Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobkyne: Z. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Č. XXXX/XX, W., zastúpená: JUDr. Albín Lancz, advokát so sídlom v Galante, Mierová 1435/33, proti žalovanej: J. K., G.. XX.XX.XXXX, K. G. XX, W., o zaplatenie 13387 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni:

- istinu 13 387,00 Eur

- úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 13 387,00 Eur od 16.1.2021 do zaplatenia všetko do troch dní.

II. Súd žalobkyni priznáva 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 01.04.2021 žalobkyňa žiadala súd, aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 13387 eur s príslušenstvom z dôvodu neplnenia si platobných povinností zo zmluvy o pôžičke.

2. Žalovaná so žalobou v plnom rozsahu nesúhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, potvrdeniami o zrealizovaní transakcie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výzvou na úhradu, písomnou a SMS komunikáciou strán sporu, výpisom z účtu, a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a listinných dôkazných prostriedkov ním predložených vyplynulo, že na základe ústneho dohovoru poskytla žalobkyňa dňa 03.12.2019 žalovanej pôžičku vo výške 16 000 Eur, a to formou dvoch bezhotovostných prevodov v sume 5 000 Eur a 11 000 Eur. Uvedená pôžička bola určená na krytie chvíľkového nedostatku prostriedkov žalovanej na kúpu nehnuteľnosti, ktorý mal byť dodatočne pokrytý sekundárnym zdrojom príjmu v podobe bankového úveru. Z uvedeného zdroja mala byť následne táto krátkodobá pôžička žalobkyni vrátená. Z dôvodu nezískania predpokladaného úveru zo strany žalovanej došlo bez opory v pôvodnej dohode sporových strán k jednostrannému určeniu údajnej splatnosti pôžičky ku koncu roku 2020. Pôvodný rámec dojednania však pojednával o vrátení pôžičky začiatkom roku 2020. V nadväznosti na indikované nedorozumenia preto aj došlo k vstupu právneho zastúpenia do prípadu na strane oboch sporových strán, ktorá skutočnosť viedla k dočasnému usporiadaniu záležitosti a obojstrannej dohode na niektorých základných aspektoch prípadu. Žalovaná teda cestou vyjadrenia svojho právneho zástupcu, ako aj cestou vlastných explicitných podaní, uznala svoj záväzok voči žalobkyni a súčasne sa zaviazala k úhrade mesačných splátok vo výške 201 Eur do termínu zosplatnenia celej pôžičky a následnej

úhrade celého zvyšku poskytnutej pôžičky ku koncu roku 2020. Žalobkyňa v snahe o ústretové a zmierlivé vedenie komunikácie s takýmto postupom súhlasila, hoci má naďalej za to, že sa jej žalovaná pôvodne zaviazala k úhrade poskytnutej pôžičky s úrokom kopírujúcim jej úver ako aj k náhrade nákladov úveru žalobkyne. Žalobkyňa totiž na zabezpečenie prostriedkov pre žalovanú pristúpila sama k čerpaniu úveru, ktorý následne v plnej čerpanej sume postúpila žalovanej. Prostriedky pre žalovanú teda pochádzali z úveru, ktorý má aj sama žalobkyňa úročený. Žalobkyňa teda daný úver čerpala výlučne pre žalovanú a pre krytie jej potrieb, čo nasvedčuje pravdivosti tvrdení žalobkyne o pôvodnom dojednaní pôžičky, ktorá bude kryť náklady žalobkyne v súvislosti s jej úverom. Dôveryhodnosť tvrdení žalobkyne podporuje aj výška žalovanou realizovaných mesačných splátok, ktorá korešponduje s výškou splátok na úvere žalobkyne. Žalobkyňa teda aj napriek rozporovaniu niektorých aspektov právneho rámca tohto prípadu pristúpila k žalovaniu len samotnej istiny pôžičky bez úrokov v intenciách tvrdení žalovanej a súčasne akceptovala aj termín zosplatnenia celej pôžičky nastavený len žalovanou. Konkrétne došlo cestou