Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-47-2020.pdf
PDF · 105.29 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/47/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: V. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. J. X, Y., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3000,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 13.05.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.11.2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.000,- eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,- eur od 23.03.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 03.08.2016 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 01.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 28.02.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 34.502,26 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 26.600,08 eur, z riadneho úroku vo výške 6.074,51 eur, z úroku z omeškania vo výške 1.791,22 eur a z poplatkov vo výške 36,45 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaný si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie časti istiny úveru vo výške 3.000,- eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ďalej si uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 23.03.2019, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť inú adresu pobytu žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.04.2021 žalobca uviedol, že žalovaný dňa 03.08.2016 čerpal peňažné prostriedky spolu vo výške 27.000,- eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil spolu sumu 1.122,67 eur, z čoho bola na istinu úveru započítaná suma 399,92 eur, na poplatky bola započítaná suma 4,55 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 716,80 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 1,40 eur. Postúpená istina tak predstavuje sumu 26.600,08 eur (27.000,- eur - 399,92 eur), pričom žalobca si v konaní uplatnil iba časť neuhradenej istiny vo výške 3.000,- eur.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 17.06.2021 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 28.06.2021, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho žena mu omylom pri upratovaní vyhodila všetky papiere. On preto ani nevedel, o akú sumu presne ide. Chcel by ju zaplatiť v splátkach. Žalobou uplatnený nárok nepoprel. Potvrdil, že predmetný úver od Slovenskej sporiteľne, a.s. mu bol poskytnutý a že tento úver nesplatil. Ďalej uviedol, že pracuje v Slovnafte, kde zarába okolo 1.000,- eur mesačne, preto by mohol platiť mesačne okolo 300-400 eur. Doma má deväťročného syna, manželku a nevidiacu matku, o ktorú sa manželka stará. Slovenskú sporiteľňu, a.s. ani žalobcu ohľadom svojho dlhu nekontaktoval, pretože nevedel, koho má kontaktovať. Uviedol, že urobil chybu, že dlžný úver nesplácal.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2019, príloha k tejto zmluve - identifikácia postúpenej pohľadávky, zmluva o splátkovom úvere zo dňa 03.08.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.03.2018, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva zo dňa 27.01.2018, výzva zo dňa 18.12.2018, výpis z úverového účtu, prehľad transakcií na úverovom účte, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019, pokus o zmier zo dňa 20.02.2020.
6. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Žalovaný na pojednávaní nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, ale naopak tieto skutkové tvrdenia potvrdil. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu (resp. zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán) súd zistil, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 03.08.2016 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. ú. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 27.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 390,87 eur (splatných vždy 25. deň v mesiaci), spolu vo výške 37.522,05 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 8,40 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 8,86 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 9,59 %. Odplata podľa Občianskeho zákonníka bola vo výške 9,90 % ročne. Splatnosť prvej splátky bola dňa 25.09.2016 a termín konečnej splatnosti bol dňa 25.08.2024. V bode 7. úverovej zmluvy a v bode 8. produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery si zmluvné strany dohodli právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti, a to aj v prípade, ak je dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný banke len časť dlžnej sumy, a to sumu 1.122,67 eur. Z
tejto sumy bola na istinu úveru započítaná suma 399,92 eur, na poplatky bola započítaná suma 4,55 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 716,80 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 1,40 eur. Výzvou zo dňa 27.01.2018 banka oznámila žalovanému, že ku dňu 27.01.2018 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 5.862,55 eur. Vyzvala ho, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornila, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, tak je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu. Keďže žalovaný napriek výzve banky dlžné splátky úveru nezaplatil (bol v omeškaní s platením viac ako troch mesačných splátok), banka oznámením zo dňa 01.03.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky ku dňu 28.02.2018 a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 30.178,05 eur do 15 dní. Výzvou zo dňa 18.12.2018 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy (ku dňu 18.12.2018 vo výške 33.195,50 eur), pričom ho upozornila, že ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.03.2019 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. ú. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019 súd zistil, že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 34.502,26 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 26.600,08 eur, z riadneho úroku vo výške 6.074,51 eur, z úroku z omeškania vo výške 1.791,22 eur a z poplatkov vo výške 36,45 eur. Pokusom o zmier zo dňa 20.02.2020 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
20. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
21. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 03.08.2016 zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. ú. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 27.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 390,87 eur (splatných vždy 25.
