Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5T-24-2022.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2025 v Trnave takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E.,
je vinný, že
dňa 3.3.2021 v čase o 13,15 hod. viedol osobne motorové vozidlo značky Toyota Verso, evidenčného čísla: E. po ulici Čajkovského v Trnave, kde pri odbočovaní vľavo k bytovému domu č. XX prešiel do protismeru, k ľavému okraju cesty, pričom nedbal na zvýšenú pozornosť voči chodkyni a ľavou stranou vozidla v časti pri spätnom zrkadle narazil do chodkyne F. G. H., ktorá sa pohybovala pri pravom okraji chodníka nachádzajúceho sa vľavo v smere jeho jazdy, následkom čoho chodkyňa spadla na zem, v dôsledku čoho utrpela zlomeninu zápästia vľavo a pomliaždenie zadnej steny hrudníka vľavo, ktorými bola na obvyklom spôsobe života obmedzená 6 týždňov, čím svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 písm. e) a v § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
teda
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 800 (osemsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 61 odsek 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO:
35 937 874 škodu vo výške 2256,75 eur a poškodenej F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/ XX, E. škodu vo výške 2075 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 4.5.2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd obžalobu č. k. 3Pv 70/21/2207-25 na obžalovaného A. B. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom, zaujatí stanoviska jeho obhajcu k obžalobe, po vyjadrení poškodenej F. G. H. k návrhu na náhradu škody a prečítaní návrhu na náhradu škody uplatnenej riadne a včas poškodeným VšZP, a.s. podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne – poškodenej F. G. H., výsluchom svedka A. I. a prečítaním jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 30.3.2022 na návrh prokurátora za účelom odstránenia rozporov podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, svedka A. J., prečítaním výpovede zástupkyne poškodeného VŠZP a.s. z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por., výsluchom znalca K. I. a prečítaním jeho znaleckého posudku č. 27/2021, výsluchom znalcov F. A. L. a prečítaním jeho znaleckého posudku č. 90/2022 a F. A. J., M. a prečítaním jeho znaleckého posudku č. 1/2022, prečítaním relevantným listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por.: uplatnenie nároku na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť s vyčíslením nákladov na č. l. 26-29, lekárska správa na č. l. 129, záznam dopravnej nehody na č. l. 130, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s náčrtkom a fotodokumentáciou na č. l. 131-150, záznam z dychovej skúšky na č. l. 151, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu na č. l. 152, správa od Allianz a.s., o nahlásení škodovej udalosti na č. l. 153, evidenčná karta vozidla na č. l. 159, výpis EKV na č. l. 161-164 odpis z Registra trestov GPSR, výpis z Centrálne evidencie správnych deliktov a priestupkov a zistil tento skutkový stav veci.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nasvedčujú záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah na hlavnom pojednávaní učinených či čítaných výpovedí, znaleckých posudkov a vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu a náhrade škody. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch a dôkazoch z nich získaných, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.
K výroku o vine obžalovaného.
Dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané doviedli súd k záveru, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody, bola nesprávna jazda obžalovaného pri odbočovaní vľavo do protismernej časti vozovky, kedy tento nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodkyni poškodenej F. G. H., o ktorej vedomosť podľa vlastnej výpovede mal, stojacej na hranici chodníka a cesty a nedodržal dostatočný bočný odstup od chodníka – od ktorého sa v prípade vjazdu do ľavej – protismernej časti komunikácie pohyboval na vzdialenosť jedného kroku, čím obžalovaný porušil povinnosti ustanovené zákonom a poškodenej ublížil na zdraví tak, ako je opísané v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku. Obhajoba obžalovaného založená na tvrdení, že k vzniku dopravnej nehody došlo zavinením chodkyne - poškodenej, ktorá vytvorila obžalovanému náhlu prekážku, na ktorú tento nevedel už reagovať a to včasnou a správnou reakciou - vo svetle vykonaného dokazovania ukázala sa byť nepravdivá. Z dôkazovania vyplynulo, že poškodená sa nenachádzala v koridore jazdy obžalovaného a nevytvorila mu náhlu prekážku. Svedkyňa – poškodená F. G. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že počula vozidlo a tak neprešla na druhú stranu k smetiakom
