Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-126-2024.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/126/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: Fio banka, a.s., IČO: 618 58 374, so sídlom Na Florenci 2139/2, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 31 947,68 Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 15% ročne zo sumy 31 947,68 Kč od 11.12.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 31 947,68 Kč od 11.12.2024 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy k 20 dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 31 947,68 Kč s príslušenstvom uplatnil titulom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o vydaní kreditnej karte zo dňa 22.1.2021 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorého sa žalovanému poskytol úverový limit 25 000 Kč. Zmluvu uzavreli prostredníctvom elektronickej správy účtu. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditnej karty pre spotrebiteľa, obchodné podmienky pre vydávanie a používanie vlastných platobných kariet, cenník finančných operácií a služieb pre fyzické osoby a právnické osoby, ponuka účtov a sadzobník úrok pre fyzické osoby. Úverový limit bol poskytnutý ako neúčelový a na dobu neurčitú. K posudzovaniu úveruschopnosti žalovaného došlo nasledovne: žalobca primárne vychádzal z údajov uvedených v žiadosti, ktoré následne overoval, a to príjem 25 000 Kč, ktorý si overoval z pohybov na účte žalovaného. Skutočnosť ktorú uviedol žalovaný, že nemá žiaden iný úver, si žalobca overil v databáze BRKI a zistil, že v dobe žiadosti mal žalovaný poskytnutý kontokorentný úver vo výške 10 000 Kč, ktorý mu poskytol žalobca. Ohľadne výdavkov žalovaného žalobca pracoval s históriou transakcií na účte žalovaného za obdobie posledných 6 mesiacov pred podaním žiadosti. Žalovaný začal čerpať úver dňom 03.02.2021. Z priložených výpisov z úverového účtu žalobcu k 10.12.2023 plynie celkový dlh vo výške 26 172,34 Kč. V období od 22.01.2021 do 10.12.2023 boli k istine pohľadávky pripísané úroky z úveru v celkovej výške 13 136,94 Kč a zákonné úroky z omeškania v celkovej výške 41,66 Kč. Zaúčtované poplatky predstavujú čiastku 322 Kč. žalovaný úver čerpal priebežne s tým, že v období od 22.01.2021 do 10.12.2023 čerpal úver v celkovej čiastke 249 151,72 Kč a v tomto období na úverový účet uhradil celkom 236 479,98 Kč. Žalobca si uplatnil úrok z úveru vo výške 15 % a úrok z omeškania rovnako vo výške 15 %.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
3. Žalovaný na pojednávaní predniesol, že si je vedomý dlhu a chcel by ho uhradiť v 50 eurových splátkach, nakoľko je slobodný, má syna vo výhradnej starostlivosti, od septembra 2024 je zamestnaný, avšak dva mesiace bol práceneschopný. Mesačný príjem činí 1000 eur, pričom hradí inkaso vo výške 270 eur, družinu vo výške 20 eur, strava v škole 10 eur, na syna pokiaľ ide o stravu, ošatenie a veci okolo školy vynakladá cca 150 eur.
4. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec 25 000 Kč s úrokovou sadzbou 19,90 % ročne.
6. Dňa 20.12.2023 žalobca vypovedal Zmluvu v súlade s čl. X ods. 3 obchodných podmienok pre vydávanie a používanie kreditnej karty pre spotrebiteľa.
7. Z tabuľky posudzovania bonity žalovaného plynie skúmanie výdavkov žalovaného s tým, že došlo k rozdeleniu výdavkov podľa pohybu na účte na nevyhnutné na bývanie, nevyhnutné doprava, nevyhnutné zdravie, nevyhnutné jedlo a následne na ostatné výdaje, neurčené kartové transakcie, trvalé príkazy, hotovostné výdavky, ESSO a neurčené platby. Rovnako žalobca skúmal rizikové výrazy, ako stávky, pokuty, krypto, rýchlopôžičky, exekúcie.
