Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Ek-2435-2024.pdf
PDF · 120.21 KB
Case nature
Subarea
56Ek/2435/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX D. - F. B., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 228 956, o vymoženie 600,00 eur, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Popradská 70, 822 02 Bratislava, pod sp. zn. 397EX 355/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.11.2024 domáhal od povinného vymoženia 600,00 eur na základe exekučných titulov – Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MI-OCDPK-2021/013760 zo dňa 07.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2021 a vykonateľnosť dňa 08.12.2021, Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MI-OCDPK-2021/016907 zo dňa 10.12.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2022 a vykonateľnosť dňa 08.02.2022, Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MI-OCDPK-2022/004171 zo dňa 17.02.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2022 a vykonateľnosť dňa 20.04.2022 a Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-BA-OCDPK-2022/104325 zo dňa 27.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2022 a vykonateľnosť dňa 05.07.2022 (ďalej v texte len ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 13.11.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Borisa Halása, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Popradská 70, 822 02 Bratislava (ďalej v texte len ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 397EX 355/24. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 26.11.2024. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu doručil poverenému súdnemu exekútorovi dňa 11.12.2024 návrh na zastavenie exekúcie podaný v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktorý bol dňa 12.12.2024 dodatočne doručený v elektronickej podobe a autorizovaný podľa osobitného predpisu v súlade s ustanoveniami § 125 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ako „CSP“).
3. Poverený súdny exekútor predložil dňa 31.12.2024 tunajšiemu súdu predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie, v súvislosti s ktorým uviedol, že považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Súdny exekútor zároveň navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nakoľko nenastal žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“).
4. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetné rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré majú v tomto konaní predstavovať exekučné tituly, nikdy neboli povinnému doručené a to ani na adresu trvalého bydliska povinného, ani na žiadnu inú adresu, kde by sa povinný zdržiaval a teda nikdy sa predmetné rozhodnutia nedostali ani len do dispozičnej sféry povinného. Povinný ďalej uviedol, že uvedené jednoznačne vyplýva z obsahu spisu tohto konania, v ktorom sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci riadne doručenie rozhodnutí o uložení pokuty povinnému. Povinný ma za to, že predmetné rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré sú súdnym exekútorom uvedené ako exekučné tituly nikdy nenadobudli právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Povinný citujúc ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej v texte len ako „zákon o priestupkoch“) opätovne poukázal na to, že predmetné rozhodnutia o uložení pokuty sú neprávoplatné a nevykonateľné a teda nemôžu predstavovať, a ani nepredstavujú exekučné tituly, a preto na ich podklade nemožno exekúciu vykonať. Podľa povinného priestupky, pre ktoré mali byť vydané predmetné rozhodnutia o uložení pokuty neboli ani v zmysle zákona prejednané a keďže od ich tvrdeného spáchania uplynuli už viac ako dva roky, nemožno ich s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch prejednať, a teda ani vydať zákonné rozhodnutie o uložení sankcie a ani ich vykonať. Nakoľko policajný orgán, ktorý má na starosti doručovanie písomností, má k dispozícii adresu povinného a bol povinný doručiť povinnému písomnosti do miesta jeho trvalého bydliska, zanedbaním si svojich povinností, spôsobil povinnému značné nepríjemnosti v podobe exekúcie, o ktorej povinného neinformoval zákonným spôsobom v mieste jeho trvalého bydliska. Vzhľadom na uvedené povinný nemohol tušiť o predmetných rozhodnutiach a ani sa voči nim zákonným spôsobom brániť. Namiesto toho policajný orgán, napriek nedoručeniu rozhodnutí, začal exekučné konanie na neprávoplatné a nevykonateľné rozhodnutia, čím podľa povinného porušil svoje zákonné povinnosti a značne poškodil práva povinného. Povinný preto navrhuje, aby bol oprávnený zaviazaný nahradiť všetky trovy konania povinného, za ktoré je porušením týchto povinností priamo zodpovedný ako právny nástupca policajného orgánu. Navyše tým, že predmetné rozhodnutia o uložení pokuty neboli povinnému nikdy doručené, ak by aj boli oprávnené, nesprávnym postupom konajúceho orgánu bol povinný pozbavený možnosti dobrovoľne splniť uloženú sankciu, resp. sa voči vydaným rozhodnutiam riadne procesne brániť.
