Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-47-2021.pdf
PDF · 112.28 KB
Case nature
Subarea
26Co/47/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci navrhovateľa: A. I., narodený X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., Z. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, adresa sídla Bratislava, Bajkalská 13, proti vlastníčke nehnuteľností: C. K., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu B. S., E. XXXX/XX (ďalej len „vlastníčka nehnuteľností"), rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/11/2021-44 z 28. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa nariaďuje neodkladné opatrenie súdu, ktorým sa ukladá vlastníčke nehnuteľností zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich ku scudzeniu najmä k predaju, darovaniu alebo akémukoľvek inému prevodu ako aj k zaťaženiu v prospech inej osoby nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území: B. S., obec: B. S., okres: Dunajská Streda, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom ako: pozemok, parcelné číslo 2826/328, o výmere 1486 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/370 , o výmere 1625 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/514 , o výmere 82 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/537, o výmere 603 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/538, o výmere 602 m2, druh pozemku: ostatná plocha.
II. Navrhovateľovi sa ukladá, aby najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podal žalobu vo veci samej voči vlastníčke nehnuteľnosti o odporovateľnosť právneho úkonu darovacej zmluvy, vklad povolený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom dňa 11.8.2020 - č.z. 2128/20, ktorou vlastníčka nehnuteľností nadobudla predmetné hnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva.
III. Vlastníčka nehnuteľností je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy tohto konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.1 Uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie odkladného opatrenia zamietol (výrok I.).
1.2.1 Z odôvodnenia odvolaním napádaného rozhodnutia je zrejmé, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia mal za osvedčené, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: B. S., obec: B. S., okres: Dunajská Streda, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom ako: pozemok, parcelné číslo 2826/328, o výmere 1486 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/370, o výmere 1625 m2, druh pozemku: orná pôda,
pozemok, parcelné číslo 2826/514, o výmere 82 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/537, o výmere 603 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/538, o výmere 602 m2, druh pozemku: ostatná plocha bol manžel vlastníčky nehnuteľnosti.
1.2.2 Navrhovateľ a manžel vlastníčky nehnuteľností dňa 18.12.2019 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol manželovi vlastníčky nehnuteľností pôžičku vo výške 300.000 eur a zmluvné strany v rovnaký deň za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie citovaným nehnuteľnostiam (vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie B. S., mesta B. S., s tým, že vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda z 13.1.2020, číslo vkladu: V 10193/2019).
1.2.3 Záložné právo zriadené na predmetných nehnuteľnostiach v prospech navrhovateľa následne zaniklo z dôvodu, že navrhovateľ sa na požiadanie manžela vlastníčky nehnuteľnosti vzdal tohto záložného práva v celom rozsahu, umožniac mu tak predať predmetné nehnuteľnosti tretím osobám a z výťažku predaja uspokojiť zabezpečovanú pohľadávku navrhovateľa.
1.2.4 K uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa však nedošlo, avšak manžel vlastníčky nehnuteľností tieto previedol darovacou zmluvou (ktorej vklad bol Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom povolený dňa 11.8.2020, pod číslom V-5899/20) na svoju manželku.
1.2.5 Navrhovateľ ako veriteľ sa mieni domáhať vo veci samej určenia právnej neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy voči nemu z dôvodu, že tento právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, ktorú má voči právnemu predchodcovi vlastníčky nehnuteľnosti.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľa (ako veriteľa právneho predchodcu vlastníčky nehnuteľnosti) na bezodkladnú úpravu pomerov - obmedzenie práva evidovaného vlastníka nehnuteľností nakladať s nehnuteľným majetkom špecifikovaným v návrhu, z dôvodu hrozby bezprostrednej ujmy na právach navrhovateľa podľa § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o nároku, ktorého uspokojenie má byť ohrozené sú zmätočné a nejednoznačné, nie je zrejmé aký exekučný titul má byť podkladom obavy z ohrozenia exekúcie, keďže samotný navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho úkony nesmerujú k uplatneniu peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, ale k navráteniu pôvodného stavu, teda iba k zabezpečeniu tejto peňažnej pohľadávky. Navrhovateľ preto neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k vlastníčke nehnuteľností, ktorá nemá voči navrhovateľovi hmotnoprávnu povinnosť, ktorá by mohla byť jej konaním sťažená alebo úplne zmarená.
