Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cpr/29/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Petrovičovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, C., právne zastúpená: JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou v Rožňave, so sídlom Nám. 1. mája 11, proti žalovanému: D. E. F., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Nemocničná 42/33, Gelnica, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni dňa 9.9.2024 podľa , je neplatné.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému, čo do nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sa vylučuje na samostatné konanie.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 140 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2024 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.9.2024 a náhrady mzdy. Z opisu rozhodujúcich skutkových okolností v žalobe súd zistil, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.12.2004 bola prijatá u žalovaného do pracovného pomeru na druh práce – vedúcej práčovne. Dňa 9.9.2024 bolo žalobkyni doručené zo strany žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru pre údajné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť neospravedlnenou neprítomnosťou na pracovisku v dňoch 13.8. – 16.8.2024 a nehospodárnym objednávaním predražených jedál, resp. tovarov od dodávateľa a súhlasom s opakovaným odberom potravín, tovarov, prípadne jedál z priestorov zamestnávateľa. Žalobkyňa nesúhlasila s takýmto krajne nespravodlivým skončením pracovného pomeru, čo písomne oznámila žalovanému listom zo dňa 3.10.2024 a žiadala, aby jej zamestnávateľ umožnil výkon práce podľa pracovnej zmluvy a o prideľovanie práce a trvala na náhrade mzdy. Podľa žalobkyne prejav vôle žalovaného – okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa formálne a obsahové náležitosti predpokladané ust. . Podľa údajov v Registri mimovládnych neziskových organizácií, štatutárnym zástupcom zamestnávateľa je riaditeľ – C. C. s výkonom funkcie od 1.2.2024 doposiaľ. To znamená, že podľa verejne dostupných zdrojov navonok konala osoba, ktorá nebola a nie je oprávnená konať za žalovaného, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnom vyhotovení podpísal riaditeľ G. H. I., I.. Ten nebol a dodnes nie je zapísaný ako štatutárny zástupca žalovaného, čo robí právny úkon voči žalobkyni neplatným.

Žalobkyňa ďalej namietala existenciu skutkových dôvodov, pre ktoré žalovaný jednostranne ukončil pracovný pomer, lebo tieto nenapĺňajú skutkovú podstatu . Pokiaľ ide o prvý skutkovo vymedzený dôvod uviedla, že jej neprítomnosť v práci bola spôsobená čerpaním dovolenky. Žalobkyňa vopred zamestnávateľa požiadala o čerpanie dovolenky na základe dovolenkového lístka, ktorý osobne doručila G. I. prostredníctvom pracovníčky sekretariátu. Po príchode z dovolenky sa žalobkyňa dožadovala podpísaného dovolenkového lístka, priamo na sekretariáte jej bolo oznámené, že dovolenkový lístok pán riaditeľ má, ale ho ešte nestihol podpísať a to bez akéhokoľvek vytknutia neprítomnosti žalobkyne v práci. Súhlas zamestnávateľa s čerpaním dovolenky nevzbudzoval u žalobkyne žiadne pochybnosti, nakoľko zamestnávateľ sa ani nedožadoval odôvodnenia neprítomnosti v práci počas celého obdobia čerpania dovolenky. Nič sa neudialo ani bezprostredne po nástupe z dovolenky, to znamená, že od 17.8.2024 nikto žalobkyni nevytkol neospravedlnenú absenciu v práci až do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru 9.9.2024, kedy jej bola osobne doručená písomnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o dôvod obsiahnutý v druhom bode okamžitého skončenia pracovného pomeru, tento považuje žalobkyňa za absolútne neplatný, pretože absentuje presné a nezameniteľné vymedzenie skutku, ktorého sa mala dopustiť a ktorý by bol dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Absentuje konkrétne vymedzenie skutkového dôvodu, kedy mala žalobkyňa nehospodárne objednávať tovar, kedy a v akom konkrétnom množstve a v akom časovom horizonte mala realizovať opakované odbery potravín. Tento dôvod je podľa názoru žalobkyne absolútne nepoužiteľný, nezrozumiteľný a nezákonný a v rozpore so zákonnou úpravou . Predmetné jednostranné skončenie pracovného pomeru so zamestnankyňou, ktorá v zariadení pracuje od 22.12.2004 a kedy jevo fáze produktívneho života blížiacom sa vzniku nároku na starobný dôchodok považuje za konanie, ktoré je aj v rozpore s dobrými mravmi.

