Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-51-2024.pdf
PDF · 97.93 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/51/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3 420 eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 31.05.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 3 420 eur, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil s tým, že žalovaný má v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu k.ú. E. F. LV č. XXXX parc. č. F. XXXX/X ostatné plochy XX m2, parc. č. F. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, denný bar súp. č. XXX na parc. č. F. XXXX/X, a to pod B1 v X/X; v stavbe denný bar súp. č. XXX na parc. č. F. XXXX/X umiestnenú elektro rozvodňu a trafostanicu väčšiu ako XX m2, konkrétne XX,XX m2, ktoré vlastníctvo trafostanice žalovaný nepopiera, a to bez akéhokoľvek titulu. Medzi stranami sporu nie je zriadená žiadna nájomná zmluva, vecné bremeno, žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom, na základe ktorého by mohol zákonne užívať časť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Bezdôvodné obohatenie žiadal žalobca priznať za dobu 24 mesiacov spätne od 01.06.2022 so 01.06.2024 vo výške 3 420 eur, opierajúc sa o § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb. Mal za to, že na predmetnú trafostanicu vzhľadom na jej rozmer sa nevzťahujú ustanovenia o zákonných vecných bremenách podľa energetického zákona a dochádza tak k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu vo výške priemerného mesačného nájmu nebytových priestorov v danej lokalite. Zdôraznil, že predmetná trafostanica nie je malou trafostanicou v zmysle príslušného zákonného ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957. Doložil znalecký posudok znalca Ing. Mariána Novotného zo dňa 28.01.2024, ktorým bol vypočítaný ročný nájom daného priestoru v sume 1 710 eur, a to za plochu trafostanice vo výmere 38,56 eur. Žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.
3. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, dňa 26.09.2024 vydal platobný rozkaz (č.l. 45 spisu).
4. Žalovaný podal proti predmetnému platobnému rozkazu dňa 22.10.2024 odpor (č.l. 48 spisu). Žalobu považoval za nedôvodnú. Potvrdil, že žalovaný ma v špecifikovanej nehnuteľnosti zriadenú trafostanicu uvedenú do prevádzky dňa 01.03.1979 za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. Zdôraznil,
že žalobca nehnuteľnosť, v ktorej je umiestnená trafostanica nadobudol do vlastníctva oveľa neskôr ako bola trafostanica uvedená do prevádzky. Žalobca nehnuteľnosť kupoval s vedomím existencie trafostanice. Tvrdil, že žalovanému vzniklo k trafostanici zákonné vecné bremeno. Mal za to, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb. (s podmienkou výmery do 30 m2), a to z dôvodu nenaplnenia druhej podmienky citovaného zákonného ustanovenia, keď trafostanica nebola v čase jej výstavby a uvedenia do prevádzky zriadená na cudzej nehnuteľnosti, ale na nehnuteľnosti v rozhodnom čase výstavby a zaradenia do prevádzky vo vlastníctve štátu. Pokiaľ tak nešlo o stavbu a zriadenie trafostanice na cudzej nehnuteľnosti obmedzenie výmery do 30 m2 neplatilo a neprichádzalo do úvahy použitie predmetného zákonného ustanovenia § 22 zákona. Podstatným pre aplikáciu § 22 bola skutočnosť, že tzv. malé stanice (do 30 m2) boli zriadené a umiestnené na cudzích nehnuteľnostiach. Pokiaľ trafostanice neboli postavené na cudzích nehnuteľnostiach nemohlo vzniknúť vecné bremeno podľa § 22 zákona. V danej veci tak žalovanému právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniknúť podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona nemohlo. Žalobca druhú podmienku tohto ustanovenia, a to či trafostanica bola zriadená na cudzej nehnuteľnosti v podanej žalobe nerieši, hoci táto podmienka je podmienkou kľúčovou. Ak predmetná trafostanica nebola v danom čase postavená