8. Z prehľadu účtovaní úrokov z úveru plynie výška – 13 136,94 Kč.
9. Z prehľadu účtovaní úrokov z omeškania plynie výška - 41,66 Kč.
10. Z prehľadu debetných transakcií plynie výška - 249 151,72 Kč.
11. Z prehľadu poplatkov plyne výška - 322 Kč.
12. Z prehľadu splácania plynie, že spotrebiteľ na predmetný úver uhradil sumu vo výške 236 479,98 Kč.
13. Z výpočtovej tabuľky plynie prečerpanie finančných prostriedkov u žalovaného do 90 dní vo výške 2268,41 Kč a prečerpaní 91 a viac dní vo výške 29 679,28 Kč.
14. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa čl. 17 bod. 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je zrejmé, že Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
V zmysle čl. 1 ods. 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
Podľa čl. 6 ods. 2 a 3 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17.júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4.
Podľa ust. § 2662 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník smlouvou o účtu se ten, kdo vede účet, zavazuje zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, umožnit vložení hotovosti na účet nebo výběr hotovosti z účtu nebo provádět převody peněžních prostředků z účtu či na účet.
Podľa ust. § 2664 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník peněžními prostředky na účtu může majitel účtu a za podmínek ujednaných ve smlouvě i jeho zmocněnci nakládat ujednaným způsobem. Nevyplývá-li ze zmocnění opak, nezaniká smrtí zmocnitele.
Podľa ust. § 2665 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník ujednají-li strany, že ten, kdo vede účet, umožní výběr hotovosti nebo provede převod peněžních prostředků z účtu, ač pro to na účtu není dostatek peněžních prostředků, použijí se přiměřeně ustanovení o úvěru.
Podľa ust. § 2667 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník úrok z peněžních prostředků na účtu je splatný na konci kalendářního měsíce. Ten, kdo vede účet, připíše úrok k zůstatku peněžních prostředků na účtu bez zbytečného odkladu poté, co se stal splatným.
Podľa ust. § 2669 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník platební účet upravuje jiný zákon. Jiný zákon rovněž upravuje převody peněžních prostředků na účtu, který není platebním účtem, jestliže se jedná o platební transakci podle jiného zákona.
Podľa ust. § 2670 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník ustanovení tohoto pododdílu se použijí pro účet, který není platebním účtem. Ustanovení tohoto pododdílu se rovněž použijí pro vložení hotovosti,výběr hotovosti nebo převod peněžních prostředků prováděné na platebním účtu, jestliže se nejedná o platební transakci podle jiného zákona.
Podľa ust. § 2671 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník byl-li sjednán úrok, náleží majiteli účtu ode dne připsání peněžních prostředků na účet do dne předcházejícího dni jejich odepsání z účtu.
Podľa ust. § 210 ods. 1 zákon č. 370/2017 Sb. Zákon o platebním styku, poskytovatel bez zbytečného odkladu poté, kdy jej spotřebitel, který je osobou oprávněně pobývající v členském státě, vyzve k uzavření smlouvy o základním platebním účtu a osvědčí splnění zákonem stanovených podmínek,nejpozději však do 10 pracovních dnů, a) předloží spotřebiteli v podobě návrhu textu smlouvy návrh smluvních podmínek, které mají býtobsahem smlouvy o základním platebním účtu vedeném v české měně a které umožňují majitelizákladního platebního účtu čerpat služby podle § 212, nebo b) v souladu s odstavcem 3 nebo 5 návrh smluvních podmínek podle písmene a) předložit odmítne.
Podľa ust. § 215 ods. 1 zákon č. 370/2017 Sb. Zákon o platebním styku, poskytovatel může vypovědět závazek ze smlouvy o základním platebním účtu pouze tehdy, jestliže majitel základního platebního účtu a) neprovede prostřednictvím tohoto platebního účtu žádnou platební transakci po dobu
delší než 24měsíců, b) není osobou oprávněně pobývající v členském státě, c) je majitelem jiného platebního účtu vedeného v České republice bankou nebo zahraniční bankou vykonávající činnost na území České republiky prostřednictvím pobočky, jehož prostřednictvím je možné čerpat služby uvedené v § 212 odst. 1, d) odmítne návrh na změnu závazku ze smlouvy o základním platebním účtu, aniž pro to má spravedlivý důvod, nebo e) poruší podstatným způsobem smlouvu o základním platebním účtu.
