Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-3-2025.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/3/2025
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom Podzámska 8330/32, 940 02 Nové Zámky, a účastníkov konania: 1/ E. F., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ G. F., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Vyd/2/2024-42 zo dňa 04.12.2024, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 3360/1 orná pôda o výmere 6597 m2, parc. č. 4518/16 orná pôda o výmere 268 m2, parc. č. 4518/29 orná pôda o výmere 9036 m2. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 46 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 359c ods. 2, § 359d ods. 2, § 359e ods. 1, 2, § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
2. V odôvodení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.08.2024 domáhala vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. D., obec D., ktoré sú vedené v katastri nehnuteľností Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny, na liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré nadobudla do svojho výlučného vlastníctva dedením, na základe uznesenia o dedičstve číslo 9D/80/2024, Dnot 35/2024, zo dňa 23.04.2024, po svojom nebohom otcovi E. B.. Po zápise výsledkov dedičského konania do katastra nehnuteľností zistila, že na pozemky, ktoré jej nebohý otec E. B. užíval ešte za svojho života, nie sú v registri „C“ KN založené listy vlastníctva, teda tieto pozemky nie sú majetkovo-právne vysporiadané. Ide konkrétne o pozemky za rodinným domom súpisné číslo XXX. Predmetné pozemky sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Zámky, odbor katastrálny, na liste vlastníctva číslo XXXX pre obec Palárikovo, katastrálne územie D., ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. 3360/1 orná pôda o výmere 6597 m2, parc. č. 4518/16 orná pôda o výmere 268 m2, parc. č. 4518/29 orná pôda o výmere 9036 m2, pričom tieto nehnuteľnosti sú na príslušnom liste vlastníctva stále evidované vo vlastníctve pôvodných vlastníkov - neb. E. F. a jeho neb. manž. G. F., od detí ktorých pôvodných vlastníkov predmetné nehnuteľnosti odkúpili ešte starí rodičia navrhovateľky z otcovej strany, a to neb. G. B. a jeho neb. manž. H. B., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.07.1957 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1958.
Ďalej uviedla, že v roku 1995 pravdepodobne jej nebohí rodičia dali vyhotoviť na nehnuteľnosti, ktoré užívali po rodičoch nebohého otca navrhovateľky, geometrický plán so zameraním skutočného stavu, za účelom majetkovo-právneho usporiadania pôvodne odkúpenej parcely vedenej v PKN vložke číslo 1457 - parcely číslo 4518/20, ktorá bola predmetnom kúpnych zmlúv uzatvorených medzi nebohými starými rodičmi navrhovateľky. V zmysle citovaného geometrického plánu číslo 11779217-79/95 zo dňa 05.09.1995, ktorý vyhotovil I. J. E., a ktorý overila bývalá Správa katastra Nové Zámky pod číslom 874/95 dňa 19.09.1995, pôvodná parcela registra „E“ KN číslo XXXX/XX - K. D. o výmere 935 m2 zanikla a z tejto parcely boli odčlenené diely, ako parcely registra „C“ KN, a to pozemok, parc. č. 4518/23 zastavaná plocha o výmere 349 m2, parc. č. 4518/24 záhrada o výmere 533 m3, parc. č. 4518/35 zastavaná plocha o výmere 22 m2, parc. č. 4518/36 zastavaná plocha o výmere 31 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a ktoré boli aj predmetom dedičského konania po navrhovateľkinom nebohom otcovi E. B. v zmysle priloženého Uznesenia o dedičstve č. 9D/80/2024, Dnot 35/2024. Novovzniknutá parcela registra „C“ KN číslo XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 280 m2 (dvor) však nebola zapísaná do vlastníctva nebohých rodičov navrhovateľky, hoci z vyššie citovaného geometrického plánu vyplýva, že táto vznikla takisto odčlenením z pôvodnej parcely registra „E“ KN číslo XXXX/XX stavebná plocha o výmere 935 m2, a keďže táto parcela sa nachádza priamo za stavbou rodinného domu súpisné číslo XXX ako dvor, právni predchodcovia navrhovateľky ju taktiež nerušene a dobromyseľne užívali. Rovnako nedošlo ani k prevodu parcel registra „E“ KN číslo 3360/1 orná pôda o výmere 6597 m2, ktorá bola odkúpená starými rodičmi navrhovateľky z otcovej strany od detí a právnych nástupcov pôvodných vlastníkov a táto zostala evidovaná ešte na pôvodných vlastníkov.
