Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/31/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV vo veci navrhovateľa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX I., zastúpený: RPK law firm s. r. o., IČO: 56 142 072, so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, proti odporkyni: D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX I., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Súd u k l a d á odporkyni 1. povinnosť umožniť navrhovateľovi užívanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, na ulici A. XXXX/X, XXX XX I., popis stavby: A. X,X,X,X zapísaného na P. vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves počas trvania manželstva resp. do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vedenom Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn.: .

II. Súd u k l a d á odporkyni 1. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek bránenia navrhovateľovi v užívaní bytu č. XX nachádzajúcom sa na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, na ulici A. XXXX/X, XXX XX I., popis stavby: A. X,X,X,X zapísaného na P. vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves počas trvania manželstva resp. do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva vedenom Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn.: .

III. Súd priznáva navrhovateľovi voči odporkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 28.04.2025 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporkyni (I) umožniť navrhovateľovi užívať byt č. XX nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, na ulici A. XXXX/X, XXX XX I., popis stavby: A. X,X,X,X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, Okres: Bratislava IV, Obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporkyni o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, počas trvania manželstva, resp. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn.: . (II) zdržať sa akéhokoľvek bránenia navrhovateľovi v užívaní bytu č. XX nachádzajúcom sa na 7 poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, na ulici A. XXXX/X, XXX XX I., popis stavby: A. X,X,X,X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, Okres: Bratislava IV, Obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves, ktorý je vo výlučnom

vlastníctve odporkyni o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, počas trvania manželstva, resp. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn.: .

2. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že navrhovateľ a odporkyňa sú manželia, pričom na Mestskom súde Bratislava II bol zo strany odporkyne podaný návrh o rozvod manželstva a ÚPP, vedený pod sp. zn.: . Navrhovateľ a odporkyňa majú spolu dve deti, jedno plnoleté a jedno maloleté. Navrhovateľ a odporkyňa spolu ako manželia žijú v byte č. XX nachádzajúcom sa na X.poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, na ulici A. XXXX/X, XXX XX I., popis stavby: A. X,X,X,X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, Okres: Bratislava IV, Obec: BA-m.č. KARLOVA VES, Katastrálne územie: Karlova Ves, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporkyni o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 (ďalej len „byt“). Navrhovateľ má v byte vedený trvalý pobyt. Odporkyňa si na predmetný byt vzala hypotekárny úver, ktorý splácali spolu s navrhovateľom za trvania manželstva z prostriedkov v BSM. Dňa 28.04.2025 sa v čase o 18:00 hod. navrhovateľ vrátil z práce domov do bytu, avšak na byte boli vymenené zámky a jeho osobné veci boli bez dozoru vyhodené na chodbe vo vreciach na odpadky. Navrhovateľ mal vedomosť, že odporkyňa mu pravdepodobne vyhadzuje veci na chodbu, nakoľko mu volal maloletý syn, že sa to deje, aj napriek zákazu odporkyne, ktorá maloleté dieťa odviezla ku svojej matke a zakázala mu s navrhovateľom komunikovať. Odporkyňa odpovedala na klepanie na dvere, byt, v ktorom bola spolu so spoločným známym otvorila, avšak neumožnila navrhovateľovi vstúpiť. Navrhovateľ sa z dôvodu, aby nestresoval maloletého syna, rozhodol nevolať políciu. Navrhovateľ má obavu o svoj majetok, aj o svoj život a zdravie, nemá kam ísť, momentálne sa z neho stal bezdomovec, a to napriek tomu, že odporkyni deklaroval, že sa z bytu vysťahuje, keď si zabezpečí podnájom (čo môže byť aj skôr, ako bude manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené). Navrhovateľ ďalej uviedol, že právo na užívanie bytu vo vlastníctve odporkyni je odvodené z povinnosti manželov žiť spolu zakotvenej v o rodine. Právo navrhovateľa užívať nehnuteľnosť odporkyni potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. Cdo 1544/2005. Ďalej navrhovateľ poukázal na ustanovenia a (ďalej len „“) a uviedol, že z obsahu návrhu vyplýva dôvodnosť jeho nároku, pričom riadne preukázal dôvodnú obavu o svoj majetok, život, zdravie a svoju psychickú integritu, ktoré sú konaním odporkyni ohrozené, ako aj dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia, vzhľadom na konanie odporkyni tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že dostatočne preukázal zákonné predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď odporkyňa vyhodila navrhovateľa zo spoločne užívanej nehnuteľnosti, v ktorej spolu žijú ako manželia spolu s maloletým dieťaťom a vymenila na predmetnej nehnuteľnosti zámok, vyhodila osobné veci navrhovateľa vo vreciach na odpadky pred dvere bytu, ohrozila nielen majetok navrhovateľa, ale aj jeho telesnú integritu a duševnú integritu, keď z neho proti jeho vôli spravila bezdomovca, ktorý nemá kam v chladnom počasí ísť. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia .1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Navrhovateľ má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, a o svoj majetok a navrhuje, aby súd analogicky v tomto prípade postupoval podľa ust. a rozhodol do 24 hodín od doručenia návrhu.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil nasledovné listiny: sobášny list (č.l.X), rodné listy detí (č.l.X rub a č.l.X), List vlastníctva č. XXXX (č.l.X), fotografie osobných vecí navrhovateľa vyhodených na chodbu pred dvere bytu (č.l.X), návrh o rozvod manželstva (č.l.10).

