Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoP-54-2025.pdf
PDF · 123.6 KB
Case nature
Subarea
12CoP/54/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v osobnej starostlivosti matky, dieťa rodičov: matka - C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, G. H. I. XXXX/XX, C., otec - J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, zastúpený: JUDr. František Svatuška, IČO: 42 090 911, advokát so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13P/5/2025-25 zo dňa 30. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), § 366 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia videl otec v tom, že maloletá je zo strany matky telesne trestaná a nie je jej poskytovaná dostatočná starostlivosť. Z výsluchu maloletej zo dňa 13.01.2025 a 22.01.2025 mal však súd osvedčené, že matka maloletú už telesne netrestá, priznala, že tresty nasledovali potom ako niečo vyviedla. Matka jej už ani nenadáva. Všetko je v poriadku. Vyjadrila záujem bývať v domácnosti otca, z čoho súd vyvodil, že jej vyjadrenia neboli ovplyvnené strachom z následného postoja matky. Boli jej vysvetlené ciele psychologickej intervencie, chce si ponechať čas na premyslenie. V záujme predchádzať negatívnym vplyvom vo vzťahu k maloletej sú zo strany sociálnoprávnej ochrany detí v rodine vykonávané opatrenia.
3. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že u maloletej nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol keď vo veci je potrebné vykonať riadne dokazovanie zamerané na zistenie významných skutočností, čo je možné iba v rámci riadneho konania vo veci samej.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Uviedol, že uznesenie nie je vydané v súlade s najlepším záujmom maloletej dcéry, súd nesprávne zisťoval, skúmal, posúdil a vyhodnotil pomery v rodine, okolnosti, ktoré nastali počas prebiehajúcej starostlivosti matky o maloletú dcéru, vplyv a pôsobenie matky na maloletú dcéru, listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené a nevykonal dôkazy,
ktoré z dôvodu zistenia skutočného stavu, vykonať mal a následne rozhodnúť v zmysle zákonných ustanovení s riadnym zdôvodnením uznesenia. Maloletá A. sa pred ním a pred jeho priateľkou už viackrát vyjadrila, že matka jej uvádza, že ,,otec to robí preto, že nechce na nich platiť“. Otec sa k šetreniam, ktoré prebiehajú na ÚPSVaR Piešťany vyjadril a naďalej trvá na tom, že nevhodne zľahčujú celú situáciu. Je namieste riadne šetriť výchovné prostredie matky a neuspokojovať sa iba s tým, že matka sa síce priznala že maloletú A. bije, ale že už nebude, teda hodnotením ÚPSVaR Piešťany by mala byť situácia vyriešená. Podstatné je, že matka sa priznala, že maloletú A. bila, dcéra uvádzala pravdu. Uviedol, že samotný pohovor prebiehal absolútne neprofesionálne, s výsmechom, posmievaním zamestnancov ÚPSVaR Piešťany, s odôvodnením, že ,,čo on prišiel riešiť rok staré veci a veď to nie je momentálna situácia, trvá to roky“. Počas pohovoru kolízna opatrovníčka otcovi uviedla, že to neznamená, že keď bude maloletá A. u neho, že neutečie z domu, že maloletá A. je veľmi zlá a že klame a že nakoniec oni obaja rodičia budú radi, keď pôjde do nejakého zariadenia. Z toho otec zostal zhrozený a zaskočený z absolútne neprofesionálneho