na cudzej nehnuteľnosti už nie je rozhodujúca výmera. Aplikácia § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb. neprichádza do úvahy, pretože nešlo o stavbu na cudzej nehnuteľnosti. Ak nemožno aplikovať § 22 vecné bremeno v prospech žalovaného vzniklo v zmysle neskorších energetických predpisov, najneskôr za účinnosti zákona č. 251/2012 (§ 11 ods. 1 písm. g), § 11 ods. 8 zákona). Rozhodné je pre vznik vecného bremena, kedy sa trafostanica začala nachádzať na cudzej nehnuteľnosti, za účinnosti akého energetického zákona, pričom dôkazné bremeno leží na žalobcovi. Vecné bremeno žalovaného vyplýva priamo z energetických predpisov danú skutočnosť žalovaný preukazovať nemusí. Oprávnenie prevádzkovať zariadenie trafostanice vzniká žalovanému priamo zo zákona. Ak je vlastník obmedzený v užívaní vlastnej nehnuteľnosti má nárok na jednorázovú náhradu, nie na bezdôvodné obohatenie. Podotkol však, že nárok žalobcu na jednorázovú náhradu je dávno premlčaný. Žalobu považoval za neopodstatnenú, keď na strane žalovaného na úkor žalobcu žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo a ani nevzniká. Doplnil, že trafostanica slúži verejnému záujmu. Mal za to, že ak by súd posúdil, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol, mal za to, že len za výmeru nad 30 m2. V neposlednom rade spochybnil aj výmeru určenú žalobcom. Uviedol, že predmetná trafostanica má výmeru len 37,62 m2. Rovnako uviedol, že uplatnená cena nájmu je značne nadhodnotená v porovnaní so stanovenými výškami nájmu mesta Veľký Krtíš, ktorý prenajíma obdobné nebytové priestory. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca v replike trval na podanej žalobe a tam uvedenej skutkovej a právnej argumentácii. V danom prípade zdôraznil, že sa nejedná o malú trafostanicu do 30 m2. Namietal, že žalovaný nepredložil dôkazy, že predmetná trafostanica netvorí jeden technologický a funkčný celok a je možné jej rozlohu nejako deliť a priznať náhradu len za výmeru nad 30 m2. Mal za to, že vecné bremeno nemožno vzniknúť len čiastočne do rozlohy 30 m2. Uviedol, že zákonné vecné bremeno vzniká len v prípade malej trafostanice do výmery 30 m2, alebo nevznikne vôbec.
6. Žalovaný v duplike trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu, ako aj na svojej doterajšej argumentácii. Zdôraznil, že stavebné povolenie k dotknutej trafostanici bolo vydané 10.08.1971 a kolaudačné rozhodnutie dňa 13.10.1977. Z uvedených dokumentov tak vyplýva, že predmetná trafostanica nebola postavená na cudzej nehnuteľnosti, a teda nie je možné žalobu uplatňovať v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zákona 79/1957 Zb. Zdôraznil, že ak predmetná trafostanica nebola v tom čase postavená na cudzej nehnuteľnosti, potom už nie je podstatná jej výmera. Aplikácia predmetného § 22 neprichádza do úvahy.
7. Okresný súd dňa 10.02.2025 nariadil pojednávanie vo veci samej, a za účelom ďalšieho dokazovania dňa 24.03.2025 a následne dňa 12.05.2025, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
8. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu pred súdom zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Zdôrazňoval najmä rozmer trafostanice väčší ako 30 m2. Uviedol, že žalobca nehnuteľnosť kúpil od fyzickej osoby a mal vedomosť, že v predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza trafostanica. V písomnom podaní zo dňa 08.05.2025 doplnil, že stavba trafostanice nemá právny titul, nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a nemá zapísané vecné bremeno. Trval na aplikácii § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb. Zdôraznil, že nehnuteľnosť žalobcu je cudzou nehnuteľnosťou, nakoľko túto nevlastní ani štát, ani
žalovaný, ani žiadny energetický podnik, ale žalobca. Uviedol, že výhrady žalovaného vo vzťahu k cudzej nehnuteľnosti sa nepreukázali, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto výhrade.