2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a to najmä: Okamžité skončenie pracovného pomeru z 9.9.2024, Výplatné pásky za mesiace júl a august 2024, Potvrdenie o zamestnaní, Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 9.9.2024 a odpoveď na toto oznámenie, Odpoveď Inšpektorátu práce Košice z 2.12.2024 a navrhla výsluch žalobkyne.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 18.12.2024 tak, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Podľa žalovaného sa žalobkyňa počas trvania pracovného pomeru opakovane dopúšťala porušovania ustanovení a tiež ďalších interných predpisov, medzi ktorých patrí napr. Pracovný poriadok D. E., F., kde na tieto pochybenia bola žalobkyňa opakovane upozorňovaná zo strany nadriadených. V danom prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nejednalo len o jedno závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by samo o sebe mohlo viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ale hneď o dva závažné porušenia pracovnej disciplíny. V prvom rade išlo o opakované nedostavenie sa na pracovisko v dňoch 13.8.2024 – 16.8.2024. Tvrdenia o tom, že jej dovolenkový lístok zamestnávateľ odmietol podpísať sú ničím nepodložené fabulácie. Keďže žalobkyňa podpísaním dovolenkového lístka od svojho zamestnávateľa nedisponuje, je nepochybné, že žiadnu dovolenku nečerpala. Ďalší dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je ten, že žalobkyňa opakovane porušovala povinnosti hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré zamestnancovi boli zverené a chrániť majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Skutkové vymedzenie nehospodárneho objednávania predražených jedál, resp. tovarov od dodávateľa, kde takýmto konaním žalobkyne dochádzalo ku škodám na strane žalovaného, je podľa žalovaného dostatočne určitým vymedzením pochybenia zo strany žalobkyne. Na uvedené skutočnosti, že žalobkyňou objednávaný tovar je predražený, aj napriek tomu, že dodávateľ mal v ponuke aj lacnejší tovar, bola žalobkyňa opakovane v mesiacoch jún a júl ústne upozorňovaná zo strany zamestnávateľa, avšak žalobkyňa na tieto pokyny zamestnávateľa nereflektovala. Rovnako tvrdenia žalobkyne, že si svoje pracovné povinnosti plnila riadne v súlade so sa podľa žalovaného nezakladajú na pravde a samotná žalobkyňa potvrdila zamestnancovi žalovaného G. I. J., že ich rodinní príslušníci odoberajú z priestorov žalovaného neskonzumované jedlá, prípadne ich zvyšky, kedy ju menovaný dôrazne upozornil, že takéto konanie je neprípustné a s okamžitou platnosťou jej ako prevádzkový riaditeľ tieto aktivity zakázal. V nadväznosti na tieto skutočnosti bola zo strany žalovaného vykonaná inventúra, kde bolo zistené, že žalobkyňa neviedla evidenciu skladových zásob potravín, v dôsledku čoho dochádzalo k škodám na majetku zamestnávateľa.

K námietke žalobkyne, že riaditeľ G. H. I., I., K. uvedený v písomnom vyhotovení právneho úkonu zamestnávateľa nebol osobou oprávnenou konať za žalovaného uviedol, že táto námietka sa nezakladá na pravde. Oprávnenie konať v mene zamestnávateľa vo všetkých pracovnoprávnych veciach vyplýva pre menovaného jednak z pracovnej zmluvy, z menovacieho dekrétu a zároveň bol pán G. H. I., I., K. splnomocnený štatutárom D. E., F. na základe plnomocenstva na to, aby splnomocniteľa, teda pani C. C., v daných veciach právoplatne zastupoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a to najmä: List zo dňa 9.10.2024, Plnomocenstvo zo dňa 15.2.2024, Pracovný poriadok D. E., n.o. 1/2024, Stanovisko dodávateľa L. M.. M., mimoriadnu inventúru - sklad potravín, fotodokumentáciu – sklad potravín, Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z 5.8.2010, Náplň práce žalobkyne vo funkcii: vedúca kuchyne z 1.1.2009 a Dohodu o hmotnej zodpovednosti z 24.10.2011.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s skutkovými tvrdeniami sporových strán, výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Podľa potvrdenia o zamestnaní, ktoré bolo vyhotovené žalovaným, bola žalobkyňa jeho zamestnancom od 22.12.2004 do 9.9.2024 na pracovnej pozícii: vedúca práčovne.