prístupu. Nesúhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník nevychádzal zo všetkých dostupných informácií, a neberie na zreteľ otcom uvádzané a preukázané tvrdenia. Má za to, že kolízny opatrovník riadne neprešetril a nezistil momentálnu situáciu v rodine, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tvrdeniami otca, s jeho či telefonickými, resp. osobnými oznámeniami u kolízneho opatrovníka, v rámci ktorých otec od začiatku oznamoval a oznamuje stav, ktorý momentálne je. Kolízneho opatrovníka nezaujímali vyjadrenia otca, kolízny opatrovník pracoval a vychádzal len z tvrdení matky. Prístup a šetrenie kolízneho opatrovníka boli formalistické a podnety otca neboli žiadnym spôsobom kolíznym opatrovníkom riešené a spracované. Otec však nesúhlasí s bagatelizovaním jeho vyjadrení a konštatovaním kolízneho opatrovníka, že v rodine matky má byť všetko v poriadku a to po hodine šetrenia, ktoré bolo v vopred oznámené a na ktoré sa matka pripravila. Kolízny opatrovník dostatočne nepreveril a nevenoval pozornosť vyjadreniam školy – asistentky, keďže otec sa dozvedel od asistentky školy úplný opak ako uviedol kolízny opatrovník vo vyjadrení. Ďalej uviedol, že riadny kontakt a možnosť plnohodnotne zabezpečovať starostlivosť o maloletú A., mu nebolo nikdy matkou umožňované a preto správa kolízneho opatrovníka nie je objektívna, neodzrkadľuje skutočnú pravdu. Nesúhlasí s odôvodnením predmetného uznesenia a to tým, že súd žiadnym spôsobom neprihliadal na tvrdenia otca, ani nepripustil skutočnosť, že stav, ktorý pretrváva a ktorý môže trvať dlhšie /niekoľko rokov/ môže vyvolať a spôsobovať citovú traumu tak na strane maloletej ako aj na strane otca. Maloletá sa otcovi keď je s ním v kontakte, denne zdôveruje o tom, čo prebieha v domácnosti matky. Maloletá dcéra v súčasnosti žije v prostredí, ktoré už dávno nenazýva domovom a ktoré je pre ňu stresujúce a to z dôvodu, že matka a staršia sestra sa k nej správajú nepríjemne a zakaždým jej dajú pocítiť, že čo si dovolila povedať. K bodu 15. odôvodnenia uznesenia, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, otec uviedol, že je nedostatočne odôvodnený a súd vôbec nehodnotil dôvodné obavy o maloletú dcéru, ktorá žije v prostredí, ktoré nie je vhodné pre jej zdravý fyzický a psychický vývin. Na maloletú matka psychicky neprimerane a nevhodne vplýva. Súd nesprávne a nepresvedčivo vyhodnotil výsluchy maloletej, ktorá jednoznačne vyjadrila a vyjadruje záujem bývať v domácnosti otca. Následne súd mal z toho vyvodiť, že vyjadrenia maloletej neboli ovplyvnené strachom z následného postoja matky a z toho dôvodu ponechal maloletú v starostlivosti matky. K tomu otec uvádza, že súd riadne nezdôvodnil svoje hodnotenie a následne aj svoje rozhodnutie. Má za to, že v danom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia a to zverením maloletej dcéry do osobnej starostlivosti otca a že sú dané podmienky pre jeho nariadenie. Zo samotného návrhu a vykonaného dokazovania vyplynula naliehavá potreba neodkladne zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. Otec nesúhlasí s odôvodnením predmetného uznesenia a to tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo skutočností uvádzaných matkou aj zo správ kolízneho opatrovníka a stanovisko otca nebolo zohľadňované.