podaní žalovanej k uvádzaniu termínu splatnosti ku koncu roku 2020, prípadne začiatku roku 2021. Pri aplikácii gramatických, teleologických ako aj sémantických výkladových pravidiel je preto nepochybné, že poskytnutý termín splatnosti v poslednej výzve ku dňu 15.01.2021 je nastavený v absolútny prospech žalovanej. Zo strany žalobkyne teda fakticky došlo k poskytnutiu dodatočnej lehoty na vrátenie pôžičky v horizonte takmer rok. Bohužiaľ, z dôvodu aktuálnej finančnej situácie žalobkyňa nie je schopná poskytnúť žalovanej ďalšiu dodatočnú lehotu, a preto musela pristúpiť k súdnej forme vymáhania svojej pohľadávky, nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k vráteniu zosplatnenej pôžičky ani do termínu 15.01.2021. V jej poslednom vyjadrení došlo len k prísľubu skorej nápravy, ktoré uistenie však vzhľadom na doterajší priebeh nemôže byť považovaný za dostatočný. Zo strany žalobcu došlo presne v dikcii vzájomnej dohody k poskytnutiu pôžičky. Uvedená okolnosť je preukázaná potvrdeniami o bezhotovostnom prevode finančných prostriedkov do sféry žalovanej, ďalej výslovným uznaním pôžičky cestou právneho zástupcu ako aj samostatným listom žalovanej, realizáciou mesačných splátok danej pôžičky, ako aj vzájomnou elektronickou komunikáciou pojednávajúcou o danej záležitosti. Sporné momenty ohľadom úročenia pôžičky a termíne jej splatnosti boli následne ustálené v súlade s tvrdeniami žalovanej, a preto nemožno pojednávať o akýchkoľvek pochybnostiach ani v rámci týchto oblastí. Žalovaná si teda aj napriek svojej povinnosti k vráteniu pôžičky najneskôr do 15.01.2021 túto svoju povinnosť nesplnila a jej záväzok preto zostáva vo výške 13 387 Eur po splatnosti a neuhradený. Zostatok pôžičky v sume 13 387 Eur bol stanovený odpočítaním sumáru doteraz vykonaných mesačných splátok (13 splátok po 201 Eur) od výšky poskytnutej pôžičky v sume 16 000 Eur. Keďže žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, pretože nesplnil svoj dlh do dátumu splatnosti, dostal sa tým do omeškania, v dôsledku čoho žiadala tiež o zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle v znení neskorších predpisov, a teda úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 16.01.2021. Vo vzťahu k odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že vzhľadom na realizáciu čiastočných úhrad pohľadávky vo výške dvakrát 201 Eur po podaní žalobného návrhu skutočne došlo k faktickému zníženiu samotnej výšky istiny. Uvedená redukcia však bola zapríčinená správaním žalovaného, ktorý aj napriek zosplatneniu celého dlhu a oprávnenému žalovaniu celej zostatkovej sumy pôžičky ku dňu podania žaloby (18.01.2021) vykonával čiastočné úhrady. Uvedené platby teda majú za následok zníženie istiny, avšak bez vplyvu na prípadný plný úspech žalobcu v spore s priamym prepojením na mechanizmus náhrady trov, nakoľko k uvedeným čiastočným úhradám došlo po podaní dôvodnej žaloby. Vo vzťahu k platbám realizovaným dňa 3.12.2019 v sume 200 Eur a 6.3.2020 v sume 50 Eur poukazujeme na absenciu uvedenia účelu úhrady. Pri všetkých ostatných platbách smerujúcich k čiastočnej úhrade pôžičky však došlo k špecifikovaniu účelu platby v podobe poznámky s textáciou úver splátka. Na základe indikovaného je preto odôvodnená pochybnosť či vyššie označené úhrady skutočne smerovali k čiastočnej úhrade pôžičky, keďže práve tieto dve platby sa vymykali z bežnej a zaužívanej praxe žalovanej. Vo svetle uvedeného preto považuje výpočet zostatku pôžičky prezentovaný v žalobe za vecne správny a námietky žalovanej vníma len ako tendenčnú snahu o poníženie celkového