7. Podľa náplne práce vyhotovenej dňa 1.1.2009 mala žalobkyňa vykonávať funkciu: vedúca kuchyne. Medzi jej povinnosti patrilo o.i.:

- organizovanie, riadenie a kontrola práce pracovníkov stravovacej jednotky

- vedenie evidencie zdravotných preukazov

- kontrola jedálneho plánu vypracovaného diétnou sestrou, ktorý prejednáva s lekárom dietológom a dáva na schválenie predsedovi stravovacej komisie

- vedenie denných záznamov/kalkulačných listov/na kalkuláciu stravy pacientov a zamestnancov

- sledovanie stavu fakturácie potravín v súčinnosti s ekonomickým úsekom

- rekapitulovanie spotreby potravín. Náplň práce bola opatrená podpisom L. G. D. – riaditeľ. Žalobkyňa predmetnú náplň práce nepodpísala.

8. Dňa 24.10.2011 uzatvorila žalobkyňa ako zamestnanec s pracoviskom: Sklad potravín a kuchyňa – E. F. C. H. žalovaný Dohodu o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktorý je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa . Na základe tejto dohody žalobkyňa prebrala hmotnú zodpovednosť – Sklad potravín a kuchyňa E. C.. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola podpísaná žalobkyňou a L. G. D., riaditeľom nemocnice.

9. Listom zo dňa 5.8.2010 žalovaný upozornil žalobkyňu a žiadal ju, aby bezpodmienečne a promptne zabezpečila uzamykanie vchodových dverí do bývalého skladu potravín, po vyvezení stravy potravinovým výťahom.

10. Žalovaný predložil listinu zo dňa 19.8.2024 označenú vo veci: Mimoriadna inventúra z ktorej vyplýva, že na základe poverenia riaditeľa nemocnice G. H. I., I. sa v dňoch 19.8.2024 a 20.8.2024 uskutočnila v priestoroch skladov kuchyne mimoriadna inventúra na zistenie aktuálneho – skutočného stavu skladu potravín k určenému dátumu. V rámci mimoriadnej inventúry bolo zistené, že pani B. nevedie evidenciu skladových zásob potravín. Inventúru vykonali L. E. M. D. a C. K. asistentka riaditeľa. Prílohu listiny tvoril zoznam – stav skladu spočítaný dňa 19.8.2024 v rozsahu 9 strán, zoznam – stav skladu spočítaný dňa 20.8.2024 – 7 strán, dodací list č. XXXXXXXXX – L. – v sume 39,25 € a dodací list č. XXXXXXXXX – L. – v sume 419,48 €.

11. Na základe prebiehajúceho sporu medzi žalovaným a bývalou zamestnankyňou pani B. žalovaný mailom požiadal distribučnú spoločnosť L. M.. M. o porovnanie skutočne realizovaných objednávok a tovaru, ktoré bolo možné v danom čase (do dňa 9.9.2024) prostredníctvom Vašej spoločnosti objednať. Zástupca spoločnosti L. spol. s.r.o. e-mailom z 18.12.2024 oznámil žalovanému, že pri spätnej kontrole objednávok do dňa 9.9.2024 môže skonštatovať, že v daný čas spoločnosť L. disponovala aj tovarom, ktorý bol lacnejší a porovnateľný, čo sa týka kvality.

12. Z výplatnej pásky za obdobie 8/2024 vystavenej žalovaným vyplýva, že žalobkyňa pri úväzku 176 hodín pracovala v mesiaci 8/2024 21 dní a 1 deň mala vyplatenú náhradu mzdy za sviatok – dovolenku. V základnom pracovnom čase odpracovala 168 hodín a prácu nadčas vykonala v rozsahu 23 hodín. Za 1 deň sviatku – dovolenky mala uhradenú náhradu mzdy v rozsahu zodpovedajúcom 8 hodinám práce.