5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že napriek skutočnosti, že maloletá A. je dieťa s problémovým správaním vyžadujúcim odbornú starostlivosť jej otec do 01.01.2025 až na bežný styk (raz za 2 týždne kedy sa jej tiež venoval jeho otec resp. A. starý otec) nejavil o osobu dcéry, jej problémové správanie, zdravotný stav, školské výsledky či osobné záujmy žiadny záujem, preto je hneď v úvode potrebné zdôrazniť, že otec celú túto svoju „aktivitu“ – zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti, rozbehol až po tom čo matka po 8 rokoch od poslednej úpravy výživného podala návrh na jeho zvýšenie, č.k. 17P/121/2024. Tu je nutné uviesť, že otec platí na maloletú dcéru mesačne výživné v sume 60 eur (a nič nad rámec výživného) a návrh matky na zvýšenie výživného navrhuje zamietnuť ako nedôvodný nakoľko má za to, že uvedená suma je pre 12 ročné dieťa postačujúca. Zverenie maloletej A. do starostlivosti otca je len účelový krok, ktorý má otca na jednej strane odbremeniť od platenia výživného (o maloletú dcéru by sa tak ako aj počas jej návštev u otca staral a zabezpečoval jej potreby
výlučne dedko, u ktorého otec maloletej A. býva aj spolu so svojou priateľkou, ktorá tam dokonca aj podniká – má tam zriadené nechtové štúdio) a na strane druhej by si tak otec maloletej zabezpečil bývanie a kontrolu nad rodinným domom svojho otca ( starého otca A.) v prípade jeho smrti nakoľko otec maloletej A. na seba vyhlásil osobný bankrot a je teda zrejmé, že sa dedičstva vzdá ( aby nešlo na splatenie jeho dlhov). V uvedenom prípade by dedila maloletá A. a bolo by pre otca výhodné, aby ju mal v uvedenom čase zverenú do osobnej starostlivosti nakoľko by neprišiel o bývanie resp. jeho priateľka o miesto podnikania) a aby ju mohol ako jediný (tak ako to navrhuje) zastupovať a spravovať jej majetok t.j. nakladať s jej majetkom podľa vlastného uváženia. Otec maloletej opomenul uviesť, že priložený list Ježiškovi (rozhodne nie je bežné, aby dieťa v pubertálnom veku písalo listy Ježiškovi, navyše v jej prípade bez gramatických chýb), v ktorom dcéra vyjadruje svoje prianie žiť s otcom – nakoľko ju matka bije, vulgárne jej nadáva, do školy chodí mastná a špinavá,... bol len prepis listu, ktorý jej otec napísal ako vzor a ona ho musela len prepísať (čo maloletá aj sama priznala). Následne otec bez žiadosti o vysvetlenie alebo porady s matkou, tento maloletej list poslal na ÚPSVaR. Otec maloletej tiež opomenul uviesť ako on maloletú dcéru psychicky vydiera tvrdeniami, že keď sa k nemu a dedkovi nepresťahuje, dedko bude smutný a kvôli nej zomrie čo maloletú veľmi rozrušilo a doma plakala, že ona nechce, aby dedko kvôli nej zomrel. Maloletá A. je problémové dieťa o čom mal a má otec vedomosť, otec jej nevhodné správanie – klamanie, šikanovanie/urážanie spolužiakov, nerešpektovanie vyučujúcich, neposlušnosť a pod. vždy ospravedlňoval a bagatelizoval tvrdením, že je „po ňom“, že sú „rovnaká krvná skupina“ a pod. čo okrem iného len potvrdzuje, že otec nemá problém aj v tomto konaní klamať a účelovo prekrúcať fakty. Problémy A. s jej správaním, učením, sústredením sa na školské úlohy či vyučovanie, rešpektovaním vyučujúcich a spolužiakov sa zhoršili v čase začiatku dospievania t.j. v piatom ročníku na ZŠ. Matka, ktorej správanie a celkový vývoj jej dcéry nie je na rozdiel od otca ľahostajný, v snahe pomôcť jej, vyhľadala pre dcéru odbornú pomoc – otec sa na uvedenom podieľať odmietol. Bolo to práve po spomenutom incidente s obuvákom – dcéra po návšteve u otca (pred ktorou matka otca prosila nech dcére aj on dohovorí, aby si zlepšila správanie) si nevedela dať sama so sebou rady. Všetky príkazy matky ohľadne učenia, poriadku, hygieny, drzo odmietala s tvrdením, že jej otec povedal, že ona je ako on a teda nemusí nikoho ani matku poslúchať, vtedy jej matka capla jeden krát po nohe dreveným obuvákom, keď boli v chodbe a obúvali sa. Je preto zarážajúce, že si otec zrovna teraz po rokoch kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na tento incident spomenul a osočuje matku ako dcéru týra, opakovane bije obuvákom, zanedbáva čo vôbec nie je pravda a otec to veľmi dobre vie. Bolo by na mieste keby otec svoje tvrdenia aj hodnoverne preukázal a tiež vysvetlil prečo až teraz začal riešiť, že má podozrenie, že dieťa je dlhodobo týrané či to, že chodí k nemu dlhodobo špinavé a zanedbané. Matku celý incident „s obuvákom“ veľmi mrzel a dodnes mrzí preto po uvedenom incidente matka po konzultácii s triednou učiteľkou dcéry dňa 19.10.2022 požiadala o psychologické vyšetrenie dcéry. Následne maloletá pravidelne navštevovala detského psychológa C. H. L. v Centre poradenstva a prevencie na sídlisku A. Trajana v Piešťanoch. Tu sa však maloletá po určitom čase začala sťažovať matke, že psychologička po nej len kričí a odmietala tam ďalej chodiť. S ohľadom na závery vyšetrení detského psychológa bola maloletej A. pridelená do školy asistentka p. H., ktorá s A. absolvovala 5. ročník ZŠ. Sama p. H. informovala matku, že dcéra je vždy po víkende u otca neovládateľná, nerešpektuje vyučujúcich, odmieta si plniť svoje školské povinnosti, predvádza sa, zahadzuje desiatu do koša a pod.. Matka bola s p. H. počas školského roku v častom kontakte a tá ju nikdy neupozornila, že dieťa by bolo týrané, zanedbané, špinavé, mastné, bez desiaty – keby tomu tak bolo, asistentka by to bola povinná riešiť resp. niekde nahlásiť. Práve naopak maloletá A. sa sťažovala na p. H., že sa jej dostatočne nevenuje, nepomáha jej, vyhráža sa, že jej uviaže na krk sľučku a hodí ju do studne, aby mala od nej pokoj, nakoľko si s ňou nevie poradiť. Keď to bola matka s asistentkou riešiť, že maloletá prišla domov vystrašená s plačom, p. H. sa bránila, že to A. povedala len zo žartu. Vzťahy medzi p. H. a matkou maloletej sa zhoršili po tomto incidente a po tom čo matka nestihla p. H. dodať syry z ich farmy tak ako si to p. H. predstavovala. To je zrejme aj následok jej terajších výpovedí, že dieťa bolo zanedbané, malo na tele modriny a škrabance a pod. Je skutočne zarážajúce prečo to neriešila, keď to bolo aktuálne, keď bola maloletej asistentka a bola s ňou v každodennom styku. Prečo vtedy neupozornila pracovníkov sociálky, políciu či vyučujúcich na podozrenie z týrania a zanedbávania, ale spomenula si na to až teraz, keď ju proaktívne oslovil otec maloletej. Maloletá v Centre poradenstva a prevencie absolvovala psychologické vyšetrenia: 02.02.2023, 03.03.2023, 28.03.2023, 30.06.2023. Záver vyšetrenia bol: „Aktuálna úroveň intelektových schopností dieťaťa sa nachádza v strednom pásme priemeru. Pozorujeme nerovnomerný vývin jednotlivých kognitívnych schopností. Deficity sú prítomné v oblasti vnímania priestorového usporiadania, neverbálneho analyticko syntetického myslenia, sociálnom úsudku a všeobecnom rozhľade.
Špeciálno – pedagogické vyšetrenie poukazuje na prítomnosť špecifických vývinových porúch učenia – dyskalkúlie, dysgrafických a dysortografických ťažkostí. Matke sa doporučuje s dieťaťom absolvovať odborné pedopsychiatrické vyšetrenie“.
