Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-128-2024.pdf
PDF · 116.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/128/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2024 , č. k. 108T/15/2024-278, na verejnom zasadnutí konanom 13.05.2025 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušuje.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému mladistvému A. B., nar. X. XXXX XXXX v C., trvale bytom obec D., t. č. v Reedukačnom centre C., E. D. X,
u k l a d á
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 54 Trestného zákona a v spojení s § 111 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 04.09.2024, č. k. 108T/15/2024-278 (ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného ml. A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 17. februára 2023 v čase okolo 13:30 hodine na ulici A. F. G. H. podišiel k I. B. z H., ktorá tam v tom čase kočíkovala svoje dieťa a zozadu ju chytil za vagínu, následne od nej odbehol asi 20 metrov, stiahol zo seba nohavice, vybral si svoj penis a začal pred ňou onanovať a následne po chvíli podišiel k maloletej A.. J. z H., nar. XX. X. XXXX, zozadu ju chytil rukou za tvár a pritiahol si jej hlavu k sebe s tým, že ju chce bozkať, na čo sa mu ona vytrhla, následne na to ju chytal za vagínu a povedal jej, že chce sex, potom od nej odišiel asi 10 metrov, otočil sa a stiahol si nohavice a slipy, vytiahol si svoj penis a začal sa ho dotýkať.
Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, § 54 Trestného zákona a v spojení § 111 Trestného zákona súhrnný trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona určil povinnosť vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona určil povinnosť vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výrok o podmienečnom upustení od potrestania rozsudku okresného súdu zo dňa 14.06.2024, sp. zn. 2T/6/2024, právoplatného 23.07.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine podľa § 257 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie len čo do výroku o treste, náhrade škody a o prípadnom ochrannom opatrení. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom týchto výrokov vykonal. K výroku o treste pre obžalovaného okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že mladistvý obžalovaný pochádza z mnohopočetnej rodiny a veľmi chudobných pomerov, matka nezvládla rodičovskú starostlivosť, dostačujúci životný štandard nadobudol až v reedukačnom centre, do ktorého bol umiestnený z dôvodu opakovaného zanedbávania školskej dochádzky a protispoločenského správania. Je dôležité pristupovať k nemu individuálnym spôsobom, vysvetľovať mu a viesť s ním individuálne rozhovory o jeho hodnotách a prioritách. Osobnosť je pubescentná a emocionálne nezrelá, prístup k povinnostiam a fungovaniu v centre je skôr kladne ladený. Napriek tomu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia, snaží sa napredovať v každej oblasti. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, pričom prihliadal na to, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana a trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Okresný súd v súlade s návrhom prokuratúry dospel k záveru, že obžalovanému je v danom prípade potrebné uložiť súhrnný trest, nakoľko ho odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr (17.02.2023), ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci okresného súdu sp. zn. 2T/6/2024 bol rozsudok vyhlásený dňa 14.06.2024), ktorým bolo podmienečne upustené od potrestania mladistvého podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 98 písm. a) Trestného zákona, a ktorý výrok tak bolo potrebné zrušiť. Rozsudok obsahujúci výrok o podmienečnom upustení od potrestania (na rozdiel od výroku o upustení od potrestania) je potrebné považovať za odsudzujúci rozsudok, preto bolo potrebné predmetný výrok zrušiť. Prokurátor v rámci záverečnej reči navrhol uložiť súhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu. Okresný súd však v súlade s § 33a ods. 3 Trestného zákona dospel k záveru, že s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu (výtržníctvo), osobu obžalovaného (mladistvý páchateľ pochádzajúci zo skromných až sociálne znevýhodnených pomerov) a jeho aktuálne pomery (umiestnenie v reedukačnom centre, pozitívny postoj k povinnostiam, výučbe a práci) možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie primárne nespojenej s ujmou na jeho osobnej