Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/198/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu SAROUTE, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 326, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 606 458, právne zastúpeného JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, IČO: 30 795 541, proti žalovanému ZEDA B. BYSTRICA, s.r.o., so sídlom Pribylinská 12, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 609 340, právne zastúpenému Mgr. Dušan Šimún

- advokát, s.r.o., so sídlom Bajzova 2414/10, 010 01 Žilina, IČO: 36 838 713, o zaplatenie 30.737,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -334 zo dňa 23. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -334 zo dňa 23. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.737,58 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.240,00 Eur od 13.07.2022 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 11.534,50 Eur od 13.07.2022 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 3.635,00 Eur od 13.07.2022 do zaplatenia, 9,00 % ročne zo sumy 12.328,08 Eur od 28.07.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 30.737,58 Eur s príslušenstvom titulom odplaty za poskytnuté plnenie, a to na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 06.05.2022, vystavených faktúr a súpisov vykonaných prác, ktorých objednávateľom bol žalovaný.

3. Žalovaný sa v rámci svoje procesnej obrany bránil námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie tvrdiac, že záväzok z predmetných faktúr vznikol v súvislosti s realizáciou diela, resp. zákazky, ktorá na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 08.04.2022 medzi žalovaným a spoločnosťou Projekt A. B. (predtým C. B. D. E., spol. s r.o.) prešla z uvedenej spoločnosti na žalovaného. Následne však žalovaný s účinnosťou odo dňa 10.06.2022 od uvedenej Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 08.04.2022 odstúpil a dotknutá zákazka (výmena zvodidiel na mostoch v úseku diaľnice D1 Ivachnová – Važec) vrátane s ňou súvisiacich právnych vzťahov a z nich vyplývajúcich práv a povinností prešla

späť na spoločnosť Projekt A. B.. Žalovaný argumentoval tým, že odstúpením od Zmluvy o predaji časti podniku prechádzajú späť na predávajúceho časti podniku nielen práva a povinnosti vzniknuté do uzavretia Zmluvy o predaji podniku, ale tiež pohľadávky vzniknuté od uzavretia Zmluvy o predaji časti podniku do doby odstúpenia od nej, ktoré sa týkajú predávanej časti podniku. Uviedol, že od Zmluvy o predaji časti podniku odstúpil podľa bodu 8.3 zmluvy, podľa ktorého je oprávnený ako kupujúci odstúpiť od Zmluvy o predaji časti podniku v prípade uvedenom podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), t. j. ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v Zmluve o predaji časti podniku a vady včas oznámené sú neodstrániteľné. Predaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku určenú v zmluve z dôvodu vád, ktoré spočívali v tom, že banka F., G. zmarila žalovanému uzavretie zmluvy o dielo na zákazku kobercové opravy, ktorej obstarávateľom bola B. C. A. B. A., pričom zmarenie zo strany banky spočívalo v tom, že žalovanému ako novému zhotoviteľovi zákazky odmietla potvrdiť platnosť bankovej záruky napriek tomu, že najskôr súhlasila s predajom časti podniku. Bez tejto zákazky nebola predaná časť podniku spôsobilá na prevádzku, pričom táto vada časti podniku bola neodstrániteľná. Ďalším dôvodom odstúpenia bola skutočnosť, že Slovenská správa ciest vylúčila žalovaného z verejného obstarávania na zákazku Ľubeľa napriek tomu, že predávajúci časti podniku sa stal víťazným uchádzačom tejto zákazky a vstúpil do práv a povinností predávajúceho podniku. Aj táto skutočnosť spôsobila, že predávaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku určenú v zmluve, pričom išlo o neodstrániteľnú vadu.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že predmetom sporu je nárok žalobcu na odplatu za poskytnuté plnenie, pri ktorom bol nesporný rozsah žalobcom poskytnutého plnenia, jeho cena a aj splatnosť. Proti uplatnenému nároku sa žalovaný bránil námietkou nedostatku jeho pasívnej legitimácie v nadväznosti na jeho odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní z odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku zistil, že žalovaný doručil dňa 10.06.2022 spoločnosti C. B. D. E., B.. B. H. odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej dňa 08.04.2022. V odstúpení žalovaný poukázal na bod 8.3 Zmluvy o predaji časti podniku odkazujúci na . Súd prvej inštancie citoval žalovaným uvedený dôvod odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku nasledovne: „Vzhľadom na skutočnosť, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a nami oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote, Vám týmto oznamujeme, že využívame svoje právo a odstupujeme od Zmluvy a to v súlade s bodom 8.3 Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy je účinné ku dňu jeho doručenia druhej zmluvnej strane.“

