Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-52-2020.pdf
PDF · 91.64 KB
No categories available
6Csp/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Inkasáreň s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 777 974, zastúpeného Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému Ľ. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX, M., o zaplatenie 70,70 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej „žaloba“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 06. 2020 v upomínacom konaní, žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku vo výške 70,70 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 19. 02. 2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 3,- eurá a trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dňa 18. 02. 2020 o 15:48 rod. na linke č. 201, číslo vozidla 6816, pričom na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom, t. j. cestoval bez platného cestovného lístka. Žalovaný odmietol uhradiť cestovné vo výške 0,70 eura a sankčnú úhradu za nepreukázanie platného cestovného lístka počas jazdy vo výške 70,- eur na mieste. Kontrolujúcou osobou právneho predchodcu žalobcu
- Dopravným podnikom Bratislava bolo dňa 18. 02. 2020 vystavené hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 20002503. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi Dopravným podnikom Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736 a žalobcom bola pohľadávka, vyplývajúca z tohto hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, postúpená na žalobcu. Žalobcovi vzniklo v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo na vymáhanie predmetnej pohľadávky. V zmysle bodu A.3.1 v spojení s bodom A.5.3 písm. f) Prepravného poriadku Integrovaného dopravného systému v bratislavskom kraji, nastúpením do dopravného prostriedku vyjadruje cestujúci svoj neodvolateľný súhlas s podmienkami prepravy, obsiahnutej v PP IDS BK a žalovaný, ako cestujúci, je ďalej povinný sa na výzvu oprávnenej osoby preukázať platným cestovným lístkom alebo zaplatiť cestovné a sankčnú náhradu. Sadzba sankčnej náhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je v cenníku, uvedenom v prílohe 1 PP IDS BK, stanovená na sumu 70,- eur. Žalobca doporučeným listom zo dňa 05. 02. 2020 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a prostredníctvom právneho zástupcu ho vyzval listom zo dňa 12. 02. 2020 na úhradu pohľadávky. Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov, spojených s uplatnením tejto pohľadávky v sume 2 x 1,50 eura, spolu 3,- eurá.
2. V upomínacom konaní rozhodol Okresný súd Banská Bystrica dňa 21. 07. 2020 platobným rozkazom sp. zn. 18Up/1254/2020, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému, o čom upomínací súd upovedomil žalobcu výzvou zo dňa 12. 11. 2020. Žalobca reagoval oznámením, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, týmto došlo k zrušeniu platobného rozkazu a upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) dňa 20. 11. 2020.
3. Uznesením zo dňa 25. 11. 2020, č. k. 6Csp/52/2020-64 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 odstránil vadu podania tak, že listinnými dôkazmi preukáže svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Na túto výzvu reagoval žalobca prostredníctvom advokátky podaním, doručeným súdu dňa 27. 11. 2020, zaslaním množstva písomností bez opísania rozhodujúcich skutočností v zmysle § 132 ods. 1 CSP. Súdu bola predložená Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá medzi postupcom Dopravným podnikom Bratislava, a.s. a žalobcom, ako postupníkom, uzavretá dňa 03. 04. 2019, podací hárok č. EPH 200642495 odosielateľa Inkasáreň s. r. o. Bratislava,, odovzdaný na poštovú prepravu dňa 03. 06. 2020, pozostávajúci zo 65 listov (641 doporučených listov), podací hárok č. EPH 201587146 odosielateľa V.. D. A., advokátka, odovzdaný na poštovú prepravu 11. 06. 2020, pozostávajúci zo 64 listín (636 doporučených listov). Žalobca pritom ani nevyznačil, ktorý údaj v týchto podacích hárkoch sa týka predmetnej veci. Súdu bol predložený aj Prepravný poriadok Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (ďalej „IDS BK“) verzia 3.3, platná od 01. 07. 2018, vrátane 3 príloh, Cenník IDS BK, Prepravný poriadok Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji verzia 3.4, platná od 19. 08. 2018, vrátane 3 príloh, všetko bez odôvodnenia účelu, pre ktorý tieto písomnosti boli súdu predložené, t. j. bez vysvetlenia, čím uvedené listiny majú preukazovať vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.
4. Podľa zistenia súdu žalovaný sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska, ktorú má vyznačenú v registri obyvateľov (adresa uvedená v žalobe aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok). Do novembra 2020 žalovaný býval v Bratislave na adrese A. X u p. A., avšak aktuálnu adresu bydliska žalovaného sa zistiť nepodarilo. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a dňa 07. 05. 2021 zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa potom považuje za doručenú žalovanému dňa 25. 05. 2021.
5. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom spore je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevyšuj 1 000,- eur, súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 01. 07. 2021 o 08.45 hod.