13. Dňa 9.9.2024 žalovaný doručil žalobkyni Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom podľa , ktorým s ňou okamžite skončil pracovný pomer uzatvorený Pracovnou zmluvou zo dňa 22.12.2004. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle vyššie uvedeného ust. bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila nasledovnými konaniami: a) Opakovane ste sa bez vedomia zamestnávateľa nedostavili na pracovisko, konkrétne v dňoch 13.8. – 16.8.2024, z toho dňa 14..8.2024 a dňa 16.8.2024 ste svojvoľne v práci strávili len 2 hodiny, čím z Vašej strany došlo k porušeniu jedného zo základných povinností zamestnanca uvedených v b) Vaším nehospodárnym objednávaním predražených jedál, resp. tovarov od dodávateľa ste zamestnávateľovi spôsobili škodu a zároveň s Vaším zvolením opakovane dochádzalo k odberu potravín, tovarov, prípadne jedál z priestorov zamestnávateľa. Uvedeným konaním došlo z Vašej strany k porušeniu základných povinností zamestnanca uvedených v . Vzhľadom na vyššie uvedené Vám týmto oznamujeme, že Váš pracovný pomer založený Zmluvou zo dňa 22.12.2004, na základe ktorej ste pracovali na pracovnej pozícii: vedúca práčovne, sa končí doručením písomného vyhotovenia Okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo za zamestnávateľa podpísané G. H. I., I. a žalobkyňa svojím podpisom potvrdila jeho prevzatie dňa 9.9.2024.

14. Listom zo dňa 3.10.2024 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní v súlade s ust. a požiadala, aby jej bolo umožnené nastúpiť do práce. Žalovaný na výzvu žalobkyne odpovedal listom z 9.10.2024 tak, že ho považuje za bezpredmetný.

15. Inšpektorát práce Košice na základe podania žalobkyne vykonal inšpekciu práce u zamestnávateľa D. E., F., F. XX/XX, C.. Vykonanou inšpekciou práce bolo zistené, že u vyššie uvedeného zamestnávateľa žalobkyňa pracovala od 22.12.2004. Jej pracovný pomer zamestnávateľ skončil dňom 9.9.2024 a to okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnávateľom. Inšpektorát práce ďalej o.i., konštatoval, že zamestnávateľ k vykonávanej inšpekcii práce nepredložil plán dovoleniek na rok 2024 k osobe žalobkyne, preto mal za to, že nebol vypracovaný, čím zamestnávateľ porušil ust. . Na doklade o vyúčtovaní mzdy za mesiac 8/2024 došlo k úprave nároku na dovolenku za rok 2024, a to v súvislosti so skončením pracovného pomeru v mesiaci september 2024. Zamestnávateľ dovolenku nekrátil, upravil nárok v súlade s ust. a 102 . Inšpektorát práce ďalej zistil, že pracovná zmluva žalobkyne zo dňa 22.12.2004 je uzatvorená na druh práce – F. - F. C. – práčovňa, predložená náplň práce zo dňa 1.1.2009 je stanovená na druh práce „vedúca kuchyne“. Na základe „Dohody o hmotnej zodpovednosti“ zo dňa 24.10.2011 žalobkyňa prevzala hmotnú zodpovednosť za sklad potravín a kuchyňu E. Gelnica. V „Okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnávateľom“ zo dňa 9.9.2024 sa uvádza, že žalobkyňa pracovala na pracovnej pozícii: „vedúca práčovne“. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie vydať zamestnancovi. U žalovaného tak došlo k porušeniu ust. .

16. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v čase doručenia Okamžitého skončenia pracovného pomeru bola žalobkyňa zamestnankyňou žalovaného. Pri druhu výkonu práce, ktorý mala žalobkyňa pre žalovaného vykonávať, sa však skutkové tvrdenia sporových strán v porovnaní s obsahom listín rôznia.

17. Inšpektorát práce Košice zistil, že pracovná zmluva žalobkyne zo dňa 22.12.2004 bola uzatvorená na druh práce – F. – F. C. – práčovňa. Žalovaný v Okamžitom skončení pracovného pomeru konštatuje, že žalobkyňa vykonávala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.12.2004 prácu na pracovnej pozícii vedúca práčovne a rovnaký druh práce uviedol aj v potvrdení o zamestnaní zo dňa 11.9.2024.

Vo vyjadrení zo dňa 19.2.2025 už žalovaný tvrdil, že žalobkyňa zastávala počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa vedúcu funkciu, konkrétne – vedúca kuchyne. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil náplň práce zo dňa 1.1.2009 na funkciu vedúca kuchyne a Dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 24.10.2011 s označením pracoviska: Sklad potravín a kuchyňa.

