Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného TMS Legal, s.r.o. so sídlom Šachorová 33, 831 07 Bratislava - Vajnory, IČO: 47 252 936, proti žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX H. A. (predtým podnikajúci pod obchodným menom E. F. - I., s miestom podnikania Rozvadze 588, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO: 47 716 169), zastúpenému F. D. C., bytom J. XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.210,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -150 zo dňa 13. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -150 zo dňa 13. mája 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -172 zo dňa 25. septembra 2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsudku 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.210,73 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.210,73 Eur od 14.02.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,-Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.210,73 Eur s príslušenstvom, ako zaplatenie faktúry č. 2022010041 na sumu 1.210,73 Eur, ktorú žalobca vystavil dňa 30.01.2022, pričom faktúra podľa žalobcu mala byť žalovanému doručená dňa 08.02.2022 a splatná dňa 13.02.2022. Súd konštatoval, že spor posúdil ako obchodnoprávny z dôvodu, že vznikol medzi fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie – podnikateľmi.

3. Súd konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným neboli žalovaným popreté, ani žiadnym spôsobom spochybnené. Podľa názoru súdu medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah založený Zmluvou o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla uzavretej dňa 05.01.2022 v súlade s , na základe ktorej vykonal žalobca podľa objednávky žalovaného pre žalovaného službu – nákladnú cestnú dopravu.

4. Súd ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok predstavoval žalobcom tvrdenú zmluvne dojednanú odmenu za vykonanú službu – vedenie vozidla EČV: H. XXX K. v období od 07.01. 2022 do 29.01.2022, pri najazdenej vzdialenosti 12.646,94 km. Súd ďalej konštatoval, že výpočet sumy (odmeny), na ktorú bola faktúra vystavená bol vykonaný v súlade s článkom V. ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla zo dňa 05.01.2022, v zmysle ktorého za poskytovanie činnosti podľa predmetu tejto zmluvy sa účastníci dohodli na paušálnej úhrade 0,090 Eur/km, ktorá bude splatná na základe faktúry poskytovateľa v lehote k 15. nasledujúceho mesiaca na bankový účet poskytovateľa.

5. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že mu nebola doručená zo strany žalobcu faktúra, ktorej zaplatenia sa domáha, túto argumentáciu súd nevyhodnotil ako dôvod pre popretie žalobou uplatneného nároku. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal doručenie faktúry, navyše najneskôr doručením žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu bola žalovanému v rámci príloh doručená i predmetná faktúra.

6. Po vykonaní dokazovania súd nepovažoval obranu žalovaného za dôvodnú. Ako nepreukázané skutkové tvrdenie súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nevykonal predmetnú jazdu vozidla sám, čo by malo mať podľa žalovaného za následok nedôvodné vystavenie faktúry.

7. Súd dospel k záveru, že žalobca riadne preukázal vykonanie služby pre žalovaného – vedenie motorového vozidla EČV: H. XXX K. v období od 07.01.2022 do 29.01.2022 pri najazdenej vzdialenosti 12.646,94 km, a to jednak listinnými dôkazmi – výpisom GPS a CMR listinami, jednak výpoveďou svedka pána E. L., ktorý výslovne potvrdil, že žalobca v rozhodnom období jazdil na uvedenej trase sám, pričom žalovaný nepravdivosť týchto tvrdení nepreukázal.

8. Súd konštatoval, že žalovaný spochybňoval, že žalobca ako jediný jazdil na vozidle EČV: H. XXX K. v období od 07.01.2022 do 29.01.2022, keď tvrdil, že na uvedenom vozidle, v uvedenom období jazdila iná osoba, túto osobu však žiadnym spôsobom neoznačil, nekonkretizoval. Uvedené skutkové tvrdenie teda zostalo len v hypotetickej rovine s tým, že by malo byť preukázané svedeckou výpoveďou osoby, ktorú však opäť nijako neoznačil, nekonkretizoval.

9. Súd tiež uviedol, že nevykonal návrh žalovaného na dokazovanie výsluchom svedka, ktorého bližšie údaje neboli oznámené, s poukazom na zachovanie zásady sudcovskej koncentrácie podľa , ako i s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Podľa súdu bol žalovanému daný dostatočný časový priestor v rámci vyjadrení, na ktoré bol súdom vyzvaný v zmysle , aby uvedené skutkové tvrdenia k žalobe uplatnenému nároku a na ich preukázanie, aby predložil, navrhol alebo označil dôkazy. O týchto skutočnostiach bol žalovaný riadne poučený.