slobode, teda uložením alternatívneho druhu trestu, a to trestu povinnej práce. Tento druh trestu podľa okresného súdu napomôže výchove mladistvého na riadneho občana a zároveň prispeje k jeho začleneniu do sociálneho prostredia. Pri výmere trestu okresný súd zohľadnil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal k spáchaniu skutku a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal dva prečiny. Trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín okresný súd považoval za dostatočný s ohľadom na osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, prihliadnuc na skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý, vzišiel zo sociálne znevýhodneného prostredia, snaží sa však napredovať. Okresný súd neukladal trest na samej dolnej hranici zákonnej výmery zohľadniac spáchanie dvoch úmyselných prečinov, jedného na úseku pravidiel verejného poriadku a slušného správania, a druhého majetkovej povahy. Zhrnul, že obžalovaný má príležitosť preukázať nielen svoj pozitívny postoj k práci, ale aj úprimnosť na hlavnom pojednávaní deklarovanej snahy polepšiť sa, nakoľko v rámci výkonu trestu povinnej práce je povinný nielen odpracovať príslušný počet hodín vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu, ale aj viesť riadny život, teda dodržiavať pravidlá slušného správania, verejného poriadku a vyvarovať sa akejkoľvek protiprávnej činnosti, teda aj priestupkom, keďže v opačnom prípade môže dôjsť k premene trestu povinnej práce na trest odňatia
slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce sa nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody. K neukladaniu ochranného opatrenia (v podobe ochrannej výchovy) uviedol, že obžalovaný bol do reedukačného centra umiestnený v apríli 2023 na základe nariadenia výchovného opatrenia, aktuálne sa predpokladá dlhodobejší pobyt z dôvodu ústavnej výchovy, v rámci centra navštevuje odborné učilište a pokračuje v príprave na povolanie. Zo správy o šetrení pomerov mladistvého tiež vyplynulo, že v poslednom období nastalo mierne zlepšenie v sociabilite, prístup k práci ostáva aktívny a spoľahlivý. Mladistvý je umiestnený v reedukačnom centre z dôvodu nariadenia výchovného opatrenia a následne aj ústavnej výchovy, dospel k záveru, že uloženie ochranného opatrenia (ochranná výchova), by bolo v danom prípade nadbytočné, a preto ochranné opatrenie neukladal. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, rovnako tak jeho obhajca Mgr. Vladimír Hajduk (ďalej len obhajca) či zástupca ÚPSVaR. Zákonnej zástupkyni obžalovaného, ktoré nebola prítomná pri vyhlasovaní rozsudku, bolo jeho písomné vyhotovenie doručované do vlastných rúk, pričom v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodala. Prokurátorka si ponechala lehotu na podanie odvolania. V zákonom stanovenej lehote podala prokurátorka odvolanie čo do výroku o treste, a to osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 06.09.2024. Podané odvolanie prokurátorka odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 29.10.2024. Po úvodnej rekapitulácii výroku napadnutého rozsudku prokurátorka uviedla, že tento považuje za nezákonný v časti uloženia súhrnného trestu. Argumentovala, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 14.06.2024, sp. zn. 2T/6/2024, právoplatným 23.07.2024, bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, pričom súd podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona podmienečne upustil od potrestania mladistvého a určil mu skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Okresný súd obžalovanému v danom prípade uložil súhrnný trest, nakoľko ho odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr (17.02.2023), ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (vo veci okresného súdu pod sp. zn. 2T/6/2024 bol rozsudok vyhlásený dňa 14.06.2024), ktorým bolo podmienečne upustené od potrestania mladistvého podľa § 101 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 98 písm. a) Trestného zákona, a ktorý výrok tak bolo potrebné zrušiť. Rozsudok obsahujúci výrok o podmienečnom upustení od potrestania (na rozdiel od výroku o upustení od potrestania) je potrebné považovať za odsudzujúci rozsudok, preto bolo potrebné predmetný výrok zrušiť. Následne prokurátorka citovala ust. § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a dodala, že spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ďalšom prokurátorka citovala ust. § 109, § 