6. Zo Zmluvy o predaji časti podniku a odstúpenia od nej súd prvej inštancie zistil, že pri týchto úkonoch na obidvoch stranách konal rovnaký štatutár I. J. K.. Z výpisov z obchodného registra zistil, že Zmluva o predaji časti podniku a odstúpenie od nej boli úkony medzi spriaznenými spoločnosťami - personálne a majetkovo prepojenými. Jedným zo spoločníkov žalovaného je spoločnosť Projekt B. G. v konkurze, IČO: 35 801 999, ktorá je aj jediným spoločníkom spoločnosti Projekt A. B., IČO: XX XXX XXX. I. J. K. bol a je štatutárom obidvoch uvedených spoločností. Súd prvej inštancie zistil z ďalšieho súdneho spisu vedeného pred ním pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, že žalovaný na účely zdanenia patrí do skupiny DPH zastupovanej spoločnosťou L., G., čo spriaznenosť ešte viac prehlbuje. Súd prvej inštancie konštatoval, že z jeho úradnej činnosti, a to zo súdnych konaní sp. zn. XXXX/XX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX, XXXX/ XXX/XXXX, mu je známe, že žalovaný dňa 08.04.2022 kúpil časti podnikov od dvoch spriaznených spoločností (C. B. D. E., B. B. H., v súčasnosti pod obchodným menom M. A., B. G. L., a. s., v súčasnosti pod obchodným menom Projekt B. a.s. v konkurze) a od obidvoch zmlúv dňa 10.06.2022 odstúpil. Na obidve uvedené spriaznené spoločnosti bol medzičasom vyhlásený konkurz.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobcom uplatnené plnenie, a to rozsah tohto plnenia, jeho cena a aj splatnosť sú nesporné. Uviedol, že žalovaný sa bránil námietkou straty jeho pasívnej legitimácie v dôsledku odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku. Podľa súdu prvej inštancie bolo preto rozhodujúce, či je námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie dôvodná. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal tým, či odstúpenie žalovaného od Zmluvy o predaji časti podniku mohlo mať vôbec nejaké účinky a dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného je neurčité, a preto neplatné podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) z dôvodu, že v odstúpení nebol dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, kde poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017.

8. Nedostatočné vymedzenie dôvodu odstúpenia od zmluvy odôvodnil súd prvej inštancie tým, že odstúpenie od zmluvy obsahuje len hypotézu právnej normy uvedenú v bez toho, aby boli uvedené konkrétne skutočnosti, ktorými bola táto hypotéza naplnená. Ďalej v odstúpení zo strany žalovaného vady nielenže neboli špecifikované konkrétnymi skutočnosťami, avšak aj uplatnené všeobecné odôvodnenie odstúpenia bolo vymedzené dvoma rozdielnymi variantmi, a preto nie je zrejmé, či malo byť odstúpenie odôvodnené neodstrániteľnými vadami alebo vadami, ktoré neboli predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote. Súd prvej inštancie uviedol, že nedostatok určitosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy nemožno odstraňovať dodatočne až v súdnom konaní. Ak by aj prihliadal na dôvody odstúpenia uvedené žalovaným vo vyjadrení doručenom dňa 17.04.2024, tak ani v tomto podaní neboli špecifikované vady časti podniku, ale konanie tretích subjektov, ktoré malo zapríčiniť stratu zákaziek vzťahujúcich sa na predanú časť podniku, čo však nie je možné považovať za vadu podniku.

9. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil nemožnosť opomenutia skutočnosti, že zmluva o predaji podniku a odstúpenie od nej sú úkonmi medzi spriaznenými spoločnosťami, za ktoré na obidvoch stranách konal rovnaký štatutár, ktorý musel mať potrebné vedomosti o stave predávanej časti podniku. Táto spriaznenosť podľa súdu prvej inštancie ešte viac potvrdzuje potrebu určitosti a preskúmateľnosti úkonu odstúpenia od zmluvy. Konanie žalovaného malo podľa súdu prvej inštancie dosah na viacerých veriteľov, ako to vyplýva z prebiehajúcich súdnych konaní, ktoré boli okresnému súdu známe z jeho úradnej činnosti. Neobvyklé konanie žalovaného vykazuje znaky koordinovaného postupu v rámci skupiny prepojených spoločností. Vzhľadom na neurčitosť odstúpenia od zmluvy, jeho realizáciu medzi spriaznenými spoločnosťami, časové súvislosti pri kúpe časti dvoch podnikov a odstúpenia od nich, dospel súd prvej inštancie k záveru, že účelom tohto postupu bolo nekalé zneistenie veriteľov pri vymáhaní pohľadávok a sťaženie tohto postupu a jednalo sa o konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa .

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia následne uviedol, že pre omeškanie na strane žalovaného vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania, ktoré mu priznal podľa v spojení s vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), vo výške 9 % ročne tak, ako si žalobca uplatnil. Zároveň podľa v spojení s priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý rozhodnutie napadol v celom rozsahu z dôvodu podľa s právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku odkazujúcim na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017. Poukazujúc na ustanovenie uviedol, že , ani a ani iný právny predpis nestanovuje, že odstúpenie od zmluvy musí obsahovať presnú špecifikáciu dôvodov, pre ktoré účastník zmluvy od nej odstupuje a právne predpisy nestanovujú povinnosť v odstúpení vymedziť konkrétnu zmluvnú povinnosť, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Žiaden právny predpis nestanovuje za to, že nebola priamo v samotnom odstúpení uvedená špecifikácia dôvodov odstúpenia, resp. nebola vymedzená konkrétne porušená zmluvná povinnosť druhou stranou, sankciu absolútnej neplatnosti odstúpenia. Mal za to, že v odstúpení jasne uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a žalovaným oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote, využíva svoje právo odstúpiť od zmluvy o predaji časti podniku, a to v súlade s bodom 8.3. Zmluvy o predaji časti podniku. V bode 8.3. Zmluvy o predaji časti podniku bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že žalovaný ako kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade uvedenom v alebo ak predávajúci poruší zmluvu podstatným spôsobom. Odstúpenie obsahovalo taký prejav vôle žalovaného, z ktorého je zrejmé, že žalovaný odstupuje od zmluvy o predaji časti podniku, pričom dôvod odstúpenia bol v odstúpení riadne špecifikovaný. Žalovaný navyše vo svojom podaní zo dňa 17.04.2024 jednoznačne uviedol, že vady predanej časti podniku spôsobili, že predaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku určenú v Zmluve o predaji časti podniku, všetky vady boli neodstrániteľné

a vady boli žalovaným oznámené predávajúcemu časti podniku. Žalovaný v odvolaní tiež vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie skutočnosti, že vady predanej časti podniku uvedené žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 17.04.2024 nie sú vadami prevedenej časti podniku, ale sa jedná o konanie iných subjektov. Z popisu vád je zrejmé, že sa jedná o vady predanej časti podniku. Podľa žalovaného neboli naplnené zákonné ustanovenia a , pretože predajom časti podniku malo dôjsť aj k prechodu zákaziek uvedených žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 17.04.2024, k čomu však nedošlo. Bez týchto zákaziek predaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku dohodnutú Zmluve o predaji časti podniku. Predaná časť podniku vykazovala vady, tieto vady boli neodstrániteľné. Záver súdu prvej inštancie je preto v tomto smere nesprávny. Žalovaný namietal, že odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku žiadna zo zmluvných strán nenapadla a domáhať sa neplatnosti odstúpenia by mohol len predávajúci.

13. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, v zmysle ktorého neexistencia dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. N. XXX/XX, podľa ktorého, ak bolo možné od zmluvy odstúpiť, potom uvedenie dôvodov odstúpenia je nepodstatné a nie je nevyhnutnou náležitosťou takéhoto jednostranného úkonu. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX/XXX/XX, ktoré umožňuje pri posudzovaní odstúpenia od zmluvy aplikovať výkladové pravidlá prejavu vôle podľa . Podľa žalovaného preto v odstúpení od zmluvy nemusia byť dôvody odstúpenia uvedené, a teda neuvedenie dôvodov odstúpenia nespôsobuje jeho neplatnosť. Prejav vôle a dôvody odstúpenia je možné zistiť aj s použitím výkladových pravidiel podľa až 3 .

14. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 08.11.2023, v ktorom súd dospel k záveru, že odstúpenie od Zmluvy o predaji časti podniku s identickým znením ako v prejednávanom spore je platné, pričom konajúci súd porovnával predmetné odstúpenie aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017. Mal za to, že úvaha súdu prvej inštancie o neplatnosti odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku v prejednávanej veci je preto nesprávna.

15. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho postup v súvislosti s uzavretím Zmluvy o predaji časti podniku a následného odstúpenia od nej je v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa , pretože rovnaká osoba, ktorá vystupuje ako štatutárny orgán v mene dvoch spoločností, a ani majetkové prepojenie ešte neznamená, že sa jedná o nekalé alebo nepoctivé konanie zo strany žalovaného. Poukázal na to, že žalobca si mohol a stále môže prihlásiť štandardným spôsobom svoju pohľadávku aj do konkurzu vedeného proti spoločnosti Projekt A. B. (pôvodne Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.).

16. Žalovaný v závere odvolania vytýkal súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok nie je riadne a presvedčivo odôvodnený, a to najmä v otázke platnosti odstúpenia od Zmluvy o predaji časti podniku a rozporu konania žalovaného s poctivým obchodným stykom, pričom právo na riadne a presvedčivé odôvodnenie je základnou zásadou spravodlivého súdneho konania. Konanie má preto inú vadu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zároveň došlo aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.08.2024. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje v celom rozsahu za správne, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017 s tým, že pre platnosť odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku je nevyhnutné, aby boli v predmetnom odstúpení jednoznačne definované a vymedzené dôvody odstúpenia, ako i konkrétne porušenia zmluvnej povinnosti. Zdôraznil, že v odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.06.2022 takáto špecifikácia absentuje, pretože žalovaný sa obmedzil len na vágne zhrnutie, že: ,,predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a nami oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené ani v dodatočnej primeranej lehote.“ Podľa žalobcu do dnešného dňa teda nie je zrejmý skutočný a konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku žalovaným, preto názor súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti predmetného

odstúpenia považuje za správny. Mal za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/ XXXX zo dňa 30.06.2009, na ktoré poukazoval žalobca, nemožno chápať všeobecne a generálne, nakoľko sa týkalo špecifického prípadu a nie je možné aplikovať ho na prebiehajúce konanie. Rovnako sa nejedná o identický prípad ani v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 08.11.2023, nakoľko žalobca v predmetnom konaní uzavrel zmluvu so spoločnosťou Projekt B. a.s., nie priamo so žalovaným tak, ako ju uzavrel žalobca tohto konania. Žalobca zotrval na svojom stanovisku o nepoctivom obchodnom správaní žalovaného, keďže do obdobnej situácie ako žalobca sa dostali i ďalší veritelia, o čom svedčí niekoľko totožných súdnych sporov vedených voči žalovanému. Jeho obrana je vo všetkých konaniach totožná – namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom sa snaží ,,prehodiť“ všetky svoje záväzky na spoločnosti, ktoré sú v konkurze. Žalovaný, resp. jeho štatutárny zástupca, robí všetky dostupné úkony, aby žalobcovi, resp. iným veriteľom znemožnil úspešne sa domôcť vymoženia ich pohľadávok. Žalobca v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 20.09.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Vyjadril sa len k názoru žalobcu na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 08.11.2023, kde citoval z bodov 33 až 35 a bodu 39 predmetného rozsudku. Mal za to, že v uvedenom konaní sa jedná o identické odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku, s identickým znením a totožným subjektom na strane žalovaného ako v prejednávanom prípade, teda odstúpenie od zmluvy malo rovnaké znenie a aj obsah.

