Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/10/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Petry Pavlisovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 13. mája 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 31.10.2024 sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa / z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XX

ukladá

Podľa , /, písm. l/, , trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje pri určení probačného dohľadu skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa / trest prepadnutia vecí:

- 1 ks zápisník s červeným obalom,

- 1 ks zrkadlo,

- 1 ks kapsička čiernej farby s kovovou trubičkou,

- 1 ks sklenená fajka modrej farby,

- 3 ks digitálna mikrováha,

- 1 ks plastový vrchnák červenej farby,

- 2 ks drvička,

- 2 ks karta,

- 1 ks sklenená fajka priehľadná,

- 1 ks plastová dóza s obsahom 4 ks ampuliek,

- 1 ks plastová dóza s prázdnymi plastovými vreckami,

- 1 ks mobilný telefón značky HUAWEI v plastovom obale so SIM kartou spoločnosti 4KA SK.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.10.2024 uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. pre skutok tak, že

-minimálne od mesiaca august 2022 do dňa 10.01.2023 opakovane a priebežne, podľa dopytu, prostredníctvom už odsúdeného D. E., nar. XX.XX.XXXX, zabezpečoval v obci Kechnec, F. C. - F., pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, tento následne prechovával pri sebe, v mieste trvalého pobytu v rodinnom dome v obci Kechnec, F. C. - F., na adrese C. G. XX a súbežne v tomto období aj ďalej distribuoval za finančnú odmenu v obci Kechnec, a to minimálne H. C., I. J., I. K. a L. K., pričom dňa 10.01.2023 v čase o 20.20 hod. pri plánovanej policajnej akcii bola vykonaná domová prehliadka za účelom zabezpečenia dôkazov, kde pri domovej prehliadke rodinného domu na adrese C. G. XX bol zaistený pervitín o celkovej hmotnosti 4,68g (4680 mg), ktorý dobrovoľne vydal A. B. a z ktorého by bolo možné pripraviť najmenej 46 obvyklých jednorazových dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom metamfetamín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd uložil podľa , /, písm. l/, , trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa /, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa / uložil trest prepadnutia vecí:

- 1 ks zápisník s červeným obalom,

- 1 ks zrkadlo,

- 1 ks kapsička čiernej farby s kovovou trubičkou,

- 1 ks sklenená fajka modrej farby,

- 3 ks digitálna mikrováha,

- 1 ks plastový vrchnák červenej farby,

- 2 ks drvička,

- 2 ks karta,

- 1 ks sklenená fajka priehľadná,

- 1 ks plastová dóza s obsahom 4 ks ampuliek,

- 1 ks plastová dóza s prázdnymi plastovými vreckami,

- 1 ks mobilný telefón značky HUAWEI v plastovom obale so SIM kartou spoločnosti 4KA SK.

Proti tomuto rozsudku prokurátor podal odvolanie, kde v písomných dôvodoch odvolania uvádza nasledovné.

Citovaným rozsudkom súdu bol obž. A. B. uznaný vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa sm. b/sm. a/ na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Súd v danom prípade využil možnosť zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia podľa ísm. d/ . Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného. Poukázal na rad listinných dôkazov, ako aj jeho spoľahlivé sociálne, no najmä rodinné zázemie, ktoré ho počas celého konania podporovalo.

Je toho názoru, že takto uložený trest je neprimerane nízky a nezodpovedá závažnosti spáchaného skutku a ani miere narušenia obžalovaného. S argumentáciou súdu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa /1, ods. 3, písm. d/ sa nemožno stotožniť, nakoľko skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj právny názor na základe ustálenej súdnej praxe nie sú tými skutočnosťami, ktoré by mali mimoriadny charakter a umožňovali súdu ísť takto pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide o normálne a bežné skutočnosti, ktoré sa vo všeobecnosti môžu týkať širokého okruhu páchateľov a v rozhodovacej činnosti súdov v takýchto situáciách nedochádza k mimoriadnemu zníženiu trestu. Za ďalšie treba uviesť, že okolnosti a pomery páchateľa, pre ktoré súd znižoval trest, nie sú podľa nášho názoru ani objektívne preukázané, nakoľko o silnom rodinnom zázemí nesvedčí to, že rodičia napriek tomu, že išlo o silného užívateľa pervitínu, nemali o tomto probléme svojho syna po dlhé roky žiadnu vedomosť, obdobne tak ani jeho sestra, alebo iný súrodenec. Ich záujem o obžalovaného sa začal prejavovať až v priebehu trestného konania, resp. počas pobytu vo výkone väzby.