5. Povinný citujúc ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie a celé exekučné konanie vykazuje zjavné vady zmätočnosti celého konania ako aj jednotlivých úkonov súdneho exekútora, ktoré robia upovedomenie súdneho exekútora, samotný postup súdneho exekútora ako aj celé exekučné konanie nezákonným. Povinný uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie absentuje uvedenie všetkých náležitostí poučenia. Najmä poučenie o tom, že včas podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, pričom súdny exekútor začal exekúciu vykonávať okamžite a zablokoval povinnému viacero účtov, a tým zablokoval aj niekoľkonásobok vymáhanej sumy vrátane trov exekúcie. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že čiastka vymáhaná v prospech súdneho exekútora, ktorá predstavuje trovy súdneho exekútora, prekračuje 20 % hodnoty istiny, čo je podľa povinného samo o sebe v rozpore so zákonom. Exekučné konanie je podľa povinného zmätočné aj z dôvodu, že nie je jednoznačne špecifikovaná osoba povinného, teda či ide o podnikateľa identifikovaného prostredníctvom IČO alebo o podnikateľa identifikovaného prostredníctvom rodného čísla, pričom nie je zrejmé, ktorý majetok by mal byť postihnutý exekúciou. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že sám súdny exekútor vedel, že rozhodnutia neboli povinnému riadne doručené, nakoľko vykonal šetrenie a zistil skutočnú adresu povinného. Povinný má za to, že súdny exekútor ako právne vzdelaná osoba, musel vedieť, že exekučné tituly sú teda neprávoplatné a nevykonateľné, teda že je povinný exekúciu zastaviť. Namiesto toho súdny exekútor zablokoval povinnému, o ktorom vedel, že nemá ani tušenie o žiadnej exekúcii, niekoľko účtov a nezastavil exekúciu, resp. nevykonal zákonnom predpísané kroky. Povinný považuje postup povereného súdneho exekútora nielen za nezákonný, ale aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ako aj s povinnosťami súdneho exekútora stanovenými Exekučným poriadkom. Povinný má za to, že súdny exekútor pochybil
závažným spôsobom s úmyslom poškodiť povinného. Naviac sa povinný domnieva, že pochybenie súdneho exekútora bolo úmyselné za účelom dosiahnutia vlastného prospechu, čo je neakceptovateľné v právnom štáte. V zmysle vyššie uvedeného a z priložených rozkazov o uložení pokuty je zrejmé, že exekučné tituly neboli doručené v zmysle zákona a nie je možné uplatniť fikciu doručenia, a preto sú exekučné tituly neprávoplatné a nevykonateľné. Uvedené povinný považuje v zmysle § 61k Exekučného poriadku za iné skutočnosti, ktoré bránia vykonaniu exekúcie a pre ktoré je súd povinný exekúciu a celé konanie v zmysle zákona zastaviť. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil v celom rozsahu a priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktorý spočíva v poplatku vo výške 40,00 eur za zablokovanie dvoch účtov a v trovách právneho zastúpenia.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie napriek výzve zo strany povereného súdneho exekútora nevyjadril.
7. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
8. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
9. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
10. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod. 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
11. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
12. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
13. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
14. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku, z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
17. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
18. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
19. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
20. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
21. Podľa § 125 ods. 1 a ods. 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
22. Podľa § 111 ods.1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
23. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej v texte len ako „Správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
24. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
25. Podľa § 25 ods. 3 Správneho poriadku, ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi – fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ – fyzická osoba o tom nedozvie.
26. Podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon
sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
27. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).
