať.

48. K nároku žalobcu na určenie, že jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, právny zástupca žalobcu na pojednávaní zaujal uzrozumujúce stanovisko k zamietnutiu žaloby v uvedenej časti určovacieho nároku, nakoľko v priebehu súdneho konania uplynula určitá doba (1 rok), na ktorú bol pracovný pomer strán podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.01.2019 uzavretý, a teda s poukazom na ust. , podľa ktorého pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby, zanikla opodstatnenosť tohto žalobného nároku. Žalobca nepristúpil k dispozičnému procesnému úkonu vo forme čiastočného späťvzatia žaloby. Súdu preto nezostalo nič iné, ako žalobu v časti určovacieho nároku, že pracovný pomer trvá, zamietnuť.

49. Podľa a (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s na základe princípu úspechu strán v konaní tak, že vzhľadom na čiastočný procesný úspech každej z procesných strán nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej strane. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).