18. Žalobkyňa druh výkonu práce u žalovaného popísala vo výpovedi takto: „ Ja som u žalovaného zamestnaná od 1. júla 1987. V tom čase nemocnica v Gelnici patrila mestu. Nastúpila som do práce ako upratovačka, môj pracovný pomer bol uzatvorený na 4 hodiny denne. V roku 1988 som začala pracovať v práčovni a to už na 8 hodín. Potom, čo vedúca práčovne zomrela, ja som na základe rozhodnutia mesta sa stala vedúcou práčovne a ďalej som vykonávala túto prácu. V decembri 2004 prišla do nemocnice spoločnosť D. E., F., kde ja som naďalej pracovala ako vedúca práčovne. Avšak pán riaditeľ mi navrhol, aby som pracovala aj vo výdaji stravy, keďže sa v tom čase otvorila jedáleň. Strava sa dovážala z Košíc a tak v mojom pracovnom pomere nastala zmena, kedy ja som na polovičný úväzok pracovala ako vedúca práčovne a na polovičný úväzok som pracovala na výdaji stravy. V roku 2011 sa práčovňa zatvorila a následne sa prádlo posielalo do Košíc. Ja som teda mala na starosti zabezpečenie čistenia prádla, objednávky, faktúry a podobne. Kuchyňa sa otvorila v roku 2013. Pracovala v nej kuchárka, diétna sestra, ktorá zostavovala jedálniček a ja som mala na starosti zabezpečenie potravín podľa jedálneho lístka spracovaného diétnou sestrou. Ja som nepracovala ako vedúca kuchyne, ale od uvedeného obdobia, teda od obdobia, kedy zatvorili práčovňu ja som vykonávala administratívne činnosti v súvislosti s objednaním a zabezpečením čistého prádla a tiež v súvislosti so zabezpečením teda objednaním a dodávkou potravín pre kuchyňu podľa jedálnička zostaveného diétnou sestrou. Stravu už pripravovala a tiež vydávala kuchárka.“

19. Podľa ust. dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

20. v citovanom ust. v logickej väzbe na stanovuje obligatórnu formu písomnosti dohody o zmene pracovných podmienok, pričom však súčasne nedodržanie písomnej formy nesankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Nedostatok písomnej formy dohody o zmene pracovných podmienok preto nemá za následok jej neplatnosť. nevylučuje, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na zmene pracovných podmienok ústne alebo aj konkludentne tak, že zamestnanec začne so súhlasom zamestnávateľa pracovať podľa zmenených pracovných podmienok.

21. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade došlo medzi sporovými stranami k dohode o zmene pracovných podmienok zamestnávania a to vo vzťahu k druhu výkonu práce konkludentne. Žalobkyňa od roku 1988 pracovala u právneho predchodcu žalobcu naposledy ako vedúca práčovne a tento druh práce mala dohodnutý aj so žalovaným pracovnou zmluvou z roku 2004. Žalovaný takýto druh práce žalobkyne potvrdil v Okamžitom skončení pracovného pomeru a tiež v údajoch uvedených v potvrdení o zamestnaní žalobkyne.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v období rokov 2009 – 2011 došlo k zmene výkonu práce tak, že žalobkyni k pracovným povinnostiam vedúcej práčovne pribudli pracovné povinnosti v súvislosti s výdajom stravy a neskôr v súvislosti so zabezpečením a dodávkou potravín do kuchyne. Zamestnávateľ zmenu pracovných podmienok písomne nevyhotovil formou Dodatku k pracovnej zmluve a žalobkyňu formálne aj naďalej evidoval vo funkcii vedúcej práčovne a to aj napriek tomu, že medzi sporovými stranami došlo konkludentne k rozšíreniu okruhu jej pracovných úloh vo vzťahu ku kuchyni. Žalobkyňa najprv vydávala dovezenú stravu a následne mala na starosti zabezpečenie, objednávky, dodanie a výdaj potravín pre kuchyňu podľa jedálnička zostaveného diétnou sestrou.