1.5 O trovách konania rozhodol tak, že vlastníčke nehnuteľností sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 17 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania vlastníčke nehnuteľností napriek jej plnému úspechu v konaní z dôvodu, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
2.1 Takéto rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok vecnú nesprávnosť napádaného rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.).
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že navrhovateľ preukázal, že poskytol manželovi vlastníčky nehnuteľnosti peňažné prostriedky vo výške 300.000 eur ako pôžičku, že táto pôžička bola zabezpečená záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v B. S. vedeným na liste vlastníctva číslo XXXX, ktoré boli vo vlastníctve manžela vlastníčky nehnuteľnosti, že sa dočasne na obdobie troch mesiacov vzdal tohto záložného práva v záujme umožnenia predaja predmetných nehnuteľností a uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky voči manželovi vlastníčky nehnuteľnosti a
napokon aj to, že manžel vlastníčky nehnuteľnosti tieto darovacou zmluvou previedol na svoju manželku v úmysle poškodiť ho ako veriteľa.
2.3 Navrhovateľ ďalej dôvodil, že má záujem vo veci samej domáhať sa žalobou neplatnosti dohody o vzdaní sa záložného práva a určenia, že k pozemkom je zriadené záložné právo v jeho prospech ako aj určenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy ktorú uzatvoril jeho dlžník so svojou manželkou.
2.4 V prípade, že vlastníčka nehnuteľností tieto prevedie na ďalšiu osobu, jeho úspešnosť v konaní o určenie právnej neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy bude ohrozená.
2.5 Pokiaľ aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že jeho úkony v predmetnom konaní nesmerujú k uplatneniu peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, ale len k zabezpečeniu tejto peňažnej pohľadávky, bolo to len v rámci zdôvodnenia nemožnosti dosiahnutia účelu sledovaného týmto návrhom zabezpečovacím opatrením. Voči vlastníčke nehnuteľnosti totiž toho času navrhovateľ nemá peňažnú pohľadávku. Túto pohľadávku má naďalej voči jej manželovi a teda právnemu predchodcovi vlastníčky nehnuteľností, ktorý sa však zbavil majetku z ktorého chce veriteľ uspokojiť svoju splatnú pohľadávku.
2.6 Vzhľadom na výšku pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi - manželovi vlastníčky nehnuteľnosti nariadením neodkladného opatrenia nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva vlastníčky nehnuteľnosti.
3. Vlastníčka nehnuteľnosti odvolací návrh nepodala, a k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 357 d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
5.1 Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, pod spisovou značkou 7C/11/2021 je návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť vlastníčke nehnuteľností zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich ku scudzeniu najmä k predaju, darovaniu alebo akémukoľvek inému prevodu ako aj k zaťaženiu v prospech inej osoby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: B. S., obec: B. S., okres: Dunajská Streda, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom ako pozemok, parcelné číslo 2826/328, o výmere 1486 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/370, o výmere 1625 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/514, o výmere 82 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/537, o výmere 603 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/538, o výmere 602 m2, druh pozemku: ostatná plocha.
5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nesprávne vecne rozhodol.
6. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Pokiaľ navrhovateľ namietal skutkový stav, tak odvolací súd konštatuje, že je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie § 383 C.s.p.) a ako je tento uvedený v bode 1.2.1 až
1.2.5 tohto rozhodnutia a zo samotného odvolania napokon ani nevyplýva, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie navrhovateľ považuje za nesprávne a teda ktoré majú byť predmetom prieskumu odvolacím súdu. Takáto odvolacia námietka navrhovateľa potom (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi odvolania vymedzenými v odvolaní) nemohla obstáť.
8.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania spôsobom navrhovaným v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožňuje.
8.2 Podľa § 24a ods. 1 O.z., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odseku 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo, ak už bol uspokojený.