deň v mesiaci), spolu vo výške 37.522,05 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 8,40 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 8,86 %, priemerná hodnota RPMN bola vo výške 9,59 %. Odplata podľa Občianskeho zákonníka bola vo výške 9,90 % ročne. Splatnosť prvej splátky bola dňa 25.09.2016 a termín konečnej splatnosti bol dňa 25.08.2024. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný banke len časť dlžnej sumy, a to sumu 1.122,67 eur. Z tejto sumy bola na istinu úveru započítaná suma 399,92 eur, na poplatky bola započítaná suma 4,55 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 716,80 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 1,40 eur.
23. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 03.08.2016 súd vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Súd preskúmal túto zmluvu, pričom dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju nepovažuje za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Táto zmluva bola takisto uzavretá v písomnej forme v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Dohodnutá odplata za spotrebiteľský úver vo výške 9,90 % ročne neprevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v zmysle § 53 ods. 6 v spojení s § 1 a § 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 20,20 % ročne (10,10 % x 2; porovnaj súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2016).
24. Keďže sa žalovaný dostal - napriek výzve banky zo dňa 27.01.2018 - do omeškania so splácaním viac ako troch mesačných splátok úveru, banka oznámením zo dňa 01.03.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky ku dňu 28.02.2018 a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 30.178,05 eur do 15 dní. Banka postupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právo banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru bolo dohodnuté v bode 7. úverovej zmluvy a v bode 8. produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz.
25. Súd sa následne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.03.2019 vrátane jej prílohy (identifikácie postúpenej pohľadávky) došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo žalovanému oznámené (pôvodným veriteľom) písomným oznámením o postúpení pohľadávky, pričom žalovaný v konaní nespochybňoval platnosť postúpenia, resp. aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Postúpenie pohľadávky bankou bolo vykonané v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a takisto v súlade s § 17 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. (žalobca má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu od 05.08.2016). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.
26. Nesplatená istina úveru predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu sumu vo výške 26.600,08 eur, pričom žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že predmetný úver mu bol bankou poskytnutý a že tento úver nesplatil. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil len časť nesplatenej istiny úveru vo výške 3.000,- eur, pričom žalovaný dlžnú sumu doposiaľ žalobcovi neuhradil, súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur.
27. Dňom nasledujúcim po dni, keď bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru (t. j. dňom 01.03.2018), sa žalovaný dostal do omeškania s plnením (celého) peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 3.000,- eur tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda od 23.03.2019 až do zaplatenia.
28. Žalovaný na pojednávaní žiadal, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 300-400 eur. V tejto súvislosti uviedol, že pracuje v Slovnafte, kde zarába okolo 1.000,- eur mesačne. Uviedol tiež, že doma má deväťročného syna, manželku a nevidiacu matku, o ktorú sa manželka stará. Súd tejto jeho žiadosti nevyhovel, pretože na to neboli splnené podmienky. V zmysle § 232 ods. 3 C. s. p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, pričom v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. Žalovaný v prvom rade svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Navyše, skutočnosti uvádzané žalovaným podľa názoru súdu nie sú takými výnimočnými okolnosťami, ktoré by odôvodňovali určenie dlhšej lehoty na plnenie. Žalovaný je riadne zamestnaný a má nadpriemerný príjem vo výške približne 1.000,- eur. Na výchovu a výživu svojho dieťaťa žalovaný dostáva od štátu prídavok na dieťa. Pokiaľ je jeho matka nevidiaca, má nárok na invalidný dôchodok. Pokiaľ sa o ňu stará jeho manželka, táto má nárok na peňažný príspevok na opatrovanie (za opatrovanie osoby ťažko zdravotne postihnutej odkázanej na opatrovanie). Súd zohľadnil tiež to, že žalovaný svoj dlh nespláca ani sčasti (hoci si je vedomý tejto svojej povinnosti), pričom pôvodného veriteľa (banku) a ani žalobcu nekontaktoval s návrhmi na riešenie vzniknutej situácie (napr. uzavretie dohody o splátkach).
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.