a zostala stáť na chodníku, ostala stáť z dôvodu, že auto, ktoré počula, mohlo zabočiť len vľavo alebo ísť rovno po hlavnej a pán zabočil vľavo, ale švihol si to tak, že ju spätným zrkadlom zhodil, pocítila silný náraz. Jej výpoveď nezostala osamotená a podporil ju aj priamy svedok A. I., ktorý v čase dopravnej nehody sedel v aute obžalovaného na mieste spolujazdca. Tu treba uviesť, že svedok A. I. je kamarátom obžalovaného a obžalovaný je jeho bývalý kolega a preto súd k hodnoteniu jeho výpovede z hľadiska pravdovravnosti musel pristupovať zvlášť obozretne. Svedok I. na hlavnom pojednávaní dňa 29.6.2023 s odstupom času od dopravnej nehody dňa 3.3.2021 vypovedal odlišne ako v prípravnom konaní najmä pokiaľ išlo o kontakt vozidla obžalovaného s poškodenou – chodkyňou a spôsob - smerové vedenie vozidla obžalovaného. Svedok I. na hlavnom pojednávaní dňa 29.6.2023 uviedol, že obžalovaný odbočoval vľavo, išiel pomaly, nevedel uviesť, či chodkyňa stála alebo sa pohybovala a k stretu vozidla obžalovaného s chodkyňou sa už bližšie pre odstup času vyjadriť nevedel. Vzhľadom na to, na návrh prokurátora bola do sústavy dôkazov vykonávaných na hlavnom pojednávaní vnesená jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 30.3.2022 za účelom odstránenia rozporov. V prípravnom konaní svedok k spôsobu jazdy obžalovaného uviedol, že obžalovaný mierne rezal zákrutu, na čo si svedok všimol staršiu pani, ktorá tušim stála na hranici chodníka a cesty, na to došlo k nárazu a obžalovaný zachytil poškodenú ľavým spätným zrkadlom. Ďalej boli vo veci vypočutí znalci z odboru cestnej dopravy, ktorí vo veci podali znalecké posudky teda znalec pribratý povereným príslušníkom Ing. Martin Lukášik PhD. ako aj znalec F. A. L., ktorý na návrh obhajoby podal vo veci súkromný znalecký posudok. Znalec Lukášik logicky a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil odlišnosti jeho záverov znaleckého posudku od záverov znaleckého posudku podaného F. L.. Uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal vedomosť o tom, že pred bytovým domom č. 23 bolo odparkované vozidlo, ktoré obžalovaného prinútilo jazdiť respektíve odbočovať do protismernej časti komunikácie. Znalec J. uviedol, že ak odparkované vozidlo prinútilo obžalovaného vchádzať do protismernej časti komuníkacie, tak bočný odstup od okraja chodníka, na ktorom stála alebo sa pohybovala chodkyňa, mal možnosť obžalovaný zväčšiť a to inou trajektóriou pohybu vozidla, naviac sám obžalovaný pri svojej výpovedi uviedol, že vedomosť o chodkyni mal, keď ju prvý krát zaregistroval, keď odbočoval doľava. Z toho nevyhnutne vyplýva, že povinosťou obžalovaného bolo venovať chodkyni zvýšenú pozornosť a to najmä za stavu, keď ho situácia donútila jazdiť pri okraji chodníka na vzdialenosť jedného kroku.
K výroku o treste obžalovaného
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný zákon pre prečin prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona ustanovuje v osobitnej časti trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden rok.
U obžalovaného súd nezistil prítomnosť poľahčujúcich okolnosti a priťažujúcich okolností. Do úvahy teda prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody podľa § 158 Tr. zákona podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaného za prečin do úvahy prichádzalo aj uloženie len alternatívneho trestu/trestov.
Súd mal z odpisu z registra trestov preukázané, že obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný avšak priestupkovo na úseku cestnej premávky bol postihnutý opakovane za rýchlosť, nerešpektovanie dopravnej značky, predbiehanie v mieste, kde je to zakázané, ba čo viac dňa 27.10.2021 mu bol uložený administratívny zákaz vedenia motorového vozdila vo výmere 1 mesiac a pokuta 200 eur za
jazdu pod vplyvom alkoholu dňa 18.10.2021. Súd potom pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj požiadavku, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou, avšak z pohľadu správania sa v doprave, možno ho označiť za nedisciplínovaného vodiča, súd bilancoval medzi uložením podmienečného trestu odňatia slobody a prísnejším alternatívnym trestom, konkrétne peňažným trestom. Pričom dospel k záveru, že potrestanie obžalovaného prísnejším peňažným trestom vo výmere 800 eur naplní účel trestu lepšie ako trest podmienečný a to najmä s dôrazom na výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti, že vedeniu motorového vozidla treba venovať náležitú pozornosť, aby sa tak predchádzalo vzniku dopravných nehôd, ktoré môžu viesť aj k oveľa fatálnejším následkom ako v prejednávanom prípade. Uložený peňažný trest vo výmere 800 eur je zároveň prísnym trestom z hľadiska majetkových a zárobkových možností obžalovaného. Úmyselné zmarenie uloženého peňažného trestu by zároveň znamenalo pre obžalovaného výkon uloženého náhradného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.
Súd zároveň uložil obžalovaného trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov.
Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn peňažného trestu, náhradného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou individuálnej a generálne prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný svojím protiprávnym konaním dopustil.
K výroku o náhrade škody.
Pokiaľ ide o náhradu škody, súd poškodeným priznal škodu v uplatnenej výške, nakoľko z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný spôsobil trestným činom, za ktorý bol uznaný vinným, škodu v sume 2075 eur poškodenej F. G. H. a vo výške 2256,75 eur poškodenej Všeobecnej zdravotnej poistovni, a.s.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby výslovne nevzdali práva na podanie odvolania. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).