23. Porušenie ust. zo strany žalovaného nemá za následok neplatnosť dohody o zmene – rozšírení druhu výkonu práce žalobkyne a nemá priamy vplyv ani na (ne)platnosť okamžitého skončenia jej pracovného pomeru. Súd sa touto problematikou zaoberal z dôvodu ujasnenia si otázky, aký druh práce žalobkyňa pre žalovaného vykonávala v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j., aké boli jej pracovné povinnosti. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy vykonávala druh práce vedúca práčovne. Pracovné povinnosti vyplývajúce žalobkyni

z tejto funkcie (zabezpečenia čistenia prádla vrátane s tým spojenej administratívy) boli rozšírené o výkon práce v kuchyni, bez vymedzenia konkrétneho druhu výkonu práce. K povinnostiam vedúcej práčovne tak pribudli povinnosti s vedením skladu potravín, vrátane hmotnej zodpovednosti za tento sklad. K rozšíreniu druhu práce došlo medzi sporovými stranami konkludentne.

24. Vo vzťahu k predloženej náplni práce zo dňa 1.1.2009, ktorá bola vypracovaná pre žalobkyňu na funkciu vedúca kuchyne, je potrebné uviesť, že túto nemožno považovať za písomnú dohodu o zmene pracovných podmienok, lebo na nej absentuje podpis žalobkyne. Nie je zrejmé, či žalobkyňa túto pracovnú náplň obdŕžala, či ju poznala a žalobkyňa sama vo výpovedi poprela, že by funkciu vedúcej kuchyne aj vykonávala.

25. Podľa ust. zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

26. Podľa ust. zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a 5.

27. Podľa ust. okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

28. Podľa ust. veta prvá neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

29. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je prekluzívna a hmotnoprávna, čo znamená, že v posledný deň dvojmesačnej lehoty, t.j. deň, ktorý je číselne zhodný s posledným dňom trvania pracovného pomeru, musí byť žalobný návrh podaný na súde. Inak toto právo zaniká.

30. V prejednávanom prípade bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni dňa 9.9.2024. Týmto dňom teda malo dôjsť k ukončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného. Žaloba bola na súde podaná dňa 31.10.2024, teda žaloba bola podaná v rámci plynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v pre možnosť domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Keďže ide o lehotu, ktorá má bez ďalšieho za následok zánik práva, bolo potrebné včasnosťou doručenia žaloba sa zaoberať z úradnej povinnosti. K prvému vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou malo dôjsť v dňoch 13.8. – 16.8.2024, jej neprítomnosťou na pracovisku. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 9.9.2024 čo znamená, že žalovaný vo vzťahu k tomuto porušeniu pracovnej disciplíny dodržal objektívnu a subjektívnu lehotu pre možnosť okamžite skončiť pracovný pomer podľa ust. . Od porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou a vedomosti žalovaného o tomto porušení, do doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru neuplynulo viac ako jeden mesiac. Dodržaná bola tak dvojmesačná subjektívna lehota ako aj objektívna jednoročná lehota na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom. Vo vzťahu k druhému vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny nemožno dodržanie lehoty podľa ust. vyhodnotiť, lebo z obsahu Okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplýva, kedy k vytýkanému konaniu žalobkyne došlo.

31. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru, medzi iným, musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v , ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď ). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí

zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď ). Z ust. vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolností, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolností, za ktorých bol právny úkon urobený.

32. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

33. Žalovaný uplatnil okamžité skončenie pracovného pomeru z dvoch dôvodov. V prípade prvého vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v neprítomnosti žalobkyne na pracovisku, je tento dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený jasne a určito. Tento dôvod žalovaný skutkovo konkretizoval keď uviedol, že žalobkyňa sa nedostavila do práce a uviedol tiež konkrétne dni, kedy k tomu došlo. V tomto prípade žalovaný v texte Okamžitého skončenia pracovného pomeru dostatočne jasne a určito opísal prvé vytýkané porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ho viedlo k uplatneniu tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru.

