Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_25C-31-2024.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/31/2024
Rozsudok pre uznanie
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Michal Sokol, PhD., advokát, IČO: 56 372 469, Titogradská 8, 040 23 Košice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXX/ XX, XXX XX C., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
r o z h o d o l :
I. U r č u j e, že žalobca, A. B., F. B., trvale bytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX C. – G. H. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, štátne občianstvo: SR, je výlučným vlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 pozemkov, parc. č. 303/2 o výmere 2977 m2, druh: Trvalý trávny porast, parcela registra „C“; parc. č. 303/3 o výmere 395 m2, druh: Ostatná plocha, parcela registra „C“, parc. č. 303/4 o výmere 402 m2, druh: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“; a stavby so súp. č. XXX, postavená na parc. č. 303/4, druh: Rodinný dom; spolu zapísané na LV č. XXX, okres: Košice - okolie, obec: I. J., katastrálne územie: I. J..
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 24.9.2024 sa domáhal vyslovenia a určenia, že je výlučným vlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 pozemkov, parc. č. 303/2 o výmere 2977 m2 , druh: Trvalý trávnatý porast, parcela registra „C“; parc. č. 303/3 o výmere 395 m2 , druh: Ostatná plocha, parcela registra „C“, parc. č. 303/4 o výmere 402 m2 , druh: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“; a stavby so súp. č. XXX, postavená na parc. č. 303/4, druh: Rodinný dom; spolu zapísané na LV č. XXX, okres: Košice - okolie, obec: I. J., katastrálne územie: I. J.. Požadoval aj náhradu trov konania.
2. Uviedol, že dňa 25.1.2017 uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k uvedenému nehnuteľnému majetku. 3. Kúpna zmluva bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice, N 3/2017, Nz 2235/2017, NCR Is 2300/2017, napísanej JUDr. Svenom Vargovčíkom, notárom so sídlom na Mäsiarskej 40, Košice, dňa 25.01.2017, v sídle Notárskeho úradu. Na jej základe vydal príslušný okresný úrad rozhodnutie o povolení vkladu Kúpnej zmluvy V – 351/2017 zo dňa 01.02.2017, č.z.-56/17, z ktorého dôvodu bol žalobca zapísaný do katastra nehnuteľností ako ich výlučný vlastník. Nehnuteľnosti v minulosti užíval, a aj po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu dodnes užíva žalovaný, kde má zriadenú domácnosť.
4. Viac ako sedem rokov po uzatvorení Kúpnej zmluvy, dňa 27.06.2024, bola Okresnému úradu Košice, katastrálny odbor, zo strany žalovaného doručená tzv. Žiadosť zo dňa 27.06.2024 o zápis listiny záznamom do katastra nehnuteľností, na základe ktorej začal príslušný okresný úrad konanie o zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom, číslo konania: Z – 2198/2024. V Žiadosti o zápis listiny záznamom do katastra nehnuteľností zo dňa 27.06.2024 žalovaný žiadal príslušný okresný úrad, aby uskutočnil zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam späť v jeho prospech, a to na tom základe, že od Kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 25.01.2017 odstúpil listom zo dňa 27.06.2024, označeným ako Odstúpenie od Kúpnej zmluvy č. N3/2017, Nz 2235/2017, NCR Is 2300/2017 zo dňa 25.01.2017. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil žalovaný tým, že k jej uzavretiu došlo v tiesni, ktorá mala byť vyvolaná jeho nepriaznivým akútnym zdravotným stavom, ako aj z dôvodu nevýhodných podmienok, nakoľko kúpna cena nebola dohodnutá v zmysle zákona a do dnešného dňa nebola zo strany žalobcu ako kupujúceho riadne uhradená.
