Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-34-2024.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/34/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXXX/X, a 2/ D. G. B., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. F. XXXX/X, obidvaja zastúpení právnym zástupcom LEGAL IURIS
- advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47242795, so sídlom v C., I. F. XX, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Pavol Krajec, advokát a konateľ, proti žalovanému TATRA SPC8, s.r.o., IČO: 44544863, so sídlom v Bratislave, Moyzesova č. 6, zastúpenému právnym zástupcom Právne centrum s.r.o., IČO: 36698873, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 42, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Katarína Bystrická, advokátka a konateľka, v konaní o zaplatenie 232.500,- € s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16C/42/2023-31 zo dňa 18.12.2023, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (prvý výrok) m e n í tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom (v 1/1) vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v okrese J. D., v meste J. D.: a) zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. J. D. ako pozemky parc. reg. „E“: č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1461 m2, č. XXXX/X – orná pôda o výmere 144 m2, č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 336 m2, č. XXXX/X – orná pôda o výmere 920 m2, č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 179 m2, č. XXXX/X – orná pôda o výmere 232 m2, a č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 180 m2, b) zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. J. D. ako pozemky parc. reg. „K.“: č. XXXX/X – orná pôda o výmere 7529 m2, a č. XXXX/X – orná pôda o výmere 303 m2, c) zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. J. D. ako pozemky parc. reg. „K.“: č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1006 m2, č. XXXX/X – orná pôda o výmere 74 m2, č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 205 m2, č. XXXX – orná pôda o výmere 906 m2, č. XXXX/X – orná pôda o výmere 2962 m2, č. XXXX/X – orná pôda o výmere 287 m2, a č. XXXX – orná pôda o výmere 267 m2, na zabezpečenie pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému na zaplatenie 232.500,- € s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 232.500,- € od 01.12.2023 do zaplatenia (prvý výrok) a žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v sume 16,50 € na účet súdu v lehote troch pracovných dní od doručenia tohto uznesenia (druhý výrok).
1.2 V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 14.12.2023 domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 232.500,- € (vrátenie kúpnej ceny); v žalobe zároveň navrhli nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaným na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie J. D.; návrh odôvodnili obavou, že žalovaný nemusí disponovať dostatočnými
prostriedkami na vrátenie kúpnej ceny žalobcom 1/ a 2/ v sume 232.500,- € s príslušenstvom, na zabezpečenie ktorej má byť zabezpečovacím opatrením zriadené navrhované záložné právo.
1.3 Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov za osvedčené splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobcovia 1/ a 2/ osvedčili existenciu svojej nezaplatenej pohľadávky proti žalovanému v sume 232.500,- € s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k rekreačnému domu L. M. zo dňa 06.11.2020, ktorého kúpnu cenu v sume 232.500,- € žalobcovia 1/ a 2/ žalovanému zaplatili, pričom žalovaný v rozpore so zmluvou doposiaľ stavbu nedokončil a ani žalobcom 1/ a 2/ zaplatenú kúpnu cenu nevrátil; žalobcovia 1/ a 2/ podľa súdu prvej inštancie osvedčili aj dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia; z údajov o žalovanom z internetovej stránky www.finstat.sk súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný zatiaľ problémy s platobnou disciplínou nemá a hospodárska činnosť žalovaného vykazuje pozitívne výsledky rastom tržieb aj zisku, pri dostatočnej úrovni aktív saturovaných sčasti vlastným a prevažne cudzím kapitálom; slovenské podnikateľské prostredie sa však vyznačuje tým, že aj obchodné spoločnosti navonok dlhodobo vykazujúce pozitívne hospodárske výsledky dokážu v priebehu krátkej doby skončiť v insolvencii (prípad A. M. N., A.); žalovaný má zjavne problém splniť svoje nepeňažné záväzky, keď stavbu rekreačného domu pre žalobcov 1/ a 2/ nedokončil v dohodnutej lehote do 31.10.2021 a ani s odstupom ďalších dvoch rokov; neschopnosť žalovaného splniť svoje nepeňažné záväzky tvoriace jeho hlavný predmet podnikania tak môže viesť aj k jeho platobnej neschopnosti a pri značnom zaťažení majetku žalovaného záväzkami voči tretím osobám je preto daná dôvodná obava, že uspokojenie pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému môže byť v exekučnom konaní ohrozené; poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného v zmysle návrhu žalobcov 1/ a 2/; súčasne žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 331 ods. 3 a § 334 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) v spojení s § 48 ods. 7 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, z dôvodu že prípadný nárok na ich náhradu je nutne závislý od výsledku konania vo veci samej.