10. Súd tiež dospel k záveru, že za nepreukázanú je nutné považovať i obranu žalovaného o tvrdenej škode, ktorá mala byť žalobcom žalovanému spôsobená. Toto tvrdenie žalovaný bližšie nešpecifikoval, nepreukázal a ani nekonkretizoval žiaden z predpokladov zodpovednosti za škodu.

11. Súd tiež uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca vykonal pre žalovaného zmluvne dojednanú službu len v období jedného mesiaca ako ani skutočnosť, že žalovaným tvrdené a bližšie nekonkretizované náklady spojené so žalobcom mali byť vyššie než žalobcom fakturovaná suma, podľa názoru súdu nie sú dôvodom, pre ktorý by nemala byť zmluvne dojednaná odmena žalobcovi zaplatená.

12. Súd uzavrel, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, čo do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo v konaní preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní.

13. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel. Čo sa týka istiny, ako aj úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, ako aj čo sa týka paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur v súlade s ustanovením .

14. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

15. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ods. e), f) a h) . Predovšetkým podáva odvolanie z dôvodu neumožnenia vypočutia svedka, ktorý bol žalovaným vyžiadaný a ktorého tvrdením a následnými dôkazmi by bolo preukázané, že svedok žalobcu v súdnom konaní klamal tým, že žalobca nepracoval iba sám výlučne pre žalovaného v inkriminovanom čase v období medzi 07.01.2022 až 29.01.2022 tak, ako uvádzal na súde. Žalovaný tvrdí, že internými listinnými dôkazmi vie preukázať, že žalobca nebol jediný, ktorý v spomenutý čas pre žalovaného vykonával prácu na motorovom vozidle EČV: H. XXX K., ktoré mal v prevádzke žalobca, ale že vodiči, ktorí majú zverené vozidlo boli viacerí, tým pádom žalobcovi neprislúcha celá výška ktorú žiadal, ale len jej časť. Žalovaný má tiež výhrady k výpovedi zo strany svedka žalobcu, ktorý vypovedal v prospech žalobcu nepravdivo a zároveň nie nestranne, nie ako prisahal na súde. Spomenutý fakt klamstva zo strany svedka žalobcu by žalovaný vedel preukázať predvolaním svedka, ktorý by zabezpečil listinné dôkazy zo strany účtovníčky, ktorá by argumenty svedka vyvrátila.

17. Žalovaný tvrdí, že predvolaný svedok zo strany žalobcu sa bez vedomia žalovaného dostal do jeho interného systému a vytiahol interné prepravné informácie bez vedomia žalovaného a použil ich tak, aby boli nastavené v prospech žalobcu. Podľa žalovaného je to dôkaz získaný v rozpore s právnymi predpismi a tým pádom by na neho súd nemal vôbec prihliadať a v prípade, že by naň prihliadal, mal by súd zabezpečiť preskúmanie tohto dôkazu, čím by sa zistilo, že tento dôkaz bol upravený v prospech žalobcu.

18. Podľa žalovaného má žalobca nárok na úhradu faktúry len vo výške takej, ktorú skutočne odpracoval podľa dohodnutej zmluvy a nie vyúčtovania celého mesiaca, aj keď počas necelého mesiaca odrobil len pár dní. Žalovaný súhlasí so zaplatením sumy za odpracovanú prácu, ale nesúhlasí so zaplatením sumy tak, ako si žalobca vyfakturoval za celý neodpracovaný mesiac.

19. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.8.2024, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a aby priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Žalobca odmieta tvrdenia a argumenty žalovaného uvedené v odvolaní a tvrdí, že odvolanie je nedôvodné, pretože rozsudok vychádza z riadneho správneho procesného postupu, je vecne správny a riadne odôvodnený.

21. Podľa názoru žalobcu argumenty žalovaného neobstoja. Ohľadne tvrdení žalovaného o nevypočutí svedka a nepopretých skutkových tvrdeniach, žalobca poukázal na to, že súd svoj postup riadne vysvetlil na pojednávaní, ako aj v rozsudku. Žalobca tvrdí, že pán F. vedel o skutkových tvrdeniach žalobcu týkajúcich sa počtu najazdených kilometrov pánom B., ako aj o dôkazoch, ktoré žalobca navrhol na preukázanie svojich tvrdení, a to prinajmenšom z vyjadrenia žalobcu z 18.10.2023. Súd následne listom z 09.11.2023 žalovanému umožnil, aby sa k uvedenému vyjadreniu v lehote 15 dní vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd zároveň v uvedenom liste v súlade s žalovaného poučil, že na neskôr predložené a označené dôkazy nemusí prihliadať.

