Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-51-2020.pdf
PDF · 104.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom Mgr. Vladimírom Gurkom, na hlavnom pojednávaní dňa 2.7.2021 v Starej Ľubovni v trestnej veci proti obž. T. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný T. B., nar. XX.X.XXXX v P. A., trvale bytom U. XXX/XX, U., t.č. bytom U. XXXX/XX, P. Q.
- P., okres B.,
j e v i n n ý , ž e
ako otec mal. T. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, P. A., ktorí sú v osobnej starostlivosti matky L. B., trvale bytom L. XXXX/XX, P. A., v mieste trvalého bydliska, v okrese Stará Ľubovňa a na iných miestach v období od 01.04.2020 až doposiaľ neplnil si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom, hoci mu táto vyplýva priamo zo zákona o rodine, ako aj z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp zn. 4P/92/2017 zo dňa 17.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2018 a ktorým bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. T. B. mesačne sumou 60,- Eur a na výživu mal. B. B. mesačne sumou 80,- Eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí L. B., a to aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu mal. detí prispievať mohol, čím mu za uvedené obdobie až do dňa vyhlásenie rozsudku vznikol dlh na výživnom voči maloletým deťom v sume 1 120,- eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, ani žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 4 /štyri/ mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovi podal na obžalovaného T. B. obžalobu pre skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, teda že obžalovaný si ako otec mal. T. B. a mal. B. B. neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od 1.4.2020 až do podania obžaloby. Právne bol tento skutok kvalifikovaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
2. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci, ustálenia otázky viny obžalovaného a rozhodnutia o sankcii ako následku za protiprávne konanie obžalovaného súd vykonal dokazovanie na hlavných pojednávaniach, a to prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom zástupcu maloletých poškodených - L. B., listinnými dôkazmi, a to tabuľkou z č.l. 61-62 spisu, poštovou poukážkou z č.l. 63 - 64 spisu, rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/92/2017 z č.l. 65 - 66 spisu, uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/42/2016 z č.l. 67 - 69 a 70 - 73 spisu, trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 0T/7/2019 z č.l. 74 spisu, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „ÚPSVaR“) v Starej Ľubovni z č.l. 74 - 76 spisu, správou zo Sociálnej poisťovne z č.l. 77 - 78 spisu, správou z Daňového úradu z č.l. 79 spisu, správou Okresného úradu, odbor živnostenského podnikania z č.l. 80 - 81 spisu, správou z Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru z č.l. 82 spisu, správou zo spoločnosti Slovak Telekom z č.l. 83 - 84 spisu, správou zo spoločnosti O2 z č.l. 85 spisu, správou zo spoločnosti Swan Mobile z č.l. 86 spisu, správou zo spoločnosti Orange z č.l. 87 spisu, správou z ÚPSVaR v Starej Ľubovni z č.l. 94-104 spisu, oznámeniami o narodení z č.l. 105 - 106 spisu, potvrdením o návšteve školy z č.l. 107 spisu, potvrdením od zamestnávateľa z č.l. 109 spisu, výpisom zo živnostenského registra z č.l. 110 spisu, poštovými poukazmi predloženými obžalovaným na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2021, lustráciami v katastri nehnuteľností z čl. 174 spisu a v Sociálnej poisťovni z čl. 175 spisu, odpoveďami Daňového úradu, pobočky Stará Ľubovňa z čl. 180 spisu, Sociálnej poisťovne z čl. 183 a 186 spisu, ÚPSVaR Stará Ľubovňa z čl. 189 spisu, obce Plaveč z čl. 190 spisu, lustráciami v Centrálnej databáze súdov z č.l. 191 - 192 spisu, v Generálnej prokuratúre SR z č.l. 193 - 194 spisu, odpisom z registra trestov z č.l. 195 spisu a lustráciou v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov z č.l. 196 - 198 spisu.
3. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2021 vyhlásil, že je nevinný, že doplatil, čo mal a využil svoje právo odoprieť vypovedať. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 23.9.2020 uviedol, že povedal svoj názor a bude sa to snažiť doplatiť. V prípravnom konaní obžalovaný pri výsluchu potvrdil, že s bývalou manželkou má dve deti, T. B. a B. B., ktoré boli po rozvode zverené matke a on bol zaviazaný súdom platiť výživné vo výške 80 eur na B. a 60 eur na T.. Plne si uvedomuje vyživovaciu povinnosť. Výživné neplatil, lebo mal iné pozdĺžnosti, išlo o dlhy na ubytovaní, ktoré už vyrovnal. Pracoval u D. U., u ktorého skončil dňa 1.7.2020. Zarábal mesačne aj 1 670 eur, keďže pracoval aj na rôznych brigádach a zarobil mesačne aj 600 eur. Na otázku, či jeho príjem v období od 7.10.2019 do 30.6.2020 (doba pracovného pomeru u D. U., počas ktorého bol príjem obžalovaného podľa potvrdenia zamestnávateľa nižší) bol postačujúci na platenie výživného uviedol, že áno. Chodí po pohovoroch, snaží sa o robotu. Výdavky má na telefón 6 eur a 60 eur prispieva na bývanie, stravu mu platí priateľka, u ktorej býva. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá, ani o ne nežiadal. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. S deťmi sa nestretáva, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na hlavnom pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedol, že od posledného pojednávania neuhradil ani bežné ani dlžné výživné, lebo mu to nevyšlo.
4. Zákonná zástupkyňa mal. poškodených na hlavných pojednávaniach uviedla, že odkedy sa rozviedli, tak zo začiatku celkom platil určené výživné, posledné dva roky je to katastrofa. O deti sa vôbec nezaujíma, 5 rokov ich nevidel, nezavolal im. K výživnému uviedla, že výživné obžalovaný zaplatil 20.2.2021 sumu 2 x po 140 eur, potom 19.3.2021 zaplatil 3 x po 140 eur. V máji (2021 - pozn. súdu) nezaplatil nič (vyjadrenie ku dňu 28.5.2021). Za rok 2020 platil nasledovne - január zaplatil 140 eur dňa 28.2.2020, február tiež 140 eur, zaplatil dňa 28.2.2020, marec zaplatil 140 eur dňa 14.4.2020, apríl až august nezaplatil, september zaplatil dňa 18.9.2020 sumu 140 eur, október nezaplatil, november zaplatil dňa 26.11.2020 sumu 140 eur a december nezaplatil. Za tie mesiace, ktoré jej nezaplatil, bola nútená vybaviť si náhradné výživné v sume 140 eur, vzhľadom k tomu, že jej neposielal výživné na deti. Podotkla, že pre nezodpovednosť obžalovaného prišla o náhradné výživné. Náhradné výživné poberala od júna 2020 do februára 2021. Podľa rozhodnutia ÚPSVaR bolo náhradné výživné k 4.3.2021
znížené u oboch detí na nulu. Keď jej obžalovaný zaslal 700 eur, musela ešte sumu 420 eur vrátiť štátu z dôvodu, že výška vyplateného náhradného výživného presahovala určené výživné po zohľadnení úhrad od obžalovaného. Deti hladom alebo podobne netrpeli. Od februára 2020 do decembra 2020 bola práceneschopná, poberala nemocenské. Nastúpila až v januári 2021. Chce len to, aby obžalovaný riadne platil na deti.
5. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou dobou a taktiež uložiť mu povinnosť, aby v skúšobnej dobe obžalovaný zaplatil zameškané výživné. Obžalovaný nevyužil právo záverečnej reči ani posledného slova.
6. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, tento napĺňa všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy a spáchal ho obžalovaný, ktorý je trestne zodpovedný.
7. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Povinnosť zabezpečiť deťom výživu teda vyplýva priamo zo zákona o rodine. Každý z rodičov je pritom povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (§ 62 ods. 3 zákona o rodine) a výživné na mal. deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). V prípade, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného (§ 65 ods. 1 zákona o rodine).
8. Je nepochybné, že vzhľadom na vek maloletých detí obžalovaného (čo vyplýva aj zo zabezpečených oznámení o narodení a potvrdení zo školy) jeho vyživovacia povinnosť trvá. Manželstvo obžalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 4P/92/2017 zo dňa 17.1.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.1.2018. Týmto rozsudkom bola zároveň schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli mal. deti T. B. a B. B. zverené matke L. B. a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. B. mesačne sumou 80 eur a na mal. T. B. mesačne sumou 60 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal detí. Vyživovacia povinnosť k mal. deťom teda obžalovanému vyplýva aj z tohto rozsudku súdu.
9. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede zákonného zástupcu mal. poškodených, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj obžalovaný, resp. to nenamietal a z poštových poukazov predložených obžalovaným mal súd preukázané, že od januára 2020 platil obžalovaný výživné nepravidelne, prípadne ho neplatil vôbec. Za január a február 2020 uhradil výživné dňa 28.2.2020 (2 x 140 eur), za marec 2020 ho uhradil až dňa 14.4.2020 a od apríla do decembra 2020 uhradil výživné už iba dňa 18.9.2020 vo výške 140 eur a dňa 26.11.2020 sumu 140 eur. V roku 2021 do vyhlásenia rozsudku súdu uhradil dňa 20.2.2021 sumu 2 x po 140 eur a potom dňa 19.3.2021 zaplatil 3 x po 140 eur. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný od apríla 2020 do dňa vyhlásenie rozsudku súdu (k čomu došlo 2.7.2021, teda posledné neuhradené výživné bolo výživné za jún 2021) mal uhradiť výživné spolu vo výške 140 eur na obe deti za 15 mesiacov, teda spolu sumu 2 100 eur. Počas tohto obdobia uhradil výživné vo výške 140 eur len 7 krát (ako to vyplýva z vyššie uvedeného, t.j. 18.9.2020, 26.11.2020, 2 x 20.2.2021 a 3 x 19.3.2021), t.j. spolu vo výške 980 eur. Obžalovaný teda neuhradil za toto obdobie nepresahujúce 2 roky výživné za 8 mesiacov v celkovej výške 1 120 eur. Z rozhodnutí a správ ÚPSVaR v Starej Ľubovni a ich príloh (čl. 94-104 a čl. 189) vyplýva, že zákonnej zástupkyni mal. poškodených ÚPSVaR v Starej Ľubovni vyplatil náhradné výživné za mesiace jún až august 2020, október 2020, december 2020 a január 2021, a to každý mesiac spolu sumu 140 eur (na B. 80 eur a na T. 60 eur). Od februára 2021 sa už náhradné výživné nevyplácalo, pretože povinná osoba (t.j. obžalovaný) si začala plniť vyživovaciu povinnosť.
10. Z ostatných vyššie uvedených správ ÚPSVaR v Starej Ľubovni mal súd preukázané, že obžalovaný bol 16.11.2019 vyradený z evidencie o zamestnanie z dôvodu výkonu práce na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa - D. U., S. XX. Od 13.7.2020 je obžalovaný vedený ako uchádzač o zamestnanie, prácu v Tatranskej Lomnici odmietol z dôvodu komplikovaného cestovania a na miesto skladníka v Starej Ľubovni nespĺňal kvalifikačné predpoklady, keďže má zadržaný vodičský preukaz. V období od 10/2020 do 03/2021 poberal dotáciu na podporu humanitárnej pomoci pre fyzickú osobu vo výške 300 eur mesačne.
11. Z vyššie uvedených správ Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že od 7.10.2019 do 30.6.2020 bol obžalovaný evidovaný ako dohodár u D. U., S. XX, od 1.7.2020 nie je vedený ako platiteľ poistného. Takisto nebol k 7.7.2020 ani k 3.6.2021 poberateľom dôchodkových a nemocenských dávok, ani dávok z úrazového poistenia. Dávky v nezamestnanosti poberal v období od 13.7.2020 do 31.8.2020 v celkovej výške 553,50 eur a v období od 19.3.2021 do 30.4.2021 mu z dôvodu predĺženia podporného obdobia bolo vyplatených 143,90 eur (od 19.3.2021 do 31.3.2021) a 332,10 eur (od 1.4.2021 do 30.4.2021). Nárok na predĺženie podporného obdobia trvá do 18.5.2021, táto dávka bola vyplatená v júni 2021.
12. Zo správ Daňového úradu vyplýva, že základ dane mal obžalovaný za rok 2019 vo výške 1 988,97 eur, ku dňu 3.6.2021 ešte nepodal daňové priznanie za rok 2020. Z lustrácie v katastri nehnuteľností súd nemal preukázané vlastníctvo žiadnej nehnuteľnosti obžalovaným. Živnostenské podnikanie má obžalovaný pozastavené od roku 2015. V databáze mobilných operátorov je obžalovaný evidovaný v spoločnosti O2, kde naposledy bol dobitý kredit vo výške 6 eur v 11/2019. U operátora 4-ka boli 2 SIM karty odpojené pre ich nevyužívanie.