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 11.01.2024 (č.l. 60-65 spisu); uznesenie napadol vo výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia; nesúhlasil s napadnutým uznesením a vyjadril názor, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach v podstate argumentoval, že: (1) nakoľko je predmetom návrhu zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v okrese J. D., miestne príslušným súdom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mal byť v zmysle § 20 písm. a/ C.s.p. Okresný súd Liptovský Mikuláš; žalovaný preto namieta miestnu príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý mal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postúpiť na miestne príslušný Okresný súd Liptovský Mikuláš a pokiaľ tak nespravil, rozhodnutie súdu je nezákonné; (2) založené nehnuteľnosti sú vo výroku napadnutého uznesenia zle označené a to tak, že sa nachádzajú v meste J. D., čo však z príslušných listov vlastníctva nevyplýva; (3) zo strany súdu prvej inštancie neboli žalovanému doručené prílohy a to účtovná závierka žalovaného za rok 2022, LV č. XXX pre k.ú. O. a výpis z notárskeho centrálneho registra záložných práv; (4) žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a samotnú existenciu pohľadávky, ktorej sa žalobcovia domáhajú v konaní vo veci samej považuje žalovaný za spornú, keď jednostranný právny úkon žalobcov zo dňa 17.10.2023 označený ako Zánik záväzku uzavrieť Kúpnu zmluvu, Výzva na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny je neplatný z dôvodu jeho nezákonnosti; konštatovanie súdu prvej inštancie o osvedčení existencie pohľadávky žalobcov je predčasné a teda nie je splnená podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p., ktorou je existencia peňažnej pohľadávky žalobcov; (5) napriek skutočnosti, že rekreačný dom, ktorý mali žalobcovia nadobudnúť na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nie je ešte postavený, tento stav nie je daný neschopnosťou žalovaného splniť si svoj záväzok, nakoľko žalovaný uzatváral Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v dobrej viere, že výstavbu rekreačného domu do dohodnutého termínu zrealizuje; vzhľadom na pandémiu ochorenia
Covid-19 však nebolo objektívne možné zo strany žalovaného uskutočniť výstavbu rekreačného domu pre žalobcov v dohodnutom termíne; taktiež pred začatím výstavby bolo začaté zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom žalovaný pri podpise zmluvy nečakal, že bude povinný čakať na jeho ukončenie a následne po vydaní rozhodnutia v tejto veci sa odvolali iné subjekty a žalovaný je opätovne povinný čakať na rozhodnutie a nemôže s výstavbou začať; doterajšie nezrealizovanie rekreačného domu na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebude mať za následok jeho prípadnú platobnú neschopnosť, ako sa domnieva súd prvej inštancie, ktorý má pri rozhodovaní vychádzať zo súčasného právneho a majetkového stavu žalovaného, nie z hypotéz, ktoré nie sú ničím podložené; s poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vychádzať zo stavu, ktorý bol daný v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (ku dňu 18.12.2023) a nie z budúceho stavu, ktorý by na základe domnienok súdu mohol teoreticky nastať; (6) žalobcovia 1/ a 2/ tiež zneužili tieseň žalovaného a účelovo a protizákonne sa pokúsili ukončiť zmluvný vzťah založený medzi žalobcami a žalovaným Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko nemali k dispozícií žiaden zmluvný dôvod na ukončenie zmluvy, a ich konanie je v rozpore s dobrými mravmi; (7) z údajov zverejnených na internetovej stránke www.finstat.sk, z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vyplýva, že žalovaný riadne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, s ktorou začal už 12.12.2008; žalovaný má taktiež vo vlastníctve viacero nehnuteľností; pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd za osvedčené, že exekúcia bude ohrozená, pričom pri zisťovaní takéhoto dôvodu musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu; zistenia súdu prvej inštancie v konaní sú pritom v rozpore s výrokom napadnutého