Nepresvedčivo pôsobí aj tvrdenie súdu, že obžalovaný ma silné rodinné zázemie v podobe spolužitia so svojou družkou v spoločnej domácnosti, nakoľko podľa výpovede samotného obžalovaného pri výsluchu o vzatí do väzby vyplynulo, že jeho družka je silnou užívateľkou pervitínu a do ich spolužitia nezasahovali žiadne ďalšie blízke osoby, ktoré by mohli odhaliť ich užívanie a mohli nejakým pozitívnym spôsobom usmerniť ich život, ich správanie, respektíve odbornú liečbu. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný do poslednej chvíle popiera spáchanie trestnej činnosti, vo vzťahu k nej neprejavil žiadnu ľútosť, v podstate ľutoval len svoj spôsob života a dopad na jeho vlastnú osobu a rodinu. Obžalovaný neprejavil žiaden súcit s osobami, ktorých zdravie a životy ohrozoval tým, že im predával návykové látky. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že sa preliečil zo svojej závislosti, uvedené tiež nie je dôvodom pre mimoriadne znižovanie trestu, ktorý sleduje predovšetkým ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu, pričom práve predaj návykovej látky viacerým osobám vykazuje takú závažnosť skutku, že v záujme ochrany spoločnosti je priam žiaduce prikročiť k nepodmienečnému trestu. Na uvedenom zotrvávame aj po prihliadnutí na pobyt obžalovaného vo väzbe, ktorá nebola dostatočne dlhá na to, aby sme mohli pripustiť nejaký jej pozitívny vplyv na zmenu správania obžalovaného. O závažnosti a kriminálnom narušení obžalovaného svedčí aj spôsob, akým páchal skutok, kde z odposluchov jasne vyplýva, že obžalovaný komunikuje otvorene ohľadne predaja drog, arogantne a okázalo, bez akejkoľvek obavy z odhalenia a potrestania. O celkovom rozsahu trestnej činnosti si možno urobiť predstavu aj na základe toho, že obžalovaný komunikoval ohľadom predaja drog aj s ďalšími osobami, ktoré využili svoje právo a nevypovedali, a teda nebolo možné zahrnúť do skutku aj tieto prípady, avšak dôvodnosť tohto podozrenia sa v žiadnom prípade nevyvrátila. Zhrnúc vyššie uvedené má za to, že predstavy súdu o osobe obžalovaného a o jeho pomeroch ako o drogovo preliečenej osobe s pozitívnymi vyhliadkami na nápravu aj pri podmienečnom treste sú neudržateľné a nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré vyplynuli v priebehu dokazovania. Súd jednostranne favorizuje obžalovaného, jeho rodinné a pracovné pomery, avšak tieto sa javia v inom svetle a navyše, závažnosť trestného činu a nekritický postoj nepotvrdzujú súdom vyslovené závery. V predmetnej veci má za to, že trest ukladaný na dolnej hranici trestnej sadzby je jediným primeraným a spravodlivým trestom a prípadne znižovanie trestu o 1/3 v situácii, že by obžalovaný urobil vyhlásenie o vine by nebolo v súlade s účelom trestu podľa /1 .