34. K opačnému záveru súd dospel vo vzťahu k druhému vytýkanému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný tento skutkovo opísal ako: 1./ nehospodárne objednávanie predražených tovarov 2./ spôsobenie škody zamestnávateľovi 3./ umožnenie odberu potravín, tovarov prípadne jedál z priestorov zamestnávateľa. Aj keď takýto opis konania žalobkyne sa po skutkovej stránke javí ako presný, chýba mu časový údaj a tiež kvantifikácia škody, ktorá mala byť žalobkyňou spôsobená. Žalovaný vôbec neuviedol obdobie, v ktorom k vytýkanému konaniu zo strany žalobkyne došlo a neuviedol ani výšku spôsobenej škody. Bez tejto špecifikácie nie je možné vyhodnotiť dodržanie zákonných lehôt ( ) ako jednej z hmotnoprávnych podmienok platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Čo sa týka tohto druhého výpovedného dôvodu, súd ho vyhodnotil ako neurčitý pre absenciu špecifikácie časového obdobia, kedy ku konaniu žalobkyne malo dôjsť a pre absenciu špecifikácie výšky škody.

35. Nekonkrétnosť tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva aj v tom, že žalovaný iba vo všeobecnosti uvádza objednávanie predražených jedál prípadne tovarov, neuvádza ich konkrétnym označením ani sumou, o ktorú boli predražené. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zamestnávateľ musí mať pri uplatnení okamžitého skončenia pracovného pomeru zistené, že k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnanca naozaj došlo. Žalovaný mal mať teda už dňa 9.9.2024 vedomosť o tom, aké tovary, v akom objednanom množstve a v akom čase boli nehospodárne žalobkyňou zabezpečené. V takomto prípade by bol schopný konkretizovať aj výšku spôsobenej škody. Iba všeobecné konštatovanie o predražených objednávkach tovaru pre záver o závažnom porušení pracovnej disciplíny nestačí.

36. Žalovaný ani v konaní pred súdom výšku škody prípadne predražené jedlá a tovar nekonkretizoval. Predložil iba e-mailovú odpoveď obchodnej riaditeľky L. M. z 18.12.2024, ktorá tiež len vo všeobecnosti konštatovala, že v čase do 9.9.2024 mala spoločnosť aj tovar, ktorý bol lacnejší a kvalitou porovnateľný, ako tovar objednaný žalobkyňou. Súd tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhodnotil ako nekonkrétny a v konečnom dôsledku i nepreukázaný. Preto sa súd v ďalšom zaoberal posúdením prvého vytýkaného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

37. Ten podľa žalovaného spočíval v tom, že sa žalobkyňa v dňoch 13.8. – 16.8.2024 opakovane a bez vedomia zamestnávateľa nedostavila na pracovisko. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že jej neprítomnosť v práci bola ospravedlnená, lebo v tomto čase čerpala dovolenku. Žalobkyňa vychádzala z toho, že dovolenka jej bola zamestnávateľom schválená, lebo:

- o jej čerpanie osobne požiadala riaditeľa žalovaného

- prostredníctvom sekretariátu riaditeľa mu predložila na schválenie dovolenkový lístok

- počas čerpania dovolenky a ani po nástupe do práce po jej ukončení ju zamestnávateľ nepožiadal o zdôvodnenie neprítomnosti na pracovisku

- zamestnávateľ jej za mesiac august 2024 evidoval plný fond pracovnej doby.

38. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa v uvedenom čase dovolenku nečerpala, lebo:

- čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom ( )

- žalobkyňa nedisponuje schváleným dovolenkovým lístkom od svojho zamestnávateľa.

39. Z výsledkov Inšpektorátu práce vyplynulo, že žalovaný ako zamestnávateľ plán dovoleniek na rok 2024 k osobe žalobkyne nepredložil, z čoho vyplýva, že nebol vypracovaný. Žalovaný teda v roku 2024 žalobkyni čerpanie dovolenky neurčil.

40. Zo zistení Inšpektorátu práce Košice ďalej vyplýva, že vo výkaze mzdových nárokov žalobkyne nie sú vyznačené neospravedlnene zmeškané zmeny zamestnanca a zároveň nebolo toto neospravedlnené zameškanie ohlásené v registri Sociálnej poisťovne. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženého dokladu o vyúčtovaní mzdy za mesiac august 2024. Žalovaný tak napriek tvrdeniu o neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne v práci u nej v mesiaci august 2024 neevidoval žiadnu absenciu. Práve naopak, žalovaný vo výplatnej páske potvrdil, že žalobkyňa v tomto mesiaci odpracovala plný fond pracovnej doby, za čo jej bola uhradená mzda (prípadne náhrada mzdy) v plnej výške. Pracovnoprávna evidencia žalobkyne, ktorú vedie jej zamestnávateľ, teda vyvracia tvrdenia žalovaného o neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne v práci v mesiaci august 2024.