uznesenia; všetky zistenia súdu týkajúce sa finančnej situácie žalovaného boli vyhodnotené v prospech žalovaného, pričom súd konštatoval kontinuálny nárast tržieb a zisku žalovaného; za daných okolností a priaznivej finančnej situácie žalovaného je teda jednoznačné, že u žalovaného nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; hodnotenie slovenského podnikateľského prostredia súdom vo všeobecnej rovine, ako aj všeobecné porovnávanie obchodných spoločností pôsobiacich na trhu z hľadiska možných podnikateľských rizík, nie je v kompetencii súdu, ani sa priamo netýka podnikateľskej činnosti žalovaného a jej výsledkov; podľa takýchto úvah súdu by sa teda malo zabezpečovacie opatrenie na návrh zriaďovať automaticky, ak návrh smeruje voči podnikateľskému subjektu, pretože s akýmkoľvek podnikaním je vždy spojené aj riziko straty; (8) celková výmera pozemkov, na ktorých bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcov, predstavuje spolu 16 991 m2, a nakoľko sa ich cena pohybuje v rozmedzí od 65,- €/m2 do 100,- €/m2, uvedené predstavuje sumu 1.104.415,- €, resp. až 1.699.100,- €; s ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky, ktorá je v sume 232.500,- €, sa teda jedná o zjavný nepomer medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a zriadeným záložným právom na pozemkoch, ktoré v neprimeranom rozsahu zaťažujú majetok žalovaného a zasahujú významným spôsobom do jeho vlastníckeho práva; na uvedených pozemkoch žalovaný plánuje v blízkej dobe realizáciu stavebnej činnosti s následným predajom stavieb tretím osobám, čo sťaží jeho plánovanú podnikateľskú činnosť a je v rozpore so zásadou primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka; (9) na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovanému priznal náhradu trov konania.
2.2 Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 26.01.2024 (č.l. 141-143 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že čo sa týka námietky žalovaného ohľadom miestnej príslušnosti, táto sa posudzuje podľa predmetu konania vo veci samej, pričom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takým nie je a pri vydaní rozhodnutia boli splnené všetky procesné podmienky vrátane príslušnosti konajúceho súdu; pokiaľ žalovaný namieta zmätočné označenie nehnuteľnosti v rozhodnutí, táto námietka je absolútne nedôvodná; žalobcovia v tomto smere poukázali na § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona týkajúci sa označovania nehnuteľností; pokiaľ žalovaný namieta, že mu neboli doručené jeho vlastná účtovná závierka, list vlastníctva nehnuteľnosti, ktorú vlastní a výpis z notárskeho centrálneho registra záložných práv, ktoré sám navrhol zaregistrovať, je zrejmé, že týmito údajmi disponuje a nemohla mu byť spôsobená ujma na jeho procesných právach; skutočnosť, že nárok žalobcov je zo strany žalovaného spochybňovaný, nemá za následok, aby rozhodujúci súd nemohol mať nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za osvedčený; vo vzťahu k zbavovaniu sa viny zo strany žalovaného žalobcovia poukázali na to, že hmotnoprávnym základom pre uplatnený nárok je podstatná zmena pomerov od pomerov v čase uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve a nevyžaduje sa, aby bol stav zavinený buď úmyselne alebo nedbanlivostne; čo sa
týka správnych konaní, to že tieto konania prebiehajú a účastníci v nich podávajú opravné prostriedky mal žalovaný na rozdiel od žalobcov vedieť a na túto skutočnosť prihliadať; pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobcovia využili jeho tieseň a nezákonne sa pokúsili ukončiť zmluvný vzťah, žalobcovia naproti tomu poukázali na to, že žalovaný ako dodávateľ pripravil v zlom úmysle zmluvu v znení, aby ju žalobcovia ako spotrebitelia nemohli ukončiť a inkasoval vopred celú kúpnu cenu s prísľubom výstavby za menej ako rok, pričom doposiaľ po viac ako 3 rokoch nič nevykonal; pokiaľ žalovaný poukazuje na svoje majetkové pomery, ktoré vyvracajú obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, žalobcovia poukázali na to, že žalovaný zrejme nielen od žalobcov, ale aj iných záujemcov inkasoval kúpne ceny nehnuteľností, ktoré