9. Žalovaný v rámci prednesu pred súdom rovnako zotrval na doterajšej argumentácii v spore a nesplnení kľúčovej podmienky pre aplikáciu § 22 ods. 1 písm. a) zákona, a to zriadení trafostanice na cudzej nehnuteľnosti. Trafostanica bola zriadená na nehnuteľnosti v tom čase vo vlastníctve štátu, resp. štátnej organizácie. Mal za to, že preukázanie skutočnosti, že trafostanica sa nachádza na cudzej nehnuteľnosti, a tiež odkedy, zaťažuje žalobcu. Z doložených listinných dôkazov stavebného a kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že trafostanica nebola postavená na cudzej nehnuteľnosti. Trafostanica bola v rozhodnom čase budovaná štátnou organizáciou na štátnom podniku, teda nie na cudzej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť sa z vlastníctva štátu dostala do rúk súkromnej osoby až v roku 1991 v rámci privatizácie. Až týmto momentom nastal stav, že trafostanica sa nachádzala na cudzej nehnuteľnosti. Trafostanica plní požiadavku uspokojovania verejných potrieb. V roku 1991 bola trafostanica už postavená, a teda nemohla mať rozhodujúci význam rozloha trafostanice. Žalovanému priamo zo zákona vzniklo vecné bremeno oprávnenia prevádzkovať trafostanicu a vstupovať a vchádzať v rámci prevádzky na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu. O trafostanici mal žalobca vedomosť už pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti.
10. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov predložených v priebehu konania a zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej je zriadená trafostanica vo vlastníctve žalovaného. Podľa LV č. XXXX k.ú. E. F. (č.l. 13 spisu) žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX-XXX/XX a Kúpnou zmluvou č. XX-X/XXXX zo dňa 30.03.2021 – V-505/2021 zo dňa 14.05.2021- E. XXX/XX v podiele X/X. Predmetná nehnuteľnosť bola stavebne povolená dňa 10.08.1971, stavba bola započatá v roku XXXX, ukončená v roku XXXX a daná do užívania kolaudačným rozhodnutím XXXX/XX-X vydaným ONV vo Veľkom Krtíši dňa XX.XX.XXXX (č.l. 15, 93 spisu). Jednalo sa o majetok štátu, resp. národný majetok slúžiaci na prevádzku potravín. Táto nehnuteľnosť bola v roku XXXX (XX.XX.XXXX) na základe privatizácie prevedená vo verejnej dražbe na súkromnú osobu, resp. do súkromného vlastníctva spoločnosti MVM s.r.o. spol. (č.l. 119 spisu). Trafostanica bola v predmetnej nehnuteľnosti stavebne povolená XX.XX.XXXX, schválená XX.XX.XXXX a od roku XXXX v prevádzke na verejné účely (č.l. 57 spisu).
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení
12. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 22 zákona č. 79/1957 Zb. energetickým podnikom prislúcha oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie; vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté; odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu. Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania). Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo
dané povolenie na stavbu vedenia. Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia. Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci orgán. Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
15. Rozhodnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného v danej veci bolo, či má žalovaný na užívanie nehnuteľnosti žalobcu formou zriadenej trafostanice právny dôvod alebo právny titul. Bolo sporné či k predmetnej trafostanici vo vlastníctve žalovaného umiestnenej v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vzniklo zákonné vecné bremeno a kedy.