4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať odporcu. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

14. Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie. Súd posudzuje pred nariadením neodkladného opatrenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ohrozenie nároku navrhovateľa musí byť konkrétne, nestačí iba abstraktná možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Zodpovednosť za výsledok konania spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce meritórne rozhodnutie veci. Súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Ohrozenie nároku navrhovateľa musí byť konkrétne, nestačí iba abstraktná možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Zodpovednosť za výsledok konania spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce meritórne rozhodnutie veci. Súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.

16. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie právoplatného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno stanoviť, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného, či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Primárnym predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia „sporného“ právneho vzťahu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany ( ) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie ( a nasl. ), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.

17. Nadväzujúc na vyššie uvedené, sa súd zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov. Z predložených listín mal súd za osvedčené, že navrhovateľ a odporkyňa sú manželia, a to od 11.11.2021, zároveň

sú rodičmi dvoch detí, a to plnoletého J. a maloletého W., pričom na základe návrhu odporkyne (manželky) zo dňa 24.03.2025 prebieha na Mestskom súde Bratislava II konanie o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností pre čas po k rozvode k maloletému W.. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XXXX m2, popis stavby: A. X,X,X,X zapísaného na P. vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č. Karlova Ves, katastrálne územie: Karlova Ves, a to na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 22.07.2004 (ďalej len “byt“). Byt nie je zaťažený záložným právom. Z tvrdenia navrhovateľa ako i predložených fotografií má súd za osvedčené, že navrhovateľ od 28.04.2025 nemá umožnené užívať byt, nevie sa do bytu dostať, jeho osobné veci boli pred byt vyhodené v plastových veciach a nemá k dispozícii iné bývanie.

18. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Potrebu neodkladnej úpravy mal súd za preukázanú tým, že navrhovateľ od 28.04.2025 nemá aktuálne žiadne iné bývanie okrem bytu, v ktorom doposiaľ ako manžel riadne s manželkou a býval. Hoci je byt vo výlučnom vlastníctve odporkyne, táto skutočnosť sama o sebe nezakladá jej právo počas trvania manželstva obmedziť užívacie právo k tomuto bytu voči druhému manželovi, navrhovateľovi. Za trvania manželstva na základe existujúcich rodinných vzťahov má v zmysle , druhý manžel právny dôvod na obývanie tohto bytu. Konajúci súd má zato, že ingerencia súdu nariadením neodkladného opatrenia je v kontexte posudzovanej veci s ohľadom na to, že navrhovateľ nemá kde bývať a zároveň je navrhovateľ manželom odporkyne, jediným právnym prostriedkom, ktorý môže navrhovateľovi dočasne zabezpečiť obnovenie bývania v byte, ktoré do 28.04.2025 zákonne užíval ako svoje obydlie. Z judikatúry Európskeho súd pre ľudské práva je zrejmé, že pojem „obydlie“ v zmysle Dohovoru nie je obmedzený iba na priestory, ktoré sú zákonne obývané alebo ktoré sú zriadené v súlade so zákonom. „Obydlie“ je autonómny pojem, ktorý nezávisí od klasifikácie vnútroštátneho práva. To, či daný priestor je alebo nie je „obydlím“, na ktoré sa vzťahuje právo na ochranu podľa Dohovoru, závisí na skutkových okolnostiach, predovšetkým existencii dostatočnej a nepretržitej väzby k určitému miestu. Pričom v kontexte uvedeného na účely nariadenia neodkladného opatrenia súd posúdil, že byt je obydlím navrhovateľa.

19. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v uvedenom byte má trvalý pobyt, čo síce súdu nepreukázal, avšak súd mal uvedené za osvedčené jednak z uvedenia tejto adresy trvalého pobytu na návrhu na nariadení neodkladného opatrenia, ako aj z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov, čo rovnako je spôsobilé preukázať, že ide o jeho obydlie. Nad rámec súd poznamenáva, že podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Podľa citovaného zákona, ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti. Aj z uvedeného jej zrejmé, že manželovi nie je možné trvalý pobyt zrušiť.

20. Ako navrhovateľ vo svojom návrhu správne poukázal na rozhodovaciu prax súdov a konajúci súd sa s tým stotožňuje, aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo 7. júna 2006, sp. zn. Cdo 1544/2005 uviedol: „Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu (porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por. č. 14), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR - pozn. aut.) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 ZR - pozn. aut.). Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa . Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky ( ) podľa toho ustanovenia , ktoré upravuje

právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol.“

21. Vzhľadom k uvedenému súd pokladal v dostatočnej miere za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, preto zaviazal výrokom I a II tohto uznesenia odporkyňu, aby umožnila navrhovateľovi užívanie bytu a zároveň zdržať sa bráneniu užívania bytu, nakoľko navrhovateľ ako manžel má takéto právo na užívanie bytu vo výlučnom vlastníctve druhého manžela práve titulom manželstva a povinností medzi manželmi upravených a odporkyňa ako manželka je povinná uvedené umožniť resp. strpieť. Čas, na ktorý súd neodkladné opatrenie nariadil, obmedzil na čas trvania manželstva resp. do právoplatného skončenia konania o rozvode, keď nepochybne zánikom manželstva zaniká aj právo navrhovateľa ako manžela užívať byt vo výlučnom vlastníctve druhého manžela, odporkyni.

22. Konajúci súd poznamenáva, že vyššie uvedené obmedzenie tak garantujú splnenie ďalšieho základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Záruku, že súdom nariadeným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia odporkyňu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, poskytuje rozhodnutie súdu tým, že v zmysle návrhu súd časovo obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do zániku manželstva.

23. Súd ďalej uvádza, že tým, že obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na čas trvania manželstva, neuložil navrhovateľovi povinnosť v zmysle podať žalobu vo veci samej, nakoľko konanie o rozvod manželstva už na Mestskom súde Bratislava II prebieha a napokon ako už bolo vyššie uvedené, právo užívať byt manželom, ktorý nehnuteľnosť nevlastní je daný citovaným ustanovením , preto uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej by bolo nadbytočné.

24. Napokon súd dodáva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zákonnej 30 dňovej lehote, pretože nevzhliadol dôvod na rozhodnutie v 24 hodinovej lehote, v ktorej súd rozhoduje iba o návrhu podľa , ktorým návrh v tomto konaní nie, keďže v ňom nejde o nevstupovanie dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, ale práve naopak, ide o umožnenie vstupu do obydlia, čo je návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia podľa .

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v celom rozsahu úspešný proti odporkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.