13. Podľa potvrdenia D. U., S. XX bol obžalovaný zamestnaný u neho od 7.10.2019 do 30.6.2020 na dohodu o pracovnej činnosti. Príjem za toto obdobie činí spolu 733,33 eur (január 2020 - 123,69 eur, február 2020 - 117,78 eur, marec 2020 - 129,58 eur, apríl 2020 - 117,78 eur, máj 2020 - 111,92 eur a jún 2020 - 129,58 eur).
14. Trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Pre naplnenie tohto trestného činu teda stačí neplatenie výživného 2 mesiace, pričom nemusí ísť o neplatenie 2 mesiace po sebe, stačí neplatenie v rôznych dvoch mesiacoch počas dvoch rokov. V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradil výživné za celých 8 mesiacov.
15. Obžalovaný sa v prípravnom konaní ku skutku priznal uvedomujúc si svoju vyživovaciu povinnosť. Na súde sa bránil de facto tým, že dlh uhradil, resp. uhradí aj zvyšok. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, celý dlh na výživnom, ktorý vznikol od apríla 2020 do vyhlásenia rozsudku súdom, nebolo uhradené, pričom obžalovaný bol stále v omeškaní s výživného za viac ako 2 mesiace, čo je jedným z predpokladov pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy. Táto obrana obžalovaného teda bola vykonaným dokazovaním vyvrátená.
16. Do konca júna 2020 pritom podľa tvrdení samotného obžalovaného mal dostatočné prostriedky na platenie výživného, keď sa jeho zárobok vedel brigádami vyšplhať aj na cca 600 eur mesačne. Po skončení práce u R. U. síce jeho príjem poklesol, do augusta však poberal dávky v nezamestnanosti za mesiac a pol v celkovej výške 553,50 eur, od októbra 2020 do marca 2021 poberal dávku vo výške 300 eur mesačne a od 19.3.2021 do 18.5.2021 poberal aj dávku z dôvodu predĺženia podporného obdobia, ako to je uvedené vyššie (cca 330 eur mesačne). Obžalovaný pritom pravidelne nijako neprispieval aspoň minimálnym výživným, výživné posielal náhodne, až v roku 2021 zaslal v priebehu 2 mesiacov výživné v hodnote 5 mesiacov. V prípravnom konaní pritom obžalovaný odôvodňoval neplatenie výživného v roku 2020 úhradami iných jeho záväzkov. K tomuto súd poukazuje na § 62 ods. 5 zákona o rodine, teda že výživné na mal. dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Ani iné dlhy obžalovaného nemôžu byť preto argumentom pre neplatenie výživného. Aj keď v súčasnosti resp. nedávnej minulosti skutočne môže byť problém s nájdením si práce, súd mal preukázané, že obžalovaný jednak mal vyplácané určité podporné dávky a jednak samotný obžalovaný buď odmietol ponuku práce (aj keď kvôli cestovnej dostupnosti) alebo kvôli vlastnému konaniu, v dôsledku ktorého prišiel o vodičské oprávnenie, čím nespĺňal kvalifikačné predpoklady pre výkon ponúkanej práce. Navyše je potrebné poukázať na to, že už do času, kedy obžalovaný ešte pracoval, t.j. do konca júna 2020, už svojím konaním naplnil objektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy, keď do konca januára 2020 neuhradil výživné za 3 mesiace, teda nepochybne viac ako 2 mesiace. Už počas prípravného konania obžalovaný vedel o tom, že je stíhaný za neplatenie výživného, pričom v tom čase jeho dlh bol podstatne nižší ako v čase vyhlásenia rozsudku. Napriek tomu dlh na výživnom nezačal splácať, ani nezačal platiť bežné výživné. Na poslednom pojednávaní len skonštatoval, že mu výživné za predchádzajúci mesiac nevyšlo. K tomuto súd poznamenáva, že nemal zo strany obžalovaného preukázanú nejakú väčšiu snahu po zabezpečení príjmu, aj keď je v súčasnosti schopný pracovať podľa jeho slov (aj keď
mal zdravotný problém v minulosti). Za tohto stavu súd uzavrel, že bolo v schopnostiach obžalovaného uhrádzať v žalovanom období minimálne pomernú časť výživného pre mal. deti.