nepostavil a peňažnými prostriedkami na ich vrátenie nedisponuje; z účtovnej závierky žalovaného je zrejmé, že okrem aktív disponuje aj značnými záväzkami, jeho celková zadlženosť predstavuje 95 % a jeho majetok je zaťažený záložnými právami v prospech záložných veriteľov; od podania návrhu je obava z ohrozenia budúcej exekúcie výraznejšia, nakoľko žalovaný dlží finančnej správe viac než 53.000,- € a pokiaľ si neplní svoje verejnoprávne záväzky, je predpoklad, že tieto nebude plniť ani voči súkromnoprávnym osobám; pokiaľ žalovaný namieta neproporcionalitu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia a hodnoty pozemkov, ku ktorým bolo nariadené, je zrejmé, že ide o pozemky v extraviláne a všetky sú druhom pozemku - orná pôda, ktorá je pôdou najnižšej hodnoty; tvrdenie žalovaného, že ide o stavebné pozemky, tento žiadnym spôsobom nepreukázal; na základe uvedeného navrhli potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 ods. 1 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
3.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
4.1 Na úvod odvolací súd uvádza, že námietka miestnej nepríslušnosti vznesená žalovaným v odvolaní nie je dôvodná; v posudzovanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.12.2023, súčasťou ktorej je aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 232.500,- € titulom bezdôvodného obohatenia zo zaniknutého záväzku
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 06.11.2020, ktorú uzatvorili v právnom postavení budúcich kupujúcich (spotrebiteľov) so žalovaným ako budúcim predávajúcim (dodávateľom); v danom prípade nie je predmetom sporu vecné právo, a to bez ohľadu na to, či sa zabezpečovacím opatrením zasiahne do vlastníckeho (vecného) práva žalovaného, ale predmetom sporu je peňažná pohľadávka, ktorej zabezpečenia sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú; keďže spor sa netýka vecného práva k nehnuteľnosti, nie je daná osobitná výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a/ C.s.p.; zároveň je zrejmé, že nárok (peňažná pohľadávka), ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť procesná ochrana, je nárokom zo spotrebiteľského vzťahu; vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský spor, mali žalobcovia 1/ a 2/ právo výberu medzi všeobecným súdom žalovaného (všeobecná miestna príslušnosť podľa § 15 ods. 1 C.s.p.) a súdom, v ktorého obvode majú ako spotrebitelia adresu trvalého pobytu (osobitná miestna príslušnosť daná na výber podľa § 19 písm. d/ C.s.p.), ktorý si aj zvolili; podľa adresy trvalého pobytu žalobcov 1/ a 2/ je tak miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci Okresný súd Rimavská Sobota. Tvrdenia žalovaného o možno budúcom využití predmetu zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo strany žalobcov nemá na určenie miestnej príslušnosti žiadny vplyv.
4.2 Odvolanie žalovaného je dôvodné.
4.3 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil splnenie podmienok pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
4.4 Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 C.s.p.); účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie
jeho peňažnej pohľadávky, ktorá už bola alebo by mohla byť neskôr judikovaná a odvrátiť tak možnosť zmarenia uspokojenia pohľadávky v exekučnom konaní; pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, namiesto toho skúma či žalobca osvedčil všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. sú takýmito predpokladmi, ktoré musia byť naplnené kumulatívne: (a) podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia stranou sporu, (b) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byt' zabezpečená prostredníctvom záložného práva, (c) spôsobilý predmet záložného práva a (d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie; pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu; žalobca musí osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne; pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd zváži, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, aby nevznikol zjavný nepomer medzi právom žalobcu a povinnosťami žalovaného.