101 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uviedla, že pri podmienečnom upustení od potrestania súd určí skúšobnú dobu až na jeden rok. Zároveň môže mladistvému uložiť primerané obmedzenia a povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú spôsobil. Brojila, že okresný súd v danom prípade nesprávne aplikoval § 42 Trestného zákona. Trestný zákon v § 109 taxatívne vypočítava druhy trestov, ktoré možno uložiť mladistvému. Z rozsudku okresného súdu sp. zn. 2T/6/2024 je zistiteľné, že mladistvému A. B. nebol uložený nijaký z týchto taxatívne stanovených trestov. Podmienečné upustenie od potrestania nemožno považovať za druh trestu v zmysle § 109 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu teda súd nemal prihliadať na odsúdenie 2T/6/2024, nakoľko neexistuje taký výrok o treste, ktorý by bolo možné zrušiť pri ukladaní súhrnného trestu. Namietala, že okresný súd mal teda ukladať trest samostatný, pričom prokuratúra nenamieta samotné uloženie trestu povinnej práce. V rámci konečného návrhu žiadala, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v spojení s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky bližšie písomne nevyjadril sám ani prostredníctvom obhajcu. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 13.05.2025. Verejného zasadnutia sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry a obžalovaný, obhajca obžalovaného sa nechal substitučne zastúpiť JUDr. Barborou Petrovič (ďalej len substitučná obhajkyňa). Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti zákonnej zástupkyne obžalovaného a zástupcu
ÚPSVaR, ktorí sa i napriek riadne vykázanému doručeniu upovedomenia na tento procesný úkon súdu nedostavili. Ako doprovod mladistvého obžalovaného bola na verejnom zasadnutí prítomná H. K. I.. V rámci konečných návrhov prokurátor žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a súčasne, aby krajský súd uložil spravodlivý trest, pričom v podrobnostiach odkázal na písomné odôvodnenie odvolania. Substitučná obhajkyňa skonštatovala, že za obžalovaného nebolo podané odvolanie, čiže s napadnutým rozsudkom súhlasil čo do trestu povinnej práce ako takého, či už by bol ukladaný ako trest súhrnný alebo trest samostatný, k tomu obžalovaný nenamieta, s postupom zrušenia rozsudku napadnutého odvolaním vo výroku o treste a s uložením samostatného trestu povinnej práce vo výmere tak, ako to bolo v napadnutom rozsudku uložené, súhlasila. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia obhajkyne. Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorkou - postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania prokurátorky smerujúce len čo do výroku o treste obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere treba uviesť, že zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Podstata odvolacích námietok prokurátorky spočívala v tom, že obžalovanému mal byť ukladaný samostatný trest, a nie trest súhrnný ako učinil okresný súd. Kľúčovou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania prokurátorky bolo či rozhodnutie, ktorým bolo podmienečne upustené od potrestania je alebo nie je odsudzujúcim rozhodnutím s uložením trestu. Krajský súd preto v súvislosti s touto problematikou predostrie krátky teoretický exkurz. Za odsudzujúce rozhodnutie v kontexte trestného práva sa považuje súdne rozhodnutie, prostredníctvom ktorého sa páchateľ trestného činu uznáva za vinného zo spáchania trestnej činnosti a ukladá sa mu za takéto protiprávne konanie trest. Inak vyjadrené, je to rozhodnutie, ktoré konštatuje vinu a stanovuje sankciu za spáchaný trestný čin. V zmysle ust. § 31 ods. 1 Trestného zákona sankcie sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného. Ergo, trest je jedným z právnych následkov spojených so spáchaním trestného činu. Popri treste alebo namiesto trestu môže byť právnym následkom spáchaného trestného činu najmä ochranné opatrenie. Obe sankcie v sebe zahŕňajú ujmu na osobnej slobode, príp. na majetku. V prípade ochranných opatrení však samotná ujma predstavuje len nevyhnutný predpoklad dosiahnutia jeho účelu, ktorým je najmä ochrana spoločnosti. Naopak, v prípade trestu, ujma predstavuje jeho nevyhnutnú funkčnú zložku. Pokiaľ ide o trest, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Možno zopakovať, že trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Pri trestoch je doba ich trvania v zásade jednoznačne stanovená vopred právoplatným