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 31.10.2024 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a buď sám vo veci rozhodol alebo vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie s vyslovením názoru, že v danom prípade nie je dôvod na mimoriadne zníženie trestu a po zohľadnení namietaných skutočností uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu krajský prokurátor zotrval na písomných dôvodoch odvolania. Zvýraznil skutočnosť, že pre skutok, pre ktorý bol uznaný vinným, je stanovená trestná sadzba 7 až 15 rokov. Na hlavnom pojednávaní ani nedošlo zo strany obžalovaného k priznaniu viny, preto súd nemohol v úvahách o uložení trestu použiť zmierňovacie ustanovenie o 1 tretinu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Podľa názoru prokurátora uložený trest nezodpovedá závažnosti skutku, ktorý je preukázaný vykonaným dokazovaním a je toho názoru, že mestský súd v snahe vyhnúť sa nepodmienečnému trestu účelovo aplikoval ustanovenie § 39 Tr. zákona. Dôvody aplikácie tohto ustanovenia sú všeobecné

a bežné, nie sú to dôvody, ktoré mal zákonodarca na mysli pri ustanovení Tr. zák. Zotrval na návrhu, aby krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o treste a buď sám uložil prísnejší nepodmienečný trest so zaradením do s minimálnym stupňom stráženia, alebo vec vrátil mestskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajoba v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí uviedla, že nie je pravdou, že obžalovaný bol mestským súdom favorizovaný, rozhodnutie mestského súdu považuje za správne a zákonné. Obhajoba ďalej doplnila, že mestský súd súčasne prihliadol na návrh zamestnávateľa obžalovaného, ktorým bola ponúknutá záruka za jeho nápravu a poukázal tiež na skutočnosť, že celá rodina obžalovaného, ktorá je prítomná na verejnom zasadnutí za ním stojí a pomáha mu. Obžalovaný s družkou čaká v júli narodenie dieťaťa, takže akýkoľvek zásah do jeho osobnej integrity iným druhom a spôsobom výkonu trestu by bol nesprávny. Prosí krajský súd zohľadniť všetky právne, skutkové a hlavne ľudské okolnosti tohto prípadu a navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol, že svoj skutok v plnej miere ľutuje, stále je zamestnaný, je prospešný pre spoločnosť, s priateľkou čakajú bábätko, budú rodičia.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len prokurátor, konkrétne do výroku o uloženom treste, čím výrok o vine nadobudol právoplatnosť. Len pre úplnosť krajský súd v tejto súvislosti dodáva, že na základe vykonaného dokazovania niet žiadnych pochybností o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý napĺňa všetky pojmové znaky zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa zák. s poukazom na / Tr. zák. Z priebehu hlavného pojednávania je zrejmé, že obžalovaný síce urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa / , t.j. nepoprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, avšak vzhľadom na vyjadrené výhrady voči niektorým skutkovým zisteniam obžaloby a v nadväznosti na to aj voči právnej kvalifikácií skutku, súd jeho vyhlásenie neprijal a vykonal vo veci riadne dokazovanie, ktorého výsledkom je nespochybniteľný a procesnými stranami nenapadnutý výrok o vine.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd sa čiastočne s námietkami prokurátora stotožnil, čoho výsledkom je uloženie síce podmienečného trestu odňatia slobody, avšak s probačným dohľadom a to z nasledovných dôvodov.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo výroku o treste odôvodnil v podstate tak, že za zločin, z ktorého ho uznal vinným ustanovuje zákon trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov. Uviedol ďalej, že uložiť obžalovanému trest v ustanovenej trestnej sadzbe však považoval vzhľadom na okolnosti prípadu, ale najmä vzhľadom na pomery obžalovaného za neprimerane prísne a vyjadril presvedčenie, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí v danom prípade aj trest kratšieho trvania. K tomuto presvedčeniu dospel po zhodnotení pomerov obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný, pred spáchaním skutku ale aj v súčasnosti vedie riadny život, čo preukazuje množstvo listín, najmä pracovné hodnotenie, na ktoré nadväzuje aj záruka, ktorú za nápravu obžalovaného ponúkol zamestnávateľ. Obžalovaný za celé roky trvania zamestnaneckého pomeru odvádza kvalitnú prácu, je mimoriadne zodpovedný, spoľahlivý, odborne schopný, čo sa zrkadlí aj na jeho odbornom raste, zamestnávateľ predpokladá jeho pracovné zaradenie na vyššiu pozíciu. Obžalovaný má spoľahlivé sociálne, najmä rodinné zázemie, čo je pre nápravu taktiež mimoriadne dôležité. Niekoľko rokov vedie usporiadaný súkromný život v spoločnej domácnosti so životnou partnerkou, majú svoje súkromie v rodinnom dome, ktorý nadobudli spoločne kúpou, hypotekárny úver, ktorý na kúpu použili, riadne spoločne splácajú. Veľmi dobré vzťahy má obžalovaný s členmi rodiny, ktorí ho podporujú počas celého konania, zvlášť počas výkonu väzby, ktorú obžalovaný vykonával od 10.01.2023 do 24.05.2023, kedy bola väzba nahradená prijatím záruky dôveryhodnej osoby, prijatím písomného sľubu obvineného, prijatím dohľadu probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia obmedzení a povinností a prijatím peňažnej záruky vo výške 10.000.-Eur. Práve aj skutočnosť, že obžalovaný bol po dobu 4 a pol mesiace stíhaný väzobne, považuje súd vzhľadom na osobu obžalovaného za takú, ktorá prispela k jeho sebareflexií, čo v konečnom dôsledku preukazuje hodnotenie poskytnuté na výkon väzby, ale najmä správanie