4.5 Súd prvej inštancie v podstate dospel k záveru, že je daná dôvodná obava, že uspokojenie pohľadávky žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému môže byť, pri značnom zaťažení majetku žalovaného záväzkami voči tretím osobám, v exekučnom konaní ohrozené, nakoľko neschopnosť žalovaného splniť si nepeňažné záväzky (stavba rekreačného domu pre žalobcov 1/ a 2/) tvoriace predmet jeho podnikania, môže viesť k jeho platobnej neschopnosti, keď slovenské podnikateľské prostredie sa vyznačuje aj tým, že i obchodné spoločnosti navonok dlhodobo vykazujúce pozitívne hospodárske výsledky dokážu v priebehu krátkej doby skončiť v insolvencii (napríklad A. M. N., A.).
4.6 Odvolací súd sa s predmetným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a naopak má za to, že podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ obavu, že by prípadná budúca exekúcia mohla byť ohrozená (zmarená), žiadnym spôsobom neosvedčili; pre osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie sa vyžaduje, že ide o reálnu obavu, ktorá je daná konkrétnym správaním sa, úkonmi zo strany žalovaného, ktoré jeho majetkovú sféru tvoriacu podklad pre možnú budúcu exekúciu znižujú a vyvolávajú tak dôvodnú obavu z budúcej exekúcie, ktorá je ohrozená práve takýmito úkonmi; v tomto smere však ide len o hypotetickú úvahu súdu prvej inštancie, ktorá sa nezakladá ani na osvedčených skutočnostiach v spise, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal (bod 5 odôvodnenia), keď z údajov o žalovanom na internetovej stránke www.finstat.sk je viditeľný zásadne kontinuálny nárast tržieb žalovaného ako aj jeho zisku (čo sám súd prvej inštancie skonštatoval); skutočnosť, že žalovaný doposiaľ žalobcom 1/ a 2/ nesplnil nepeňažný záväzok v podobe výstavby rekreačného domu pre žalobcov v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, tvoriaci predmet jeho podnikateľskej činnosti, ešte nie je dôkazom o platobnej neschopnosti, resp. budúcej platobnej neschopnosti žalovaného, keď ako je už vyššie uvedené, naopak i napriek tomuto, je zrejmý rast tržieb a zisku v priebehu rokov 2018 až 2022 a to nie len v roku 2020, keď došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyplateniu kúpnej ceny zo strany žalobcov 1/ a 2/ (prípadné iných kupujúcich); z listov vlastníctva pre k.ú. J. D. (č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX) v súdnom spise je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností v katastrálnom území J. D. ako aj v katastrálnom území O., čo tiež svedčí o jeho dostatočných majetkových pomeroch; v konaní napokon nebolo osvedčené ani to, že by žalovaný konal tak, že by sa tohto svojho majetku zbavoval, alebo mienil zbaviť s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konanie zo strany žalovaného reálne hrozí; žalovaný naopak uviedol, že na uvedených nehnuteľnostiach plánuje realizáciu výstavby s cieľom následného predaja stavieb tretím osobám; nemožno dospieť ani k záveru, že by žalovaný svojimi inými úkonmi (zriaďovanie záložných práv) ohrozoval prípadnú budúcu exekúciu, keď pokiaľ ide o zriadené záložné práva na nehnuteľnostiach žalovaného ako vyplýva z údajov z listov vlastníctva (ktoré sú doložené v spise), uvedené sú evidované iba na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. (vklady povolené v roku 2018 a 2020), z čoho však nemožno vyvodiť správanie žalovaného bezprostredne smerujúce k zmareniu prípadnej exekúcie z tohto konania; záverom odvolací súd udáva, že len všeobecný poukaz súdu prvej inštancie na nestabilitu podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s odkazom na medializovanú kauzu A. M. N., A., nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k žalovanému; vzhľadom na uvedené je nutné skonštatovať, že v konaní neboli osvedčené konkrétne skutkové okolnosti prípadu (nemajetnosť žalovaného, resp. jeho konanie smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku, zníženiu jeho hodnoty), z ktorých by bolo možné vyvodzovať obavu o reálne ohrozenie vykonateľnosti prípadného budúceho súdneho rozhodnutia
a nariadením zabezpečovacieho opatrenia na takomto skutkovom základe by došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.
4.7 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
4.8 S poukazom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu o nenaplnení predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie), nebolo vzhľadom na hospodárnosť konania nutné zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaného v odvolaní.
5. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej končí, odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.