41. Žalovaný spochybnil správnosť záverov Inšpektorátu práce z dôvodu, že ten pri vydaní protokolu vychádzal z podkladov, ktoré neboli kompletné, a teda uvedené skutočnosti nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Súd však nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov Inšpektorátu práce. Ten vychádzal z dokladov predložených žalovaným, pričom žalovaný mal možnosť predložiť v súdnom konaní aj ďalšie doklady, ktoré by záver Inšpektorátu práce vyvrátili, prípadne spochybnili. Žalovaný žiadne relevantné dôkazy nepredložil a preto súd závery Inšpektorátu práce Košice považoval za správne, hodnoverné a pri rozhodovaní z nich aj vychádzal.

42. Žalovaný tiež poukazoval na to, že žalobkyňa v konaní nepredložila dovolenkový lístok a tým nepreukázala jeho existenciu. Podľa názoru súdu žalobkyňa ani nemala reálnu možnosť tento dovolenkový lístok predložiť. Ten odovzdala prostredníctvom sekretariátu riaditeľovi na schválenie, pričom dovolenkový lístok by mal tvoriť pracovnoprávnu dokumentáciu žalobkyne. Zamestnanec, ktorý bol nútený opustiť svoje pracovisko objektívne nemôže preukázať nepravdivosť tvrdení zamestnávateľa, ktorý ako jediný má prístup ku všetkým pracovným dokumentom a teda jediný môže a podľa rozhodovacej praxe aj musí preukázať, že k porušeniu pracovnej disciplíny zamestnanca došlo. Žalovaný však žiadnu neospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne v práci v auguste 2024 neevidoval.

43. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa nebola v práci v dňoch . Spornou bola skutočnosť, či neprítomnosť v práci bola ospravedlnená. V konaniach o neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom je povinnosťou zamestnávateľa preukázať, že k ,,závadnému“ konaniu zamestnanca došlo. V prejednávanom prípade žalovaný túto povinnosť nesplnil, pritom z mzdových dokladov žalobkyne vyplýva, že táto v mesiaci august 2024 nemala žalovaným vykázanú absenciu. K takémuto záveru dospel aj Inšpektorát práce Košice. Na základe uvedeného súd uzavrel, že neprítomnosť žalobkyne v práci v rozhodnom období nebola neospravedlnená. Tým absentoval dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a preto súd tento zrušujúci prejav žalobcu zo dňa 9.9.2024 vyhodnotil ako neplatný.

44. Pre platnosť právneho úkonu zákon vyžaduje, aby bol urobený oprávnenou osobou. v ust. je jasne, presne a nezameniteľne, kto všetko môže v pracovnoprávnych veciach robiť právne úkony za zamestnávateľa. Medzi tam uvádzané osoby patria aj poverení zamestnanci. Z predloženého plnomocenstva zo dňa 15.2.2024 vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného delegoval svoju právomoc robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch na G. H. I., I.. Námietku žalobkyne, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo podpísané osobou oprávnenou

konať za žalobcu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. G. H. I., I. takýmto oprávnením disponoval a to na základe plnomocenstva zo dňa 15.2.2024.

45. Podľa ust. rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe, alebo dôvode.

46. Predmetom prebiehajúceho konania je tiež nárok žalobkyne na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutie o tomto nároku si bude vyžadovať ďalšie dokazovanie, pričom je závislé od právoplatnosti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Preto súd za účelné a hospodárne považoval tento nárok vylúčiť na samostatné konanie, v ktorom bude pokračovať po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne.

47. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. V prejednávnaom prípade žalobkyňa v jednom konaní uplatnila viaceré procesné nároky keď žiadala, aby súd určil jednak neplatnosť okamžitého skončenia jej pracovného pomeru a tiež požadovala priznať náhradu mzdy. Vo vzťahu k prvému uplatnenému nároku bola žalobkyňa plne úspešná a preto jej súd v tejto časti priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

49. Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov je od poplatku oslobodený žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

50. V súlade s citovaným zákonným ustanovením je žalobkyňa oslobodená od platenia súdneho poplatku za podanie tejto žaloby. Preto je žalovaný, ktorý bol v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neúspešný, povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 140 € a to podľa § 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.