Podľa ust. § 215 ods. 5 Zákon č. 370/2017 Sb. Zákon o platebním styku závazek ze smlouvy o základním platebním účtu lze vypovědět z důvodu podle odstavce 1 nebo od smlouvy o základním platebním účtu odstoupit z důvodu podle odstavce 3 písm. b) nejdéle do 3 měsíců ode dne, kdy se oněm poskytovatel dozvěděl.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.
Podľa ust. § 86 ods. 1 Zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, poskytovatel před uzavřením smlouvy o spotřebitelském úvěru nebo změnou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru důkladně posoudí úvěruschopnost spotřebitele na základě informací nezbytných, spolehlivých, dostatečných a přiměřených k povaze, délce, výši a rizikovosti úvěru pro spotřebitele, získaných z relevantních vnitřních nebo vnějších zdrojů, včetně spotřebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení úvěruschopnosti spotřebitele. Poskytovatel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud z výsledku posouzení úvěruschopnosti spotřebitele vyplývá, že nejsou důvodné pochybnosti o schopnosti spotřebitele spotřebitelský úvěr splácet.
Podľa ust. § 86 ods. 2 Zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, poskytovatel při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele posuzuje schopnost spotřebitele plnit povinnosti sjednané ve smlouvě,zejména splácet sjednané splátky spotřebitelského úvěru, a to na základě porovnání příjmů a výdajů a dalších údajů o finanční a ekonomické situaci spotřebitele, jako jsou údaje o jeho majetku a závazcích a o způsobu plnění dosavadních dluhů. Hodnotu majetku přitom zohledňuje tehdy, jestliže ze smlouvy o spotřebitelském úvěru vyplývá, že spotřebitelský úvěr má být částečně nebo úplně splacen výnosem z prodeje majetku spotřebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z finanční situace spotřebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotřebitelský úvěr bez ohledu na své příjmy.
Podľa ust. § 87 ods. 1 Zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru poskytne-li poskytovatel spotřebiteli spotřebitelský úvěr v rozporu s § 86 odst. 1 větou druhou, je smlouva neplatná. Soud kneplatnosti přihlédne i bez návrhu. Spotřebitel je povinen vrátit poskytnutou jistinu spotřebitelského úvěru v době přiměřené jeho možnostem.
V zmysle ust. § 104 Zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, smlouva o spotřebitelském úvěru vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace podle § 106 až 108 a § 109 odst. 1 uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neuzavření nebo neplatnost smlouvy.
Podľa § 122 ods. 4 Zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, u dluhu ze spotřebitelského úvěru, s jehož plněním je spotřebitel v prodlení delším než 90 dnů, vzniká věřiteli právo pouze na úrok, který odpovídá úroku určenému zápůjční úrokovou sazbou ve výši repo sazby stanovené Českounárodní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů, nebyl-li sjednán úrok nižší.
15. Súd sa v prvom rade vzhľadom na cezhraničný charakter sporu zaoberal právomocou na konanie a tým, ktoré právo bude rozhodné pre posúdenie právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, vzhľadom na žalovaným prezentované námietky. Vychádzal pritom z ustanovení Nariadenia Brusel II bis, konkrétne z čl. 18 ods. 2, podľa ktorého má právomoc na konanie súd členského štátu, na území ktorého má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko, teda slovenský súd a Nariadenia Rím I., konkrétne z čl. 6 v spojení s čl. 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rím I., pretože právny predchodca žalobcu poskytoval v čase uzavretia zmluvy bankové služby na území Českej republiky. Preto súd dospel k záveru, že na konanie právomoc
má a na právny vzťah aplikoval české právne predpisy (obdobne porov. rozsudok Okresného súdu Partizánske z 30.5.2018 sp. zn. 6csp 24/201). V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci C-585/0 z bodu 76 plynie cit.: „Preto treba preskúmať, pokiaľ ide o zmluvu uzavretú medzi podnikateľom a daným spotrebiteľom, či pred prípadným uzavretím zmluvy s týmto spotrebiteľom existovali okolnosti preukazujúce, že podnikateľ zamýšľal obchodovať so spotrebiteľmi s bydliskom v ostatných členských štátoch vrátane toho, na ktorého území má bydlisko tento spotrebiteľ, v tom zmysle, že bol pripravený uzatvárať zmluvy s týmito spotrebiteľmi.“ Žalovaný ako spotrebiteľ mal v Českej republike účet, na ktorý mu chodili kreditné operácie a realizoval debetné operácie, zamestnávateľ bol Ximx Obchodní s.r.o. a v Zmluve uviedol kontaktnú adresu D. XX, D., E. F..