rozsudkom ukladajúcim tento trest (s výnimkou napr. podmienečné prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody). Kým pri dospelých páchateľoch je hlavným účelom trestu ochrana spoločnosti pred nimi a uloženie trestu má vytvoriť iba podmienky na ich výchovu k vedeniu riadneho života (tzv. ochranná funkcia trestu), pri mladistvých (ako v prejednávanom prípade) je za takýto účel priamo označená ich výchova na riadneho občana. Samozrejme, dôležitá je i ochranná funkcia trestu. Rovnako tak pri dospelých páchateľoch je cieľ individuálneho preventívneho pôsobenia uloženia trestu na páchateľa v § 34 ods. 1 Trestného zákona definovaný represívne (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), u mladistvých má podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona pôsobiť uloženie trestu na páchateľa, z pohľadu individuálnej prevencie, preventívne vo vzťahu k prípadnému ďalšiemu páchaniu protiprávnych činov. Zákonodarca taktiež odlišuje význam generálnej prevencie pri dospelých a mladistvých osobách. Preventívny charakter ukladania trestu u mladistvých je daný ust. § 97 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého má trest zároveň pôsobiť na predchádzanie trestnej činnosti. Ďalší rozdiel medzi trestom ukladaným dospelému a mladistvému páchateľovi spočíva v absencií aspektu pôsobenia trestu ako morálneho odsúdenia
páchateľa spoločnosťou pri mladistvých, ktorý je nahradený akcentom na obnovenie narušených sociálnych vzťahov a začlenenie mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. V tejto súvislosti správne prokurátorka poukázala na ust. § 109 Trestného zákona, v zmysle ktorého mladistvému môže súd uložiť len a) trest povinnej práce, b) peňažný trest, c) trest prepadnutia veci, d) trest zákazu činnosti, e) trest zákazu účasti na verejných podujatiach, f) trest vyhostenia, g) trest domáceho väzenia, h) trest odňatia slobody. Citované ustanovenie taxatívnym spôsobom upravuje výpočet trestov, ktoré je možné uložiť mladistvej trestne zodpovednej osobe za spáchanie trestného činu. Keďže sa jedná o taxatívnym výpočet, to znamená pevne daný, preto iný druh trestu nie je možné páchateľovi uložiť. V konkrétnostiach prípadu, zo zabezpečeného spisového materiálu rezultovalo, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 14.06.2024, č. k. 2T/6/2024-236, právoplatným 23.07.2024 bol mladistvý obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného v čase rozhodovania, za čo mu bolo podmienečné upustené od potrestania s určením skúšobnej doby na 1 (jeden) rok. Súčasne mu bolo uložené obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 101 Trestného zákona, za podmienok uvedených v § 98 môže súd podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ak považuje za potrebné počas určenej doby sledovať správanie mladistvého. Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca týmto ustanovením upravil možnosť súdu pôsobiť na prevýchovu mladistvého páchateľa inak ako sankciou. Je zrejmé, že ak súd v prípade spáchania prečinu mladistvou osobou identifikuje dôvody na uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, automaticky nemá povinnosť ukladať trest, ale za splnenie zákonných podmienok môže upustiť od potrestania a sledovať správanie mladistvého počas skúšobnej doby. Inak vyjadrené, súd v rozhodnej dobe sleduje mladistvého z hľadiska zabezpečenia vedenia riadneho života a tiež v prípade, ak vzhľadom na osobnosť mladistvého nie je isté, či bude takého opatrenie súdu v podobe podmienečného upustenia od potrestania účelné – vedúce k jeho požadovanej náprave alebo bude nutné uložiť trest. Podľa § 101 ods. 4 Trestného zákona, ak mladistvý, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, vysloví súd, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu. V prípade, že mladistvý v priebehu skúšobnej doby by svojím správaním založil dôvod na neosvedčenie sa, súd by rozhodol o uložení trestu, inak súd rozhodne o jeho osvedčení sa, čím je predmetné odsúdenie zahľadené. Vzhľadom na uvedené krajský súd zastáva názor, že odsudzujúcim rozhodnutím v pravom slova zmysle by bolo až rozhodnutie o uložení trestu v spojení s predchádzajúcim rozhodnutím, ktorým by bola uznaná vina mladistvého. Keďže ale mladistvému obžalovanému v trestnej veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. 