Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoEk-18-2024.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoEk/18/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky v sume 3.092,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 23Er/695/2010-18 zo dňa 11.12.2014 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 23Er/695/2010-104 zo dňa 26.06.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením p o t v r d z u j e .
III. Povinnému voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 41 ods. písm. d), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), § 103 OSP, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, 6, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinného. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01928/10 zo dňa 09.04.2010. Poverenie bolo vydané Okresným súdom Nitra súdnemu exekútorovi pod číslom 5403 081760* dňa 15.02.2011.
2. Po posúdení veci súd zistil, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musia použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Exekučný súd skúmal podmienky zákonnosti exekučného konania, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
3. Jednou zo zásad, ktoré platia pre spotrebiteľské zmluvy je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva/doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podpis na úverovej zmluve nemožno podľa názoru súdu považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
4. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná. V súlade s vyššie uvedeným súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku uznesenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Alternatívne navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v 3 bodoch. Podľa oprávneného súd preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu neprináleží, a spôsobil úplnú nemožnosť vykonať právo veriteľa v situácii, ako by bol exekučný titul zrušený. V oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu je všeobecný súd limitovaný ustanovením § 40 a § 43 zákona o rozhodcovskom konaní. Na začiatku konania súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto opätovne tento súlad už skúmať nemal. Oprava rozsudku rozhodcovského súdu je časovo limitovaná podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že žalobu o zrušenie rozsudku možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia. Právna úprava umožňujúca bez časového obmedzenia zasahovať do právoplatných rozhodnutí, je v právnom štáte neakceptovateľná, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Dlžníkovi nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu na príslušný všeobecný súd. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu podľa § 159 ods. 2 OSP.
6. Oprávnený v podanom odvolaní ďalej žiadal konanie s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety EP s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal, že súd o zastavení exekúcie v podstate rozhodol bez návrhu, hoci k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného konania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia môže súd pristúpiť len na návrh účastníka konania v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a z dôvodov podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd podľa neho porušil princíp legality, porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť konania. V rozpore s Ústavou SR a Dohovorom došlo aj k porušeniu zákazu diskriminácie, keď v konaní mal
výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne; to nemožno ospravedlniť tým, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. On nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu, a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou rozsudku rozhodcovského súdu. Svojím rozhodnutím súd vylúčil možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a porušil zásadu dvojinštančnosti konania. Súd nevykonal v podstate žiadne dokazovanie zákonným spôsobom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovského rozhodnutia, v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní by nepochybne okrem § 40 písm. a), b) uviedol aj ďalšie dôvody prieskumu exekučného súdu, ktorý v tomto prípade podľa svojej ľubovôle si okruh prieskumu exekučného titulu rozšíril na otázky, ktoré nie je oprávnený riešiť. Rozhodcovská doložka je podľa neho platná a nejde o neprijateľnú podmienku. Nesúhlasil ani s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na príslušné zákonné ustanovenia, vrátane ustanovení § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 269 ods. 1 a § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd už raz posudzoval a o nej právoplatne rozhodol vydaním poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Od vydania poverenia nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Podľa neho súd urobil nesprávny výklad smernice Rady Európskej únie a v tomto ohľade navrhol prerušiť súdne konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie položiť prejudiciálne otázky, ktoré v 2 bodoch sformuloval v súvislosti s výkladom pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Ustanovenia vnútroštátneho práva by mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/ EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Súd by mal prerušiť konanie a Súdnemu dvoru EÚ by mal predložiť ďalšiu prejudiciálnu otázku, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Odvolanie oprávnený uzavrel opätovne návrhom na prerušenie konania s formulovaním 3 otázok, ktoré by mali byť položené Súdnemu dvoru Európskej únie.
7. Dopĺňacím uznesením č. k. 23Er/695/2010-104 zo dňa 26.06.2024 súd prvej inštancie doplnil výrokovú časť napadnutého uznesenia v časti trov exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura, do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Postupoval tak na základe ust. § 225 ods. 1, 2 a § 234 ods. 1 CSP, pričom súdnemu exekútorovi, ktorý si uplatnil trovy exekúcie v minimálnej výške, ich v súlade s ust. § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky priznal.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Napadnuté uznesenie vydal dňa 11.12.2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, ods. 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Exekučný poriadok bol následne novelizovaný zákonom č. 2/2017 Zb., ktorý v ustanovení § 24 ods. 1 prvej vety stanovuje, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 243h Exekučného poriadku).
11. Odvolací súd sa zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania, pričom sa predovšetkým zaoberal prípustnosťou požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz § 162 - § 164 CSP). Vychádzajúc z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h Exekučného poriadku), ktoré vylučuje možnosť prerušenia konania, odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol. V prípade exekučného konania sa totiž s určitými výnimkami uplatňuje zákonná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Procesné predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto bol dôvod na zamietnutie návrhov oprávneného na prerušenie konania. Aj v prípade, že by bolo prípustné prerušenie exekučného konania na vyriešenie oprávneným požadovaných prejudiciálnych otázok, nič by to nezmenilo na dôvodnosti zastavenia exekúcie z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Dôvodom zastavenia exekúcie bola neplatne dojednaná rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania, v dôsledku čoho rozhodcovský súd nemal konať pre nedostatok právomoci. Judikatúra súdov v Slovenskej republike ustálila, že neplatná rozhodcovská doložka má za následok nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Vzhľadom na to odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.
12. V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26.06.2009 v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VPPÚ). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18. VPPÚ, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/ doložky. V tomto prípade povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.
13. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
14. Rozhodcovský súd si v tomto prípade odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej doložky uvedenej vo VPPÚ ako súčasti zmluvy o úvere, ktorú súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov posúdil, ako neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nezodpovedala zákonným podmienkam, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy a VPPÚ ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti ani netvrdil a k návrhu na exekúciu listinné dôkazy nedoložil. Skutočnosť, že v bode 21. VPPÚ sa uvádza vyhlásenie strán, že „akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude
považované za právne relevantné“, nemení nič na tom, že dojednanie ako také v spotrebiteľskom právnom vzťahu nezodpovedalo zákonu. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v ťažko čitateľných VPPÚ, vyhotovených drobným písmom, bola dojednaná s povinným individuálne. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.
15. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zakotvuje pre exekučný súd v každej fáze konania povinnosť skúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a tak ak dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku zistil až v štádiu prebiehajúcej exekúcie, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vydal predmetné uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolací súd preto posúdil odvolanie oprávneného ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).