5. Na podklade vyššie popísaných skutočností vyzval Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, výzvou zo dňa 17.07.2024, číslo: Z – 2198/2024 (doručenou dňa 29.07.2024) žalobcu, aby sa v lehote do 60 dní odo dňa doručenia označenej výzvy písomne vyjadril k odstúpeniu žalovaného od kúpnej zmluvy a v prípade, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje, aby v rovnakej lehote uplatnil svoj nesúhlas na príslušnom súde. Žalobca odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo strany svojho otca - žalovaného, neakceptuje, nakoľko ho považuje za absolútne neplatné a to s poukazom na § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Občiansky zákonník“) v zmysle ktorého : „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.“ Uviedol, že strany sporu v predmetnej kúpnej zmluve osobitne nedohodli možnosť žalovaného od tejto odstúpiť. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému dôvodu odstúpenia od zmluvy, spočívajúcom v nevýhodných podmienkach, keď v zmysle zmluvy mal žalobca žalovanému uhradiť sumu 14 500 Eur uviedol, že nižšia kúpna cena bola odôvodnená tým, že v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na nich viazlo záložné právo v prospech veriteľa žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej aj ako len „Veriteľ“), zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05.11.2012. Žalobca a veriteľ totiž uzatvorili zmluvu o úvere ešte v roku 2012 za účelom financovania výstavby rodinného domu tvoriaceho súčasť nehnuteľností. Žalovaný vystupoval v súvislosti s uvedeným úverom ako ručiteľ, pričom nehnuteľnosti od začiatku užíval, tento stav ostal nezmenený aj po prevode vlastníckeho práva na žalobcu a pretrváva do súčasnosti. Užívaniu nehnuteľností, v ktorých má žalovaný zriadenú domácnosť, mu žalobca nikdy nebránil. Úver na financovanie výstavby rodinného domu z roku 2012 bol hradený výlučne žalobcom, v roku 2017 bol refinancovaný VÚB, a.s. a v roku 2021 v rámci Slovenskej sporiteľne, a.s. a stále je splácaný žalobcom. Aj napriek presvedčeniu žalobcu, že dôvody na odstúpenie od Kúpnej zmluvy neboli nikdy dané, súčasne vzniesol, v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka, námietku premlčania, keďže od uzatvorenia kúpnej zmluvy uplynulo viac ako sedem rokov. Podľa žalobcu, ak by dôvody na odstúpenie od Kúpnej zmluvy aj existovali, mal ich žalovaný realizovať a na ich podklade odstúpiť od kúpnej zmluvy vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej lehote.
6. Žalovaný sa k obsahu žaloby nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 25.4.2025 žalobca oznámil, že medzi stranami sporu došlo dňa 25.4.2025 k uzatvoreniu dohody o zmierlivom ukončení sporu a urovnaní práva. V zmysle dohody si strany medzi sebou urovnali všetky sporné práva týkajúce sa predmetu konania. Žalovaný podľa jednotlivých bodov čl. 4.3. uznal žalobcovo výlučné vlastnícke právo o veľkosti podielu 1/1 k celku k nehnuteľnostiam, ktorých sa prebiehajúce konanie týka a uznal, že neexistujú a ani neexistovali dôvody, pre ktoré by mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť. Zároveň, žalobca a žalovaný sa v bode 4.3.3 tejto dohody dohodli na tom, že žalobca predloží konajúcemu súdu návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, ktorého podkladom je uzatvorená dohoda. V bode 4.3.3 dohody žalovaný explicitne vyjadril súhlas s vydaním rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. Strany sporu tiež vyjadrili súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd v predmetnom konaní vydal rozsudok pre uznanie. Dohoda o zmierlivom ukončení sporu a urovnaní práva zo dňa 25.4.2025 je súčasťou podania žalobcu.
7. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
8. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
9. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy v prípade, ak kedykoľvek počas konania žalovaný pred súdom uzná nárok uplatnený žalobou, prípadne jeho základ. Uznanie nároku je tak procesným úkonom žalovaného, čo v praxi znamená, že toto uznanie je účinné jedine vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Uznanie nároku vo vzťahu k súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných
formách predpísaných zákonom pre podania strán- podstatný bude obsah tohto úkonu. V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady takéhoto uznania. Súd sa obmedzí len na konštatovanie, že žalovaný uznal nárok uplatnený žalobou. Preto súd v odôvodnení rozsudku na základe uznania nároku uvedie iba predmet konania a právny dôvod vydania rozsudku, t.j. ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
10. Keďže žalovaný podľa jednotlivých bodov čl. 4.3. dohody o zmierlivom ukončení sporu a urovnaní práva explicitne uznal žalobcovo výlučné vlastnícke právo o veľkosti podielu 1/1 k celku k nehnuteľnostiam, ktorých sa prebiehajúce konanie týka a uznal, že neexistujú a ani neexistovali dôvody, pre ktoré by mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť a žalobca navrhol, aby vzhľadom na uznávací prejav žalovaného súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v súlade s § 282 Civilného sporového poriadku, súd vzhľadom na toto uznanie žalovaného a návrh žalobcu rozhodol podľa § 282 Civilného sporového poriadku rozsudkom pre uznanie v zmysle žalobného petitu.
11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.
15. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa § 257 CSP, na základe ktorých rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o tom, či ide o dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol na to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu dohody s tým, že trovy konania žalobca ani žalovaný nepožadovali.
16. Na základe vyššie uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd ani jednej sporovej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti I. výroku rozsudku pre uznanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 CSP).
Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd Košice, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).