8.3 Podľa § 42b ods. 2 O.z. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (2). Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (4).
8.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zákon stanovuje podmienky pre všetky dôvody, za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať. Sú nimi a) pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, b) právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, c) právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa, d) právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. V zmysle ustálenej rozhodovacej súdnej praxe pre účely uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu pohľadávka veriteľa je vymáhateľná, ak bola vymáhateľná v dobe, keď dlžník úkon uskutočnil alebo v dobe, keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná, ale takou bola v čase rozhodnutia súdu (tu pozri rozhodnutie NS ČR 28Cdo 3538/2011). Pre aplikáciu ustanovenia § 42a O.z. je podstatným subjektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu a tým je existencia dlžníkovho právneho úkonu, ktorým dochádza k ukráteniu veriteľa pri uspokojení vymáhateľnej pohľadávky. Vo všeobecnosti odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen bezodplatný, ale aj odplatný právny úkon, respektíve akýkoľvek iný právny úkon, ak ním objektívne dochádza k ukráteniu veriteľa. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je súd povinný zaoberať sa dôvodnosťou nároku vo veci samej, ale je postačujúce, ak navrhovateľ na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčí existenciu nároku vo veci samej (nevyžaduje sa preukázanie jeho opodstatnenosti).
8.5 Podľa § 324 ods. 1 a ods. 3 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (3).
8.6 Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 veta prvá písm. c) C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (1). Neodkladným opatrením možno stane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (2 písm. c)).
8.7 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle vyššie uvedeného súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich C.s.p.. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preukázateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu a podobne. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie odkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce sťaženiu alebo k úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačuje aj dôvodná obava, respektíve reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov z kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnymi dopadom na takýto majetok (jeho zmena majúca za následok výrazné zníženie jeho speňažiteľnosti). Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8.8 Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (nie však dôležité pre rozhodnutie o určení, či tu sporné právo je alebo nie je, nakoľko toto nie je predmetom tohto konania). Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné (ako to správne namietal aj evidovaný vlastník nehnuteľností). Pre poriadok je však pravdaže potrebné uviesť, že predbežná ochrana zjavne nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia (čo však nebol prípad práve prejednávanej veci, nakoľko na jednej strane pre takýto záver nemal súd v tomto štádiu konania dostatok relevantných skutkových tvrdení a na druhej strane k takémuto jednoznačnému záveru nebolo možné dospieť ani z dôkazov predložených navrhovateľom).
9.1 V konaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia má odvolací súd osvedčené, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: B. S., obec: B. S., okres: Dunajská Streda, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom ako: pozemok, parcelné číslo 2826/328, o výmere 1486 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/370, o výmere 1625 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok, parcelné číslo 2826/514 , o výmere 82 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/537, o výmere 603 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcelné číslo 2826/538, o výmere 602 m2, druh pozemku: ostatná plocha bol v čase vzniku jeho právneho vzťahu s navrhovateľom manžel vlastníčky nehnuteľnosti.
9.2 Navrhovateľ ako veriteľ a manžel vlastníčky nehnuteľností ako dlžník dňa 18.12.2019 uzatvorili zmluvu o pôžičke na základe ktorej navrhovateľ poskytol manželovi vlastníčky nehnuteľností pôžičku peňazí vo výške 300.000 eur. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu veriteľovi vrátiť najneskôr do 31.12.2020. Zmluvné strany v rovnaký deň za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľa uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva k vyššie citovaným nehnuteľnostiam (vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie B. S., mesta B. S., s tým, že vklad záložného práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda z 13.1.2020, číslo vkladu: V 10193/2019). Záložné právo zriadené na predmetných nehnuteľnostiach v prospech navrhovateľa následne zaniklo z dôvodu, že navrhovateľ sa na požiadanie manžela vlastníčky nehnuteľnosti vzdal tohto záložného práva v celom rozsahu.
9.3 Manžel vlastníčky nehnuteľností vyššie citované nehnuteľnosti previedol darovacou zmluvou (ktorej vklad bol Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom povolený dňa 11.8.2020, pod číslom V-5899/20) na svoju manželku.