6. Matka s maloletou absolvovala aj vyšetrenie u detského psychiatra v Trnave, psychiater maloletej predpísal lieky na ukľudnenie, ktoré užíva večer a tiež odporučil výmenu triedy. Správanie maloletej sa opätovne zhoršilo po tom, čo otec podal návrh na zmenu úpp k maloletej a dieťa spoločne s matkou už niekoľko mesiacov musia chodiť po rôznych výsluchoch na políciu, vypovedajú pred sociálnymi pracovníčkami. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dieťa potrebuje špeciálnu starostlivosť, ktorú sa jej matka snaží zabezpečiť – správanie dieťaťa a jeho usmerňovania rieši s vyučujúcimi, psychológmi, psychiatrom a pod.. Taktiež je zrejmé, že dieťa potrebuje pevné vedenie t.j. vymedzenie pevných pravidiel, ktoré dokáže zabezpečiť len rodič, ktorý bude pre dieťa autoritou t.j. v tomto prípade ten prísnejší rodič, ktorým je matka. Rodič, ktorý bude trvať na tom, aby si plnila svoje školské povinnosti, dodržiavala pravidlá slušného správania, hygieny a pod. a nie ju v jej „rebelstve“ ako to jej otec nazýva podporoval a na jej konaní - nerešpektovanie autorít, spolužiakov, príkazov,...- sa len ľahkovážne zabával. Zo záverov psychologických šetrení jasne vyplýva, že maloleté dieťa má problém so sociálnym úsudkom, čo znamená, že dieťa v tejto napätej situácii kedy otec začal na matku útočiť rôznymi vyfabulovanými tvrdeniami je zmätené a samo nedokáže správne vyhodnotiť správanie svojej matky, otca, staršej sestry a pod. Je zrejmé, že maloletá je toho času z celej situácie úplne zmätená, má rada obidvoch svojich rodičov, starého otca, súrodencov a pod., nechce nikomu ublížiť preto sú jej výpovede zmätočné – iné vypovedá na polícii, iné sociálnym pracovníčkam, iné povie otcovi, iné matke. Otec celý život len robí dlhy (už v minulosti odišiel do Anglicka kvôli dlhom/exekúciám, ktoré neskôr prekryl ďalším úverom, teraz na seba vyhlásil osobný bankrot a celý svoj dlh 61.000,- eur hodil na plecia matky ako spolu dlžníčky, pričom stavebný úver bol zobratý na dostavbu prístavby k RD, v ktorom býva otec a matka od neho nedostala pri vyporiadaní BSM ani euro), ktorý podľa svojich tvrdení na pojednávaní o zvýšenie výživného č.k. 17P/121/2024, nedokáže na seba ani zarobiť – príjem uvádza okolo 700 eur - výdavky vyše 1.500 eur) t.j. ide o osobu, ktorá sa nechá živiť svojim otcom – dôchodcom, býva v jeho dome za čo mu evidentne neplatí, drahé zahraničné dovolenky, auto, motorku, telefón si nechá platiť podľa jeho vyjadrení svojou priateľkou, ktorá podniká v dome jeho otca. Prácu s vyšším zárobkom si otec hľadať odmieta a tvrdí, že má pocovidové zdravotné ťažkosti. Taktiež ako už bolo vyššie uvedené otec sa o dcéru pred podaním tohto návrhu zaujímal len minimálne, nakoľko o dieťa sa aj v čase realizácie styku staral starý otec maloletej. Matka nijako otcovi „neznepríjemňovala“ realizáciu jeho rodičovských práv ako to on vo svojich vyjadreniach účelovo tvrdí, ale práve naopak ho neustále vyzývala nech sa aj on aktívnejšie podieľa na jej výchove. Tvrdenia otca, že matka maloletú dlhodobo týra, zanedbáva, nestará sa o jej hygienu, nedáva jej najesť sú klamstvo a účelový výmysel otca na dosiahnutie svojho cieľa, aby bola dcéra zverená do jeho starostlivosti. Matka sa o dcéru a ďalšie dve svoje maloleté deti riadne stará, deti majú vždy opraté oblečenie, majú navarené, chladnička je vždy plná jedla – manžel matky pracuje na bio farme a súčasťou jeho zárobku sú aj naturálie vo forme rôznych druhov syrov, jogurtov, bryndze, masla, mlieka, mäsa a pod. – a teda dieťa má kedykoľvek prístup k jedlu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že matka má záujem a je schopná naďalej sa o maloletú A. starať a zabezpečovať jej zdravý vývin spolu s jej sestrami, matka má za to, že záujem otca o maloletú je len účelový, navyše otec nedokáže zabezpečiť maloletej vhodné podmienky na jej vývoj, keď otec sám nemá vyriešenú bytovú otázku, vyhlásil na seba osobný bankrot, jeho ( ním deklarované ) výdavky vo výške 1.500 eur ďaleko presahujú ( ním deklarované ) jeho príjmy 700,-eur a teda je odkázaný na finančnú pomoc svojho otca – dôchodcu a svoju priateľku, ktorí sú nútení mu zabezpečovať ubytovanie a hradiť jeho výdavky a tiež prezentácia jeho „rebelstva“ nie vhodným vzorom pre dospievajúce dieťa resp. dospievajúce dievča s problémovým správaním. Matka má za to, že rozhodnutie OS Trnava Uznesenie zo dňa 30.01.2025 sp. zn. 13P/5/2025, ktorým súd návrh otca zamieta je v súlade so záujmami maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, podľa matky maloletej súd správne zistil, posúdil a vyhodnotil pomery na stranách všetkých zúčastnených osôb a teda matka navrhuje, aby súd Odvolanie otca zamietol ako nedôvodné. resp. zamietol ako nedôvodný návrh, ktorým sa otec domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., nar. XX.XX.XXXX.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh otca vo veci samej, kde žiadal o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a zaviaza? matku prispieva? na výživu maloletej sumou po 100 eur mesaene a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd na eas do právoplatného skoneenia konania vo veci samej o zmenu úpravy práv a povinností rodieov k maloletej zverí maloletú do jeho osobnej starostlivosti a zaviaže matku prispieva? na výživu maloletej po 60 eur mesaene.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty otca bolo posúdi?, ei súd prvej inštancie správne rozhodol, kei jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
