Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Ek-1637-2020.pdf
PDF · 74.67 KB
Case nature
Subarea
47Ek/1637/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: R. G., F.: X.XX.XXXX, Q. T. A. XXX, XXX XX A. o vymoženie 924,25 EUR s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Tóthová, Exekútorský úrad Veľký Krtíš, so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 181EX 560/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 22.10.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej o vymoženie 924,25 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 601/05966/2008 zo dňa 28.10.2008 a Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 601/05967/2008 zo dňa 28.10.2008( ďalej len „Exekučný titul“). Návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatňoval nárok zo starej exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 26.10.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/1637/2020, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Iveta Tóthová. Ten vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 25.11.2020.
3. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol dňa 09.12.2020 doručený súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor doručil návrh povinnej spolu s prílohami súdu, dňa 14.01.2021.
4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že má veľmi zlú finančnú situáciu, keďže je pacientom na psychiatrickej ambulancii a zároveň poberá 170Eur mesačne, čo jej nevystačí ani na základné potreby. Uvádza, že v zmysle uvedeného nie je možné, aby dlžnú sumu uhradila. Záverom uvádza, že vzhľadom k tomu, že bol schválený zák č. 233/2019 Z.z. o exekučnej amnestii, má za to, že táto exekúcie spadá do toho obdobia.
5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uvádza, že nesúhlasí so zastavením exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa §200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkov procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s odôvodnením všetkých skutočností, ktoré povinná mohla ku dňu podania návrhu uplatniť. Takto podaný návrh má odkladný účinok.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinná musí uviesť okolnosti, ktoré podľa nej po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
14. Keďže uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a ich výrokmi. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.
15. Súd k tvrdeniu povinnej, že sa nachádza v zlej finančnej situácii uvádza, že tvrdená nemajetnosť zlá finančná situácia povinnej nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní a skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotnej povinnej o jej zlej finančnej situácii nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti, rovnako tak zlej finančnej situácie povinného zastavuje
súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého: exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň súd v tomto bode uvádza, že nepriaznivý zdravotný stav povinnej nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
16. K tvrdeniu povinnej, že z dôvodu prijatia zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ ZoUNEK) sa pri danej exekúcii uplatňuje „exekučná amnestia“ uvádza, že prijatím ZoUNEK zákonodarca na jednej strane upravil postup ukončenia niektorých exekučných konaní priamo zo zákona (staré exekúcie) a na druhej strane upravil aj osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (§ 1 ods. 1 ZoUNEK). ZoUNEK bol prijatý s cieľom odbremeniť súdy, zosúladiť režim všetkých exekúcií a zastrešiť všetky exekúcie pod jeden súd. Ustanovením § 9 ZoUNEK bolo oprávneným zo starej exekúcie umožnené opätovne sa domáhať vymoženia pohľadávky vymáhanej v starej exekúcii prostredníctvom možnosti podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj). Oprávnený v tomto exekučnom konaní využil svoje oprávnenie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK a to aj z dôvodu existencie vymáhateľnej pohľadávky z exekučného titulu, ktorá nebola ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (dobrovoľne) uhradená povinným. Oprávnený tak využil zákonnú možnosť v zmysle ust. §9 ZoUNEK a podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie s rizikom, že bude v prípade neúspešnej exekúcie znášať trovy.
17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.