9.4 Ku dňu rozhodovania súdu predmetná pôžička dlžníkom (manželom vlastníčky nehnuteľnosti) veriteľovi (navrhovateľovi) vrátená nebola a tak veriteľ mal vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi aj v dobe, kedy tento daroval svoj vyššie citovaný nehnuteľný majetok svojej manželke (vlastníčke nehnuteľnosti).
9.5 Navrhovateľ ako veriteľ sa mieni domáhať vo veci samej určenia právnej neúčinnosti predmetnej darovacej zmluvy voči nemu z dôvodu, že tento právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, ktorú má voči právnemu predchodcovi vlastníčky nehnuteľnosti, ktorý zároveň nemá iný majetok z ktorého by bolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľa je nespochybniteľné, že tento osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami (medzi navrhovateľom ako veriteľom a vlastníčkou nehnuteľností ako osobou, ktorá s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon), skutočnosti ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (konanie vlastníčky nehnuteľností a jej manžela majúceho za následok zmenšenie majetku dlžníka a z toho plynúce ukracovanie vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa bezodplatným prevodom majetku dlžníka na tretiu osobu), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (nehnuteľnosti zostanú vo vlastníctve osoby, ktorá s dlžníkom dojednala odporovateľný právny úkon - manželky dlžníka - osoby dlžníkovi blízkej a v takom prípade bude veriteľ oprávnený svoju pohľadávku uspokojiť aj z tohto majetku, zohľadniac jeho plnú hodnotu v čase darovania), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav (ak dlžník uspokojí alebo inak zabezpečí pohľadávku veriteľa, súd na návrh vlastníčky nehnuteľností neodkladné opatrenie zruší), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (už v minulosti predmetné nehnuteľnosti v tom istom rozsahu zabezpečovali tú istú pohľadávku navrhovateľa a strany považovali takéto zabezpečenie za primerané), a napokon aj skutočnosť, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (toto je z povahy veci vylúčené, nakoľko navrhovateľ si voči vlastníčke nehnuteľnosti nebude uplatňovať právo na priame finančné plnenie v prípade, že táto sporné nehnuteľnosti nescudzí). Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie potom bola dôvodná.
11. Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené neboli splnené podmienky na potvrdenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani na jeho zrušenie, odvolací súd preskúmal skutkovú aj právnu stránku veci a meritórne vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 C.s.p.). Nakoľko z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia bezpochyby vyplýva, že toto má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, odvolací súd postupom podľa § 336 ods. 1 veta prvá C.s.p. navrhovateľovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej s tým, že ak takáto žaloba vo veci samej podaná nebude, súd postupom podľa § 336 ods. 3 C.s.p. aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
12. Na záver odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vzhľadom na špecifický procesný postup pri nariadení neodkladného opatrenia, ktorý do značnej miery zvýhodňuje navrhovateľa, je na jeho osobu
zákonom prenesená aj zodpovednosť za neodkladným opatrením spôsobenú škodu a inú ujmu, ktorá vznikne v príčinnej súvislosti s účinkami nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli (§ 340 ods. 1 C.s.p.). Ide o zákonnú zodpovednosť a to jednak z toho dôvodu, že vyplýva z procesného predpisu, ale najmä preto, že vo svojej podstate vytvára zodpovednostný vzťah na základe súdneho rozhodnutia ako individuálneho aktu aplikácie práva. Navrhovateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za to, že súd jeho návrhu vyhovel; respektíve jeho zodpovednosť by nebola daná, pokiaľ by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na vznik takejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie konkrétnej povinnosti. Ak súd považuje dôvodnosť nároku vo veci samej za hodnoverne osvedčenú a neodkladné opatrenie nariadi, pričom následne nebude chránený nárok priznaný meritórnym rozhodnutím, vzniká určitá miera procesnej diskontinuity v neprospech osoby, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť. Túto špecifickú procesnú situáciu zákon kompenzuje práve osobitným záväzkom navrhovateľa na náhradu škody a inej ujmy.
13.1 Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.
13.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
13.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
14. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).