Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-16-2025.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/16/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený: JUDr. Jozef Barabás, advokát, so sídlom Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50076477, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 1.772,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 4C/1/2024-141 zo dňa 11.2.2025 v spojení s opravným uznesením, č.k. 4C/1/2024-156 zo dňa 3.3.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.772,- eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 29.1.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a poistník, E. D. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreli v súlade s § 792 ods. 2 OZ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky AUDI A3, VIN: F., EVČ: G., so začiatkom poistenia odo dňa 15.5.2020. Žalovaný dňa 28.12.2020 viedol motorové vozidlo AUDI po ceste III/3146 na ulici C. v meste G. A., kde oproti D. zastávke odbočil vozidlom vpravo mimo cestu na parkovisko, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam, v čoho dôsledku dostal šmyk a vozidlo narazilo pravou bočnou stranou do kovového oplotenia areálu domu obchodu a služieb C. XXX/X a zostalo stáť na parkovisku uvedeného areálu. Po dopravnej nehode žalovaný z miesta dopravnej nehody odišiel a nebolo tak možné vykonať dychovú skúšku na požitie alkoholických nápojov. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, avšak došlo k vzniku hmotnej škody na vozidle značky AUDI a majetku areálu obchodného domu a služieb nachádzajúceho sa na pozemku parcely reg. „C“ č. XXX/X v k. ú. G. A., okres G. A. vo vlastníctve poškodenej, p. H. I., nar. XX.X.XXXX - pozemok parcely registra „C“ č. XXX/X, k. ú. G. A., okres G. A. (evidované ako poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodená si náhradu škody uplatnila u žalobcu zo zmluvy, pričom škodová udalosť bola v systéme zaevidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Dňa 8.3.2021 bola vyhotovená faktúra č. XXXXXXXX dodávateľom, H. J. B. - B. A. na účet odberateľa, pani H. I., znejúca na sumu 1.772,- eur. Spoločnosť Generali
Poisťovňa, a. s. dňa 17.3.2021 poukázala na účet H. J. B. - B. A. finančné prostriedky vo výške 1.772,- eur. Žalobca adresoval výzvu na náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 1.772,- eur zo dňa 19.3.2021 žalovanému.
3. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť danú § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke, neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Žalovaný namietal a rozporoval iba výšku žalovanej sumy. Ust. § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok, ktorý je osobitným nárokom poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou a nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému. Predpokladmi vzniku nároku v zmysle cit. zákonného ustanovenia je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Právo poisťovne je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému z poistného pomeru, žalobca tu nevystupuje ako poškodený ale sa domáha práva na náhradu toho, čo plnil za žalovaného, t. j. regresného plnenia od žalovaného, nakoľko za neho plnil poškodenej v zmysle svojej zákonnej povinnosti.
4. Námietku žalovaného, že škoda, ktorá vznikla poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou, nemohla dosiahnuť výšku uhradenú žalobcom, súd nepovažoval za opodstatnenú. Žalobca na preukázanie dôvodnosti výšky svojho nároku predložil súdu vyúčtovanie nákladov na opravu poškodeného majetku, ako aj dôkaz o zrealizovaní úhrady poškodenej. V konaní teda došlo k preneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného, ktorý mal svojimi tvrdeniami a predovšetkým relevantnými dôkazmi vyvrátiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Pokiaľ žalovaný len konštatoval, že podľa priloženej fotodokumentácie nemohla spôsobená škoda dosiahnuť žalovanú výšku, resp. že nebolo uvedené opravou do pôvodného stavu, neuniesol ohľadom svojho tvrdenia bremeno dôkazu. Zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi, čo sa týka výšky regresného nároku v zmysle cit. zákonných ustanovení, teda pokiaľ si žalobca uplatňuje voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil, tento jeho nárok je v celom rozsahu dôvodný a opodstatnený. Preto súd žalobe vyhovel. Zároveň priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania a uložil žalovanému, ktorý sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, povinnosť zaplatiť požadovaný úrok z omeškania.
5. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
8. Namietal, že výška nákladov spojených s opravou nie je oprávnená, keďže samotnou opravou nedošlo k opraveniu škody spôsobenej na majetku, ale k zmene charakteru a zhodnoteniu majetku, keď poškodený pletivový panel z poplastovaného drôtu bol vymenený za kovovú bránu. Žalovaný predložil fotodokumentáciu a poukázal na jednotlivé položky z faktúry č. XXXXXXXX, zo dňa 8.3.2021. Poukázal na použitie enormného množstva betónu (650 kg), neprimerane vysoké náklady na dopravu a položky, ktoré nesúvisia s nahradením skutočnej škody, taktiež na položky na opravu automatickej brány, ktorá poistnou udalosťou nebola poškodená, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie. To, že nedošlo len k uhradeniu skutočnej škody v konaní potvrdil aj sám žalobca, pričom uviedol, že účel, teda ohradenie areálu bol zachovaný aj týmto postupom opravy. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca si je vedomý skutočnosti, že nebola uhradená skutočná škoda, ale došlo k úhrade nákladov nad rámec potrebného, čím došlo k zhodnoteniu poškodenej veci nad rámec vzniknutej škody. Žalobca poukázal uhradenie faktúry dňa 17.3.2021 na účet subjektu vykonávajúceho opravu, a teda bezodkladne po tom čo bola faktúra žalobcovi doručená. Žalobca sa predmetnými nákladmi vynaloženými v súvislosti s poistnou udalosťou dostatočne nezaoberal a rovnako nedal možnosť žalovanému sa k nej vyjadriť, najmä v súvislosti s tým, že sa uhrádzajú náklady nad rámec skutočnej škody s vedomím žalovaného. Žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a s poukazom na skutočnosť, že si je sám vedomý, že boli uhradené náklady / položky, ktoré neboli poškodené, možno jeho konanie považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak by došlo k právoplatnému priznaniu nákladov nad rámec skutočnej škody, tak
následkom toho by bolo bezdôvodné obohatenie poškodenej voči žalovanému, a preto takémuto výkonu práva nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Ak poškodená chcela zmeniť charakter opravovaného majetku s tým, že náklady, ktorými sa zhodnotí jej majetok, bude znášať sama, tak žalovaný mal byť s takýmto postupom oboznámený a s takýmto postupom vopred vyjadriť súhlas. Žalobca ako subjekt, ktorý má regresný nárok voči žalovanému nebol oprávnený súhlasiť so zmenou charakteru a takúto zmenu uhrádzať. V predmetnej škodovej udalosti bolo poškodené pletivo (po celej poškodenej dĺžke) nahradené kovovou bránou, čím sa majetok zhodnotil nie len kvalitnejšou zábranou, ale plní aj novú funkciu prechodu a prejazdu, ktorá pred škodovou udalosťou absentovala, čím reálne došlo k zhodnoteniu toho majetku. Žalovaný dostatočne preukázal, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 v spojení s § 450 Občianskeho zákonníka: Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že žalovaný je blízkou osobou poisteného, a to konkrétne príbuzný v priamom rade (syn) a škoda nebola žalovaným spôsobená úmyselne. Ak by nešlo o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tak by bolo možné uplatniť ust. § 813 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého na poisťovateľa neprechádza regresný nárok poisteného.
10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v konaní namietal len skutočnosť, že škoda, ktorá vznikla poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou nemohla dosiahnuť výšku uhradenú žalobcom, pričom ale toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi, a teda neuniesol bremeno dôkazu v tomto smere. Naopak žalobca na preukázanie dôvodnosti výšky svojho nároku predložil súdu vyúčtovanie nákladov na opravu poškodeného majetku a tiež doklad o zrealizovaní úhrady poškodenej, a teda v plnom rozsahu v konaní uniesol dôkazné bremeno. V odvolaní žalovaný len opätovne konštatuje, už v konaní na prvom stupni prednesené námietky, a teda námietky ohľadom spôsobu opravy poškodeného majetku, kedy opravou nemalo dôjsť k oprave skutočnej škody spôsobenej na majetku poškodenej, ale k zmene charakteru a zhodnoteniu majetku. Účel, teda ohradenie areálu parkoviska bol zachovaný aj postupom opravy aký si zvolila poškodená. Dokonca nie všetky poškodené súčasti boli pri oprave obnovené, napr. betónové obrubníky, pri ktorých bola fakturovaná len ich demontáž a likvidácia. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že náklady potrebné na obnovu pôvodného stavu by boli nižšie v porovnaní so sumou uvedenou vo faktúre, ktorú žalobca v skutočnosti uhradil poškodenej. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nepreukázal existenciu nejakého dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval možnosť súdu moderovať výšku náhrady škody, pričom dôvody uvedené v odvolaní, a síce že žalovaný je blízkou osobou poisteného (syn), a že škoda nebola spôsobená žalovaným na tomto mieste neobstoja, a s poukazom na judikatúru v tomto smere ich v žiadnom prípade nemožno považovať za také dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré môže súd prihliadať pri rozhodovaní o priznaní výšky náhrady škody v zmysle ust. § 450 v spojení s ust. § 813 ods. 2 OZ.
11. V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že ak oprava bola vykonaná inak, ako bolo pôvodné oplotenie, tak žalobca by mal dokázať, že pri oprave do pôvodného stavu by bola cena minimálne podobná. Priložil cenu oplotenia, ktoré je podobné ako to čo bolo poškodené, kde je vidno, že brána nebola poškodená a obrubník bol poškodený v dĺžke maximálne jedného metra, čo je nepodstatný argument, že oprava nebola urobená v celom rozsahu. Z logiky žalobcu usudzuje, že aj keby si dal poškodený opraviť oplotenie z nerezu tak on by mu to uznal, pretože spĺňa účel oplotenia. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že nenahlásil dopravnú nehodu. Keďže nedošlo ku zraneniu osôb, tak to nebola nehoda, ale iba škodová udalosť a v tomto zmysle bola aj riešená. Z toho vyplýva, že jeho najväčšia výhrada je voči výške uhradenej sumy, a to aj preto, že opravu vykonala osoba, ktorá je v príbuzenskom vzťahu k poškodenej a teda H. J. B. (realizátor opravy) je synom K. B., J. B. a tá je sestrou majiteľky objektu H. I., J. B..