19. Súd prvej inštancie dňa 20.10.2024 doručil žalobcovi písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.09.2024 a zároveň mu umožnil, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalovaného sa nevyjadril.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia , po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , bez pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd potom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil.

21. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 30.737,58 Eur s príslušenstvom, ktorý predstavuje žalobcom vyúčtovanú cenu za poskytnuté plnenie žalovanému na základe sporovými stranami písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 06.05.2022, a to faktúrou č. 322111 v sume 3.240,- Eur s dátumom splatnosti dňa 12.07.2022, faktúrou č. 322112 v sume 11.534,50 Eur s dátumom splatnosti dňa 12.07.2022, faktúrou č. 322113 v sume 3.635,- Eur s dátumom splatnosti dňa 12.07.2022 a faktúrou č. 322125 v sume 12.328,08 Eur s dátumom splatnosti dňa 27.07.2022, ktoré žalovaný neuhradil. V priebehu konania nebola sporná otázka uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a nebola sporná ani otázka rozsahu vykonaných prác, či otázka vzniku nároku žalobcu na odplatu za poskytnuté plnenie, ani jej výška a splatnosť.

22. Podstatou sporu bola procesná obrana žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že záväzok z predmetných faktúr vznikol podľa tvrdenia žalovaného v súvislosti s realizáciou zákazky s názvom „Výmena zvodidiel na mostoch v úseku diaľnice D1 Ivachnová – Važec“, ktorá na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 08.04.2022 medzi žalovaným a spoločnosťou C. B. D. E., spol. s r.o. (po zmene obchodného mena Projekt A. B.) prešla z uvedenej spoločnosti na žalovaného, avšak žalovaný dňa 10.06.2022 od Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 08.04.2022 odstúpil, čím záväzok zaplatiť žalobcovi odplatu za poskytnuté plnenie prešiel späť na spoločnosť Projekt A. B..

23. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý uvedené Odstúpenie od zmluvy o prevode časti podniku zo dňa 10.06.2022 posúdil podľa ako absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a nedostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, keď podľa žalovaného odstúpenie od zmluvy nemusí obsahovať dôvody odstúpenia a navyše, žalovaný v odstúpení jednoznačne uviedol, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a ním oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené, pričom žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.06.2009, ako aj na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR. Predmetom odvolacieho prieskumu bola preto správnosť posúdenia otázky (ne)platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o prevode časti podniku súdom prvej inštancie, na ktorú nadväzovala otázka existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto súdnom konaní.

24. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

25. Podľa , kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia platia primerane.

26. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu a súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil, teda neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil jeho právo na spravodlivý proces.

28. Odvolací súd s poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu konštatuje, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon. , ako základná právna úprava v sfére súkromného práva, ktorý sa subsidiárne podľa použije aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, pre platnosť každého právneho úkonu vyžaduje určité náležitosti tak, aby tento bol spôsobilý založiť vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Jednou z požiadaviek kladených na právny úkon je okrem iného jeho určitosť, ktorej absencia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

29. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého je možné odstúpiť od zmluvy o predaji (časti) podniku z presne zákonom vymedzených dôvodov, a to ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Jedná sa o dispozitívne ustanovenie, od ktorého sa môžu zmluvné strany odchýliť alebo ho vylúčiť. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že v bode 8.3 Zmluvy o predaji časti podniku je medzi predávajúcim a kupujúcim vymedzený dôvod odstúpenia od zmluvy práve odkazom na ustanovenie , pričom ako ďalší dôvod odstúpenia je uvedené neuhradenie kúpnej ceny riadne a včas a porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Zmluvné strany teda preniesli do svojho zmluvného dojednania podmienky a predpoklady odstúpenia od zmluvy podľa , a to z dôvodu nespôsobilosti podniku na prevádzku určenú v zmluve a dohodli si aj ďalšie dôvody odstúpenia od zmluvy. Podľa odvolacieho súdu je však nevyhnutné, aby odstúpenie od zmluvy jednoznačným spôsobom identifikovalo a určilo dôvody odstúpenia nezameniteľným spôsobom tak, aby bolo možné posúdiť, ktorý z dohodnutých alebo zákonných dôvodov bol v odstúpení uplatnený, ako aj z dôvodu zistiteľnosti, či došlo k splneniu konkrétne dohodnutého dôvodu odstúpenia od zmluvy. V súlade s aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR je odvolací súd toho názoru, že uvedenie konkrétneho dôvodu odstúpenia od zmluvy je imanentnou súčasťou odstúpenia ako jednostranného právneho úkonu.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/ XX/XXXX zo dňa 30.11.2016 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. R 62/2017, z ktorého vyplýva: „Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone dostatočne vymedzený dôvod odstúpenia, nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v až 3 .“ Z citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva: „Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo konaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho úkonu; bez uvedenia tohto údaju nie je možné pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za perfektné a nemôže mať za následok sledované právne účinky (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 20. septembra 2011, sp. zn. XXXXX/XX/XX/XXXX z 31. januára 2012 sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX. Podmienky odstúpenia sú v obchodných záväzkových vzťahoch odlišné, než je tomu v prípade úpravy odstúpenia od zmluvy v rámci . Zároveň dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ účelovo uviedol v dovolaní iba časť citácie z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX. Vo veci, na ktorú poukázal dovolateľ, dovolací súd riešil špecifickú situáciu a nie je možné ju automaticky aplikovať na všetky prípady odstúpenia od zmluvy. ... Pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v .“ Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, týkajúce sa posudzovania náležitostí a účinkov odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu v obchodno-záväzkových vzťahoch, jednoznačne vyžaduje vymedzenie konkrétneho dôvodu a uvedenie porušenia konkrétnej povinnosti druhej zmluvnej strany, ktoré viedli k odstúpeniu od zmluvy, inak takéto odstúpenie nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu ako predpoklad jeho platnosti. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že Najvyšší súd SR sa v uvedenom rozhodnutí vysporiadaval aj so žalovaným citovaným rozhodnutím sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ktorého závery nie je možné vzhľadom na špecifickú situáciu v tam uvedenej veci použiť na všetky prípady odstúpenia od zmluvy. Rozhodnutie sp. zn. XXXX/XXX/XXXX sa týkalo občianskoprávneho vzťahu, pričom inštitút odstúpenia od zmluvy v obchodno-záväzkových vzťahoch je komplexne upravený v a predpoklady a platnosť odstúpenia od zmluvy v obchodno-záväzkových vzťahoch riešil práve judikát Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017, ktorý je aj na danú obchodnú vec aplikovateľný.

31. V kontexte uvedeného odvolací súd zároveň konštatuje, že citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017 je skutkovo takmer totožné s prejednávanou vecou, kedy žalovaný v odstúpení od Zmluvy o predaji časti podniku všeobecne v zmysle uviedol, že odstupuje od Zmluvy o predaji časti podniku z dôvodu, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a žalovaným oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené ani v dodatočne primeranej lehote, avšak žalovaný žiadne vady podniku v odstúpení neuviedol. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie preto nemal dôvod sa od citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017 odkloniť a postupoval správne, ak sa ním pri rozhodovaní riadil.