10. Pod3a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania pod3a tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Pod3a § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred zaeatím konania, poeas konania a po jeho skoneení súd môže na návrh nariadi? neodkladné opatrenie.
12. Pod3a § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadi?, ak je potrebné bezodkladne upravi? pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Pod3a § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval pod3a § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky pod3a § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Pod3a el. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade bra? do úvahy najlepšie záujmy die?a?a.
15. Pod3a el. 3 ods. 1 Dohovoru o právach die?a?a, záujem die?a?a musí by? prvoradým h3adiskom pri akejko3vek einnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutoeoovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Pod3a el. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého die?a?a je prvoradým h3adiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri ureovaní a posudzovaní záujmu maloletého die?a? a sa zoh3adouje najmä a) úroveo starostlivosti o die?a, b) bezpeeie die?a?a, ako aj bezpeeie a stabilita prostredia, v ktorom sa die?a zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu die?a?a, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom die?a?a alebo so zdravotným postihnutím die?a?a, e) ohrozenie vývinu die?a?a zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu die?a?a zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je die?a?u blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity die?a?a a na rozvoj schopností a vlôh die?a?a, g) názor die?a?a a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vz?ahových väzieb s obidvomi rodiemi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia die?a?a, ak sa zvažuje zásah do rodieovských práv a povinností.
17. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upravi? pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnú? aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na veasné zabezpeeenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykona? dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postaeujúce, ak úeastník osvedeí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených
záujmov. Ak to povaha veci pripúš?a, súd môže nariadi? neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku, prieom ustanovenia § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy pod3a Civilného sporového poriadku. Na rozdiel od sporového konania, pod3a právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadi? neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno zaea? bez návrhu. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je ureené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov úeastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoo osvedeila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu by? vážne pochybnosti, prieom táto úprava sa musí javi? ako naliehavá. Nariadi? neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existova? v ease, kei o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.
19. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpeeenia ochrany maloletého die?a?a vyplýva z ustanovení zákona o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého die?a?a, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona e. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopaoa Zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého die?a?a prvoradým h3adiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého die?a?a sa, okrem iného, zoh3adouje úroveo starostlivosti o die?a, bezpeenos? die?a?a, ako aj bezpeenos? a stabilita prostredia, v ktorom sa die?a zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu die? a?a, ohrozenie vývinu die?a?a a pod.
20. Pri nariaiovaní neodkladného opatrenia musia by? osvedeené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenos? návrhu na toto opatrenie. Miera osvedeenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavos? ou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoo osvedeenie skutoeností odôvodoujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak pod3a obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z h3adiska právneho posúdenia veci. Úeelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (por. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010).