28. Podľa § 16 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „zákon o diaľničnej známke“), na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
30. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia.
31. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v Exekučnom poriadkom. Povinný má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
32. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že návrh povinného bol podaný v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a takto podaný návrh má odkladný účinok.
33. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný uvádza ako jeden z dôvodov pre zastavenie exekúcie skutočnosť, že mu exekučné tituly neboli nikdy doručené. Súd pre úplnosť uvádza, že v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie súd postupuje v súlade s ustanovením § 53 Exekučného poriadku a jeho činnosť sa zameriava len na preskúmanie samotného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh, keď jednou z obligatórnych náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie je pripojenie rovnopisu exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti. V tomto štádiu konania však nie je úlohou exekučného súdu posudzovanie otázky doručenia exekučného titulu, ale otázku tzv. formálnej vykonateľnosti posudzuje v neskoršom štádiu konania na námietku účastníka konania ako tomu bolo v posudzovanej veci. V nadväznosti na uvedené tvrdenia povinného súd požiadal dňa 28.03.2025 Okresný úrad Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (orgány, ktoré exekučné tituly vydali) o súčinnosť spočívajúcu v predložení doručeniek preukazujúcich doručenie exekučných titulov povinnému.
34. Okresný úrad Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, dňa 09.04.2025 doručil tunajšiemu súdu potvrdenia o doručení zásielok, ktoré boli vykázané ako doručené na základe fikcie doručenia povinnému. Okresný úrad Michalovce doručoval povinnému exekučné tituly na adresu –
G. XX/XX, XXX XX H. I. J., ktorá bola uvedená ako sídlo povinného v exekučných tituloch vydaných Okresným úradom Michalovce. Povinný bol v predmetných exekučných tituloch identifikovaný titulom, menom, priezviskom, identifikačným číslom organizácie (IČO) a sídlom, pričom pod uvedeným IČO: 36 066 311 bol povinný registrovaný do 31.05.2022. Okresný úrad Michalovce doručoval povinnému exekučné tituly do vlastných rúk, teda kvalifikovanou formou doručovania, ktorú zákon ukladá povinne využiť. Zásielky obsahujúce exekučné tituly sa však Okresnému úradu Michalovce vrátili, nakoľko adresát (povinný) nebol zastihnutý. Keďže bol pokus o doručenie bezvýsledný, boli zásielky obsahujúce exekučné tituly uložené na pošte Pavlovce nad Uhom, pričom zásielka nebola zo strany povinného prevzatá v odbernej lehote. Správny poriadok ako lex specialis pripúšťa tzv. náhradné doručenie, ktoré predstavuje doručenie písomností na základe fikcie. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení zásielky na pošte dozvedel, márnym uplynutím lehoty sa má za to, že mu bola zásielka doručená.
35. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, dňa 11.04.2025 doručil tunajšiemu súdu doručenku preukazujúcu prijatie zásielky obsahujúcej exekučný titul vydaný Okresným úradom Bratislava, pričom predmetná zásielka bola doručená povinnému do vlastných rúk dňa 02.06.2022, čo povinný potvrdil podpisom na doručenke. Súd pre úplnosť uvádza, že doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, pričom súdu nebol preukázaný opak.
36. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. K námietke povinného týkajúcej sa nenadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov súd uvádza, že predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu povinnosti. Súd pre úplnosť uvádza, že Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MI-OCDPK-2021/013760 zo dňa 07.10.2021, nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2021 a vykonateľnosť dňa 08.12.2021, Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MI-OCDPK-2021/016907 zo dňa 10.12.2021, nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2022 a vykonateľnosť dňa 08.02.2022, Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MI-OCDPK-2022/004171 zo dňa 17.02.2022, nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2022 a vykonateľnosť dňa 20.04.2022 a Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla vydaný Okresným úradom Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-BA-OCDPK-2022/104325 zo dňa 27.05.2022, nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2022 a vykonateľnosť dňa 05.07.2022.