22. Žalovaný na uvedené vyjadrenie zareagoval podaním zo dňa 22.11.2024. V tomto podaní však nijako nerozporoval tvrdenie žalobcu, že vozidlo viedol žalobca, v dôsledku čoho toto tvrdenie žalobcu nebolo sporné, pričom uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj pán L.. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný len vyslovil podozrenie z manipulácie s GPS zariadením, ktoré však nepreukázal žiadnym dôkazom. S verziou, že žalobca nejazdil na vozidle sám prišiel žalovaný až na pojednávaní, pričom tiež na pojednávaní prišiel s návrhom na výsluch svedka, ktorého však nijako bližšie nekonkretizoval, ani neuviedol k akým sporným skutočnostiam by mal byť vypočutý.

23. Žalobca poukázal na ustanovenie ičom tvrdí, že súd v danej veci postupoval v súlade s týmito ustanoveniami. Konkrétne súd vo výzve z 09.11.2023 poučil žalovaného o sudcovskej koncentrácii. Zároveň žalovaný prišiel so svojimi novými skutkovými tvrdeniami

a návrhmi dôkazov na výsluch svedka až na pojednávaní, v dôsledku čoho nemohli založiť spornosť predchádzajúcich konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu ohľadom toho, že na vozidle jazdil on. Navyše tvrdenia žalovaného na pojednávaní by vyžadovali odročenie a nariadenie ďalšieho pojednávania. Súd bol preto oprávnený neprihliadnuť na skutočnosti uvedené a dôkazy navrhnuté žalovaným až na pojednávaní, v čím sa v rozsudku riadne vysporiadal, pričom vzhľadom na dôkazy navrhnuté žalobcom nemožno dospieť k záveru, že by na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam.

24. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení z 22.11.2023, ako aj na pojednávaní vyslovil podozrenie z manipulácie s GPS zariadením, ako aj presvedčenie, že išlo o dôkaz nezákonný, pretože bol získaný bez jeho vedomia, žalovaný vo vzťahu k týmto skutočnostiam nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali manipuláciu alebo zákaz použitia údajov s GPS zariadenia. Navyše tieto údaje boli len jedným z dôkazov, ktoré predložil žalobca. Jazdy žalobcu totiž potvrdzujú aj medzinárodné nákladné listy (CMR), ktoré žalovaný nijako nespochybnil.

25. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca odvolanie za nedôvodné a rozsudok za vecne správny, riadne odôvodnený a procesný postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu zákonný.

26. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia , 2 .

28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

29. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

30. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

31. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

32. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej obrany proti žalovanému nároku.

33. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.210,73 Eur s úrokmi z omeškania od 14. februára 2022 do 14. júla 2023, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-

Eur a náhrady trov konania. Žalobca si svoj nárok uplatnil titulom zaplatenia žalobcom poskytnutých služieb, ktoré žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla z 05. januára 2022 a ktorú vyfakturoval faktúrou č. 2022010041 dňa 30. januára 2022 v sume 1.210,73 Eur, so splatnosťou 13. februára 2022. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací vydal dňa 31. júla 2023 platobný rozkaz, č.k. -42, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a poprel, že by mu predmetná faktúra bola doručená a že by mal o nej vedomosť. Ďalej nepoprel uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služby vedenia cudzieho motorového vozidla zo dňa 05.01.2022 so žalobcom, ale tvrdil, že navrhovateľ hrubým spôsobom porušil zmluvné podmienky tým, že do práce nenastúpil ako bolo dohodnuté v zmluve a následne zadržiaval vozidlo odporcu, ktoré mu bolo poskytnuté pred samotným vykonaním transportu tovaru a v ktorom sa nachádzal tovar na prevoz. Navrhovateľ odmietol toto vozidlo vydať odporcovi, a preto bola privolaná policajná hliadka, ktorá prikázala navrhovateľovi odovzdať kľúče od vozidla majiteľovi, t.j. odporcovi. Odporca mal za to, že voči navrhovateľovi neeviduje žiadne záväzky. Tiež tvrdil, že mu vznikla škoda, ktorú si bude uplatňovať zákonným spôsobom na súde v ďalšom konaní. Nakoľko žalobca navrhol pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na Okresný súd Trenčín podľa , resp. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný ďalším podaním zo dňa 22.11.2023 doplnil námietky uvedené v podanom odpore tak, že tvrdil, že má podozrenie z manipulácie s GPS zariadením vo vozidle. Zo spisu ďalej vyplýva, že Okresný súd Trenčín podaním zo dňa 09.11.2023 (č.l. 97) poučil žalovaného v súlade s , že na neskôr predložené, označené dôkazy nemusí prihliadať a spolu s podaním doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, pričom mu umožnil sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní a zároveň uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 13.05.2024 a vyhlásil napadnutý rozsudok. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že „v prípade, že súd uzná za vhodné, má návrh na svedka, ktorý by mohol prípad nejakým spôsobom obohatiť“. Súd prvej inštancie uznesením rozhodol, že nevykoná dôkaz výsluchom svedka navrhnutý žalovaným z dôvodu sudcovskej koncentrácie podľa , keďže žalovaný mal dostatočný časový priestor v rámci vyjadrení, na ktoré bol súdom vyzvaný v zmysle k tomu, aby uviedol skutkové tvrdenia k žalobe uplatnenému nároku a na ich preukázanie aby predložil, navrhol alebo označil dôkazy. O týchto skutočnostiach bol žalovaný riadne poučený. Súd tiež uviedol, že návrh na vykonanie svedka, ktorého údaje neboli bližšie označené, bol podaný oneskorene bez uvedenia skutočností, ktoré by mali byť navrhovaným dôkazom preukázané. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností v podaniach uskutočnených v súlade s , a preto napadnutým rozsudok v celom rozsahu žalobe žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Nakoľko okresný súd v napadnutom rozsudku opomenul rozhodnúť o svedočnom, urobil tak dopĺňacím rozsudkom, č.k. -172, ktorý vyhlásil dňa 25. septembra 2024 a ktorým doplnil výrok III. v znení, že svedkovi E. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XX, XXX XX H. sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu svedočného v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

34. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri jej vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú podnikateľskej činnosti.

35. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

36. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že súd nevypočul ním navrhnutého svedka, ktorý mohol vyvrátiť podľa neho klamlivú výpoveď svedka navrhnutého žalobcom, teda namietol vadu konania, ktorá mohla mať za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

37. Podľa , prostriedkami procesnému útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

39. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

40. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

41. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

42. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

43. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

44. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto má podobu prehry sporu. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy.

45. Odvolací súd tiež konštatuje, že povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

46. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153-sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154-zákonná koncentrácia konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšie pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v padné však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k druhá veta je označením v zmysle ustanovenia . Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa . Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené ustanovenie tvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď

konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný produkoval návrhy na vykonanie dokazovania – výsluch svedka až na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. mája 2024, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený na súd už dňa 13.07.2023. Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu vôbec nenavrhol vykonať výsluch svedka a ani netvrdil nevykonanie prepravy vykonanej zo strany žalobcu v rozsahu tak, ako bola fakturovaná. Namietal len nedoručenie faktúry. Zároveň žalovaný svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom v konaní nepreukázal, a ani len nenavrhol súdu vykonanie akýchkoľvek dôkazov, a to až do dňa pojednávania 13. mája 2024. Odvolací súd má za to, že ak by súd chcel vykonať dokazovanie výsluchom svedka tak, ako navrhol žalovaný na pojednávaní, došlo by k situácii uvedenej v , čo by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Zároveň je nutné pripomenúť, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní ani len neuviedol meno svedka, ktorého žiada vypočuť s uvedením skutočností, ktoré by mali byť výsluchom tohto svedka preukázané. Odvolací súd zo spisu zistil, že nejde o návrh na vykonanie dokazovania, ktorý nemohol predložiť skôr ako prostriedok procesnej obrany. Ako už bolo uvedené vyššie, predloženie skutkových tvrdení alebo iných dôkazných návrhov až na pojednávaní, resp. v deň pojednávania, nie je včasné.

48. Žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie prostriedkov procesnej obrany tieto nepredložil včas, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na neskoro uplatnené prostriedky procesnej obrany neprihliadol. 49. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobca má nárok na úhradu faktúry len vo výške takej, ktorú skutočne odpracoval podľa dohodnutej zmluvy, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalobca ním fakturované služby nevykonal, teda nezvládol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, a preto je aj táto odvolacia námietka žalovaného nedôvodná.

50. Odvolací súd teda súhlasí s názorom súdu prvej inštancie že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci ním tvrdené a namietané skutočnosti. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami, pričom odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.

51. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil.

52. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, listinnými dôkazmi preukázal doručenie faktúry žalovanému a vykonanie poskytnutých služieb – prepravy listami CMR, ako aj výpisom GPS, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami. Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci.

53. Nakoľko žalovaný napadol rozsudok v celom rozsahu, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody ohľadne nesprávnosti priznania úrokov z omeškania, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, odvolací súd nemal možnosť reagovať na žalovaným namietané skutočnosti. Odvolací súd však zistil, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s , nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s platením fakturovanej sumy a tiež správne priznal žalobcovi paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok v súlade s . Zároveň súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi, ako strane v spore úspešnej podľa priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ojení s dopĺňacím rozsudkom, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.

56. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( volanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).