16. V predmetnej právnej veci je ale nepochybné postavenie účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa. Žalobca vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vo forme úveru (pridelené číslo žiadosti 4773506) vo výške 25 000 Kč možnosťou prečerpania aktuálneho zostatku na bežnom účte až do výšky poskytnutého úverového rámca. Žalobca pred uzatvorením zmluvy dostatočne preveril schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver, keďže preveril nielen jeho príjem, ale aj mesačné výdavky ich rozdelením na jednotlivé položky vrátane skúmania tých rizikových.
18. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný základe tejto Zmluvy žalovaný úver čerpal, čo vyplýva z preložených výpisov z účtu. Úver bol žalovaný povinný vrátiť za zmluvne dohodnutých podmienok, čo neurobil. Z priložených výpisov je zrejmé, akým spôsobom prebiehalo čerpanie a splácanie poskytnutého úveru žalovaným, sumy ktoré korešpondujú so žalobou.
19. Žalobca ako veriteľ z dôvodu porušenia povinnosti v súlade s čl. X. ods. 2 písm. a) Obchodných podmienok zaslal žalovanému na jeho trvalú aj korešpondenčnú adresu výpoveď zo Zmluvy, na základe ktorej bola Zmluva ku dňu 23.2.2024 ukončená.
20. Žalobca vyčíslil dlžnú sumu za obdobie od 10.12.2023 do 10.12.2024 vo výške 31 947,68 Kč, ktorá suma je zrejmá z výpočtovej tabuľky predloženej žalobcom a teda súd má tento dlh za preukázaný.
21. Taktiež súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti zníženého zákonného úroku z úveru vo výške 11,75% za obdobie od 01.06.2024 do zaplatenia.51. Opakovanými výzvami veriteľ, žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu. Žalovaný však na výzvyžalobcu nereagoval a dlh neuhradil. Na základe vykonaného dokazovania súd tak súd s poukazom nacitované zákonné ustanovenia žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný so žalobousúhlasil, dlh uznal čo do dôvodu, aj do výšky. Nerozporoval žiadne skutočnosti uvedené v žalobe žalobcu
22. Nakoľko je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 25 000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť s úrokom 19,90 % ročne a žalovaný si túto povinnosť mu zo zmluvy vyplývajúcu nesplnil, vnikla mu podľa § 2395 a nasl. Občanského zákoníka povinnosť vrátiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v žalobe uplatnenej výške 15% ročne. Súd zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v žalobou uplatnenej výške 15 % ročne zo sumy 31 947,68 Kč od 11.12.2024 do zaplatenia, pričom výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (Nařízení vlády č. 351/2013 Sb. kterým seurčuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondůa evidence údajů o skutečných majitelích).
23. Súd na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.
24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
26. Súd zohľadnil sociálnu situáciu žalovaného, ktorý je samoživiteľom maloletého syna, je zamestnaný od septembra 2024 s čistým príjmom vo výške 1000 eur, no dva mesiace bol práceneschopný, čo rovnako ovplyvnilo jeho príjem, a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovaného a maloletého dieťaťa, súd mu povolil splácať dlžnú sumu v 50-eurových mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP, keďže má za to, že žalobca splátkami nebude ukrátený na svojich právach a uvedené nezasiahne neprimerane ani do jeho hospodárskych pomerov ako spoločnosti.
27. So zreteľom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.