Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-83-2020.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Z.. H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX, X. Q. J., zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanej: U. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, o zaplatenie 48 463,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/178/2011-648 zo dňa 09. 09. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovanej a štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 463,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,5 % od 01. 01. 2005 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Taktiež žalovanej uložil povinnosť uhradiť slovenskému štátu na účet vedený v Štátnej pokladnici trovy vo výške 2 519,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 657 až § 658 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že žalovaná platne uzatvorila zmluvu o pôžičke a vznikla jej povinnosť zapožičané finančné prostriedky aj s príslušenstvom vrátiť žalobcovi. Súd uviedol, že spochybnenie uzatvorenia zmluvy o pôžičke vyvrátili jednotlivé znalecké posudky, ako aj skutočnosť, že rodinný dom s bývalým manželom postavili, skolaudovali a keďže sami toľko finančných prostriedkov nemali, je logické, že si finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu museli zapožičať. Súd ako nelogické vyhodnotil fingovanie zmluvy o pôžičke len z motívu, aby získal finančné prostriedky, keďže ako manželia sa rozišli. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní. Taktiež súd posúdil zhodne trovy štátu, ktoré predstavujú vyplatenie odmeny znalca za vyhotovenie znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené v priebehu konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie žalovaná. Poukazovala na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ CSP, pričom tvrdila, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie odvolateľka vytýkala, že znalecké posudky J. Q. a R.. R.. Y. nemali dostatok materiálu
na to, aby mohli vysloviť jednoznačný záver znaleckého skúmania. Taktiež ani kriminalistický ústav, ktorý vypracoval znalecký posudok, sa jednoznačne nevyjadril k tomu, či podpis na zmluve o pôžičke je žalovanej alebo niekoho iného. V poznámke vyslovil, že podpis pravdepodobne vyhotovila manželka žalobcu J.. J. Y.. Mieru pravdepodobnosti však nevedel kvantifikovať, ani nijako spresniť. V odvolaní poukázala na závery znaleckých posudkov, kde ani jeden jednoznačne neurčil, že podpis na predloženej zmluve o pôžičke je pravým podpisom žalovanej. Zo záverov týchto posudkov vyplynulo, že vykazujú zhodné, aj podobné znaky, pričom z posudkov vyplynulo, že sa jedná „o ťažšie spracovateľný rukopisný jav“ z toho dôvodu, že poskytuje menší počet individuálne identifikovateľných odchýlok od školskej normy (učiteľské písmo). Obdobné závery vyplynuli z odborného stanoviska J.. M.. Podľa odvolateľky aj laickým pohľadom je zrejmé, že podpis pravdepodobne vyhotovila J.. J. Y., čo nakoniec ako pravdepodobnosť vyplynulo aj zo záverov posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Žalovaná tak má za to, že zmluva o pôžičke zo dňa 29. 06. 1997 je absolútne neplatná, pretože ju nepodpísala a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov a záver súd prijal na základe domnienok a dohadov, nie na základe skutočne preukázaných skutočností. Odôvodnenie rozsudku nenapĺňa náležitosti stanovené v ust. § 220 a nasl. CSP. Stáva sa tak nepreskúmateľný, čo nerešpektuje základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie aj procesnú vadu, nakoľko nevyhovel žalobnému návrhu v plnom rozsahu, pretože v časti príslušenstva prisúdil menšiu hodnotu ako sa žalobca domáhal a o zvyšku nerozhodol. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dostatočným a dôsledným spôsobom riadne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne právne závery a žalobe vyhovel. Rovnako tak odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku je zrozumiteľné, presvedčivé a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Má za to, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia upravujúce právo na spravodlivý súdny proces. Čo sa týka znaleckého dokazovania, i keď má špecifický charakter a zvláštne postavenie, medzi dôkaznými prostriedkami zostáva jedným z možných dôkazov. Tak ako ostatné dôkazy, i znalecký posudok musí súd podrobiť hodnoteniu. Súd presne tak postupoval, keď do úvahy nevzal len žalovanou preferovaný znalecký posudok, ale všetky, ktoré súd ako dôkaz vyhodnotil. Z dokazovania nepochybne vyplýva, že náklady na výstavbu rodinného domu boli v sume vyššej ako 96 000,- eur, pričom bývalý manžel žalovanej mal našetrené prostriedky v objeme cca 26 000,- eur. Zvyšok finančných prostriedkov bol zabezpečený na základe zmluvy o úvere, ktorú žalovaná neodôvodnene spochybňuje.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že skutočnosti uvádzané žalobcom sú v celom rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé. V konaní okrem znaleckého dokazovania bolo vykonané dokazovanie len obsahom listinných dôkazov (zmluva o pôžičke) a výsluchom strán sporu, pričom súd prvej inštancie sa bez odôvodnenia a v rozpore s ust. čl. 6 CSP stotožnil s účelovými tvrdeniami žalobcu a tvrdenia žalovanej považoval za nehodnoverné. Súd prijal závery o dôvodnosti žaloby na základe domnienok a dohadov, nie na základe riadne zisteného skutkového stavu. Súd posudzoval možnosť výstavby rodinného domu, ktorý bol preukázateľne postavený pred viac ako 20 rokmi podľa kritérií (čo do predpokladanej ceny výstavby) z roku 2011 bez ohľadu na vývoj trhu s nehnuteľnosťami. V ostatnom sa pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení.
5. K podanému vyjadreniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý opakovane uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám, je určité, presvedčivé, obsahuje vyhodnotenie všetkých rozhodujúcich skutočností. Právo na spravodlivý proces tak porušené nebolo. Súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, keď vo veci nariadil niekoľko znaleckých dokazovaní. Taktiež bolo vykonaných viacero ústnych pojednávaní. Odvolanie žalovanej tak považoval žalobca za nedôvodné.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 až § 381 CSP a po vykonaní pojednávania a po zopakovanom dokazovaní rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu a z obsahu preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd na vykonanom pojednávaní dňa 01. 07. 2021 po preskúmaní napadnutého rozsudku a zopakovanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.
8. Žalobou podanou na súde dňa 27. 04. 2011 sa žalobca domáhal zaplatenia 48 463,12 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 29. 06. 1997 poskytol svojmu bratovi Z.. J. Y. a jeho manželke U. H. účelovú peňažnú pôžičku vo výške 2 920 000,- Sk iba na výstavbu nového domu a novej hospodárskej budovy s garážou vrátane oplotenia a spevnených plôch v Obci Rudina na pozemku č. 246/2. Stavbu realizovala odborná stavebná firma, s ktorou mali uzatvorenú zmluvu o dielo č. 7/95 zo dňa 23. 09. 1995 a ktorej vlastníkom bol ďalší brat žalobcu a bývalého manžela žalovanej. V roku 2003 za trvania manželstva bolo súdom zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Z.. J. a U. Y., kde však o vyporiadaní takéhoto záväzku nič dojednané nebolo. Podľa žalobcu mu brat Z.. J. Y. 50 % z tejto pôžičky vrátane úroku splácal v rokoch 2005 až 2011. Keďže medzitým sa manželia Y. rozviedli a žalovaná je 50 % podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v Rudine, ktorá bola z uvedenej pôžičky postavená, má povinnosť v rozsahu polovice nesplatenej sumy mu túto pôžičku vrátiť. Do spisu bolo doložené stavebné povolenie právoplatné 10. 