12. Žiadne ďalšie vyjadrenie vo veci podané nebolo.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
14. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.772,- eur s príslušenstvom, a to v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) z dôvodu porušenia povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Žalovaný s uvedeným nárokom žalobcu súhlasil, namietal však výšku žalovanej sumy, ktorá je podľa jeho názoru neprimeraná a nezodpovedá výške nákladov potrebných na navrátenie vzniknutej škody do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Z dôvodu odvolania podaného žalovaným je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.
15. Odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený a v tejto súvislosti poukazuje na citáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu prvej inštancie.
16. V predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že žalobca si svoj nárok uplatňuje v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. účinného v čase, kedy došlo k dopravnej nehode. V danom prípade ide o osobitný (originálny) nárok žalobcu vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou, ktorý vyplýva priamo zo zákona, pričom na jeho uplatnenie je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. a vyplatenie peňažných prostriedkov žalobcom poškodenej. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný odišiel z miesta nehody bez ohlásenia udalosti polícii, čím došlo k naplneniu podmienok uvedených v ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. a k vzniku nároku žalobcu v zmysle tohto ustanovenia. Odvolací súd poukazuje na to, že účastník dopravnej nehody má konkrétne povinnosti v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), a to aj povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi (§ 66 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke), pričom nesplnenie tejto povinnosti žalovaným vyplýva z predloženej relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody ako aj z obsahu priestupkového spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v G. A..
17. Doplňujúco odvolací súd uvádza, že za dopravnú nehodu je v zmysle ust. § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke potrebné považovať aj škodovú udalosť v cestnej premávke, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, ktorými sú aj povinnosť bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla a vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Predmetnú škodovú udalosť je preto potrebné považovať za dopravnú nehodu, keďže si žalovaný nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, keď odišiel z miesta nehody, pričom neohlásením dopravnej nehody polícii naplnil podmienku uvedenú v ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
18. Súčasťou spisu je aj potvrdenie žalobcu o zaslaní sumy vo výške 1.772,- eur opravovni H. J. B. – B. A., pričom vyplatenie peňažných prostriedkov žalobcom ani nebolo žalovaným v konaní spochybňované. Žalovaný namietal len výšku žalovanej sumy, ktorá je podľa jeho názoru neprimeraná a nezodpovedá výške nákladov potrebných na navrátenie vzniknutej škody do pôvodného stavu. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaný nijako nepreukázal, že náklady, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na obnovu zničeného oplotenia, ako aj ďalších poškodených súčastí areálu parkoviska do identického stavu, ako bol ten pôvodný, by boli (alebo mohli byť) nižšie ako náklady, ktoré boli deklarované predložením faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 8.3.2021. Žalovaný síce uviedol, že oslovil spoločnosť zo G. A. a táto mu predložila cenovú ponuku „pri oprave do pôvodného stavu“, avšak túto ponuku žalovaný súdu nepredložil. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a to ani predloženou fotodokumentáciou, že náklady potrebné na obnovu pôvodného stavu by boli nižšie v porovnaní so sumou uvedenou vo faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 8.3.2021.
19. Skutočnosti tvrdené žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, či v odvolacom konaní, ktoré žalovaný ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že došlo k naplneniu podmienky uvedenej v ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., ktorú mal súd prvej inštancie za preukázanú vykonaným dokazovaním a s poukazom na obsah priestupkového spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v G. A., z ktorého vyplýva, že žalovaný ako účastník dopravnej nehody túto dopravnú nehodu neohlásil policajtovi, pričom z miesta nehody odišiel. Žalobcom uplatnený nárok vyplýva pre žalobcu priamo zo zákona na základe splnenia podmienky uvedenej v ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., a teda vznikol už v súvislosti s vyššie uvedeným konaním/nekonaním žalovaného v čase dopravnej nehody.
20. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
21. Žalovaný až v podanom odvolaní namietal, že súd mal postupovať podľa § 450 Občianskeho zákonníka a z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu primerane znížiť. Odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako novotu a na túto v zmysle ust. § 366 CSP neprihliadal, keď nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalovaného v odvolacom konaní.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu z dôvodu naplnenia podmienky uvedenej v ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., čo nebolo žalovaným relevantným spôsobom spochybnené v konaní pred súdom prvej inštancie, či v odvolacom konaní.
23. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1.772,- eur. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).