dlhu. Zásadný nesúlad v rámci obsahu ústne dojednanej zmluvy o pôžičke vzhliada medzi ustálením údajnej podmienenosti právneho vzťahu a doby pre vrátenie pôžičky v intenciách prednesu žalovanej a vnímania týchto obsahových náležitostí zmluvy. Samotný faktický priebeh deja v podobe neposkytnutia úveru dlžníkovi zo strany finančných inštitúcií však následne nemal za následok posunutie splatnosti danej pôžičky, keďže takáto odkladacia podmienka medzi stranami dojednaná nebola. Zároveň pri konfrontácii tejto námietky musí poukázať aj na dikciu ustanovenia , ktorý pojednáva o tom, že právny úkon sa stane nepodmieneným, ak nastanú okolnosti ako v nami preskúmavanom prípade (faktický stav evokuje, že podmienka čerpania úveru je nemožná, nakoľko žalovaná nespĺňa kritériá vyžadované úverovými inštitúciami). Súčasne pri pojednávaní o platnosti tejto údajnej podmienky je možné upriamiť pozornosť aj na ustanovenie , ktorá skutková podstata v nami prejednávanej

veci pravdepodobne taktiež nastúpila, pričom následkom je opäť nepodmienenosť právneho úkonu. Uvedené aspekty nedostatkov údajnej podmienenosti právneho úkonu boli interpretované len s cieľom pokrytia celej šírky nedostatkov tvrdení žalovanej. Primárne však takéto dojednanie striktne odmieta. Predmetom pôvodnej dohody medzi stranami nikdy nebola takáto podmienenosť právneho úkonu. Ústne sa strany dohodli na splatnosti začiatkom roku 2020 bez akejkoľvek prítomnosti odkladacej podmienky. Existencia tejto putatívnej podmienky je teda tvrdená jednostranne len žalovanou, a to bez akejkoľvek opory v dôkaznom stave. V uvedenej otázke však povinnosť tvrdenia a s ňou spojené dôkazné bremeno zaťažuje práve stranu žalovanej, ktorá danú podmienku tvrdí a nesie z nej prospech. V rámci uvedenej premisy následne žalovanú zaťažuje aj prípadná dôkazná núdza v smere, že ak sa jej nepodarí relevantne preukázať dojednanie podmienky, tak je právny úkon nepodmienený. Neprítomnosť podmienky nad rámec uvedeného potvrdzujú aj samotné písomné prejavy žalovanej produkované pred podaním žaloby. Žalovaná síce selektívne abstrahuje zo skorších podaní časti vykladateľné v smere komunikovania podmienky, avšak tieto jej prejavy majú povahu len jednostranných zdelení. Nikdy zo strany žalobkyne nedošlo k potvrdeniu takéhoto charakteru dohody, práve naopak, od počiatku tieto tvrdenia rozporuje. Zároveň je nevyhnutné uviesť aj bod 16 Vyjadrenia k výzve na úhradu poskytnutej pôžičky zo dňa 14.07.2020, ktorý sumarizuje celý prípad a explicitne uvádza splatnosť do konca roku 2020, respektíve začiatku roka 2021, a to bez akejkoľvek podmienenosti. Prejav vôle žalovanej teda jednoznačne potvrdzuje, že právny vzťah neobsahuje žiadnu odkladaciu podmienku. Skoršie formulácie v danom vyjadrení mali skôr charakter eventuality a osvetlenia snahy o skoršiu úhradu cestou úveru. Pri komplexnom posudzovaní obsahu vyjadrenia žalovanej teda rozhodne podmienenosť právneho úkonu nie je prítomná. Obdobné závery sú zistiteľné aj pri prieskume Vyjadrenia k Replike zo dňa 17.08.2020 žalovanej, kde sa v závere snaží o dohodu v podobe akceptovania úhrady úrokov pri posunutí splatnosti k 06/2021. Aj z uvedenej formulácie je zrejmé, že pôvodné dojednanie neobsahovalo žiadnu podmienku. Snahu žalovanej o jednostranné dodatočné doplnenie podmienky do zmluvného rámca teda nie je možné akceptovať, obzvlášť keď sa jedná o podmienku nesplniteľnú ako potvrdzuje doterajší vývoj veci. Pôvodné dojednanie však o takejto podmienke nikdy nepojednávalo a jej dodatočný návrh neprijímame. Právny úkon je teda naďalej nepodmieneným.

5. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žalobkyňa jej skutočne dňa 3.12.2019 poskytla na bankový účet pôžičku v sume 5000 € a 11 000 €, t.j. spolu vo výške 16 000 €..Táto skutočnosť medzi stranami konania nie je sporná. Ďalej poukazuje na obsah mimosúdnej komunikácie, ktorú žalobkyňa priložila k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z tejto mimosúdnej komunikácie je zrejmé, že žalobkyni v pravidelných splátkach predmetnú pôžičku vracala. Napriek tomu ju žalobkyňa listom zo dňa 29.6.2020 vyzvala na vrátenie sumy 15 100 € najneskôr do 15.7.2020. Táto výzva žalobkyne následne vyvolala komunikáciu prostredníctvom našich právnych zástupcov (mimosúdna komunikácia už bola do spisu predložená žalobkyňou, preto ju opätovne nedokladám). Ako je zrejmé z danej komunikácie, žalobkyňa sa svojvoľne, v rozpore s obsahom ich dohody začala domáhať vrátenia pôžičky už do 15.7.2020 (keď tvrdila vznik jej splatnosti už v januári 2020). Následne dokonca žalobkyňa žiadala aj zaplatenie úrokov a poplatkov, argumentujúc, že spotrebný úver (ku ktorému doložila zmluvu zo dňa 22.11,2019) si brala kvôli nej. Tvrdenia žalobkyne neboli pravdivé, a rovnako tak nebolo obsahom dohody platenie žiadnych úrokov, ani poplatkov. Tieto skutočnosti následne uznala aj sama žalobkyňa, keď už viac nežiada platenie úrokov z pôžičky, ani poplatkov. Spornou skutočnosťou zostala otázka splatnosti predmetnej pôžičky a čiastočne aj suma istiny. Žalobkyňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 18.1.2021. Dátum splatnosti pôžičky ustálila na 15.1.2021 a žalovanú istinu na sumu 13 387 €. K sume istiny sa žalobkyňa mala dopracovať tak, že od pôžičky 16 000 € odpočítala 13 splátok po 201 €, spolu 2613 €. V prílohe tohto odporu zasiela súdu potvrdenia o úhrade súm v celkovej výške 3279 € na bankový účet žalobkyne, z toho suma 50 € (časť úhrady zo dňa 3.12.2019) sa týka iného záväzku. S úhradou žalovanej pôžičky súvisia platby v celkovej sume 3229 €. Konkrétne uhradila dňa 3.12.2019 sumu 200€, 6.3.2020 sumu 50 €, 19.3.2020 sumu 80 €, 20.3.2020 sumu 85 € a v dňoch , 6.4.2020, 6.5.2020, 5.6.2020, 6.7.2020, 6.8.2020, 4.9.2020, 6.10.2020, 6.11.2020, 4.12.2020, , 5.3.2021 vždy sumu vo výške 201 €. K dnešnému dňu tak bola žalobkyni uhradená suma 3229 € a ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (18.1.2021) suma 2827 €, nie 2613 € ako nesprávne uvádza žalobkyňa. Vo vzťahu k dátumu splatnosti dlhu sa žalobkyňa v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu snaží navodiť presvedčenie, že k ustáleniu tohto dátumu došlo na koniec roka 2020, začiatok roka 2021, z čoho vydedukovala dátum splatnosti dňa 15.1.2021. Žalobkyňa ale pri určení dátumu splatnosti celého dlhu účelovo uvádza len časť tvrdení. Poukazuje najmä na bod 12 vyjadrenia zo dňa 14.7.2020 a bod 8 vyjadrenia zo dňa 17.8.2020. V bode 12 vyjadrenia zo dňa 14.7.2020 uvádza: „Napriek Vašej dohode o vrátení dlhu zo strany mojej