a spôsob života obžalovaného po prepustení z väzby na slobodu pri jej náhrade v podstate všetkými inštitútmi podľa príslušných ustanovení .

Pri rozhodovaní o treste využil súd I. stupňa možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a to mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu. Poukázal predovšetkým na osobu obžalovaného, ktorý by vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti pociťoval trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia obdobnej trestnej činnosti. Obžalovaný od momentu zadržania a to nie len v chránenom prostredí na výkon väzby, ale aj po prepustení na slobodu nekonzumuje žiadne návykové látky a za žiadnych okolností sa nechce vrátiť k pôvodnému životu s drogou. Uvedomuje si škodlivý následok pre neho samého ako aj pre spoločnosť, podrobuje sa liečbe zo závislosti, v čase rozhodovania mal u psychiatričky jeden krát mesačne kontrolu, získal náhľad na svoju závislosť a na pevne stanovený hodnotový rebríček. Preto súd prvého stupňa považoval uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov za aplikácie / Tr. zák. s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu taktiež v trvaní 3 rokov vzhľadom na osobu obžalovaného za dostatočný.

Krajský súd po podrobnom preskúmaní spisového materiálu doplnil dokazovanie vo vzťahu k osobe obžalovaného vyžiadaním správy od probačného a mediačného úradníka, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný s probačným a mediačným úradníkom spolupracoval, informoval ho o každej zmene, ktorá sa dotýka jeho životnej situácie, dostavil sa na 16 probačných stretnutí, na ktorých predkladal toxikologické správy z Medirexu na vyšetrenie návykovej látky. Podroboval sa aj dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Protitoxikomanická liečba mu bola ukončená I. M., omamné a psychotropné látky neužíva, kedykoľvek na vyzvanie bol ochotný podrobiť sa dychovej skúške na alkohol.

Z vyžiadanej správy zo dňa 19.03.2025 z psychiatrickej ambulancie I. I. M. mal krajský súd preukázané, že obžalovaný sa na psychiatrickú ambulanciu prihlásil dňa 27.06.2023 so žiadosťou o možnosť podrobiť sa liečbe v súvislosti a požívaním omamných látok. Počas celej doby spolupracoval, na kontroly dochádzal pravidelne, ani raz nebolo zaznamenané porušenie abstinencie, čo sa zisťovalo toxikologickým vyšetrením moču, jeho psychický stav je dobre stabilizovaný, medikamentóznu liečbu nevyžaduje a uviedla, že je možné ukončiť jeho protitoxikomanické liečenie. Z doplnenej správy probačného a mediačného úradníka zo dňa 27.03.2025 mal krajský súd preukázané, že bolo vykonané ďalšie probačné stretnutie dňa 26.03.2025. Zo správy z Medirexu zo dňa 13.03.2025 vyplýva, že jeho vyšetrenie na návykové látky bolo negatívne, dychová skúška zo dňa 26.03.2025 bola taktiež negatívna.