17. Súd konanie obžalovaného posúdil po právnej stránke ako pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona účinného odo 31.12.2019. Ako už bolo vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho objektívnu stránku tohto prečinu, keď neplatil výživné minimálne 2 mesiace v období od apríla 2020 do vyhlásenie rozsudku súdu (t.j. de facto do konca júna 2020). Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom, teda k porušeniu záujmu na zabezpečení výživy oprávnenej osobe podľa zákona o rodine. Obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedným subjektom. Po subjektívnej stránke súd uzavrel, že obžalovaný konal úmyselne, a to minimálne v nepriamom úmysle, čo je takisto úmyselné konanie. Súd pri závere o úmyselnom konaní vychádzal z lustrácie v Generálnej prokuratúre SR, z ktorej vyplýva, že dňa 11.11.2019 bolo zastavené trestné stíhanie obžalovaného podľa § 215 ods. 1 písm. h) Tr. por. (teda že zanikla trestnosť činu), ktoré bolo vedené pre prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, teda takisto pre zanedbanie povinnej výživy, a to na základe uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 25.9.2019. Je teda zrejmé, že obžalovaný v čase začatia páchania skutku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania vedel, že svojím konaním, teda neplatením výživného, môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
18. Pri rozhodnutí o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad upravených v § 34 ods. 4 Tr. zákona. Obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť od apríla 2020 do júna 2021, teda dosť dlhú dobu, počas ktorej väčšia polovica výživného nebola uhradená. Následkom konania obžalovaného síce nebola núdza mal. detí, neplatením výživného však nepochybne exmanželke sťažil starostlivosť o deti, najmä keď aj ona bola 10 mesiacov v roku 2020 práceneschopná a bola nútená vybavovať náhradné výživné. Aj keď súčasná situácia v spojení s pandémiou bola náročnejšia pokiaľ ide o nájdenie si práce, u obžalovaného je možné pozorovať určitý nezodpovedný resp. minimálny ľahostajný postoj ohľadom platenia výživného (čomu zodpovedá jednak počet mesiacov neuhradeného výživného, ako aj jeho laxne pôsobiaci postoj na poslednom pojednávaní - nevyšlo mu na výživné, aj keď jeho deti nepochybne potrebujú uspokojiť základné potreby každý deň). Navyše obžalovaný mal vedomosť o možných následkoch jeho správania, keďže krátko predtým bol stíhaný za rovnaký trestný čin. U obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti (obžalovaný sa na súde ku skutku ani nepriznal, ani ho neoľutoval). Skutku kladenému obžalovanému za vinu sa pritom obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresným súdom Kežmarok sp. zn. 0T/7/2019 zo dňa 11.2.2019, právoplatným dňa 11.2.2019, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, pri ktorom odsúdení mal určenú skúšobnú dobu na 18 mesiacov, ktorá teda končí dňa 11.8.2020). Zohľadniac všetky tieto skutočnosti, ako aj úmyselné spáchanie prejednávaného skutku, súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov súd považuje vzhľadom na uvedené skutočnosti za postačujúci tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
19. Na záver ku spôsobu výpočtu výživného súd len poznamenáva, že úhradu výživného do 15. dňa vopred súd vykladá tak, že do 15. dňa v tom ktorom mesiaci sa platí výživné za tento mesiac (t.j. napr. do 15. mája sa platí výživné za mesiac máj) vychádzajúc jednak z toho, že už v polovici mesiaca je uhradený tento nárok za celý mesiac a jednak z toho, že bežne sú niektoré nároky uhrádzané až na ďalší mesiac (ako napr. mzda a pod.). Za tohto stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku ešte nebolo splatné výživné za mesiac júl 2021 a dlžné výživné činilo výživné za 8 mesiacov. Ani prípadný zápočet úhrad obžalovaného matkou mal. detí na iné mesiace, ako to mal napr. na mysli obžalovaný, nič nemení na tom, za koľko mesiacov nie je výživné uhradené (keďže postačuje nezaplatenie výživného v rôznych 2 mesiacoch počas 2 rokov), ani na trestnej zodpovednosti obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.