2T/6/2024 aktuálne plynie skúšobná doba podmienečného upustenia od potrestania, teda dosiaľ mu trest nebol uložený, okresný súd pochybil, keď ukladal trest súhrnný, v čom krajský súd vzhliadol dôvodnosť odvolania prokurátorky a potrebu zrušenia napadnutého rozsudku, čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Krajský súd preto o treste pre mladistvého obžalovaného rozhodol sám, a to takým spôsobom, že pokiaľ ide o samostatný trest, ukladal ho podľa ust. § 364 ods. 1 Trestného zákona, teda za spáchaný prečin výtržníctva, s trestnou sadzbou 0 – 3 roky. Krajský súd pri ukladaní trestu obligatórne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti u obžalovaného, pričom vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a súčasne neidentifikoval priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o druh trest, i krajský súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom povinnej práce, ktorý vzhľadom na druh a závažnosť trestnej činnosti (úmyselný prečin proti verejnému poriadku, kedy na mieste prístupnom verejnosti vykonával sexuálny exhibicionizmus), okolnosti prípadu (vyvolal verejné pohoršenie u dvoch osôb, z toho jedna bola maloletá, pričom obe chytil za intímne partie) a osobu obžalovaného (mladistvý s duševnou zaostalosťou ľahkého stupňa, pochádza z dysfunkčného
a sociálne znevýhodneného rodinného prostredia, aktuálne umiestnený v reedukačnom centre, kladne hodnotený prístup k práci, výučbe a povinnostiam). Nakoniec voči tomuto druhu trestu nebrojila ani prokurátorka. Pri výmere trestu povinnej práce krajský súd zohľadnil ust. § 54 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest povinnej práce môže súd uložiť vo výmere od 40 do 300 hodín za splnenia ostatných zákonných podmienok (prečin s trestnou sadzbou, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov). Keďže v prípade obžalovaného sa jedná o mladistvú osobu následne krajský súd zohľadnil ust. § 111 Trestného zákona, ktoré súd limituje pri ukladaní trestu povinnej práce, čo do hornej hranice trestnej sadzby. Krajský súd tak mohol ukladať trest povinnej práce v rozsahu 40 – 150 hodín. V zhode s okresným súdom bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Krajský súd je presvedčený, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť uloženým alternatívnym trestom, považujúc ho za zákonný a správny s prihliadnutím na druh, závažnosť a charakter trestnej činnosti (výtržníctvo, ktorým vzbudil verejné pohoršenie), okolnosti prípadu (sexuálny exhibicionizmus v podobe expozície genitálu obžalovaného), mieru kriminálneho narušenia obžalovaného (priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, 1 záznam v odpise registra trestov za majetkovú trestnú činnosť – upustené od potrestania – zahľadené odsúdenie, aktuálne plynúca skúšobná doba podmienečného upustenia od potrestania za majetkovú trestnú činnosť, v zmysle správy z Reedukačného centra na č.l. 270 – 271 sa i následne dňa 22.03.2024 mal dopustiť obdobného konania ako v prejednávanej trestnej veci, kedy si medzi panelákmi sadol na lavičku, stiahol si monterky a onanoval), jeho osobu (ako bola vyššie v texte opísaná) a možnosti jeho nápravy (obžalovaný prejavil ľútosť nad spáchaným trestným činom, priznal sa a ospravedlnil, už v minulosti si dokázal vytvoriť podmienky na zahladenie odsúdenia), s presvedčením, že takto uložený trest bude dostačujúci na jeho nápravu a prevýchovu, a zároveň bude plniť účel aj z hľadiska generálnej prevencie ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Možno teda konštatovať, že u obžalovaného sa nejedná o kriminálne závadovú osobu i napriek jeho predchádzajúcim stretom so zákonom. Práve uloženie trestu povinnej práce z pohľadu krajského súdu prispeje k výchove mladistvého obžalovaného na riadneho občana, ktorý sa už ďalej nebude dopúšťať trestnej činnosti, a to najmä osvojením si základných pracovných návykov, súčasne si uvedomí hodnoty každodennej práce, prípadne nadobudne kontakty s inými pracujúcimi osobami, ktoré mu môžu slúžiť ako pozitívny príklad do života, výkonom práce príde na iné myšlienky a naučí sa ovládať svoje sexuálne túžby. Krajský súd sa domnieva, že uloženie trestu povinnej práce prispeje i ku kvalite prípravy obžalovaného na výkon povolania, kedy čoskoro opustí brány reedukačného centra a bude odkázaný sám na seba. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné, v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o treste pre obžalovaného, keďže výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.