21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že manželstvo úeastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou e.k. 1P/78/2016-69 zo doa 01.02.2017 rozvedené a bola schválená rodieovská dohoda, na základe ktorej boli maloletá A. a jej sestra A. C. B., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol povinný prispieva? na výživu A. výživným vo výške 90 eur mesaene a na výživu maloletej A. výživným vo výške 60 eur mesaene. Styk otca s maloletými upravený nebol.
22. Otec sa v rámci odvolacieho konania voei uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom prieskumu odvolacieho súdu (vo veci nariadenia neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 12CoP/54/2025) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloletú A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodieov, ktorá sa bude vykonáva? v dvojtýždoových intervaloch, a to tak, že otec bude ma? maloletú v osobnej starostlivosti od nepárnej soboty od 17.00 hod. do nasledujúcej nepárnej soboty do 17.00 hod. a matka bude ma? maloletú v osobnej starostlivosti od párnej soboty od 17.00 hod. do nasledujúcej párnej soboty do 17.00 hod., prieom dohodnutú formu striedavej osobnej starostlivosti zaenú rodieia maloletej realizova? od 29.03.2025. Neodkladné opatrenie bude trva? do právoplatného skoneenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 13P/5/2025. Zároveo navrhol, aby sa žiadnemu z úeastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Podaním dorueeným súdu 27.03.2025 zobral otec podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo doa 24.03.2025 v celom rozsahu spä? z dôvodu uzavretej rodieovskej dohody o úprave výkonu rodieovských práv a povinností k maloletej. Navrhol konanie o tomto návrhu zastavi? a žiadnemu z úeastníkov neprizna? nárok na náhradu trov konania. Na základe uvedeného odvolací súd svojím rozhodnutím pod e.k. 12CoPno/5/2025-102 zo doa 15. apríla 2025 konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania zastavil.
23. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že pokia3 súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie zo strany otca nebola v súvislosti so zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti osvedeená potreba bezodkladne upravi? pomery maloletej formou neodkladného opatrenia. Pod3a odvolacieho súdu nebola v danom prípade zistená existencia dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné nariadi? neodkladné opatrenie. Maloletá sa v súeasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky. Dôvody otcom uvádzané v návrhu predstavujú jeho obavu, že matka maloletej neposkytuje starostlivos? riadne, avšak z dokazovania dosia3 vykonaného (výsluch maloletej), ale aj ialších listinných dôkazov predložených tak otcom, ale aj matkou, nebolo osvedeené, že by matka maloletú ei už fyzicky resp. psychicky týrala, resp. zanedbávala starostlivos? o maloletú a je tu hrozba ujmy maloletej. Je možné konštatova?, že maloletá potrebuje zvýšenú starostlivos? s oh3adom na závery a odporúeania Centra poradenstva a prevencie, avšak tvrdenia otca osvedeené neboli. Pokia3 otec namieta postup kolízneho opatrovníka, uvedené je možné rieši? vo veci samej, kde sám súd môže vypoeu? maloletú, avšak tak ako je uvedené, aj odvolací súd má za to, že nebola osvedeená potreba zasiahnu? formou neodkladného opatrenia. Treba tiež podotknú?, že otec podal aj v rámci odvolacieho konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý zobral spä? z dôvodu uzatvorenia dohody s matkou, preto aj toto svedeí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zákona. Nevyhovenie návrhu otca nepredstavuje žiadnu hrozbu ujmy, ei už na právach otca alebo maloletej.
24. Otec maloletej pod3a názoru odvolacieho súdu nedôvodne namietal v odvolaní porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatoeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nedospel k rovnakému záveru. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí by? totožné s oeakávaniami a predstavami úeastníka, ale z h3adiska odôvodnenia musí spaoa? parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí da? odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazouje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre 3udské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre 3udské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Staeí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z h3adiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A e. 303 A a e. 303 B).
25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správne.
26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, kei o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude konei? konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, eiže jednomyse3ne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. e. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).