klientky v mesačných splátkach vo výške 201,- Eur (a dohode o úhrade zostatku neuhradeného dlhu v celosti do konca roka 2020, resp. začiatkom roka 2021 po schválení navýšenia úverovej zmluvy, resp. uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy)...". V bode 8 vyjadrenie zo dňa 17.8.2020 uvádza: „ostatok neuhradeného dlhu do konca roka 2020, resp. začiatkom roka 2021 po schválení navýšenia úverovej zmluvy, resp. uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy". Druhú časť argumentácie, t.j. že k vrátenie celého dlhu malo dôjsť až po schválení navýšenia úverovej zmluvy, resp. uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy, žalobkyňa vo svojom návrhu opomína zohľadniť. Celý spor, ktorý medzi nimi vznikol, je nevyhnutné skúmať vo vzájomných súvislostiach. Zmluva o pôžičke síce bola uzavretá ústne, avšak z nášho ďalšieho postupu a písomnej komunikácie možno jasne určiť podmienky vrátenia pôžičky. Predložené dôkazy potvrdzujú, že žalobkyňa dňa 3.12.2019 poskytla pôžičku spolu vo výške 16 000 €, čo ani nepopiera, Ďalej preukazujú, že túto žalobkyni v pravidelných splátkach uhrádzala (a stále uhrádza) a že po poskytnutí pôžičky medzi nami prebiehala komunikácia týkajúca sa jej snahy o vybavenie nového bankového úveru, prípadne navýšenia pôvodného, z ktorého by následne vyplatila pôžičku voči žalobkyni. Žalobkyňa niekoľko mesiacov vôbec nespochybňovala, že jej dlh vracia v splátkach, aktívne jej radami pomáhala vo vzťahu k možnosti vybaviť nový bankový úver a nedomáhala sa okamžitého vrátenia pôžičky. Postupné splácanie pôžičky totiž zodpovedal pôvodnej dohode. Až po niekoľkých mesiacoch, listom zo dňa 29.6.2020 žalobkyňa začala tvrdiť, že jej celú pôžičku mala vrátiť už v januári 2020. K uvedenému žalobkyňa následne pridala argumentáciu, že jej má uhradiť aj poplatky a úroky a že spotrebný úver zo dňa 22.11.2019 si brala kvôli nej. Nič z toho ale nebola pravda, čo žalobkyni vo vyjadreniach zo dňa 14.7.2020 a 17.8.2020 podrobne vysvetlili. Argumentáciu žalobkyňa akceptovala a od uplatňovania svojich nárokov súdnou cestou na nejaký čas upustila. Podaním zo dňa 18.1.2021 sa už žalobkyňa domáha iba vrátenia istiny (i keď v nesprávne vyčíslenej sume), úrokov z omeškania a trov konania. Žalobkyňa sa pochybila nielen pri vyčíslení zostatku istiny, ale najmä pri určení dátumu jej splatnosti. Vo všeobecnosti možno splatnosť pôžičky určiť konkrétnym dátumom, určením lehoty jej vrátenia alebo ju urobil závislou od neistej udalosti. V ich prípade došlo ku kombinácii splatnosti určenej lehotou a neistotu udalosťou. Konkrétna lehota splatnosti bola určená mesačnými splátkami po 201 €, t.j. do 80 mesiacov od jej poskytnutia. V súlade s obsahom mimosúdnych vyjadrení trvá na tom, že vrátenie pôžičky bolo primárne dohodnuté v pravidelných splátkach, ktoré aj žalobkyni riadne splácala a stále spláca. Zároveň sa dohodli, že zostatok neuhradeného dlhu žalobkyni vráti v celosti do konca roka 2020, resp. začiatkom roka 2021, avšak až po schválení navýšenia úverovej zmluvy, resp. uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Vo vzťahu k tejto budúcej okolnosti (navýšenie úveru alebo poskytnutie nového úveru) platí, že nebolo isté, či nastane a kedy nastane (koniec roka 2020, začiatok roka 2021 bol iba odhad). Dovtedy mala platiť pôvodná dohoda o postupnom splácaní