06. 1995 na stavbu rekreačný domček v kat. úz. N., kópia zmluvy o dielo č. 007/95 na výstavbu domu a hospodárskej budovy v kat. úz. N., pričom dielo mal realizovať Z.. R. Y. - N.. Zmluva nebola žalovanou podpísaná. Doložená bola aj zmluva o pôžičke datovaná 29. 06. 1997. Na zmluve sú podpisy veriteľa - žalobcu a dlžníkov - J. Y. a Y.. Priložené bolo tiež kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 06. 1997 o skolaudovaní rekreačného domčeka a hospodárskej budovy. Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom J.. Q. č. 7/2011, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa viedlo pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu vo vzťahu k žalobcovi a jeho bratovi. Zo záverov tohto posudku vyplynulo, že sporný podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 29. 06. 1997 je pravdepodobne pravým podpisom U. Y. (H.). V posudku je tiež uvedené, že podpis bol vyhotovený nižšou pisárskou rýchlosťou kurzívnym písmom a vzhľadom k tomu, že pisateľ sa snaží dodržiavať školskú normu, je podpis ťažšie spracovateľný. Za nedostatok bol považovaný menší rozsah ukážok z bežnej praxe pisateľky. Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom R.. č. 5/2014, zo záverov ktorého vyplynulo, že podpis na zmluve o pôžičke je s vysokou mierou pravdepodobnosti pravým podpisom U. Y.. V posudku je tiež uvedené, že sa jedná o kurzívny podpis, ktorý vykazuje väčšiu podobnosť so školskou normou, a preto poskytuje menší počet individuálno-identifikovateľných odchýlok od školskej normy a takýto podpis patrí medzi ťažšie spracovateľné rukopisné javy. Z odborného stanoviska J.. M. č. 13/2015 vyplynulo, že znalkyňa Y. pri znaleckom skúmaní uprednostňuje pred písmoznaleckými metódami skúmania grafologické metódy, ktorá používa terminológiu delenie znakov, ktoré sa v písmoznaleckých posudkoch znaleckých ústavov nepoužívajú. Po preštudovaní znaleckých posudkov J.. Q. a R.. R.. Y. konštatuje, že ani jedna znalkyňa nemala na skúmanie predložený vyhovujúci porovnávací materiál, ktorý by im umožňoval pristúpiť k objektívnemu znaleckému skúmaniu a vypracovaniu kvalitnej dôkazovej časti znaleckého posudku vrátane posúdenia variability podpisov U. Y. v roku 1997. Predložené mali len dve ukážky podpisov pisateľky z roku 1997, čo je nedostatočná vzorka. Skúšky podpisov nemôžu mať prednosť pred ukážkami podpisov pisateľa z jeho bežnej praxe (pri skúškach podpisov nie je možné vylúčiť neúmyselné, ale aj úmyselné menenie svojho pisárskeho prejavu, skúšky podpisov, keď sú vyhotovené s väčším časovým odstupom od dátumu vzniku sporného podpisu, nemusia zodpovedať pisárskemu prejavu pisateľa v období vzniku spornej písomnosti). Z jej záverov vyplynulo, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že sporný podpis vyhotovila U. Posudok nevyhotovila z toho dôvodu, že nemohla by jednoznačne stanoviť záver skúmania. Následne sa súd oboznámil so znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu, z ktorého záverov vyplynulo, že U. H. nemožno potvrdiť, ani vylúčiť ako pisateľku sporného podpisu na zmluve o pôžičke. Podpis pravdepodobne nevyhotovil manžel žalovanej Z.. J. Y.. Sporný podpis pravdepodobne vyhotovila manželka žalobcu J.. J. Y.. Mieru pravdepodobnosti posudok nekvantifikuje, ani inak nespresňuje. Z dohody o vyporiadaní BSM manželov Z.. J. Y. a U. Y. zo dňa 15. 12. 2003 vyplynulo, že v roku 1997 nadobudli zo spoločných finančných prostriedkov parcelu CKN 219/3 ornú pôdu o výmere 8825 m2 v kat. úz. J. U. (po zrušení BSM a po vyporiadaní táto nehnuteľnosť pripadla manželovi žalovanej). V dohode účastníci vyhlasujú, že sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež z pohľadávok a dlhov vzniknutých počas trvania ich manželstva.