3. Súd po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359g ods. 1 CMP. Návrh neobsahoval kogentne vymedzený okruh účastníkov konania podľa § 359c ods. 2 CMP, ktorí musia byť v návrhu uvedení a konania účastní. V návrhu nebol ako účastník konania uvedený správca lesného pozemku. V danom prípade súd prvej inštancie vyzval navrhovateľku výzvou zo dňa 18.10.2024, aby upresnila a doplnila okruh účastníkov konania v súlade s § 359c ods. 2 CMP. Navrhovateľka návrh o účastníka uvedeného v danom zákonnom ustanovení, teda o správcu lesného pozemku, nerozšírila. Neoznačenie správcu lesného pozemku súd vyhodnotil ako nesplnenie procesných podmienok konania. Záverom uviedol, že neboli splnené základné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k predmetnej nehnuteľnosti, a preto návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, h/ CSP. Uviedla, že uznesenie považuje za nezákonné, pretože neboli splnené procesné podmienky na zamietnutie návrhu, v časti za nepreskúmateľné a z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu, za porušujúce jej právo na spravodlivý proces. Uviedla, že správca lesného pozemku na pozemkoch tvoriacich predmet návrhu, ktoré sú ornou pôdou, neexistuje, a teda jej nie je zrejmé, ako ho mala označiť za účastníka konania. Súd nemal zamietnuť návrh pre nedostatok spočívajúci v neuvedení účastníka konania; toto oprávnenie mu zákon zveruje len v prípade, ak nedošlo k splneniu podmienok pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP. CMP v žiadnom svojom ustanovení nezakotvuje oprávnenie súdu zamietnuť návrh na začatie konania o potvrdení vydržania pre nedostatok v označení účastníkov konania. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/193/2021 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/87/2019 zo dňa 24.06.2020. Súd ju vyzval na doplnenie návrhu obyčajnou výzvou a v nej uviedol, že má dať svoj návrh do súladu s ustanovením § 359c ods. 2 CMP upresnením okruhu účastníkov, avšak nekonkretizoval písmeno uvedeného odseku. V súlade s § 129 CSP ju mal súd vyzvať na doplnenie podania uznesením a taktiež ju mal poučiť ako toto podanie doplniť, prípadne opraviť. Podľa jej názoru, s použitím zásady iura novit curia, súd mal a mohol pokračovať v konaní a vec riadne prejednať. Uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31. marca 2014.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
9. Podľa § 25 CMP v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond.
11. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhala potvrdenia vydržania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci Palárikovo, katastrálnom území D., vedeným Okresným úradom Nové Zámky, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX. Súd prvej inštancie navrhovateľku vyzval na upresnenie (doplnenie) okruhu účastníkov konania v súlade s § 359c ods. 2 CMP. Na uvedenú výzvu navrhovateľka reagovala, avšak správcu lesného pozemku ako účastníka neoznačila, keďže pozemky, ktoré sú predmetom konania, nie sú lesnými pozemkami. Následne súd návrh navrhovateľky zamietol.
13. Vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 1 CMP je účastníkom konania ten, koho tento zákon za účastníka označuje. V konaní o potvrdenie vydržania zákonodarca výslovne taxatívne stanovil, že účastníkom konania v zmysle ustanovenia § 359c ods. 2 CMP je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Takéto vymedzenie účastníkov konania platí k okamihu začatia konania.
14. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že návrh neobsahoval označenie správcu lesného pozemku ako účastníka konania. V súvislosti s potrebou označiť všetkých účastníkov konania vymedzených v ustanovení § 359c ods. 2 CMP, a teda aj správcu lesného pozemku, pokiaľ nie je predmetom vydržania lesný pozemok, poukazuje odvolací súd na výklad k Civilnému mimosporovému poriadku, 2. vydanie, 2024, s. 1067 - 1076: L. M., K.. N., v ktorom autorky uvádzajú, že „Právna úprava správcu lesného pozemku sa nachádza v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch. V zmysle ust. § 2 písm. q) cit. zákona je správcom právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu. Tiež je správcom aj právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov (napr. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch). Vo všetkých prípadoch pozemky spĺňajú dve podmienky. Sú to lesné pozemky a sú vo vlastníctve štátu. Účastníkom by preto mal byť ten správca lesného pozemku, ktorého sa konanie
o potvrdení vydržania týka. Ust. § 359c ods. 2 písm. c) CMP však správcu lesného pozemku ako účastníka konania nevymedzuje žiadnym kritériom. Možno si preto položiť otázku, či ide len o procesné vymedzenie účastníka konania. Tak isto si možno položiť aj na to nadväzujúcu otázku. Je dôvodné, aby bol správca lesného pozemku účastníkom v každom konaní o potvrdení vydržania, teda aj v konaní, predmetom ktorého je vydržanie napr. vlastníckeho práva k záhrade (bytu) vo vlastníctve konkrétnej fyzickej osoby? Logická odpoveď by bola nie, pretože v takom prípade nemá správca lesného pozemku žiaden hmotnoprávny dôvod byť účastníkom konania. Zákonodarca mal však iný názor. Jasne ho vyjadril v dôvodovej správe k § 359c. Z nej jednoznačne vyplýva, že správca lesného pozemku je účastníkom konania aj keď sa ho predmet konania netýka. V takom konaní mu dovoľuje byť nečinným. Je známe, že dôvodová správa nie je záväzná. Z uvedeného by vyplýval absurdný záver: navrhovateľ musí označiť v návrhu ktoréhokoľvek správcu lesného pozemku, inak dôjde k porušeniu ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Nemal by však ako odôvodniť, prečo označuje práve daného správcu, a nie napr. iného. Je preto možné riešiť situáciu cez základné princípy mimosporového konania? Je pravda, že podľa čl. 2 ods. 2 CMP výklad zákona nemôže protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súčasne sa však nikto nesmie dovolávať slov a viet Civilného mimosporového poriadku proti ich účelu a zmyslu. Účel a zmysel je vyjadrený v čl. 