Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-15-2025.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Subarea
7Co/15/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom v Štrbe, na ul. Školskej č. 118, IČO 42 380 022, právne zastúpeného Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom v Bardejove, na ulici Přerovskej č. 938/3, IČO: 53 519 299, proti žalovanej J. H., so sídlom v H., na ulici N. č. XXX/XX, V.: 50 107 542, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 11.04.2025 č.k. 9C 19/2025 - 301, takto rozhodol
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení počas konania je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, teda či ide o zásah primeraný. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
3. Žalobca predložil súdu LV č. XXXX, kópiu katastrálnej mapy, pokladničný doklad a fotodokumentáciu.
4. Podľa zápisu na LV č. XXXX (strana 560) pri predmetných parcelách registra „C“ č. XXXX a č. XXXX, je uvedená nájomná zmluva zo dňa 04.10.2012 a dodatok č. 1 v prospech NAVAJA, s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ulici Mlynárskej č. 19, IČO: 45 865 264, na dobu určitú 35 rokov, pričom doba nájmu začína plynúť dňom podpisu tejto zmluvy podľa N X/XX.
5. Po vyhodnotení pripojených listinných dôkazov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobca nevysvetlil nájomný vzťah existujúci na základe stále účinnej nájomnej zmluvy. Žalobca tiež nepreukázal svoju právnu subjektivitu (predložením výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, a to aj vo vzťahu k štatutárnym orgánom žalobcu), ani právnu subjektivitu žalovanej (predložením výpisu zo živnostenského registra).
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 257 a § 262 ods. 1 C.s.p.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmeruje voči spoločnosti NAVAJA, s.r.o. a žalobca žiadnym spôsobom neodôvodňoval svoje práva z nájomnej zmluvy, preto nerozumie argumentácii, prečo by mal vysvetliť predmetný nájomný vzťah s vecou nesúvisiaci. Samotný zápis nájomnej zmluvy v katastri nehnuteľností nerobí zo zmluvy zmluvu účinnú. Aj napríklad vecnoprávne účinky prevodu, zriadenia vecných bremien a podobne nastávajú povolením vkladu, avšak samotná účinnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá. Zároveň súd nemal k dispozícii nájomnú zmluvu.
9. Spoločnosť NAVAJA, s.r.o. oznámila žalobcovi nemožnosť plniť povinnosti z nájomnej zmluvy pre nepriaznivú finančnú situáciu, načo následne dohodou zo dňa 12.12.2024 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou NAVAJA, s.r.o. bola nájomná zmluva ukončená k 12.12.2024. Dotknutá nájomná zmluva tak nie je účinná a ani v čase podania návrhu účinná nebola. Ukončením uvedenej nájomnej zmluvy zanikli akékoľvek práva a povinnosti z nej vyplývajúce, napríklad aj podnájomné vzťahy.
10. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého žalobca nepreukázal svoju právnu subjektivitu (predložením výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, a to aj vo vzťahu k štatutárnym orgánom žalobcu), ani právnu subjektivitu žalovanej (predložením výpisu zo živnostenského registra), žalobca sa domnieva, že uvádzané registre sú verejnými registrami, skutočnosťami všeobecne známymi, ktorých obsah by mal byť známy aj súdu, a tak si dané skutočnosti vedel overiť, resp. súd neuviedol, aby skutkové tvrdenia žalobcu boli v rozpore so skutočnosťou vyvolávajúcou potrebu predloženia výpisov z registrov. Žalobca, ako aj žalovaná, boli riadne identifikovaní uvedením ich identifikačných údajov.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré s výnimkou záveru o nepreukázaní právnej subjektivity žalobcu a žalovanej, v plnom rozsahu odkazuje.
13. Pokiaľ ide o právnu subjektivitu žalobcu a žalovanej, v tomto smere žalobca dostatočným spôsobom tak svoju osobu ako aj žalovanú riadne identifikoval. Pokiaľ mal prvoinštančný súd pochybnosti o správnosti údajov vzťahujúcich sa na právnu subjektivitu žalobcu a žalovanej, mohol postupovať v súlade s ust. § 185 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Ust. § 185 ods. 2 C.s.p. predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Medzi verejné registre a zoznamy patria určite kataster nehnuteľností, obchodný register, živnostenský register, či iné registre, ktoré sú prístupné verejnosti.
15. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 324 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súd v zmysle ust. § 330 ods. 1 C.s.p. môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Aj keď súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, uvedené neznamená, aby bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na minulý čas.
17. Zo žalobcom predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. D. vyplynula právne významná skutočnosť, podľa ktorej k sporným nehnuteľnostiam existoval nájomný vzťah v prospech spoločnosti NAVAJA, s.r.o., ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 04.10.2012 v znení dodatku č. 1 na dobu určitú 35 rokov, pričom doba nájmu začala plynúť dňom podpisu tejto zmluvy. Ak teda samotný žalobca predložil do spisu listinný dôkaz potvrdzujúci existenciu nájomného vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet konania, bolo jeho povinnosťou objasniť tento nájomný vzťah, nakoľko od existencie nájomného vzťahu je závislá i existencia iných vzťahov vyplývajúcich z podnájmu. Keďže nájomcu okrem toho, že je povinný predmet nájmu užívať, nie je možné do užívania nútiť, zákon prezumuje možnosť prenosu (dispozície) užívacieho práva na tretiu osobu - podnájom. Všeobecné vymedzenie dispozície vychádza z ust. § 666 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmet nájmu možno dať do podnájmu (ďalšieho nájmu), ibaže by to bolo nájomnou zmluvou vylúčené alebo obmedzené. Podnájom nie je v zákone definovaný a tradične je podnájom vymedzovaný ako prenájom nájomného práva s tým, že nájomca prenecháva nájomné právo ďalšej osobe. Podnájom teda predstavuje odvodené užívacie právo tretej osoby od nájomcu k predmetu nájmu za odplatu. Podnájom sa teda chápe ako prenechanie prenajatej veci nájomcom tretej osobe. Prenechaním veci do podnájmu dochádza k realizácii dispozičného práva nájomcu s oprávnením užívať predmet nájmu. Podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým k hlavnému vzťahu, ktorým je nájomný vzťah. Akcesorický vzťah pristupuje ku hlavnému vzťahu a na hlavný vzťah je existenčne viazaný. Predpokladom je teda existencia dvoch právnych vzťahov a to vzťahu hlavného ako určujúceho a vzťahu akcesorického. Akcesorický vzťah je existenčne spätý s právnym hlavným vzťahom a pokiaľ zákon neustanovuje inak, sleduje osud vzťahu hlavného, od ktorého je odvodený. Logickým dôsledkom akcesority vzťahu nájomcu a podnájomcu je, že podnájomný vzťah je determinovaný vzťahom nájomným, a to čo do svojho obsahu, ako aj trvania.
18. Tvrdenie o ukončení nájomného vzťahu žalobca predniesol až v priebehu odvolacieho konania a zároveň s odvolaním do spisu predložil aj dohodu o skončení nájomnej zmluvy zo dňa 12.12.2024. Povinnosťou žalobcu pritom v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo i pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, čo je zrejmé z ust. § 326 ods. 2 C.s.p. Je zrejmé, že dohodu o skončení nájomnej zmluvy zo dňa 12.12.2024 mal žalobca k dispozícii už v čase začatia konania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a teda nič nebránilo žalobcovi tento právne významný dôkaz vzťahujúci sa na ukončenie nájomného vzťahu predložiť spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Zákonná koncentrácia konania je upravená v ust. § 154 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Možnosť primeraného použitia tohto ustanovenia tiež na uznesenie, ktorým sa zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, priamo vyplýva z ust. § 234 ods. 2 C.s.p. Aj keď v danom prípade vzhľadom na spôsob rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 329 ods. 1 C.s.p., nemohlo dôjsť k vyhláseniu uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, po vydaní uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predkladanie ďalších listinných dôkazov je vylúčené, vzhľadom na zákonom vyžadovanú povinnosť pripojenia listín k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 326 ods. 2 C.s.p.
20. Vo veci nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces.
21. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce v danom prípade opodstatnenosť nariadeného neodkladného opatrenia.
22. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).