32. Zároveň je potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.06.2009, na ktoré poukazoval žalovaný, je skorším rozhodnutím, ktoré pre účely obchodných záväzkových vzťahov bolo prekonané neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017, kde sa najvyšší súd s predchádzajúcim rozhodnutím sp. zn. XXXX/XXX/XXXX vysporiadal. Odvolací súd je preto toho názoru, že neskôr vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017 pre obchodnoprávne vzťahy nahradilo predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď pri odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017. Uvedené konštatovanie sa týka aj rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. N. XXX/XX a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX XXX/ XX, ktoré navyše ako rozhodnutia súdov Českej republiky nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít a naviac názor vyjadrený v rozhodnutí ÚS ČR neprevzala ani neskoršia rozhodovacia prax súdnych autorít Českej republiky (viď. rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 31.01.2012).

33. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní namietal, že v odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku jednoznačne a dostatočne určitým spôsobom uviedol, že predávaná časť podniku nie je spôsobilá na prevádzku a žalovaným oznámené vady sú neodstrániteľné, resp. neboli predávajúcim odstránené, odvolací sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal na to, že žalovaným uvedený dôvod odstúpenia od zmluvy je len doslovnou citáciou hypotézy odstúpenia od zmluvy o predaji podniku podľa bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktorými mala byť táto hypotéza naplnená. Odvolací súd dopĺňa, že hypotéza právnej normy určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa aplikuje pravidlo správania určitého subjektu obsiahnuté v dispozícii právnej normy. Tieto podmienky a predpoklady sú splnené vtedy, ak nastanú konkrétne okolnosti, ktoré je možné podriadiť pod takto zákonom vymedzené predpoklady. Citované ustanovenie je hypotézou právnej normy, ktorá umožňuje odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku až vtedy, keď nastanú také konkrétne okolnosti, ktoré je možné pod túto hypotézu subsumovať. Tieto okolnosti bolo preto potrebné v odstúpení od zmluvy zo strany žalovaného vymedziť. Žalovaný v Odstúpení od zmluvy zo dňa 08.06.2022 neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod dôvod odstúpenia od zmluvy podľa , t. j. neuviedol žiadne konkrétne vady časti podniku majúce za následok jeho nespôsobilosť na prevádzku. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že v odstúpení od zmluvy tento dôvod uvedený bol, a to nespôsobilosť podniku na ďalšie prevádzkovanie z dôvodu neodstrániteľných vád alebo neodstránenia vád v primeranej lehote. Pri takto všeobecne uvedenom dôvode odstúpenia sa nejedná o uvedenie konkrétneho dôvodu odstúpenia a o vymedzenie porušenia konkrétnej povinnosti druhou zmluvnou stranou a neobsahuje ani žiadne vady časti podniku. Jedná o prenesenie hypotézy právnej normy bez toho, aby táto hypotéza právnej normy bola naplnená konkrétnou skutkovou okolnosťou, z ktorej by bolo možné dospieť k záveru o porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti predávajúceho. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon totiž nie je možné všeobecne odôvodniť len doslovným prevzatím textu právnej normy ( ) bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, ktoré hypotézu (predpoklady a podmienky v nej uvedené) aj reálne napĺňajú. V prejednávanej veci to potom znamená, že doslovné prevzatie textu do odstúpenia od zmluvy bez toho, aby žalovaný uviedol konkrétne vady predávanej časti podniku, ktoré spôsobujú jeho nespôsobilosť na prevádzku, nie je dostatočným vymedzením dôvodu odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku nedostatočného vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a na ňu nadväzujúcu otázku neplatnosti daného právneho úkonu posúdil správne.