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého je každé ustanovenie Civilného mimosporového poriadku potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi a tak ďalej. Hneď sa možno odvolať na ústavu ako základný prameň práva. Z jej čl. 46 ods. 1 vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. V mimosporovom konaní teda aj v postavení iného účastníka konania ako je navrhovateľ. Musí však byť nositeľom ohrozeného alebo porušeného práva a právom chráneného záujmu, o ktoré v konaní ide. Ak preto nie je predmetom konania o potvrdení vydržania právo k takej nehnuteľnosti, ktorá má charakter lesného pozemku a súčasne je v správe správcu lesného pozemku, tak by sa malo konať bez tohto účastníka konania, a to bez toho, aby bolo následne konštatované porušenie ustanovení Civilného mimosporového poriadku o účastníkoch konania. Z hľadiska vylúčenia pochybností pri určovaní okruhu účastníkov v tom-ktorom konaní by stačilo, keby zákon za účastníka považoval len toho správcu lesného pozemku, ktorý má podľa osobitného zákona právo k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka a ktorý je ako správca lesného pozemku zapísaný na liste vlastníctva. Rozhodovacia činnosť súdov, ak ide o obligatórnu účasť správcu lesného pozemku alebo Slovenský pozemkový fond v konaní, aj keď sa ich predmet konania netýka, nie je zatiaľ v tejto otázke jednotná. V dostupných súdnych rozhodnutiach možno nájsť štyri rôzne skupiny rozhodnutí. Prvú skupinu, ktorá je prevládajúca, tvoria rozhodnutia, ktoré neoznačenie správcu lesného pozemku alebo Slovenský pozemkový fond ako účastníka konania vyhodnocujú ako nesplnenie procesných podmienok konania a návrh na začatie konania zamietajú. Druhú skupinu tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súd nekonal ani so správcom lesného pozemku ani so Slovenským pozemkovým fondom ako s prípadnými účastníkmi konania v zmysle § 359c ods. 2 CMP, príp. konal len s jedným z nich. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemok, ku ktorému mal navrhovateľ nadobudnúť právo na základe vydržania, nebol lesným pozemkom a nebol ani v správe Slovenského pozemkového fondu, resp. súd túto skutočnosť nijako neodôvodnil. Tento názor časti súdnej praxe sa nám javí ako najpraktickejší, a to z dôvodu rešpektovania princípu vyjadreného v čl. 5 ods. 2 CMP, podľa ktorého má súd postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, tiež aj v súlade s princípom vyjadreným v čl. 12 CMP, podľa ktorého má súd postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, má konať hospodárne a napokon aj v súlade s princípom vyjadreným v čl. 11 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Tretiu skupinu tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že sa súd namiesto označenia konkrétneho správcu lesného pozemku uspokojil s označením účastníka LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. A štvrtú skupinu tvoria rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že súd mal začať konať s účastníkmi konania aj bez ich označenia v návrhu na začatie konania. Ako dôvod sa uvádza, že pre mimosporový proces je typické materiálne poňatie účastníctva v konaní, a preto má zásadný význam otázka tzv. vecnej legitimácie s tým, že na rozdiel od konania sporového má význam už vo fáze začatia konania a tiež v jeho priebehu. Pre zachovanie procesného postavenia v konaní zákon ukladá súdu povinnosť pribrať do konania v ktorejkoľvek fáze toho, kto má mať procesné postavenie účastníka a s kým súd nekoná (§ 10 ods. 1 CMP), a to bez ohľadu na to, či sa konanie začína na návrh alebo bez návrhu.“
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd priklonil k názoru druhej skupiny rozhodnutí, podľa ktorých nie je potrebné konať so správcom lesného pozemku ako s účastníkom konania, pokiaľ pozemok, ku ktorému sa navrhovateľka domáha nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním,
nebol lesným pozemkom. Tomuto účastníkovi podľa názoru odvolacieho súdu chýba pasívna vecná legitimácia. Takýto účastník nemá ani žiadny hmotnoprávny dôvod byť účastníkom konania. V konaní by zrejme zostal pasívny a k samotnej veci by sa ani nevyjadroval, keďže výsledok konania by ho nijakým spôsobom neovplyvnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na princípy vyjadrené v čl. 5 ods. 2 CMP a v čl. 12 CMP, podľa ktorých má súd postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Zároveň má podľa v čl. 11 ods. 1 CMP postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
16. Keďže v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným ako orná pôda, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu príliš formalistické a tiež v rozpore so základnými princípmi, vyjadrenými v čl. 5 ods. 2, čl. 11 ods. 1 a v čl. 12 CMP, aby súd z dôvodu neoznačenia správcu lesného pozemku ako účastníka konania, návrh navrhovateľky zamietol len z tohto dôvodu.
17. Vzhľadom k vyššie uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh o potvrdení vydržania, došlo k znemožneniu realizácie procesných práv navrhovateľky do takej miery, že bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu je preto potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).