16. Dôkazné bremeno o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu ležalo na žalobcovi. Žalobca nárok odôvodňoval ustanovením § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb., najmä tým, že trafostanica na nehnuteľnosti má väčší rozmer ako XX m2, a teda zákonné vecné bremeno podľa citovaného zákonného ustanovenia žalovanému nevzniklo, a z dôvodu nesplnenia podmienky dovoleného rozmeru XX m2 ani vzniknúť nemohlo, a teda žalovaný nedisponuje žiadnym právnym dôvodom na užívanie nehnuteľnosti žalobcu. Okresný súd však v okolnostiach posudzovanej veci považuje za potrebné zdôrazniť, že v § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb. zákonodarca ustanovil nielen podmienku rozmeru trafostanice, ale aj podmienku zriadenia trafostanice na cudzej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania, tak ako vyplýva z bodu 10 tohto rozhodnutia, je však zrejmé, že v danej veci predmetná trafostanica bola zriadená na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, resp. na nehnuteľnosti ako národnom majetku, nie na cudzej nehnuteľnosti. Pokiaľ tak nešlo o stavbu trafostanice na cudzej nehnuteľnosti obmedzenie rozmeru XX m2 neplatí a neprichádzalo do úvahy použitie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb, v takom zmysle ako požadoval žalobca. Aplikácia § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/1957 Zb., tak ako uplatňoval žalobca, nebola pri dotknutej trafostanici v okolnostiach posudzovanej veci možná. Ak nebola splnená podmienka umiestnenia trafostanice v cudzej nehnuteľnosti, rozmer trafostanice tak nebol podľa názoru okresného súdu už pre posúdenie veci rozhodný. Predmetná nehnuteľnosť sa do vlastníctva súkromnej osoby (MVM, s.r.o.) dostala až v rámci privatizácie národného majetku vo verejnej dražbe v roku XXXX. Už postavená trafostanica sa tak až od roku XXXX nachádzala v cudzej nehnuteľnosti. V roku XXXX nastal stav, že došlo k naplneniu zákonnej požiadavky, ktorá je predpokladom vzniku oprávnení prislúchajúcich žalovanému z titulu vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný napĺňa verejný záujem. Oprávnenia žalovaného ako energetického podniku a k tomu zodpovedajúce obmedzenie vlastníckeho práva boli podľa zákona č. 79/1957 Zb. účinného do roku XXXX, t.j. v čase prechodu vlastníckeho práva na súkromnú osobu v roku XXXX, tzv. zákonnými vecnými bremenami, ktoré sa nezapisovali do pozemkových kníh, či katastra nehnuteľností, ale pôsobili automaticky (uznesenie NSSR sp. zn. 6 Cdo/98/2017 z 31.01.2019). V čase prevodu vlastníctva štátu na súkromnú osobu v roku XXXX stavba trafostanice už bola postavená, a teda rozmer trafostanice už nemohol byť pre vznik vecného bremena podľa názoru okresného súdu rozhodný. Trafostanica patriaca žalovanému slúži na uspokojovanie verejného záujmu a žalovanému priamo zo zákona vzniklo oprávnenie k prevádzke a údržbe trafostanice. Obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu, ktorý sa vzťahuje k trafostanici nad záujmom žalobcu ako jednotlivca. Od okamihu prevodu národného majetku na súkromnú osobu vzniklo v prospech žalovaného k trafostanici umiestnenej v nehnuteľnosti žalobcu vecné bremeno podľa zákona č. 79/1957 Zb. Okresný súd má tak za to, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, keď ku trafostanici umiestnenej v nehnuteľnosti žalobcu existuje zákonné vecné bremeno. V závere je potrebné prisvedčiť žalovanému, že vznik zákonného vecného bremena k trafostaniciam v prospech žalovaného kontinuálne garantujú aj všetky následné energetické predpisy zákon 70/1998 Z.z., zákon 656/2004 Z.z, až po zákon č. 251/2012 Z.z. Tieto zákony kontinuálne ustanovovali, že oprávnenia žalovaného ako energetického podniku vo verejnom záujme vo vzťahu k prevádzke, údržbe, oprave, alebo odstráneniu trafostaníc sú zákonnými vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti.
17. Okresný súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, nakoľko žalovaný má vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti žalobcu stavbou, umiestnením a prevádzkou trafostanice vo verejnom záujme zákonné vecné bremeno.
18. V závere okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými okolnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi. V danej veci nebol daný základ nároku, preto sa okresný súd už nezaoberal jeho výškou.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Žalovaný bol v konaní voči žalobcovi úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.