34. K námietke žalovaného, že neplatnosť odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku žiadna zo zmluvných strán nerozporovala a ani nijak právne nenapadla, pričom domáhať sa neplatnosti odstúpenia v danom prípade mohol len predávajúci ako zmluvná strana zo Zmluvy o predaji časti podniku, odvolací súd uvádza, že v prípade sporného odstúpenia od zmluvy ide o absolútne neplatný právny pre rozpor s ustanovením , a to z dôvodu jeho neurčitosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku a takýto právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky. Pokiaľ strana sporu v priebehu konania uplatní v rámci prostriedkov procesnej obrany podľa námietku neplatnosti právneho úkonu, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, je súd povinný sa s takouto námietkou ako prejudiciálnou otázkou vysporiadať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X C. XXX/XXXX). Najvyšší súd SR už vo svojom rozhodnutí sp. zn. X C. XXX/XXXX dospel k záveru, že pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené (napríklad nedostatok slobody a vážnosti vôle, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd môže prihliadnuť aj z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť a pod.), pričom práve o takýto prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť ide aj v prejednávanej veci. Vzhľadom na účinky absolútnej neplatnosti daného právneho úkonu bol preto súd povinný sa s touto zistenou skutočnosťou zaoberať, pretože od prejudiciálneho posúdenia neplatnosti právneho úkonu záviselo rozhodnutie o uplatnenom nároku, keďže žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, kde posúdenie tejto obrany záviselo od prejudiciálneho vyriešenia platnosti odstúpenia od zmluvy.

35. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd potom už nezaoberal žalovaným namietanými závermi súdu prvej inštancie, v ktorých posúdil konanie žalovaného za nesúladné so zásadami poctivého obchodného styku ( ), keďže aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že súd nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. N. XX/XX zo dňa

16.03.2005). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ je právny úkon neplatný, je nadbytočné zaoberať sa posudzovaním jeho súladu s poctivým obchodným stykom, pretože aplikácia zásady poctivého obchodného styku pripadá do úvahy vo vzťahu k takým právnym úkonom, ktoré sú platné a ktoré vyvolávajú právne účinky, pričom v danom prípade v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu, právne účinky odstúpenia od zmluvy nenastali.

36. Žalovaný v odvolaní tiež poukazoval na rozhodnutie okresného súdu sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 08.11.2023 posudzujúce rovnaké znenie odstúpenia od zmluvy, v ktorom konajúci súd dospel k opačnému záveru, a to, že odstúpenie je platné. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že sa nejedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktorým by mal byť odvolací súd viazaný. Z obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia navyše vyplýva, že hoci v tomto rozhodnutí okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017, v odôvodnení len stroho konštatoval, že mal preukázané, že dôvod odstúpenia od zmluvy jednostranný právny úkon obsahoval, pravdivosť dôvodov odstúpenia od zmluvy však už neskúmal, nakoľko táto skutočnosť nebola sporná. Odôvodnenie uvedeného rozhodnutia neobsahuje žiadne bližšie úvahy a postupy, ktoré viedli okresný súd k záveru, že odstúpenie uvedenie dôvodov obsahovalo a ani úvahy, ktoré by zakladali povinnosť okresného súdu v napadnutom rozhodnutí uviesť dôvody odklonu od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. R 62/2017. Podľa odvolacieho súdu sa vo veci sp. zn. XXXX/XX/XXXX okresný súd nevysporiadal s absenciou uvedenia dôvodu v odstúpení od zmluvy tak, ako ju posúdil súd prvej inštancie v prejednávanej veci, ktorý všeobecné prevzatie textu právnej normy podľa nepovažoval za konkretizáciu a naplnenie hypotézy právnej normy umožňujúcej dospieť k záveru o uvedení konkrétneho dôvodu odstúpenia od zmluvy. Na uvedené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/ XXXX preto odvolací súd neprihliadol.

37. V rámci odvolacích námietok žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu aj jeho nedostatočné odôvodnenie, čím malo dôjsť k vzniku inej vady a zároveň aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Ani s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dostatočne, správne a zrozumiteľne vysporiadal s jedinou námietkou žalovaného v konaní, a to nedostatkom jeho pasívnej vecnej legitimácie, keď posudzoval platnosť jednostranného právneho úkonu žalovaného, t. j. odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 10.06.2022. V odôvodnení svojho rozhodnutia dal súd prvej inštancie žalovanému jednoznačnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho procesnú obranu o námietke nedostatku pasívnej legitimácie, keď správne posúdil odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku za neplatné a zároveň uviedol aj dôvody tohto svojho záveru. Aj túto odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

38. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, vrátane druhého výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

39. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa rdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení v a a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).