9. Z takto zisteného skutkového stavu nedospel odvolací súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
11. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V žalobe popísal skutkový stav tak, že vtedajším manželom, bratovi a bývalej švagrinej, zapožičal finančné prostriedky, čo však žalovaná absolútne poprela. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V tomto prípade žalobca vo svojich výpovediach, či už pred súdom v tomto konaní alebo pred orgánmi vyšetrujúcimi podozrenie z trestného činu podvodu nikdy neuviedol, že by finančné prostriedky predstavujúce požičanú sumu odovzdal priamo žalovanej. Potvrdenie prevzatia finančných prostriedkov tak mala deklarovať práve predložená zmluva o pôžičke zo dňa 29. 06. 1997. Práve podpísanie tejto zmluvy žalovanou malo preukázať, že finančné prostriedky skutočne prevzala a že s pôžičkou bola uzrozumená. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne následky. Listiny, ktoré majú preukazovať vznik právneho vzťahu, sú v tomto prípade listinami súkromnými a pre posúdenie ako dôkazného prostriedku je významná ich pravosť a pravdivosť. V tomto prípade bol popretý vznik právneho vzťahu, ktorý by zaväzoval označenú žalovanú k požadovanému plneniu. Táto tvrdila, že o zmluve o pôžičke nevedela, takúto listinu nikdy nepodpísala. Taktiež spochybnila existenciu zmluvy o dielo. V tomto prípade bremeno tvrdenia i bremeno dôkazné ohľadom pravosti listiny je na tom, kto z pravosti listiny pre seba dovodzuje priaznivé právne následky. Ak teda žalobca tvrdí, že podpis na listine predloženej súdu ako dôkaz je pravý (že zmluvu o pôžičke podpísala žalovaná), bolo na ňom, aby jednoznačne tieto tvrdené skutočnosti preukázal. Ani z jedného znaleckého posudku jednoznačne nevyplynulo, že by podpis na predloženej listine bol podpisom pravým, a teda, že zmluvu o pôžičke podpísala žalovaná. Súd bral do úvahy jednak znalecké posudky znalkyne Q. a Y., ktoré uviedli, že podpis je pravdepodobne pravým, avšak následne tieto závery boli spochybnené odborným stanoviskom znalkyne M. resp. aj samotnými znalkyňami, ktoré uviedli, že skúmaný podpis patrí medzi ťažšie spracovateľné rukopisy, pretože poskytuje menší počet individuálno- identifikovateľných odchýlok od školskej normy. Tieto závery podporil aj posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý nemohol potvrdiť ani vylúčiť žalovanú ako pisateľku sporného podpisu, avšak uviedol aj záver, že pravdepodobne podpis vyhotovila manželka žalobcu J. 13. V tomto prípade odvolací súd poukazuje na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu. Hlavnou myšlienkou je téza, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú, nositeľom dôkazného bremena pri dôslednom uplatňovaní tejto zásady je vždy procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Z logiky potom vyplýva, že nemožno preukázať trvajúcu negatívnu skutočnosť, ale rovnako ako inú negatívnu skutočnosť je možné preukázať inou pozitívnou skutočnosťou, ktorá negatívnu skutočnosť vylúči. V tomto prípade žalovaná tvrdí, že zmluvu nepodpísala, bolo teda na žalobcovi, aby pozitívne preukázal, že zmluva bola uzatvorená so žalovanou, a preto sa na ňu vzťahuje aj obsah zmluvy a je povinná vrátiť poskytnuté finančné prostriedky formou pôžičky. Pokiaľ súd prvej inštancie dovodzoval poskytnutie pôžičky napr. zo skutočností, že žalovaná vtedy so svojím manželom postavili rekreačný dom a hospodársku budovu a že teda museli si za týmto účelom zapožičať finančné prostriedky, sú len dohady a špekulácie. Naopak skôr v prospech žalovanej svedčí skutočnosť, že v dohode o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvárali vtedajší manželia v roku 2003, vyhlásili, že sú vyporiadané všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež z pohľadávok a dlhov vzniknutých počas trvania manželstva. Taktiež je zrejmé, čo vyplynulo z listinných dôkazov, že v roku 1997 manželia zakupovali nehnuteľnosť vo Veľkom Bieli (čo podporuje tvrdenie žalovanej, že stavbu realizovali z vlastných finančných prostriedkov).
14. Vzhľadom na to, že podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že došlo k fyzickému zapožičaniu finančných prostriedkov, k ich odovzdaniu, čo práve malo potvrdiť podpísanie zmluvy o pôžičke žalovanou, neuniesol dôkazné bremeno a odvolaciemu súdu neostalo iné ako žalobu zamietnuť.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na úspech strán v konaní priznal žalovanej a štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).