6. Z tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 18. 02. 2020 linkou č. 201 Dopravného podniku Bratislava. Z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení možno len predpokladať, že žalovaný cestoval v Bratislave, a potom sa podľa údajov, zverejnených na internete, mohlo jednať o cestu trolejbusom. Druh použitého dopravného prostriedku je významný pre právne posúdenie nároku, t. j. či sa má na danú vec aplikovať zákon č. 514/2009 Z. z o doprave na dráhach alebo zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
7. Z obsahu Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 18. 02. 2020, variabilný symbol 20002503, vyplýva, že kontrolou, vykonanou o 15:48 hod na úseku zastávok Námestie Fr. Liszta a Karpatská bolo zistené, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka. Pri kontrole odmietol zaplatiť cestovné 0,70 eura a postih 70,- eur. Prípisom zo dňa 01. 06. 2020 žalobca oznámil žalovanému, že v súlade s článkom 3.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 04. 2019, mu Dopravný podnik Bratislava, a.s. postúpil svoju pohľadávku v celkovej sume 70,70 eura, ktorú v tomto oznámení špecifikoval. Ďalším prípisom zo dňa 09. 06. 2020 žalobca prostredníctvom advokátky V.. D. A. upozornil žalovaného, že táto pohľadávka nebola uhradená ani sčasti, a preto ho vyzval na zaplatenie sumy 129,21 eura do 3 kalendárnych dní od doručenia. Obidve písomnosti boli zrejme zaslané žalovanému na adresu trvalého bydliska M., N. XXX, na ktorej sa žalovaný v uvedenom období, podľa zistenia súdu, nezdržiaval (v tom čase býval v podnájme u p. A. v A. N. L. A. X).
8. Medzi dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola uzavretá dňa 03. 04. 2019 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej však nebola konkrétna pohľadávka, uplatnená voči žalovanému v tomto konaní (rámcová zmluva bola uzavretá skôr, ako vznikla pohľadávka Dopravného podniku Bratislava voči žalovanému). Z rámcovej zmluvy vyplýva, že
pohľadávky, ktorých sa postúpenie má týkať, mali byť postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 zmluvy o postúpení pohľadávok sa zmluvné strany zaviazali spísať preberací protokol v 2. vyhotoveniach. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca na svoje tvrdenie nepredložil relevantný dôkaz.
9. Podľa § 488 Obč. zák., záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 524 Obč. zák. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, ktorému z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok. Skúmanie vecnej aktívnej legitimácie je pritom základom každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vždy vedie k zamietnutiu žaloby.
12. V konaní bolo preukázané, že zmluvný vzťah zrejme vznikol medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalovaným, ktorý cestoval dňa 18. 02. 2020 linkou č. 201 v Bratislave bez cestovného lístka. Potom vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby bol Dopravný podnik Bratislava, ktorý však nárok voči žalovanému neuplatnil. Žalobca, ktorý uplatnil nárok v dôsledku postúpenia pohľadávky, bol preto povinný súdu preukázať svoju vecnú aktívnu legitimáciu
13. Podľa § 526 Obč. zák. (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
14. Postúpenie pohľadávky je v súdnom konaní možné preukázať dvoma spôsobmi, a to buď tým, že pôvodný veriteľ doručil oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi, alebo predložením zmluvy o postúpení konkrétnej pohľadávky.
15. Z ustanovenia § 526 Obč. zák. vyplýva, že postúpenie pohľadávky je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. V prípade, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázala zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím súdneho konania, aktívnu vecnú legitimáciu zakladá už oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky však musí byť relevantné, t. j. musí sa dostať do sféry poznania dlžníka. Iba v prípade, ak oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bolo dlžníkovi riadne doručené pred začatím súdneho konania, je postupník v spore vecne aktívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. 06. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014).
16. Odhliadnuc od absencie opísania rozhodujúcich skutočností, spojených s postúpením pohľadávky, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že postupca (Dopravný podnik Bratislava) oznámil žalovanému postúpenie tejto pohľadávky. Predložené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2020 vypracoval postupník (žalobca), preto táto listina ani nemôže byť dokladom o postúpení pohľadávky. Navyše súdu nebol predložený ani dôkaz o tom, že toto oznámenie o bolo žalovanému vôbec doručené a dostalo sa tak do jeho sféry poznania. Pokiaľ žalobca mienil preukázať doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 06. 2020 predloženými podacími hárkami nepreukázal, že zásielka bola žalovanému aj doručená. Odhliadnuc od toho, že podľa § 132 ods. 2 CSP strana sporu nemôže nahradiť skutkové tvrdenia dôkazmi (ani vyžadovať od súdu, aby v predložených desiatkach listoch „hľadal“ dôkaz, ktorý sa týka tejto veci), súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca zasielal žalovanému oznámenie na adresu, uvedenú v tomto prípise (M. Č.. XXX), tak
šetrením bolo zistené, že v čase doručovania sa žalovaný nezdržiaval na tejto adrese, takže zásielka mu ani nemohla byť doručená.
17. Pokiaľ nedošlo k riadnemu oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky (§ 526 Obč. zák.), postupník má možnosť preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu predložením zmluvy o postúpení tejto konkrétnej pohľadávky. Takou však nie je Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, uzavretá dňa 03. 04. 2019 medzi Dopravným podnikom Bratislava, ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom (ďalej „Rámcová zmluva). Rámcovou zmluvou bolo len dojednané, že pohľadávky budú postupníkovi postupované počas trvania zmluvy ako súbor pohľadávok mesačne, pričom o odovzdaní a prevzatí zoznamu pohľadávok a dokladov podľa bodu 3.7 sa zmluvné strany zaviazali spísať preberací protokol v 2 vyhotoveniach. Potom k preukázaniu svojej vecnej aktívnej legitimácie bol žalobca povinný predložiť spolu s Rámcovou zmluvou aj konkrétny preberací protokol. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, preukazujúcich jeho vecnú aktívnu legitimáciu, žalobca takýto dôkaz nepredložil.
18. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 526 ods. 1 Obč. zák., t. j. riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupníka. Potom žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Vzhľadom na výsledok konania vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Tento si však náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania a nakoľko žalovaný bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd potom dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.