v mesačných splátkach po 201 €. Žalobkyňa síce tvrdí, že k zosplatneniu celej pôžičky došlo dňa 15.1.2021, s týmto jej názorom ale nesúhlasí. Žalobkyňa vôbec neupresnila, akým spôsobom ustálila dátum splatnosti na deň 15.1.2021. Predovšetkým ale namieta, že na zosplatnenie celého dlhu bolo spojené s navýšením úveru/ poskytnutím nového úveru, čo sa doteraz nestalo. Nič to nemení na tom, že naďalej platí pôvodná dohoda, t.j. vrátenie pôžičky v mesačných splátkach po 201 €. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaná istina sa doteraz nestala splatnou, žalobkyňa preto podala návrh na vydanie platobného rozkazu nedôvodne. Ako dôkazy navrhuje vykonať listiny predložené stranami konania. Žalobkyňa síce spochybňuje účel platby vo výške 200 € (časť zo sumy 250 €) zo dňa 3.12.2019, sama však neuviedla žiadny iný dôvod, prečo by jej mala tieto peniaze platiť. Vzhľadom na jej vtedajšiu finančnú situáciu (ktorá ani nie je sporná, keďže som potrebovala pôžičku) je zrejmé, že by nikomu len tak bezdôvodne peniaze neposielala a už vôbec nie sumu 200 €. Žalobkyňou podávaný výklad a ňou vyvodené následky nepodmienosti právneho úkonu nie sú správne. Nepodmienosť právneho úkonu by totiž znamenala nielen to, že pri neposkytnutí úveru neplatí druhá časť podmienky, ale celá podmienka ako taká. Čiže vôbec by nepripadala do úvahy splatnosť koniec roka 2020/začiatok roka 2021, ale by zostala v platnosti pôvodná dohoda o postupnom splácaní. Ak žalobkyňa argumentuje, že neuniesla svoje dôkazné bremeno, tak pripomína, že iniciátorkou tohto konania je žalobkyňa. Primárnu povinnosť tvrdenia a z nej vyplývajúcu dôkaznú povinnosť má žalobkyňa, ktorá musí v konkrétnom prípade preukázať dôvod žalovanej sumy, jej výšku a splatnosť. V tomto smere žalobkyňa svoje dôkazné bremeno neuniesla, teda s výnimkou preukázania dôvodu- poskytnutia pôžičky. Naproti tomu sú tvrdenia žalovanej podporené reálnou praxou, ktorá medzi nimi trvala. Viac ako pol roka po poskytnutí pôžičky medzi nimi fungoval určitý proces, postupné splácanie pôžičky, ktorý žalobkyňa nijako nerozporovala. Túto dohodu začala žalobkyňa spochybňovať až s odstupom niekoľkých mesiacoch od poskytnutia pôžičky, pričom jej tvrdenia v dátume údajnej splatnosti pôžičky ani len nie sú jednotné. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že pôžička bola splatná bezprostredne po jej poskytnutí, t.j. hned' v januári 2020. Následne pridala tvrdenie, že sa tak v zmysle a výzvy žalobkyne zo dňa 29.6.2020 stalo

16.7.2020. K týmto časom pribudol tretí, koniec roka 2020, začiatok roka 2021, čo žalobkyňa ustálila na dátum splatnosti 15.1.2021. Nerozumie tomu, prečo žalobkyňa dôsledky neunesenia svojho dôkazného bremena ohľadom ňou tvrdeného dátumu splatnosti presúva na žalovanú. Argumentácie o postupnom splácaní nie je iba jednostranným tvrdením, ale je podporená reálnou praxou, ktorá medzi nimi trvala viac ako 6 mesiacov po poskytnutí pôžičky, a ktorú žalobkyňa celý tento čas nijako nerozporovala. Žalobkyňa jednoducho podala žalobu o zaplatenie predčasne a tým pádom nedôvodne, nakoľko sa voči nej domáha zaplatenia dlhu, ktorý nie je splatný.

6. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a zároveň medzi stranami sporu nebolo sporným, že na základe ústneho dohovoru poskytla žalobkyňa v pozícii veriteľky dňa 03.12.2019 žalovanej ako dlžníčke pôžičku vo výške 16 000 Eur, a to formou dvoch bezhotovostných prevodov v sume 5 000 Eur a 11 000 Eur, ktorá skutočnosť vyplynula aj z potvrdení o zrealizovaní transakcie. Žalovaná z pôžičky preukázateľne vrátila žalobkyni sumu 2613 eur. Tvrdenie žalovanej o zaplatení sumy vyššej, ktoré sa snažila preukázať potvrdením o platbe 200 eur dňa 18.10.2019 podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko na účele platby nie je uvedený dôvod a účel na rozdiel od ostatných platieb predmetnej pôžičky (poznámka úver splátka). Vzhľadom na dátum vykonania predmetnej platby 18.10.2019 s prihliadnutím na stranami nerozporovaný dátum vzniku zmluvy o pôžičke 03.12.2019, by platenie pôžičky žalovanou predčilo jej vznik, na základe čoho predmetnú platbu nemožno považovať za plnenie sporného dlhu. Rovnako ide o platbu 50 eur zo dňa 03.12.2019, ktorý deň je dátumom vzniku spornej pôžičky, na tejto rovnako nie je uvedený účel, podporuje tvrdenie žalobkyne o praxi medzi stranami sporu, kde paralelne existovalo väčšie množstvo pôžičiek resp. dočasných finančných výpomocí v nižších sumách. Spornou v konaní bola existencia dohody o splatnosti pôžičky. Žalovaná považuje pôžičku za ešte nesplatnú, dohodnutú formou splátok mesačne po 201 eur, žalobkyňa trvala na splatnosti dojednanej na začiatok roka 2020, najneskôr však k 15.01.2021. Súd mal za to, že strany sporu existenciu dohody o splatnosti pôžičky nepreukázali, na základe čoho predmetná čiastková dohoda medzi stranami nebola. Bolo však preukázané, že žalobkyňa písomne vyzvala žalovanú na zaplatenie dlhu dňa 15.07.2020, kde pri aplikácii ust. nastane čas splatnosti v nasledovný deň, t.j. 16.07.2020. Tvrdenie žalovanej o existencii dohody o mesačných splátkach s poukazom na prax medzi stranami sporu v čase po vzniku zmluvného vzťahu súd za preukázané nemal, nakoľko akceptácia veriteľom niekoľkých platieb v rovnakých sumách aj časových rozostupoch sama osebe nepreukazuje čiastkovú dohodu o splátkovom kalendári. Rovnako súd nemal za preukázanú podmienenosť právneho úkonu tvrdenú žalovanou, t.j. že vrátenie pôžičky je podľa dohody viazané na poskytnutie úveru žalovanej, ktorý úver jej poskytnutý nebol. Predmetné tvrdenie nepodporuje totiž žiaden z dôkazov v konaní vykonaných. Vzhľadom na uvedené súd mal žalobu v časti istiny za dôvodne podanú. Rovnako mal súd žalobu za dôvodnú aj v časti úroku z omeškania v zákonnej výške 5,00% ročne z dlžnej istiny od 16.01.2021 do zaplatenie, nakoľko k danému dňu bola žalovaná s poukazom na výklad vyššie už v omeškaní s platením dlhu.

9. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalovaný, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.