37. V súvislosti s tvrdením povinného, že predmetné rozhodnutia o uložení pokuty neboli v zákonom stanovenej lehote prejednané a teda ich nemožno vykonať súd uvádza, že nad rámec opätovne preskúmal predmetné rozhodnutia, ktoré sú v tomto konaní exekučnými titulmi. Súd po opätovnom preskúmaní exekučných titulov zistil, že pokuty za správne delikty boli uložené do dvoch rokov odo dňa, keď sa povinný dopustil spáchania správneho deliktu v súlade s ustanovením § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke. Exekučné konanie je konaním vykonávacím. Vykonávacie konanie nasleduje v prípade, ak strana, ktorej bola rozhodnutím uložená povinnosť, túto povinnosť nesplní dobrovoľne. Povinný okrem iného uviedol, že exekučné tituly nie je možné vykonať. Zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na výkon rozhodnutí, ktoré boli vydané podľa zákona o diaľničnej známke, v ktorom nie je stanovená lehota na výkon rozhodnutia, sa aplikuje ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku je potrebné v danej veci aplikovať na základe citovaného ustanovenia § 16 zákona o diaľničnej známke, pričom zákon ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo
znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada exekučný súd z úradnej povinnosti. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06.11.2024 je nesporné, že výkon rozhodnutia bol nariadený v rámci trojročnej lehoty.
38. Exekučný súd k namietanému postupu povereného súdneho exekútora uvádza, že je úlohou súdu v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať požadované náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, priložené exekučné tituly a najmä to, či sú opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a skutočnosť, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule. Nakoľko súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, poveril dňa 13.11.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Borisa Halása. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, najmä zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Upovedomenia o začatí exekúcie slúži najmä na upovedomenie účastníkov o začatí exekúcie a to predovšetkým povinného. Voči povinnému ide o prvý procesný úkon zo strany povereného súdneho exekútora a práve z upovedomenia o začatí exekúcie je povinný informovaný, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Poverený súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie pristupuje k lustrácii majetku povinného. Zákon obligatórne stanovuje tú skutočnosť, že súdny exekútor je v zásade povinný upovedomiť povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonávania pred vydaním exekučného príkazu. Zároveň s doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému môže súdny exekútor priamo pristúpiť k blokácii majetku povinného, aby zaistil majetok pre uspokojenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, a to doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím osobám. V takom prípade je majetok povinného blokovaný až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok. K namietanej výške trov súdneho exekútora dáva súd povinnému do pozornosti ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú prednostne na trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, pričom z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že poverený súdny exekútor má nárok na 24 % z prijatého plnenia, teda nie vo výške 20 % ako v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza povinný.
39. V nadväznosti na tvrdenie povinného týkajúceho sa nejednoznačnej špecifikácie osoby povinného, t. j. či ide o fyzickú osobu podnikateľa identifikovanú prostredníctvom IČO alebo o fyzickú osobu nepodnikateľa identifikovanú rodným číslom súd poukazuje na skutočnosť, že v exekučnom konaní sa pri označení účastníka konania nerozlišuje medzi fyzickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom, pričom fyzická osoba sa v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) bod. 1 Exekučného poriadku označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Súd nad rámec uvádza, že pridelením IČO fyzickej osobe nevzniká nový subjekt občianskoprávnych vzťahov so samostatnou právnou subjektivitou odlišný od samotnej fyzickej osoby a takisto neexistuje ani samostatná majetková subjektivita fyzickej osoby podnikateľa, v zmysle ktorej by nadobúdal samostatný majetok oddelený od majetku fyzickej osoby.
40. Exekučný súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.).
42. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
43. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
44. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
45. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
46. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
47. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
48. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
49. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
50. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
51. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
52. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ustanovenia § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.
53. Základným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu trov účastníkovi konania je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade bol neúspešným účastníkom povinný, keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Exekučný súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento nebol procesne úspešný v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie (výrok II.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.