Po takto doplnenom dokazovaní dospel krajský súd k záveru, že úvahy súdu I. stupňa o uložení podmienečného trestu odňatia slobody boli správne a zákonné. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je vysoko individualizovaná, nemožno ju zovšeobecňovať, každý prípad je potrebné posudzovať samostatne, vzhľadom na špecifiká z každého prípadu vyplývajúce.

Niet pochýb o tom, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, čomu zodpovedá aj trestná sadzba vo výmere 7 až 15 rokov trestu odňatia slobody. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvádzané súdom I. stupňa, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a aj skutočnosti, ktoré zistil krajský súd po doplnení dokazovania, dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade a za daných okolností by bolo ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému neprimerane prísne.

V tomto smere poukazuje aj krajský súd na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, riadne pracuje, od zamestnávateľa je hodnotený vysoko pozitívne s možnosťou ďalšieho rastu v zamestnaní vzhľadom na jeho zodpovedný prístup a odbornosť. Má rodinné zázemie, býva v rodinnom dome, ktorý si zadovážil spolu s družkou, na ktorý riadne spláca hypotekárny úver a spolu s družkou čakajú dieťa v júli tohto roku, čo mal krajský súd preukázané samotnou osobou družky prítomnou na verejnom zasadnutí. Tieto skutočnosti zodpovedajú hodnoteniu súdu I. stupňa o riadnom rodinnom zázemí obžalovaného a zodpovednom prístupe k zamestnaniu, z čoho nepochybne vyplýva jeho prospech pre spoločnosť.

V neposlednom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že pozitívne bola osoba obžalovaného hodnotená aj z výkonu väzby, ktorú vykonával v trvaní cca 4 a pol mesiaca, čo u netrestaného človeka, ktorý sa inak nedopustil žiadnej inej trestnej činnosti, považuje aj krajský súd za dostatočne dlhú

dobu na možnú sebareflexiu obžalovaného. Navyše väzba obžalovaného bola nahradená v podstate všetkými možnými inštitútmi nahradzujúcimi väzbu s pozitívnym výsledkom vyplývajúcim z hodnotiacej správy probačného a mediačného úradníka, vrátane negatívnych výsledkov testov tak na alkohol ako aj pervitín, čo v konečnom dôsledku osobitne potvrdila aj ošetrujúca psychiatrička obžalovaného, u ktorej sa obžalovaný dobrovoľne sám prihlásil na protitoxikomanickú liečbu. Obžalovaný tak aj po prepustení z väzby, v ktorej bol v chránenom režime vo vzťahu k omamným a psychotropným látkam, dobrovoľne na slobode absolvoval úspešne liečbu od drogovej závislosti a to nie po krátky čas.

Na druhej strane však krajský súd na základe námietok prokurátora považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, čo oproti názoru súdu I. stupňa konvalidoval tým, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, avšak s probačným dohľadom, čo podľa názoru krajského súdu vzhľadom na predchádzajúcu závislosť obžalovaného zabezpečí naďalej kontinuitu v jeho dohľade, vrátane kontroly obmedzenia spočívajúcej v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Takto uložený trest v danom prípade, za daných okolností vo vzťahu ku tomuto konkrétnemu páchateľovi drogovej trestnej činnosti považuje krajský súd za trest zodpovedajúci všetkým kritériám z hľadiska tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že výrok o treste prepadnutia veci doplnil obligatórne aj výrokom, ktorým podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, čo zrejme nedopatrením uniklo pozornosti súdu I. stupňa.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.